Sanรกcie porรบch zรกkladov pamiatkovรฝch objektov
Galรฉria(6)

Sanรกcie porรบch zรกkladov pamiatkovรฝch objektov

Partneri sekcie:

Zรกklady sa musia renovovaลฅ veฤพmi dรดsledne a kvalitne, pretoลพe v opaฤnom prรญpade sa mรดลพe nรกslednรฝm sadanรญm poลกkodiลฅ aลพ ohroziลฅ celรก budova. Pri nรกvrhu realizรกcie podchytรกvania zรกkladov treba zohฤพadniลฅ nielen priestor na podchytรกvajรบce konลกtrukcie a pracovnรฝ, resp. manipulaฤnรฝ priestor na realizรกciu, ale aj miesto na vrรบbenie ฤi zosvahovanie vรฝkopu pracovnej jamy. Pri odkopรกvanรญ zรกkladovej konลกtrukcie sa treba uistiลฅ, ฤi je jej stav natoฤพko dobrรฝ, ลพe sa odkopanรญm nespรดsobรญ jej deลกtrukcia. Tento problรฉm je aktuรกlny najmรค pri historickรฝch budovรกch, ktorรฝch zรกklady nemuseli byลฅ vลพdy dostatoฤne kvalitnรฉ (napokon s jednostrannรฝm alebo obojstrannรฝm odkrytรญm sa nikdy nepoฤรญtalo), prรญpadne ich stavebnรฝ materiรกl poลกkodila korรณzia, stlaฤenie alebo je rozruลกenรฝ koreลˆmi stromov ฤi krรญkov.

Pred samotnรฝm zaฤatรญm podchytรกvania zรกkladov treba zabezpeฤiลฅ konลกtrukcie susednej budovy (najmรค ลกtรญtovรฝ, prรญpadne inรฝ styฤnรฝ mรบr) podoprenรญm. Vรฝnimku tvorรญ nasadenie technolรณgiรญ prรบdovej injektรกลพe a vo vรคฤลกine prรญpadov aj technolรณgie mikropilotรกลพe, pri ktorรฝch sa nemusia konลกtrukcie budovy podchytรกvaลฅ. Ak je susednรก budova v tesnej blรญzkosti renovovanej budovy (ฤo je najmรค prรญpad mestskรฝch historickรฝch jadier), treba pred realizรกciou prรกc zabezpeฤiลฅ aj konลกtrukcie renovovanej budovy.

 

Tradiฤnรฉ technolรณgie sanรกcie porรบch zรกkladov

Znรญลพenie napรคtia v zรกkladovej ลกkรกre budovy moลพno dosiahnuลฅ naprรญklad tradiฤnรฝmi technolรณgiami, predovลกetkรฝm prehฤบbenรญm zรกkladu aลพ po รบroveลˆ dostatoฤne รบnosnej horniny alebo rozลกรญrenรญm plochy zรกkladu, prรญpadne kombinรกciou oboch spรดsobov. Podmurovanie alebo podbetรณnovanie sa mรดลพe pouลพiลฅ na sanรกciu zรกkladov budov vysokรฝch pribliลพne do 5 podlaลพรญ, zaloลพenรฝch na pรกsoch alebo doskรกch (Vlฤek, 1991). Rozลกรญrenie zรกkladov tradiฤnรฝmi technolรณgiami sa vลกak spรกja s rizikom vzniku nerovnomernรฝch deformรกciรญ, pretoลพe zemina pod novรฝmi, rozลกรญrenรฝmi ฤasลฅami zรกkladu mรก tendenciu stlรกฤaลฅ sa (na rozdiel od zeminy pod pรดvodnรฝm zรกkladom nie je natoฤพko skonsolidovanรก). V tomto prรญpade treba vniesลฅ do zรกkladovej ลกkรกry predpรคtie โ€“ tlak, ktorรฝ mรดลพe dosahovaลฅ aลพ 50 % hodnoty pรดvodnรฉho tlaku budovy na zรกkladovรบ ลกkรกru (Witzany, 1999). Pri pouลพitรญ tradiฤnรฝch spรดsobov sanรกcie zรกkladov mรดลพe hroziลฅ aj obnovenie starรฝch, medziฤasom skonsolidovanรฝch porรบch. Aktuรกlne je najmรค pri takรฝch historickรฝch stavbรกch, ktorรฉ sa v priebehu storoฤรญ hmotovo vyvรญjali, ฤoho dรดsledkom boli rozliฤnรฉ prรญstavby a nadstavby v rรดznych obdobiach, realizovanรฉ rรดznymi spรดsobmi, z rรดznych materiรกlov a s rozdielnou odbornou i remeselnou รบrovลˆou.

 

Premurovanie zรกkladov

Pri sanรกcii menลกรญch porรบch zรกkladov malรฝch stavieb (naprรญklad ฤพudovรฝch domov, vidieckych hospodรกrskych budov, objektov drobnej architektรบry), najmรค tรฝch, ktorรฉ sรบ pamiatkovo chrรกnenรฉ, moลพno premurovaลฅ zรกkladovรบ konลกtrukciu. Predpokladom รบspechu pouลพitia tejto technolรณgie je predovลกetkรฝm vyrieลกenie poruchy podzรกkladia (ak takรก existovala), spรดsobenej naprรญklad vyplavovanรญm jeho ฤastรญc vodou z poruลกenรฉho daลพฤovรฉho zvodu, vodovodnej alebo kanalizaฤnej inลกtalรกcie, z nadmernรฉho ฤerpania vody zo studne a pod.

 

Prehฤบbenie aj rozลกรญrenie zรกkladov podmurovanรญm

Prenos zรกkladovej ลกkรกry do hlbลกej รบrovne moลพno dosiahnuลฅ ich podmurovanรญm (Vlฤek, 1991). Zรกklady sa podmurรบvajรบ najmรค tehlami, kameลˆom, betรณnovรฝmi tvarovkami a pod. Budova, ktorej zรกklady sa budรบ podmurรบvaลฅ, sa najprv z vonkajลกej strany zabezpeฤรญ ลกikmรฝmi vzperami a z vnรบtornej strany sa jej konลกtrukcie vzoprรบ medzi jednotlivรฉ vodorovnรฉ stropnรฉ a schodiskovรฉ konลกtrukcie. Vzpery sa dรดkladne vyklinujรบ alebo sa rektifikaฤnรฝmi zariadeniami dokonale rozoprรบ tak, aby sa obmedzilo sadanie alebo inรฉ posuvy konลกtrukciรญ.

Podmurovanie prebieha tak, ลพe sa konลกtrukcia zรกkladov (z vonkajลกej aj vnรบtornej strany) obkope po celej dฤบลพke plรกnovanรฉho pracovnรฉho zรกberu. Zรกklady sa striedavo podkopรกvajรบ do novej, vyprojektovanej hฤบbky zรกkladovej ลกkรกry po รบsekoch dlhรฝch pribliลพne 1 m, priฤom realizรกcia vรฝkopov a podmurovania by pre vรคฤลกiu bezpeฤnosลฅ mala prebiehaลฅ v poradรญ รบsekov jeden โ€“ pรคลฅ โ€“ tri โ€“ sedem a pod. tak, aby nasledujรบce รบseky, na ktorรฝch sa pracuje, boli od seba vzdialenรฉ (podฤพa situรกcie) najmenej 1 aลพ 3 m. Po vykopanรญ sa kaลพdรฝ รบsek neodkladne podmuruje. Rozลกรญrenie sa realizuje z oboch strรกn konลกtrukcie, vรฝnimoฤne (pri zรกkladoch uลพลกรญch ako 50 cm) len z jednej strany. Tรฝmito spรดsobmi sa dajรบ rozลกรญriลฅ aj zรกklady stฤบpov. Technolรณgia podmurovania zรกkladov mรดลพe byลฅ vhodnรก na renovรกcie pamiatkovรฝch objektov, pretoลพe spฤบลˆa hlavnรฉ zรกsady prรญstupu k ich obnove, avลกak pred rozhodnutรญm o jej uplatnenรญ treba zvรกลพiลฅ, ฤi dosiahnutรฝ efekt sanรกcie bude dostatoฤnรฝ a ฤi niektorรก z progresรญvnych metรณd nebude (hoci do urฤitej miery v rozpore so zรกsadami pamiatkovej obnovy) pre vรฝslednรฝ efekt sanรกcie vhodnejลกia.

 

Prehฤบbenie aj rozลกรญrenie zรกkladov podbetรณnovanรญm

Namiesto podmurovania sa zรกklady mรดลพu aj podbetรณnovaลฅ. Pouลพije sa na to zavlhnutรก, rรฝchlotuhnรบca betรณnovรก zmes, ktorรบ treba po uloลพenรญ dokonale zhutniลฅ. Dรดleลพitรฉ je tieลพ dรดslednรฉ vyplnenie stykovej ลกkรกry medzi pรดvodnรฝm zรกkladom a novou konลกtrukciou podbetรณnovanรญm expanznรฝm betรณnom (obsahujรบcim expanznรฝ cement). Pri podbetรณnovanรญ sa podobne ako pri podmurรบvanรญ postupuje striedavo po รบsekoch. Prรกce moลพno vykonรกvaลฅ na viacerรฝch รบsekoch sรบฤasne za predpokladu, ลพe รบseky sรบ od seba takรฉ vzdialenรฉ, aby sa nenaruลกila stabilita objektu. Po zrealizovanรญ vรฝkopu sa po รบsekoch dlhรฝch 1 m prehฤบbi vรฝkop aลพ na รบroveลˆ zรกkladovej ลกkรกry novรฉho zรกkladu a pรดvodnรฝ zรกklad sa po รบsekoch podkope a podbetรณnuje. Betรณnovรก zmes sa ukladรก na zhutnenรฝ ลกtrkovรฝ podsyp hrubรฝ 5 cm. Veฤพmi dรดleลพitรฉ je uloลพenรบ betรณnovรบ zmes dokonale zhutniลฅ. Rozลกรญrenie sa realizuje z oboch strรกn konลกtrukcie, vรฝnimoฤne len z jednej strany. Medzi spodnou plochou pรดvodnรฉho zรกkladu a hornou plochou doplnenรฉho zรกkladu sa nechรก medzera asi 3 aลพ 5 cm. Tรกto medzera sa potom dobetรณnuje expanznรฝm betรณnom. Po vyhotovenรญ prvรฉho รบseku sa prejde na striedavรฉ vyhotovenie ฤalลกรญch รบsekov.

 

Progresรญvne technolรณgie sanรกcie porรบch zรกkladov

Na sanรกcie porรบch zรกkladov i podloลพia budov sa dnes รบspeลกne vyuลพรญvajรบ progresรญvne technolรณgie hฤบbkovรฝch zรกkladov, prenรกลกajรบce zaลฅaลพenie do vรคฤลกรญch hฤบbok โ€“ najmรค technolรณgie injektรกลพe a pilotรกลพe (predovลกetkรฝm mikropilotรกลพe). Ich realizรกcia je nรกroฤnejลกia a vyลพaduje si ลกpeciรกlne stroje. Zvyฤajne bรฝvajรบ aj nรกkladnejลกie, hoci pri veฤพkรฝch budovรกch nemusรญ byลฅ rozdiel nรกkladov medzi tradiฤnรฝm a progresรญvnym spรดsobom sanรกcie veฤพkรฝ. Vรฝsledky progresรญvnej sanรกcie zรกkladov vลกak bรฝvajรบ veฤพmi dobrรฉ a zdรก sa, ลพe aj dlhodobo รบฤinnรฉ. Tieto technolรณgie ponรบkajรบ v mnohรฝch prรญpadoch rieลกenie porรบch, ktorรฉ nebolo (s porovnateฤพnรฝm efektom) moลพnรฉ realizovaลฅ tradiฤnรฝmi technolรณgiami, a preto majรบ svoje miesto aj pri obnove pamiatkovรฝch objektov.

 

Technolรณgie injektรกลพe

Technolรณgia injektรกลพe je prรญkladom modernej technolรณgie vyvinutej a desaลฅroฤia รบspeลกne pouลพรญvanej na zakladanie novostavieb. Jej pouลพitie sa vลกak postupne rozลกรญrilo aj na rieลกenie problรฉmov jestvujรบcich stavieb. Pod injektรกลพou sa rozumie vtlรกฤanie tekutรฝch zmesรญ, ktorรฉ po ฤase zatvrdnรบ, do podloลพia. Dosiahne sa tรฝm spevnenie, prehฤบbenie alebo rozลกรญrenie zรกkladov, resp. spevnenie, utesnenie ฤi spevnenie aj utesnenie podloลพia stavby alebo stien vรฝkopu. Usporiadanie injekฤnรฝch vrtov, pouลพitie injekฤnรฝch zmesรญ ฤi nรกvrh injekฤnรฝch tlakov sรบ podmienenรฉ konkrรฉtnou situรกciou renovovanej stavby. Injektรกลพne vrty sa mรดลพu realizovaลฅ kolmo alebo ลกikmo, a to jednorazovo alebo postupne, priฤom injekฤnรฉ zmesi mรดลพu, ale nemusia byลฅ rovnakรฉ. Musia vลกak spฤบลˆaลฅ tieto poลพiadavky (Hulla โ€“ Turฤek, 1998):
  • musia byลฅ ฤพahko spracovateฤพnรฉ,
  • musia maลฅ dobrรบ schopnosลฅ preniknรบลฅ,
  • musia byลฅ objemovo stรกle a odolnรฉ proti erรณzii,
  • musia maลฅ vyhovujรบcu pevnosลฅ v tlaku,
  • musia byลฅ cenovo prijateฤพnรฉ,
  • musia byลฅ environmentรกlne neลกkodnรฉ.

 

Veฤพmi dรดleลพitou etapou realizรกcie injektรกลพnych prรกc je ich kontrola, ktorรก sa pri zeminรกch a skalnatรฝch horninรกch od seba vรฝrazne odliลกuje. Pri injektรกลพach existuje takmer vลพdy nebezpeฤenstvo neลพiaduceho รบniku injektรกลพnej lรกtky do podzemnรฝch trhlรญn, kavern, jaskรฝลˆ, otvorov alebo dokonca stavebnรฝch priestorov, ktorรฉ nemusia byลฅ vopred znรกme. V prรญpade neprimerane veฤพkej spotreby injektรกลพnej lรกtky je preto treba injektรกลพ preruลกiลฅ a odborne posรบdiลฅ situรกciu. V injektรกลพi je vhodnรฉ pokraฤovaลฅ naprรญklad aลพ po zatvrdnutรญ uลพ nainjektovanej zmesi, ktorรก mรดลพe menลกie netesnosti podloลพia uzavrieลฅ, alebo po dodatoฤnom zรกsahu, ktorรฝ objavenรฉ otvory uzavrie, alebo moลพno presunรบลฅ injektรกลพ na inรฉ vhodnรฉ miesto.

 

Technolรณgia pilotรกลพe

Na renovรกciu zรกkladov (rozลกรญrenie i prehฤบbenie), na spevnenie podloลพia i vytvorenie paลพenia ฤi opornรฝch stien moลพno dnes pouลพiลฅ progresรญvnu technolรณgiu pilotรกลพe, pri ktorej sa do podloลพia zhotovujรบ v skupinovom aj individuรกlnom rozmiestnenรญ pilรณty rรดznych rozmerov a tvarov. Hlavnou funkciou pilรณt je prenรกลกanie zaลฅaลพenia z konลกtrukcie do hlbลกรญch a รบnosnejลกรญch vrstiev, resp. paลพenie ฤi tesnenie. Pilรณty sa mรดลพu pouลพiลฅ aj na zhotovovanie sรบvislรฝch podzemnรฝch ลพelezobetรณnovรฝch stien, ktorรฉ nemusia byลฅ v priamom kontakte so zรกkladmi. Mรดลพe sa z nich vytvoriลฅ podzemnรก ohrada renovovanej budovy, ktorรก mรดลพe maลฅ rรดzny รบฤel (naprรญklad mรดลพe zabraลˆovaลฅ prรญtoku podzemnรฝch vรดd, predbeลพne zabezpeฤovaลฅ prehlbovanie stavebnej jamy, staticky zabezpeฤovaลฅ budovu). Ak sa takto uzatvorรญ priestor okolo renovovanej budovy, moลพno v ลˆom robiลฅ vรฝkopy bez vrรบbenia, spevลˆovaลฅ okolitรบ zeminu v tesnom okolรญ stavby a pod.. Pilรณty sa podฤพa profilu rozdeฤพujรบ na mikropilรณty (asi do 30 cm), pilรณty (od 30 do 60 cm) a veฤพkoprofilovรฉ pilรณty (nad 60 cm, pri renovรกciรกch sa vลกak dnes v podstate nepouลพรญvajรบ).

Zahlbovanie pilรณt sa realizuje (Hulla โ€“ Turฤek, 1998):

  • vtlรกฤanรญm,
  • baranenรญm,
  • vล•tanรญm.

 

Technolรณgia vtlรกฤania, ktorรก je najstarลกรญm spรดsobom zahlbovania pilรณt, sa dnes pouลพรญva len okrajovo (Witzany, 1999).

Technolรณgiu baranenia (vrรกลพania strojom) nie je pri renovรกciรกch historickรฝch objektov vhodnรฉ pouลพรญvaลฅ, pretoลพe jej realizรกcia spรดsobuje pomerne znaฤnรฉ otrasy, ktorรฉ by mohli renovovanรบ budovu, resp. jej okolie poลกkodiลฅ.

Mikropilรณty sa zhotovujรบ najmรค vล•tanรญm otvorov, do ktorรฝch sa vkladรก vรฝstuลพ, ktorรก sa potom zabetรณnuje. Pilรณty sa realizujรบ postupne, v skupinรกch, v รบseku dlhom pribliลพne 1 aลพ 1,5 m. Vล•tanรฉ pilรณty sa mรดลพu pouลพiลฅ aj ako boฤnรก opora zรกkladov. Vtedy sa z pilรณt zhotovรญ sรบvislรก podzemnรก stena tak, aby boli jednotlivรฉ pilรณty ฤo najtesnejลกie vedฤพa seba. Postup realizรกcie podzemnej pilรณtovej steny bรฝva nasledujรบci โ€“ prvรก, tretia, piata pilรณta, za ลˆou druhรก, ลกtvrtรก a podobne. V prvej fรกze vรฝroby mikropilรณty sa zhotovรญ vrt s priemerom pribliลพne 12 aลพ 15 cm. Na jeho zrealizovanie sa zvyฤajne pouลพรญvajรบ vล•taฤky s malรฝm priemerom, ktorรฉ sa dajรบ umiestniลฅ aj v tesnej blรญzkosti existujรบcich konลกtrukciรญ. Do pripravenรฉho vrtu sa osadรญ vรฝstuลพ, ktorรบ mรดลพu tvoriลฅ hrubostennรฉ oceฤพovรฉ rรบrky, tyฤovรฉ vรฝstuลพe, prรญpadne vรฝstuลพnรฉ koลกe (mรกlo pouลพรญvanรฉ). Najฤastejลกie sa pouลพรญvajรบ hrubostennรฉ oceฤพovรฉ rรบrky (70 aลพ 108 mm) spรกjanรฉ zรกvitom a v spodnej ฤasti vybavenรฉ vรฝtokovรฝmi otvormi krytรฝmi manลพetou. Cez ne sa do rรบrky vtlรกฤa cementovรก kaลกa, ktorรก vrt postupne vyplnรญ. Dรดleลพitรฝm krokom je vytvorenie injektovanรฉho koreลˆa pilรณty, ฤo sa vลกak nemusรญ realizovaลฅ v skalnรฝch horninรกch. Pri vtlรกฤanรญ cementovej kaลกe sa postupuje po รบrovniach vysokรฝch pribliลพne 0,5 m. Napokon sa vnรบtro hrubostennej rรบrky vyplnรญ ochrannou cementovou zรกlievkou a mikropilรณta sa napojรญ (naprรญklad naskrutkovateฤพnou oceฤพovou hlavou) na konลกtrukciu zรกkladov. Mikropilรณtu je dรดleลพitรฉ aktivovaลฅ vnesenรญm predpรคtia tak, aby mohla prenรกลกaลฅ vonkajลกie zaลฅaลพenie. Mikropilรณty majรบ znaฤnรบ nosnosลฅ (pribliลพne 250 aลพ 700 kN), ktorรบ vลกak treba vลพdy experimentรกlne overiลฅ. Moลพno ich pouลพiลฅ na ลฅaลพko prรญstupnรฝch miestach vnรบtri budov, v ลกtรดlลˆach, ลกachtรกch atฤ. a moลพno ich osadzovaลฅ kolmo, ลกikmo, prรญpadne aj cez starรฉ murivo.

 

Technolรณgie prรบdovej injektรกลพe

Pri prรบdovej (dรฝzovej) injektรกลพi sa pouลพรญvajรบ takรฉ injekฤnรฉ tlaky, ktorรฉ spรดsobujรบ rozruลกenie ลกtruktรบry pรดvodnej zeminy. Lรบฤ injekฤnej zmesi alebo vody rozreลพe zeminu a uvoฤพnenรฝ priestor sa vyplnรญ cementovou suspenziou. Pod zรกkladmi tak vznikajรบ piliere, ktorรฉ spevลˆujรบ podloลพie. Prรบdovรก injektรกลพ sa pouลพรญva nielen na podchytรกvanie zรกkladov pri renovรกciรกch budov, ale aj na zlepลกovanie geotechnickรฝch vlastnostรญ zemรญn (i v podmienkach, ktorรฉ sa donedรกvna povaลพovali za nevhodnรฉ). Mรดลพe byลฅ vhodnou alternatรญvou mikropilรณt pri spevลˆovanรญ podloลพia v centrรกch (intravilรกnoch) miest a mรดลพe tieลพ vhodne nahradiลฅ paลพiace a tesniace funkcie podzemnรฝch stien. Prรบdovรบ injektรกลพ moลพno realizovaลฅ nielen kolmo, ale aj ลกikmo, prรญpadne vodorovne. Zรกkladnรฝ technologickรฝ postup prรบdovej injektรกลพe sa skladรก z troch ฤinnostรญ (Hulla โ€“ Turฤek, 1998):

  • vyvล•tania vrtu s malรฝm priemerom do projektovanej hฤบbky,
  • uzavretia vรฝplachovรฉho ventilu vo vrtnom รบstรญ,
  • spรคtnรฉho otรกฤavรฉho pohybu vrtno-injektรกลพneho sรบtyฤia a jeho pomalรฉho vyลฅahovania pri sรบฤasnom injektovanรญ cez dรฝzy.

 

V sรบฤasnosti sรบ znรกme tri systรฉmy prรบdovej injektรกลพe (Hulla โ€“ Turฤek, 1998). Jednoduchรฝ systรฉm pouลพรญva vrtnรฉ zariadenie aj na injektovanie. Injekฤnรก zmes sa pri ลˆom vypรบลกลฅa jednou alebo viacerรฝmi dรฝzami. Lรบฤ zmesi vnikรก do zeminy pod vysokรฝm tlakom, ktorรบ rozruลกuje a zรกroveลˆ vyplลˆuje. Dvojitรฝ systรฉm pouลพรญva dve do seba zasunutรฉ rรบry, ktorรฝmi sa injekฤnรก zmes a vzduch dopravujรบ k dรฝzam oddelene. Aj pri tomto systรฉme injekฤnรก zmes rozruลกuje a zรกroveลˆ utesลˆuje, ale jej lรบฤ sa chrรกni vzduchovรฝm prรบdom, ฤรญm sa zvyลกuje รบฤinnosลฅ metรณdy. Trojitรฝ systรฉm mรก najvyลกลกiu รบฤinnosลฅ. Do dolnej ฤasti zariadenia sa samostatne privรกdza voda, vzduch a injekฤnรก zmes. Prรบd vody chrรกnenรฝ vzduchom rozruลกuje zeminu, do ktorej sa vtlรกฤa injekฤnรก zmes samostatnou dรฝzou pod niลพลกรญm tlakom.

 

Ochrana kultรบrnych nรกlezovรฝch vrstiev

ฤŒastรฝm dรดvodom na prehlbovanie zรกkladov je poลพiadavka na vytvorenie novรฝch podzemnรฝch priestorov pod รบrovลˆou jestvujรบcej budovy, vรคฤลกinou pod รบrovลˆou jej suterรฉnneho ฤi suterรฉnnych priestorov. Tie sa vyuลพรญvajรบ najmรค na podzemnรฉ garรกลพe alebo ako miesta na vรฝrobnรฉ ฤi technickรฉ zariadenia budov. V historickรฝch jadrรกch miest (ale nezriedka aj v inรฝch lokalitรกch) sa vลกak v podloลพรญ stavby nachรกdza kultรบrna vrstva obsahujรบca archeologickรฉ nรกlezy z predchรกdzajรบcich storoฤรญ ฤi dokonca tisรญcroฤรญ. Takรฉto situรกcie sa vรคฤลกinou rieลกia zรกchrannรฝm archeologickรฝm vรฝskumom, ktorรฝ sa vykonรกva v sรบlade s ฤasovรฝmi a finanฤnรฝmi moลพnosลฅami majiteฤพa (investora), resp. ลกtรกtu. Treba pritom vลกak upozorniลฅ na skutoฤnosลฅ, ลพe archeologickรฝ vรฝskum sa vลพdy realizuje na dobovej รบrovni vedeckรฉho poznania (odhliadnuc od inรฝch vplyvov, naprรญklad od tlaku investora na rรฝchly a zรกroveลˆ povrchnรฝ vรฝskum) a jeho vykonanรญm sa kultรบrna vrstva obyฤajne zniฤรญ. Zanikรก tรฝm tieลพ moลพnosลฅ vrstvu opรคtovne preskรบmaลฅ, naprรญklad po urฤitom ฤase, keฤ sa budรบ mรดcลฅ uplatniลฅ modernejลกie a presnejลกie metรณdy vรฝskumu. Prรญkladov takejto situรกcie mรกme veฤพa. Rozhodnutie o zniฤenรญ ฤi ponechanรญ kultรบrnej vrstvy je otรกzkou dobovรฉho finanฤnรฉho a uลพรญvateฤพskรฉho kompromisu a prinรกleลพรญ รบฤastnรญkom procesu vรฝstavby. Z technologickรฉho hฤพadiska treba uviesลฅ, ลพe existuje moลพnosลฅ, ako kultรบrnu vrstvu zachovaลฅ โ€“ โ€žobkroฤiลฅโ€œ a novรฉ podzemnรฉ priestory zrealizovaลฅ aลพ pod ลˆou. Moลพno to zabezpeฤiลฅ naprรญklad technolรณgiou prรบdovej injektรกลพe (zรกchrana vrstvy ลพidovskรฉho cintorรญna pod budovou ฤŒeskej Poisลฅovne vo Vladislavovej ulici v Prahe).

Ing. Oto Makรฝลก, PhD., STU Bratislava
OBRรZKY: archรญv autora

Autor pracuje na Katedre technolรณgiรญ stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Profesijne sa zameriava na zรกchranu a obnovu pamiatkovรฝch budov na Slovensku aj v zahraniฤรญ. ฤŒasto publikuje v odbornรฝch ฤasopisoch a zbornรญkoch a prednรกลกa na medzinรกrodnรฝch odbornรฝch konferenciรกch.

Literatรบra
[1] Balรญk, M. โ€“ Starรฝ, J.: Sklepy. Opravy a rekonstrukce. Praha: Grada Publishing, 2003
[2] Hulla, J. โ€“ Turฤek, P.: Zakladanie stavieb. Bratislava: Jaga group, 1998.
[3] Kos, J.: Rekonstrukce pozemnรญch staveb, Brno: CERM, 1999.
[4] Makรฝลก, O.: Rekonลกtrukcie stavieb โ€“ technolรณgie, Bratislava: Jaga group, 2000.
[5] Makรฝลก, O.: Technologie renovace budov, Bratislava: Jaga group, 2004.
[6] Pieper, K.: Sicherung historischer Bauten. Berlรญn โ€“ Mnรญchov, 1983.
[7] Witzany, J.: Poruchy a rekonstrukce zdฤ›nรฝch budov. Praha: ฤŒKAIT, 1999.
[8] Kolektรญv autorov: Ochrana kultรบrneho dediฤstva v medzinรกrodnรฝch dokumentoch. Bratislava: ICOMOS Slovensko, 2002 โ€“ 2004.

Najฤรญtanejลกie