Zรกklady sa musia renovovaลฅ veฤพmi dรดsledne a kvalitne, pretoลพe v opaฤnom prรญpade sa mรดลพe nรกslednรฝm sadanรญm poลกkodiลฅ aลพ ohroziลฅ celรก budova. Pri nรกvrhu realizรกcie podchytรกvania zรกkladov treba zohฤพadniลฅ nielen priestor na podchytรกvajรบce konลกtrukcie a pracovnรฝ, resp. manipulaฤnรฝ priestor na realizรกciu, ale aj miesto na vrรบbenie ฤi zosvahovanie vรฝkopu pracovnej jamy. Pri odkopรกvanรญ zรกkladovej konลกtrukcie sa treba uistiลฅ, ฤi je jej stav natoฤพko dobrรฝ, ลพe sa odkopanรญm nespรดsobรญ jej deลกtrukcia. Tento problรฉm je aktuรกlny najmรค pri historickรฝch budovรกch, ktorรฝch zรกklady nemuseli byลฅ vลพdy dostatoฤne kvalitnรฉ (napokon s jednostrannรฝm alebo obojstrannรฝm odkrytรญm sa nikdy nepoฤรญtalo), prรญpadne ich stavebnรฝ materiรกl poลกkodila korรณzia, stlaฤenie alebo je rozruลกenรฝ koreลmi stromov ฤi krรญkov.
Pred samotnรฝm zaฤatรญm podchytรกvania zรกkladov treba zabezpeฤiลฅ konลกtrukcie susednej budovy (najmรค ลกtรญtovรฝ, prรญpadne inรฝ styฤnรฝ mรบr) podoprenรญm. Vรฝnimku tvorรญ nasadenie technolรณgiรญ prรบdovej injektรกลพe a vo vรคฤลกine prรญpadov aj technolรณgie mikropilotรกลพe, pri ktorรฝch sa nemusia konลกtrukcie budovy podchytรกvaลฅ. Ak je susednรก budova v tesnej blรญzkosti renovovanej budovy (ฤo je najmรค prรญpad mestskรฝch historickรฝch jadier), treba pred realizรกciou prรกc zabezpeฤiลฅ aj konลกtrukcie renovovanej budovy.
Znรญลพenie napรคtia v zรกkladovej ลกkรกre budovy moลพno dosiahnuลฅ naprรญklad tradiฤnรฝmi technolรณgiami, predovลกetkรฝm prehฤบbenรญm zรกkladu aลพ po รบroveล dostatoฤne รบnosnej horniny alebo rozลกรญrenรญm plochy zรกkladu, prรญpadne kombinรกciou oboch spรดsobov. Podmurovanie alebo podbetรณnovanie sa mรดลพe pouลพiลฅ na sanรกciu zรกkladov budov vysokรฝch pribliลพne do 5 podlaลพรญ, zaloลพenรฝch na pรกsoch alebo doskรกch (Vlฤek, 1991). Rozลกรญrenie zรกkladov tradiฤnรฝmi technolรณgiami sa vลกak spรกja s rizikom vzniku nerovnomernรฝch deformรกciรญ, pretoลพe zemina pod novรฝmi, rozลกรญrenรฝmi ฤasลฅami zรกkladu mรก tendenciu stlรกฤaลฅ sa (na rozdiel od zeminy pod pรดvodnรฝm zรกkladom nie je natoฤพko skonsolidovanรก). V tomto prรญpade treba vniesลฅ do zรกkladovej ลกkรกry predpรคtie โ tlak, ktorรฝ mรดลพe dosahovaลฅ aลพ 50 % hodnoty pรดvodnรฉho tlaku budovy na zรกkladovรบ ลกkรกru (Witzany, 1999). Pri pouลพitรญ tradiฤnรฝch spรดsobov sanรกcie zรกkladov mรดลพe hroziลฅ aj obnovenie starรฝch, medziฤasom skonsolidovanรฝch porรบch. Aktuรกlne je najmรค pri takรฝch historickรฝch stavbรกch, ktorรฉ sa v priebehu storoฤรญ hmotovo vyvรญjali, ฤoho dรดsledkom boli rozliฤnรฉ prรญstavby a nadstavby v rรดznych obdobiach, realizovanรฉ rรดznymi spรดsobmi, z rรดznych materiรกlov a s rozdielnou odbornou i remeselnou รบrovลou.
Premurovanie zรกkladov
Pri sanรกcii menลกรญch porรบch zรกkladov malรฝch stavieb (naprรญklad ฤพudovรฝch domov, vidieckych hospodรกrskych budov, objektov drobnej architektรบry), najmรค tรฝch, ktorรฉ sรบ pamiatkovo chrรกnenรฉ, moลพno premurovaลฅ zรกkladovรบ konลกtrukciu. Predpokladom รบspechu pouลพitia tejto technolรณgie je predovลกetkรฝm vyrieลกenie poruchy podzรกkladia (ak takรก existovala), spรดsobenej naprรญklad vyplavovanรญm jeho ฤastรญc vodou z poruลกenรฉho daลพฤovรฉho zvodu, vodovodnej alebo kanalizaฤnej inลกtalรกcie, z nadmernรฉho ฤerpania vody zo studne a pod.
Prehฤบbenie aj rozลกรญrenie zรกkladov podmurovanรญm
Prenos zรกkladovej ลกkรกry do hlbลกej รบrovne moลพno dosiahnuลฅ ich podmurovanรญm (Vlฤek, 1991). Zรกklady sa podmurรบvajรบ najmรค tehlami, kameลom, betรณnovรฝmi tvarovkami a pod. Budova, ktorej zรกklady sa budรบ podmurรบvaลฅ, sa najprv z vonkajลกej strany zabezpeฤรญ ลกikmรฝmi vzperami a z vnรบtornej strany sa jej konลกtrukcie vzoprรบ medzi jednotlivรฉ vodorovnรฉ stropnรฉ a schodiskovรฉ konลกtrukcie. Vzpery sa dรดkladne vyklinujรบ alebo sa rektifikaฤnรฝmi zariadeniami dokonale rozoprรบ tak, aby sa obmedzilo sadanie alebo inรฉ posuvy konลกtrukciรญ.
Podmurovanie prebieha tak, ลพe sa konลกtrukcia zรกkladov (z vonkajลกej aj vnรบtornej strany) obkope po celej dฤบลพke plรกnovanรฉho pracovnรฉho zรกberu. Zรกklady sa striedavo podkopรกvajรบ do novej, vyprojektovanej hฤบbky zรกkladovej ลกkรกry po รบsekoch dlhรฝch pribliลพne 1 m, priฤom realizรกcia vรฝkopov a podmurovania by pre vรคฤลกiu bezpeฤnosลฅ mala prebiehaลฅ v poradรญ รบsekov jeden โ pรคลฅ โ tri โ sedem a pod. tak, aby nasledujรบce รบseky, na ktorรฝch sa pracuje, boli od seba vzdialenรฉ (podฤพa situรกcie) najmenej 1 aลพ 3 m. Po vykopanรญ sa kaลพdรฝ รบsek neodkladne podmuruje. Rozลกรญrenie sa realizuje z oboch strรกn konลกtrukcie, vรฝnimoฤne (pri zรกkladoch uลพลกรญch ako 50 cm) len z jednej strany. Tรฝmito spรดsobmi sa dajรบ rozลกรญriลฅ aj zรกklady stฤบpov. Technolรณgia podmurovania zรกkladov mรดลพe byลฅ vhodnรก na renovรกcie pamiatkovรฝch objektov, pretoลพe spฤบลa hlavnรฉ zรกsady prรญstupu k ich obnove, avลกak pred rozhodnutรญm o jej uplatnenรญ treba zvรกลพiลฅ, ฤi dosiahnutรฝ efekt sanรกcie bude dostatoฤnรฝ a ฤi niektorรก z progresรญvnych metรณd nebude (hoci do urฤitej miery v rozpore so zรกsadami pamiatkovej obnovy) pre vรฝslednรฝ efekt sanรกcie vhodnejลกia.
Prehฤบbenie aj rozลกรญrenie zรกkladov podbetรณnovanรญm
Namiesto podmurovania sa zรกklady mรดลพu aj podbetรณnovaลฅ. Pouลพije sa na to zavlhnutรก, rรฝchlotuhnรบca betรณnovรก zmes, ktorรบ treba po uloลพenรญ dokonale zhutniลฅ. Dรดleลพitรฉ je tieลพ dรดslednรฉ vyplnenie stykovej ลกkรกry medzi pรดvodnรฝm zรกkladom a novou konลกtrukciou podbetรณnovanรญm expanznรฝm betรณnom (obsahujรบcim expanznรฝ cement). Pri podbetรณnovanรญ sa podobne ako pri podmurรบvanรญ postupuje striedavo po รบsekoch. Prรกce moลพno vykonรกvaลฅ na viacerรฝch รบsekoch sรบฤasne za predpokladu, ลพe รบseky sรบ od seba takรฉ vzdialenรฉ, aby sa nenaruลกila stabilita objektu. Po zrealizovanรญ vรฝkopu sa po รบsekoch dlhรฝch 1 m prehฤบbi vรฝkop aลพ na รบroveล zรกkladovej ลกkรกry novรฉho zรกkladu a pรดvodnรฝ zรกklad sa po รบsekoch podkope a podbetรณnuje. Betรณnovรก zmes sa ukladรก na zhutnenรฝ ลกtrkovรฝ podsyp hrubรฝ 5 cm. Veฤพmi dรดleลพitรฉ je uloลพenรบ betรณnovรบ zmes dokonale zhutniลฅ. Rozลกรญrenie sa realizuje z oboch strรกn konลกtrukcie, vรฝnimoฤne len z jednej strany. Medzi spodnou plochou pรดvodnรฉho zรกkladu a hornou plochou doplnenรฉho zรกkladu sa nechรก medzera asi 3 aลพ 5 cm. Tรกto medzera sa potom dobetรณnuje expanznรฝm betรณnom. Po vyhotovenรญ prvรฉho รบseku sa prejde na striedavรฉ vyhotovenie ฤalลกรญch รบsekov.
Na sanรกcie porรบch zรกkladov i podloลพia budov sa dnes รบspeลกne vyuลพรญvajรบ progresรญvne technolรณgie hฤบbkovรฝch zรกkladov, prenรกลกajรบce zaลฅaลพenie do vรคฤลกรญch hฤบbok โ najmรค technolรณgie injektรกลพe a pilotรกลพe (predovลกetkรฝm mikropilotรกลพe). Ich realizรกcia je nรกroฤnejลกia a vyลพaduje si ลกpeciรกlne stroje. Zvyฤajne bรฝvajรบ aj nรกkladnejลกie, hoci pri veฤพkรฝch budovรกch nemusรญ byลฅ rozdiel nรกkladov medzi tradiฤnรฝm a progresรญvnym spรดsobom sanรกcie veฤพkรฝ. Vรฝsledky progresรญvnej sanรกcie zรกkladov vลกak bรฝvajรบ veฤพmi dobrรฉ a zdรก sa, ลพe aj dlhodobo รบฤinnรฉ. Tieto technolรณgie ponรบkajรบ v mnohรฝch prรญpadoch rieลกenie porรบch, ktorรฉ nebolo (s porovnateฤพnรฝm efektom) moลพnรฉ realizovaลฅ tradiฤnรฝmi technolรณgiami, a preto majรบ svoje miesto aj pri obnove pamiatkovรฝch objektov.
Technolรณgie injektรกลพe
Technolรณgia injektรกลพe je prรญkladom modernej technolรณgie vyvinutej a desaลฅroฤia รบspeลกne pouลพรญvanej na zakladanie novostavieb. Jej pouลพitie sa vลกak postupne rozลกรญrilo aj na rieลกenie problรฉmov jestvujรบcich stavieb. Pod injektรกลพou sa rozumie vtlรกฤanie tekutรฝch zmesรญ, ktorรฉ po ฤase zatvrdnรบ, do podloลพia. Dosiahne sa tรฝm spevnenie, prehฤบbenie alebo rozลกรญrenie zรกkladov, resp. spevnenie, utesnenie ฤi spevnenie aj utesnenie podloลพia stavby alebo stien vรฝkopu. Usporiadanie injekฤnรฝch vrtov, pouลพitie injekฤnรฝch zmesรญ ฤi nรกvrh injekฤnรฝch tlakov sรบ podmienenรฉ konkrรฉtnou situรกciou renovovanej stavby. Injektรกลพne vrty sa mรดลพu realizovaลฅ kolmo alebo ลกikmo, a to jednorazovo alebo postupne, priฤom injekฤnรฉ zmesi mรดลพu, ale nemusia byลฅ rovnakรฉ. Musia vลกak spฤบลaลฅ tieto poลพiadavky (Hulla โ Turฤek, 1998):
musia byลฅ ฤพahko spracovateฤพnรฉ,
musia maลฅ dobrรบ schopnosลฅ preniknรบลฅ,
musia byลฅ objemovo stรกle a odolnรฉ proti erรณzii,
musia maลฅ vyhovujรบcu pevnosลฅ v tlaku,
musia byลฅ cenovo prijateฤพnรฉ,
musia byลฅ environmentรกlne neลกkodnรฉ.
Veฤพmi dรดleลพitou etapou realizรกcie injektรกลพnych prรกc je ich kontrola, ktorรก sa pri zeminรกch a skalnatรฝch horninรกch od seba vรฝrazne odliลกuje. Pri injektรกลพach existuje takmer vลพdy nebezpeฤenstvo neลพiaduceho รบniku injektรกลพnej lรกtky do podzemnรฝch trhlรญn, kavern, jaskรฝล, otvorov alebo dokonca stavebnรฝch priestorov, ktorรฉ nemusia byลฅ vopred znรกme. V prรญpade neprimerane veฤพkej spotreby injektรกลพnej lรกtky je preto treba injektรกลพ preruลกiลฅ a odborne posรบdiลฅ situรกciu. V injektรกลพi je vhodnรฉ pokraฤovaลฅ naprรญklad aลพ po zatvrdnutรญ uลพ nainjektovanej zmesi, ktorรก mรดลพe menลกie netesnosti podloลพia uzavrieลฅ, alebo po dodatoฤnom zรกsahu, ktorรฝ objavenรฉ otvory uzavrie, alebo moลพno presunรบลฅ injektรกลพ na inรฉ vhodnรฉ miesto.
Technolรณgia pilotรกลพe
Na renovรกciu zรกkladov (rozลกรญrenie i prehฤบbenie), na spevnenie podloลพia i vytvorenie paลพenia ฤi opornรฝch stien moลพno dnes pouลพiลฅ progresรญvnu technolรณgiu pilotรกลพe, pri ktorej sa do podloลพia zhotovujรบ v skupinovom aj individuรกlnom rozmiestnenรญ pilรณty rรดznych rozmerov a tvarov. Hlavnou funkciou pilรณt je prenรกลกanie zaลฅaลพenia z konลกtrukcie do hlbลกรญch a รบnosnejลกรญch vrstiev, resp. paลพenie ฤi tesnenie. Pilรณty sa mรดลพu pouลพiลฅ aj na zhotovovanie sรบvislรฝch podzemnรฝch ลพelezobetรณnovรฝch stien, ktorรฉ nemusia byลฅ v priamom kontakte so zรกkladmi. Mรดลพe sa z nich vytvoriลฅ podzemnรก ohrada renovovanej budovy, ktorรก mรดลพe maลฅ rรดzny รบฤel (naprรญklad mรดลพe zabraลovaลฅ prรญtoku podzemnรฝch vรดd, predbeลพne zabezpeฤovaลฅ prehlbovanie stavebnej jamy, staticky zabezpeฤovaลฅ budovu). Ak sa takto uzatvorรญ priestor okolo renovovanej budovy, moลพno v ลom robiลฅ vรฝkopy bez vrรบbenia, spevลovaลฅ okolitรบ zeminu v tesnom okolรญ stavby a pod.. Pilรณty sa podฤพa profilu rozdeฤพujรบ na mikropilรณty (asi do 30 cm), pilรณty (od 30 do 60 cm) a veฤพkoprofilovรฉ pilรณty (nad 60 cm, pri renovรกciรกch sa vลกak dnes v podstate nepouลพรญvajรบ).
Zahlbovanie pilรณt sa realizuje (Hulla โ Turฤek, 1998):
vtlรกฤanรญm,
baranenรญm,
vลtanรญm.
Technolรณgia vtlรกฤania, ktorรก je najstarลกรญm spรดsobom zahlbovania pilรณt, sa dnes pouลพรญva len okrajovo (Witzany, 1999).
Technolรณgiu baranenia (vrรกลพania strojom) nie je pri renovรกciรกch historickรฝch objektov vhodnรฉ pouลพรญvaลฅ, pretoลพe jej realizรกcia spรดsobuje pomerne znaฤnรฉ otrasy, ktorรฉ by mohli renovovanรบ budovu, resp. jej okolie poลกkodiลฅ.
Mikropilรณty sa zhotovujรบ najmรค vลtanรญm otvorov, do ktorรฝch sa vkladรก vรฝstuลพ, ktorรก sa potom zabetรณnuje. Pilรณty sa realizujรบ postupne, v skupinรกch, v รบseku dlhom pribliลพne 1 aลพ 1,5 m. Vลtanรฉ pilรณty sa mรดลพu pouลพiลฅ aj ako boฤnรก opora zรกkladov. Vtedy sa z pilรณt zhotovรญ sรบvislรก podzemnรก stena tak, aby boli jednotlivรฉ pilรณty ฤo najtesnejลกie vedฤพa seba. Postup realizรกcie podzemnej pilรณtovej steny bรฝva nasledujรบci โ prvรก, tretia, piata pilรณta, za ลou druhรก, ลกtvrtรก a podobne. V prvej fรกze vรฝroby mikropilรณty sa zhotovรญ vrt s priemerom pribliลพne 12 aลพ 15 cm. Na jeho zrealizovanie sa zvyฤajne pouลพรญvajรบ vลtaฤky s malรฝm priemerom, ktorรฉ sa dajรบ umiestniลฅ aj v tesnej blรญzkosti existujรบcich konลกtrukciรญ. Do pripravenรฉho vrtu sa osadรญ vรฝstuลพ, ktorรบ mรดลพu tvoriลฅ hrubostennรฉ oceฤพovรฉ rรบrky, tyฤovรฉ vรฝstuลพe, prรญpadne vรฝstuลพnรฉ koลกe (mรกlo pouลพรญvanรฉ). Najฤastejลกie sa pouลพรญvajรบ hrubostennรฉ oceฤพovรฉ rรบrky (70 aลพ 108 mm) spรกjanรฉ zรกvitom a v spodnej ฤasti vybavenรฉ vรฝtokovรฝmi otvormi krytรฝmi manลพetou. Cez ne sa do rรบrky vtlรกฤa cementovรก kaลกa, ktorรก vrt postupne vyplnรญ. Dรดleลพitรฝm krokom je vytvorenie injektovanรฉho koreลa pilรณty, ฤo sa vลกak nemusรญ realizovaลฅ v skalnรฝch horninรกch. Pri vtlรกฤanรญ cementovej kaลกe sa postupuje po รบrovniach vysokรฝch pribliลพne 0,5 m. Napokon sa vnรบtro hrubostennej rรบrky vyplnรญ ochrannou cementovou zรกlievkou a mikropilรณta sa napojรญ (naprรญklad naskrutkovateฤพnou oceฤพovou hlavou) na konลกtrukciu zรกkladov. Mikropilรณtu je dรดleลพitรฉ aktivovaลฅ vnesenรญm predpรคtia tak, aby mohla prenรกลกaลฅ vonkajลกie zaลฅaลพenie. Mikropilรณty majรบ znaฤnรบ nosnosลฅ (pribliลพne 250 aลพ 700 kN), ktorรบ vลกak treba vลพdy experimentรกlne overiลฅ. Moลพno ich pouลพiลฅ na ลฅaลพko prรญstupnรฝch miestach vnรบtri budov, v ลกtรดlลach, ลกachtรกch atฤ. a moลพno ich osadzovaลฅ kolmo, ลกikmo, prรญpadne aj cez starรฉ murivo.
Technolรณgie prรบdovej injektรกลพe
Pri prรบdovej (dรฝzovej) injektรกลพi sa pouลพรญvajรบ takรฉ injekฤnรฉ tlaky, ktorรฉ spรดsobujรบ rozruลกenie ลกtruktรบry pรดvodnej zeminy. Lรบฤ injekฤnej zmesi alebo vody rozreลพe zeminu a uvoฤพnenรฝ priestor sa vyplnรญ cementovou suspenziou. Pod zรกkladmi tak vznikajรบ piliere, ktorรฉ spevลujรบ podloลพie. Prรบdovรก injektรกลพ sa pouลพรญva nielen na podchytรกvanie zรกkladov pri renovรกciรกch budov, ale aj na zlepลกovanie geotechnickรฝch vlastnostรญ zemรญn (i v podmienkach, ktorรฉ sa donedรกvna povaลพovali za nevhodnรฉ). Mรดลพe byลฅ vhodnou alternatรญvou mikropilรณt pri spevลovanรญ podloลพia v centrรกch (intravilรกnoch) miest a mรดลพe tieลพ vhodne nahradiลฅ paลพiace a tesniace funkcie podzemnรฝch stien. Prรบdovรบ injektรกลพ moลพno realizovaลฅ nielen kolmo, ale aj ลกikmo, prรญpadne vodorovne. Zรกkladnรฝ technologickรฝ postup prรบdovej injektรกลพe sa skladรก z troch ฤinnostรญ (Hulla โ Turฤek, 1998):
vyvลtania vrtu s malรฝm priemerom do projektovanej hฤบbky,
uzavretia vรฝplachovรฉho ventilu vo vrtnom รบstรญ,
spรคtnรฉho otรกฤavรฉho pohybu vrtno-injektรกลพneho sรบtyฤia a jeho pomalรฉho vyลฅahovania pri sรบฤasnom injektovanรญ cez dรฝzy.
V sรบฤasnosti sรบ znรกme tri systรฉmy prรบdovej injektรกลพe (Hulla โ Turฤek, 1998). Jednoduchรฝ systรฉm pouลพรญva vrtnรฉ zariadenie aj na injektovanie. Injekฤnรก zmes sa pri ลom vypรบลกลฅa jednou alebo viacerรฝmi dรฝzami. Lรบฤ zmesi vnikรก do zeminy pod vysokรฝm tlakom, ktorรบ rozruลกuje a zรกroveล vyplลuje. Dvojitรฝ systรฉm pouลพรญva dve do seba zasunutรฉ rรบry, ktorรฝmi sa injekฤnรก zmes a vzduch dopravujรบ k dรฝzam oddelene. Aj pri tomto systรฉme injekฤnรก zmes rozruลกuje a zรกroveล utesลuje, ale jej lรบฤ sa chrรกni vzduchovรฝm prรบdom, ฤรญm sa zvyลกuje รบฤinnosลฅ metรณdy. Trojitรฝ systรฉm mรก najvyลกลกiu รบฤinnosลฅ. Do dolnej ฤasti zariadenia sa samostatne privรกdza voda, vzduch a injekฤnรก zmes. Prรบd vody chrรกnenรฝ vzduchom rozruลกuje zeminu, do ktorej sa vtlรกฤa injekฤnรก zmes samostatnou dรฝzou pod niลพลกรญm tlakom.
Ochrana kultรบrnych nรกlezovรฝch vrstiev
ฤastรฝm dรดvodom na prehlbovanie zรกkladov je poลพiadavka na vytvorenie novรฝch podzemnรฝch priestorov pod รบrovลou jestvujรบcej budovy, vรคฤลกinou pod รบrovลou jej suterรฉnneho ฤi suterรฉnnych priestorov. Tie sa vyuลพรญvajรบ najmรค na podzemnรฉ garรกลพe alebo ako miesta na vรฝrobnรฉ ฤi technickรฉ zariadenia budov. V historickรฝch jadrรกch miest (ale nezriedka aj v inรฝch lokalitรกch) sa vลกak v podloลพรญ stavby nachรกdza kultรบrna vrstva obsahujรบca archeologickรฉ nรกlezy z predchรกdzajรบcich storoฤรญ ฤi dokonca tisรญcroฤรญ. Takรฉto situรกcie sa vรคฤลกinou rieลกia zรกchrannรฝm archeologickรฝm vรฝskumom, ktorรฝ sa vykonรกva v sรบlade s ฤasovรฝmi a finanฤnรฝmi moลพnosลฅami majiteฤพa (investora), resp. ลกtรกtu. Treba pritom vลกak upozorniลฅ na skutoฤnosลฅ, ลพe archeologickรฝ vรฝskum sa vลพdy realizuje na dobovej รบrovni vedeckรฉho poznania (odhliadnuc od inรฝch vplyvov, naprรญklad od tlaku investora na rรฝchly a zรกroveล povrchnรฝ vรฝskum) a jeho vykonanรญm sa kultรบrna vrstva obyฤajne zniฤรญ. Zanikรก tรฝm tieลพ moลพnosลฅ vrstvu opรคtovne preskรบmaลฅ, naprรญklad po urฤitom ฤase, keฤ sa budรบ mรดcลฅ uplatniลฅ modernejลกie a presnejลกie metรณdy vรฝskumu. Prรญkladov takejto situรกcie mรกme veฤพa. Rozhodnutie o zniฤenรญ ฤi ponechanรญ kultรบrnej vrstvy je otรกzkou dobovรฉho finanฤnรฉho a uลพรญvateฤพskรฉho kompromisu a prinรกleลพรญ รบฤastnรญkom procesu vรฝstavby. Z technologickรฉho hฤพadiska treba uviesลฅ, ลพe existuje moลพnosลฅ, ako kultรบrnu vrstvu zachovaลฅ โ โobkroฤiลฅโ a novรฉ podzemnรฉ priestory zrealizovaลฅ aลพ pod ลou. Moลพno to zabezpeฤiลฅ naprรญklad technolรณgiou prรบdovej injektรกลพe (zรกchrana vrstvy ลพidovskรฉho cintorรญna pod budovou ฤeskej Poisลฅovne vo Vladislavovej ulici v Prahe).
Ing. Oto Makรฝลก, PhD., STU Bratislava
OBRรZKY: archรญv autora
Autor pracuje na Katedre technolรณgiรญ stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Profesijne sa zameriava na zรกchranu a obnovu pamiatkovรฝch budov na Slovensku aj v zahraniฤรญ. ฤasto publikuje v odbornรฝch ฤasopisoch a zbornรญkoch a prednรกลกa na medzinรกrodnรฝch odbornรฝch konferenciรกch.