Slovenská stavebná spoločnosť na francúzskom trhu práce

Francúzsky trh práce trpí akútnym nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl v oblasti stavebníctva, najmä pre hrubé stavby. Vyhľadávaní sú preto stavbyvedúci, železiari, betonári, murári a žeriavnici s praxou. Osobitne to platí pre stredné Francúzsko a horské oblasti. Na prvý pohľad je takáto realita pre slovenské stavebné spoločnosti i jednotlivcov veľmi lákavá.

Záujemcom však chceme pripomenúť niekoľko zásad a povinností a zároveň im dať aj užitočné rady, aby sa nedopustili omylov, za ktoré sa v zahraničí tvrdo platí. Francúzske stavebné spoločnosti si overujú kvalitu práce subdodávateľskej spoločnosti na (prvej) subdodávateľskej zmluve (contrat de sous-traitance). Často sa používa i širší termín marché de travaux, ale ten označuje skôr hlavnú zmluvu o dielo. Cena práce v prvej zmluve je zväčša nižšia ako cena práce určená cenníkom Batiprix, ktorý však nedostať bežne kúpiť. Súčasťou zmluvy je aj vyhlásenie zmluvných partnerov, že nemajú záväzky voči daňovým inštitúciám a voči sociálnym a zdravotným poisťovniam. Treba však zdôrazniť, že podpis zmluvy je pre slovenskú spoločnosť len prvotným prejavom dôvery. Dôležitejšia je kvalita a termín odovzdanej stavby, racionálne využívanie materiálu, ale i čistota na pracovisku.

Nedostatok pracovných síl v stavebníctve je najmä na hrubých stavbách. Táto situácia tu trvá už niekoľko rokov a spôsobili ju viaceré faktory. Vo Francúzsku, práve tak ako u nás, nastala stavebná konjunktúra, ktorá bude zrejme pokračovať. Francúzsko však nemá stavebný dorast na hrubé stavby. Slovensko v tomto smere čerpá ešte isté rezervy z učňovských škôl fungujúcich pomerne dobre za minulého režimu. Pracovné sily z Afriky, Turecka atď. na francúzskom trhu práce nepredstavujú pre serióznu slovenskú firmu konkurenciu. Špecializované francúzske stavebné firmy v priebehu posledných rokov nechávali hrubé stavby bokom, lebo boli pre ne pomerne prácne a špinavé.

Vo francúzskych pomeroch sú hrubé stavby finančne menej zaujímavé ako lepšie platené exteriérové či interiérové konečné úpravy, fasádne obklady a odborné remeslá. Ďalším dôvodom je, že lokálny dodávateľ hrubej stavby by bol pre investora nielen drahším, ale aj tvrdším a nepríjemnejším zmluvným partnerom. Nezanedbateľným dôvodom je i stagnovanie výstavby vo verejnom sektore, pretože do výberového konania sa neraz neprihlási žiadna firma ochotná zabezpečiť aj hrubú stavbu. Nerealizovanie hrubej stavby tak brzdí dokončenie celého projektu. Treba tu však brať do úvahy i tichú spoločnú cenovú politiku miestnych stavebných firiem, najmä v oblasti väčších miest.

Pri podpise subdodávateľskej zmluvy nesmie slovenská strana zabúdať na stanovenie presných platobných podmienok a včasné dodávky materiálu – debnenie, železo, betónové zmesi, ale i použiteľné, nie odpadové drevo. Ustanovenia zmluvy sa často odvolávajú na články zákonníka práce, prípadne iné zákonné predpisy, s ktorými sa treba oboznámiť. Generálny dodávateľ (entrepreneur principal) na základe zmluvy o dielo podpísanej s investorom (client) – maitre d´ouvrage – často podmieňuje ukončenie stavby presným termínom. Tu treba zvážiť reálnosť či skôr nereálnosť požiadavky, terén, zásobovanie a meteorologické vplyvy v oblasti. V takých prípadoch je dôležité stanoviť aj včasnosť platieb. Zväčša sa platí šekom 30 dní po odsúhlasení a podpísaní faktúry o vykonaných prácach. Pri presnom dodržiavaní harmonogramu (kvalitných) prác sa dá dohodnúť i skorší termín platieb, ale z faktúry sa potom strhávajú až 2 %. Nesmierne dôležité je zakomponovať do podmienok zmluvy zodpovednosť generálneho dodávateľa nielen za včasné dodávky spomínaného materiálu, ale aj za prestoje. Ešte pred samotným podpisom zmluvy musí však dôjsť ku korektnému a presnému oceneniu prác na základe definitívnej výkresovej dokumentácie. Neradíme začínať práce bez dokumentácie a základnej stavebnej prípravy vrátane funkčných buniek pre robotníkov. Slovenská firma sa musí presvedčiť, že medzi projektovo-inžinierskou kanceláriou a generálnym dodávateľom existuje spoľahlivý pracovný a kolegiálny vzťah.
Treba zdôrazniť, že vo Francúzsku generálny dodávateľ nie je takým širokým pojmom ako u nás. Generálny dodávateľ je nezriedka len spoločnosťou s ručením obmedzeným, s niekoľkými, často slabšími organizačnými pracovníkmi, v lepšom prípade s odborníkmi na investície v stavebníctve. Ak generálny dodávateľ nemá spoľahlivo fungujúce partnerské subjekty, potom hrozí, že stavba bude zle ocenená, každý týždeň sa objavia práce navyše (travaux supplémentaires) a viaznuť bude aj koordinácia s ostatnými remeslami. Generálny dodávateľ by mal byť jednoznačne zodpovedný za dodávky železa, betónu a debnenia. Niekedy generálny dodávateľ neuznáva práce navyše ani prestoje alebo ich odmieta zaplatiť v plnej výške.

Upozorňujeme, že zaplatenie podobných faktúr sa veľmi ťažko vymáha, ak neboli podpísané generálnym dodávateľom. Ak odmieta dobre vykonané práce navyše podpísať alebo zaplatiť, radíme práce prerušiť alebo časť pracovníkov stiahnuť. Potom sa vo väčšine prípadov rýchlo sadá k rokovaciemu stolu aj za účasti investora a projektanta. Záleží i na tom, aký názor má stavebný dozor (maitre d´oeuvre), aký má charakter a či sa nespája za obskúrnych okolností s generálnym dodávateľom. V osobitných prípadoch, pri prebratí a podpísaní prác navyše, podľa francúzskeho zákona z 31. decembra 1975 o ochrane subdodávateľov ich môže uhradiť investor. Pri predlžovaní prác z viny francúzskeho zmluvného partnera však rastú i náklady na ubytovanie slovenského subdodávateľa. Preto by mal generálny dodávateľ dlhšie ubytovanie uhradiť alebo sa aspoň na úhrade podieľať. Myslieť treba aj na prípadné straty vyplývajúce zo zmeny kurzu eura.

Akú právnu formu postavenia a pôsobenia si môže slovenská stavebná spoločnosť zvoliť na francúzskom trhu práce? Zjednodušene povedané, subdodávateľská zmluva by mala momentálne stačiť, ak dĺžka prác nepresiahne šesť mesiacov. Ak presiahne, slovenskej spoločnosti potom automaticky vznikajú ďalšie povinnosti. Musí odvádzať za každého pracovníka, ktorý odpracoval vo Francúzsku ročne minimálne 150 hodín, príspevky do pokladne platených dovoleniek v stavebníctve.

Upozorňujeme, že príspevky by sa mali odvádzať len za dlhodobo vyslaných a nefluktuujúcich pracovníkov. Z odvedenej čiastky totiž koncom roka dostáva asi 50 % len pracovník, nie firma. (Dlhodobé vysielanie pracovníkov do Francúzska iba na diéty osciluje na hranici zákonov tak vo Francúzsku, ako aj v SR. Máme na mysli okrem iného i zabezpečenie minimálnej mzdy vo Francúzsku.) Slovenská spoločnosť sa musí zaregistrovať aj ako platca DPH a musí mať francúzskeho zástupcu na daňovú agendu (mandátna zmluva). Francúzske firmy zvyčajne účtujú za tieto služby 2,5 až 3 % zo zaplatených faktúr. Nie je to málo, ale stretli sme sa aj s oveľa neserióznejšími požiadavkami na 7 %.

Radíme nájsť si seriózneho živnostníka (účtovníka s odbornou prípravou), s ktorým sa spolupracuje jednoducho a operatívne. Okrem daňovej agendy by mal zabezpečovať i agendu platených dovoleniek a nahlasovať príslušnému pracovnému úradu aj deň príchodu slovenských pracovníkov, ich mená, dátumy narodenia a miesto výkonu práce. Hlásenie sa netýka pracovníkov vyslaných na krátkodobú služobnú cestu, vodičov, špecialistov na jednorazové posúdenie problému atď. Pracovný úrad uskutočňuje neohlásené kontroly veľmi sporadicky, ale o to častejšie ich vykonáva Spoločnosť pre technickú kontrolu SOCOTEC. Má oveľa širšiu a bohatšiu náplň práce ako naše inšpektoráty bezpečnosti práce. Ak chceme predísť negatívnym dôsledkom jej kontrol, majme na zreteli základnú podmienku: bezpečnostné prvky, zábradlia atď. si musí namontovať firma na stavbe, čiže slovenský subdodávateľ. Kompletný materiál vrátane špeciálnych ochranných prostriedkov však musí dodať generálny dodávateľ.

Pôsobiť na trhu práce možno aj na základe dohody o spolupráci s francúzskym generálnym dodávateľom. Tá však vzniká zvyčajne až po dokonalom vzájomnom poznaní partnerov. Treba zdôrazniť, že takýto vzťah je ojedinelý, no nemenovaná slovenská stavebná firma z východného Slovenska už takto úspešne pracuje. Treťou formou pôsobenia je jednoduché založenie s. r. o. (société à responsabilité limitée, SARL). Štvrtou formou je zriadenie zjednodušenej akciovej spoločnosti (société par action simplifiée, SAS), ktorá už rešpektuje nové ustanovenia európskej legislatívy. Popri problémoch s vyšším vkladom ako pri s. r. o., s mechanizmom zvolávania akcionárov, s povinným profesionálnym stavebným poistením (podľa charakteru činnosti sa vyžaduje aj pri SARL) a dvomi (zriedkavo disponibilnými) audítormi figurujúcimi na oficiálnom zozname schválenom prefektom má však i viaceré výhody. Môže byť finančne veľmi zaujímavá, pretože francúzski partneri jednak nájdu výhodnejšie stavby a jednak sa postarajú o plynulé zásobovanie. Teoreticky môže takto zriadená SAS dosiahnuť vyšší zisk a výhodou je i právna existencia francúzskeho partnera.

Úmerne k tomu však rastú aj povinnosti a riziká: riziko sabotovaných dodávok pre nový neželaný subjekt v oblasti, vlastná zodpovednosť za prípravu stavby a bezpečnosť pri práci, projektová dokumentácia, kompletné zariadenie staveniska, „preklenovací“ úver do nabehnutia prvých platieb atď. Pri (prvej) subdodávateľskej zmluve nepredstavuje zisk viac ako 5 až 10 % – to všetko, samozrejme, za ideálneho predpokladu, že francúzsky generálny dodávateľ uhradí všetky práce vrátane prestojov a prác navyše. Ak sa na založenie SAS slovenské stavebné spoločnosti odhodlajú, mali by v nej mať maximálny väčšinový podiel, teda 90 %. Francúzske zákony totiž stanovujú minimálny podiel francúzskej strany na 10 %. Výhodou je aj prísun ďalších pracovných síl zo SR, nielen na hrubé stavby.

Na záver treba zdôrazniť ešte dve veci. Slovenská stavebná spoločnosť by mala mať vo Francúzsku vlastného, francúzsky hovoriaceho pracovníka, ovládajúceho zmluvnú i odbornú stavebnú terminológiu. Francúzska strana to bezpodmienečne vyžaduje, preto náklady na tohto pracovníka treba do ceny prác zakalkulovať. Nemal by to byť len tlmočník, ale aj koordinátor medzi slovenským subdodávateľom a francúzskymi zmluvnými partnermi či francúzskymi inštitúciami. Vopred si treba overiť aj služby sprostredkovateľov subdodávateľských zmlúv z Francúzska i zo SR.
Ku všetkým otázkam načrtnutým vyššie môžeme poskytnúť aj detailnejšie informácie. Striktne sa však viažu na stredné Francúzsko, resp. na Horné Savojsko.

Text: PhDr. Peter Kopecký, CSc.
Foto: Róbert Hošták

Peter Kopecký vyštudoval románsku jazykovedu na FF UK v Bratislave. Dlhodobo pôsobil v cestovnom ruchu, v zahraničnom obchode a na vysokých školách. V rokoch 1997 až 2002 bol veľvyslancom SR v Rumunsku a v Moldavskej republike.