Sklené fasády: komplexná kvalita

Zasklená fasáda predstavuje nielen súčasný módny trend, ale zabezpečuje aj dokonalé osvetlenie pracovného priestoru.

Sklo bolo, je a stále bude jedným z hlavných stavebných prvkov v architektúre, a to nielen vďaka svojim estetickým vlastnostiam, ako je transparentnosť a čistota, ale aj pre svoju rôznorodosť, možnosti spracovania a v neposlednom rade neustále sa zlepšujúce parametre.

S nárastom veľkých zasklených plôch v moderných budovách vzniká otázka, ako správne navrhnúť zasklenie z pohľadu estetiky, osvetlenia, tepelných strát, bezpečnosti, akustiky, statiky, ako aj ďalších hľadísk.
V súčasnosti je čoraz sledovanejším vplyv zvoleného materiálu na životné prostredie. Komplexnú kvalitu budov najlepšie posudzujú certifikačné nástroje BREEAM, LEED, SBToolCZ a pod. Článok približuje niektoré kroky vo vývoji skla, ktoré majú priaznivý vplyv na zlepšenie kvality budovy.

Izolačné zasklenie
Izolačné zasklenie vo vysokej miere chráni vnútorný priestor pred stratami tepla. Môže ísť o izolačné dvojsklo, keď dve sklenené tabule spolu s distančným rámčekom a tmelmi vytvárajú hermeticky uzavretý priestor vyplnený vzácnym plynom, zvyčajne argónom. Izolačné trojsklá sa skladajú z troch tabúľ, ktoré rovnakým spôsobom ako dvojsklo ohraničujú dve hermeticky uzavreté dutiny. Osadzujú sa ako hotové výrobky priamo do rámu okna alebo do fasádneho systému. Momentálne je na trhu vyšší podiel dvojskiel než trojskiel, ale tento pomer sa každoročne mení, pričom v strednej Európe stúpa predaj trojskiel.

Svetlo a energia
Prestup svetla cez bežné izolačné dvojsklo je od 70 do 80 %, cez izolačné trojsklo 70 až 74 %. Sú to však len teoretické hodnoty. Skutočné osvetlenie interiéru bude ovplyvnené klimatickými podmienkami, denným a ročným obdobiam, veľkosťou a umiestneným zasklených častí a vonkajšími tieniacimi prvkami, ako sú napríklad stromy a objekty.

Pri celozasklených fasádach treba použiť zasklenie s protislnečnou ochranou alebo účinný tieniaci systém, zvyčajne vonkajšie žalúzie. V prípade použitia zasklenia, ktoré obmedzí prestup tepla zo slnečného žiarenia, treba počítať s tepelnými ziskami v rozpätí od 20 do 45 % v závislosti od zvoleného protislnečného skla.

Vysoká selektivita
Selektivita je bezrozmerná veličina určujúca pomer medzi svetelnou priepustnosťou zasklenia a solárnymi ziskami. Cieľom je dosiahnuť v budove najlepšie prirodzené osvetlenie a zároveň najnižšie prirodzené tepelné zisky priamo zo slnka. Donedávna bola táto hodnota maximálne 2, ale sklá novej generácie využívajúce technológiu tzv. triple silver coatingu túto hodnotu posúvajú vyššie. Tým priaznivo ovplyvňujú vnútornú klímu budovy pri znížených nákladoch na osvetlenie a klimatizáciu.

Ochrana pred hlukom
Vnútorné priestory kvalitnej budovy musia byť dostatočne chránené pred hlukom. Správny výber materiálu ovplyvňuje vzduchová nepriezvučnosť Rw. Tá je pri najbežnejších dvojsklách 29 až 30 dB.

Vďaka súčasným technológiám možno vyrábať izolačné sklá s hodnotou vzduchovej nepriezvučnosti až 51 dB. Celková účinnosť môže byť znížená, respektíve zvýšená vplyvom zmeny rozmerov, spôsobu osadenia do konštrukcie, zdrojov hluku atď.

Bezpečnosť
Všade, kde hrozí zranenie v dôsledku rozbitia skla, treba použiť bezpečnostné sklo:

• tepelne tvrdené sklo – po rozbití sa rozpadne na neostré úlomky (napríklad bočné okno v aute),
• vrstvené sklo – vzniká vrstvením dvoch alebo viacerých skiel, medzi ktorými je fólie z PVB (polyvinylbutyra). Po rozbití zostávajú črepy nalepené na fólii.

Extra číre sklo
Keďže pre súčasnú architektúru je typické veľkorozmerné zasklenie a rastie celková hrúbka skla v izolačnom skle, zvyšuje sa aj dopyt po extra čírom skle. Donedávna bolo toto sklo neštandardným výrobkom, dnes je dostupné takmer pri všetkých výrobcoch izolačných skiel. Predaj tohto skla sa v ostatných dvoch rokoch výrazne zvýšil.

Termálny šok
Sklo nepraská len v dôsledku mechanického namáhania, ale aj vplyvom teplotných zmien. V prípade, že sa na skle nachádzajú dve oblasti s vysokým rozdielom povrchovej teploty, môže prasknúť. Tento jav sa v sklárskom priemysle nazýva termálny šok. Ak rozbitie reálne hrozí, odporúča sa tepelne tvrdené sklo, ktoré odolá náhlej zmene teplôt až o 200 °C. Dá sa použiť aj tepelne spevnené sklo, ktoré odolá zmene teplôt až o 100 °C. Niekedy postačí aj zbrúsiť hrany skla.

Životné prostredie
Výroba skla je energeticky veľmi náročný proces. Hlavnými ekologickými problémami sú spotreba energie a emisie do ovzdušia. Pri výrobe dochádza k emisiám zo spaľovania a k oxidácii atmosférického dusíka pri vysokej teplote, t. j. k produkcii oxidu siričitého, oxidu uhličitého a oxidom dusíka. Emisie z pecí obsahujú aj prach a menšie množstvo kovov. Emisie prachových častíc nastávajú aj pri manipulácii so sypkými surovinami. 

TEXT: ING. P. HOTOVÝ, ING. D. KELICH, ING. I. STÁTNIKOVÁ a ING. A. ŠIKYŇOVÁ
Foto: JEAN-MICHEL BYL, Wikimedia Commons

Článok bol uverejnený v časopise ASB.