Sedem vecí, ktoré treba vedieť o použití EPS na vonkajšie tepelnoizolačné systémy ETICS

Kvalitným zateplením nehnuteľnosti možno ušetriť 50 až 70 percent nákladov na vykurovanie, vrátane klimatizácie. Jej prevádzka je v porovnaní s vykurovaním až trikrát náročnejšia na spotrebu energie. Verejnosť si stále viac uvedomuje výhody zateplenia. Naďalej sa s ním však spájajú aj nepravdivé mýty. Združenie EPS SR informuje o siedmich najrozšírenejších.

Mýtus prvý: Desať centimetrov izolácie stačí
Nestačí. V prípade klasického bieleho expandovaného polystyrénu platí jednoduchá úmera: „čím viac, tým lepšie“. V súčasnosti sa najčastejšie volí izolácia s hrúbkou 15 až 20 cm. Väčšie uplatnenie si nachádza aj sivý expandovaný polystyrén s lepšími izolačnými vlastnosťami. Náklady na izolačný materiál tvoria len desatinu celkových nákladov kompletnej fasády. Uvažovať o hrúbke izolácie menšej ako 10 cm je podľa odborníkov finančne nezodpovedné a nedosiahnu sa tým požadované očakávania.

Mýtus druhý: Polystyrén v konštrukciách po čase „mizne“
Stávalo sa to v počiatkoch využívania pred desiatkami rokov, ak bol EPS aplikovaný s lepidlami obsahujúcimi organické rozpúšťadlá. Pri správnej aplikácii je expandovaný polystyrén vysoko odolný a dosahuje životnosť najmenej 50 rokov.

Mýtus tretí: Po zateplení sa konštrukcia uzavrie a dom „nedýcha“
K výmene vzduchu v 95 % dochádza pomocou škár v konštrukciách, netesnosťou okien, dverí, ventilátorov a digestorom. Vnútorná konštrukcia, samozrejme, aj po zateplení naďalej reaguje na zmeny vlhkosti vnútorného vzduchu – dom „dýcha“. Znižuje sa kondenzácia vodnej pary vo vnútri nehnuteľnosti a nedochádza tak k tvorbe plesní.

Mýtus štvrtý: Zateplenie zvýši kondenzáciu vodných pár, vznikajú plesne
Práve naopak! Vonkajšie zateplenie výrazne znižuje kondenzáciu vodnej pary vo vnútri konštrukcie. Teplota obvodových stien zvnútra je vyššia a vzďaľuje sa od teploty rosného bodu. Zateplenie tak bráni vzniku plesní. Ak sa plesne objavia, nie je to zapríčinené zateplením, ale zlým utesnením škár na okách a dverách, či nezateplením výrazných tepelných mostov v konštrukcii.

Mýtus piaty: Zateplenie zvládnem sám
Hoci je o Slovákoch známe, že sú pracovitým národom a majú zlaté ruky, v prípade zatepľovacích systémov by nemali preceniť svoje sily a najmä časové možnosti. Kvalitného dodávateľa zatepľovacích prác si možno overiť napríklad aj podľa referencií. Nemali by sme sa preto spoliehať len na cenu, ale musíme dbať aj na kvalitu izolačného materiálu. Ak sa navyše do zateplenia pustí človek sám, nemožno zaručiť životnosť vykonaných prác. Prípadné opravy sa potom môžu veľmi predražiť.

Mýtus šiesty: Zateplili sme pred 15 rokmi, to stačí
Zateplenie staré 20 a viac rokov by síce vydržalo, ale problémy začína mať čoraz väčší počet domov zateplených začiatkom 90. rokov. Vtedy sa zatepľovalo hrúbkou 5 cm, čo je menej ako tretina dnes štandardne používanej hrúbky. Z pohľadu odporúčaných hodnôt a možných energetických úspor je 5 cm izolácia úplne nedostatočná. Výhľady európskej legislatívy navyše poukazujú na prísne požiadavky na energeticky nenáročné budovy po roku 2020. Izolácia, ktorou bola nehnuteľnosť zateplená pred 20 rokmi, nemusí a za niekoľko rokov asi ani nebude stačiť.

Mýtus siedmy: Náš dom nie je panelák, zatepliť nepotrebujeme
Rozhodujúcim faktorom pre voľbu zateplenia nie je to, či ide o panelák či rodinný dom, ale stav nehnuteľnosti (vek, spotreba energie a pod). Straty prechodom tepla pri obvodových stenách nezatepleného rodinného domu sú zhruba 30 %. Oknami uniká okolo 20 % tepla a približne rovnaké množstvo tepla unikne vetraním. Strechou bežne strácame asi 20 % tepla. Potenciál zatepľovania je však stále veľký. Na základe údajov Združenia pre zatepľovanie budov, v Slovenskej republike zostáva nezateplených približne 50 % všetkých bytových domov a okolo 67 % rodinných domov. Motivovať k zatepleniu má informácia, že vláda schválila ďalšiu zmenu rozpočtu Environmentálneho fondu. Pribudne do neho 15 miliónov eur určených na zvyšovanie energetickej účinnosti verejných budov vrátane zatepľovania. Rozdeľované budú ešte v tomto roku formou dotácií. Materiál predložil na vládu minister životného prostredia. Tieto výdavky budú pokryté príjmami z predaja emisných kvót v dražbách.

www.epssr.sk
ZDROJ: PR článok Združenie EPS SR