Slovenskí tunelári existujú nielen v pejoratívnom zmysle

V nasledujúcich riadkoch vám prinášame rozhovor s predsedom Slovenskej tunelárskej asociácie a riaditeľom úseku zahraničného podnikania spoločnosti Doprastav, a. s., Ing. Róbertom Turanským.

Tunelárska asociácia nie je veľmi známa. Kedy a prečo vznikla osobitná asociácia pre časť stavbárov, pre tunelárov?
Známa nie je u nás, na Slovensku. ITA-A-ITES (International Tunnelling Association-Association des Tunel set de I Espace Souterain) založilo 19 zakladajúcich krajín už v roku 1974 s cieľom propagovať a podporovať využívanie podzemia na rôzne účely, či už na verejné použitie, životné prostredie, alebo rozvoj dopravy. Organizácia združuje aj vedu a výskum podzemia a firmy, ktoré projektujú, plánujú, konštruujú, stavajú alebo udržujú podzemné priestory. Teda nielen stavebné firmy, ale aj investorov, geológov. Československo sa prvýkrát dostalo do asociácie v roku 1982 spoločnou aktivitou firiem, ktoré budovali pražské metro. V súčasnosti už Svetová tunelárska asociácia zahŕňa 55 krajín a ďalších 280 samostatných členov alebo spoločností, pričom ročne pribudnú dve až tri krajiny so záujmom o členstvo. Majú rýchly prístup k novým informáciám a vedeckým poznatkom, k tomu, čo sa vo svete projektuje a pripravuje, k novým trendom v podzemnom staviteľstve. Slovensko sa stalo členom po rozdelení republiky hneď na jar roku 1993, keď bola založená Slovenská tunelárska asociácia. V súčasnosti má 54 členov.

Koho združuje a aké ciele má Slovenská tunelárska asociácia?
Združuje stavebné spoločnosti, geologické spoločnosti, projekčné firmy, výskumné ústavy, všetky slovenské vysoké školy so zameraním na geológiu a pozemné stavby, sú v nej samostatní členovia, investorské firmy, železnice, diaľničná spoločnosť, prieskumné firmy. Slovenská tunelárska spoločnosť sa stará o to, aby všetci členovia mali informácie o tom, čo sa bude diať v podzemnom staviteľstve, čo je nové doma aj vo svete, organizuje pre nich rôzne semináre a konferencie o podzemnom staviteľstve o možnostiach v projekcii a vo výstavbe.

Hlavným zmyslom je však asi lobing v prospech tunelov a podzemných stavieb, nie?
No, nie v prospech firiem, nie v prospech niektorého konkrétneho člena. Preto sa snažíme, aby sa ani nezverejňovali mená našich členov v združení. Sme tu na to, aby sme vysvetlili všetkým, že vieme stavať tunely a že ich vieme stavať veľmi dobre, že sa netreba obracať inde. Musíme dostať viac do povedomia, že slovenskí tunelári existujú, lebo v posledných rokoch sa na Slovensku stavalo menej tunelov a museli ich robiť v iných krajinách.

Najmä pri starších zámeroch či projektoch slovenských diaľnic sa poznamenávalo, že Slovensko bude až pretunelované. To bol výsledok vášho lobingu?
Ťažko povedať, že by v zámeroch bolo Slovensko už pretunelované. Robil som mosty i tunely. No keď sa ide so stavbou pod zem, vonkajšok zostáva voľný, či už pre mestský život, alebo život prírody, nenarúša ani život zvierat. Praha, Viedeň, Budapešť ukryli dopravu pod zem. A keďže diaľnice idú teraz do horských oblastí Slovenska, azda aj tam je cesta popod zem najlepším riešením.

Koľko je v súčasnosti na Slovensku tunelov?
Prvý tunel – v súčasnosti ide o lamačský železničný – na Slovensku pochádza ešte z roku 1844, v tých časoch bol jedným z najväčších v Európe. Ešte v 19. storočí sa celkovo na Slovensku postavilo 22 železničných tunelov v celkovej dĺžke 7 km. Od roku 1902 do roku 1966 pribudlo až 62 železničných tunelov v celkovej dĺžke 42 km. No odvtedy sa to useklo a žiadny tunel sa na Slovensku nepostavil až do roku 1998. A predtým bolo Slovensko jednou z veľmocí v stavbe tunelov, hlavne železničných. Cestný bol dovtedy postavený iba jediný – v Bratislave pod Hradom. Až do roku 1998, keď sa postavil tunel Branisko. Ľudia, ktorí vedeli robiť tunely, sa medzitým zamestnali v baniach alebo pracovali v zahraničí na stavbách tunelov.

Ktoré slovenské tunely považujete za najvýznamnejšie, najkrajšie, najdokonalejšie, najoriginálnejšie a prečo?
Doteraz bolo na Slovensku postavených 90 tunelov. Najdôležitejší je vždy ten najbližší, lebo nám čím skôr zlepší dopravu. Najorginálnejším je železničný tunel na trati Margecany – Červená Skala pri Telgárte. Prekonáva výškový rozdiel 31 metrov špirálovým spôsobom na relatívne veľmi krátkej trase. Najdlhším tunelom v prevádzke je takmer 5 000-metrový tunel Branisko, ale je iba jednoprúdový. Najmodernejším je v Bratislave dvojprúdový tunel Sitina. Najdlhším tunelom na svete v súčasnosti je 54-kilometrový železničný tunel pod morom v Japonsku, z cestných 24-kilometrový v Nórsku.

A koľko by ešte malo či mohlo byť na Slovensku tunelov?
Na to, aby sme mali základnú cestnú diaľničnú železničnú trať spojazdnenú, treba na železničnej trati postaviť 36 kilometrov v 23 tuneloch a na diaľnicach ešte 35 kilometrov v 17 tuneloch.

Koľko z nich sa skutočne aj postaví?
Určite sa postavia všetky. Všetky sú pripravené aj projektované, niektoré na územné rozhodnutie, niektoré na vykonanie prác a niektoré iba do súťaže. Problémom je, v akých časových etapách to dovolia dokončiť financie. Základné trasy sú už vyriešené.

Už sa o nich nediskutuje?
Diskutovať sa bude stále. Úlohou Slovenskej tunelárskej asociácie je predstaviť ľudí a firmy, ktoré vedia projektovať tunely, geologicky ich zabezpečiť, postaviť a firmy, ktoré ich vedia sprevádzkovať.

Môžete nájsť spojencov v rôznych občianskych združeniach, ktoré sa budú brániť vyvlastňovaniu pozemkov a nehnuteľností a budú ponúkať tunely ako alternatívu.
Áno, to sa bude diať. Aj na Slovensku začína rásť povedomie, keď sa nedá cestami, poďte radšej tunelmi. Keď sa to dá inde v Európe, keď sa to dá v USA, kde sa vďaka tunelom a budovaniu podzemia uvoľňuje životné prostredie pre ľudí vonku, tak je to aj cesta pre Slovensko.

Podzemné staviteľstvo prináša možnosti ekonomicky efektívneho využitia podzemných priestorov veľkých miest s intenzívnou povrchovou zástavbou pre rôzne podchody, výstavbu dopravnej infraštruktúry pre individuálnu i hromadnú dopravu, vedenie potrubných a káblových vedení, povodňovú ochranu, vytváranie priestorov na iné účely (statická doprava, kultúra atď.).

Aj to patrí do rodiny tunelárov?
Áno, hoci u nás sa nazývame tunelárska asociácia, v niektorých krajinách je už v jej názve využitie podzemia. A my sa zaoberáme všetkými možnosťami využitia podzemia, napríklad na kanalizácie aj na haly, rôzne skladovacie priestory i skládky, využitie na športové účely. V niektorých krajinách sú v podzemí obchodné domy, plavecké štadióny aj hokejové haly.

Možno by sme sa dostali k posudzovaniu toho, ako vieme stavať tunely podľa umiestňovania našich tunelárov v zahraničných súťažiach. Kde sa im darí?
Áno, máme také príklady na porovnanie. Napríklad v Poľsku sa staval prvý tunel po šesťdesiatich rokoch, cestný dvojsmerný tunel Zwardoń – Žywiec na slovensko-poľských hraniciach, ktorý Doprastav už dokončuje. Vyhral súťaž medzi dvadsiatimi najväčšími európskymi spoločnosťami. Podobne vyhral niekoľko súťaží spolu s Metrostavom v Čechách. Slovenské spoločnosti sa zúčastňovali na stavbe tunelov v Turecku, Švédsku, Fínsku, Slovinsku, Chorvátsku, Nemecku aj Iráne. Bežne sú poddodávateľmi českých spoločností na výstavbe metra v Prahe, ako aj na výstavbe tunelov na diaľnicach v Čechách.

Ako ovplyvňuje výstavbu tunelov súčasná hospodárska kríza? Berie vám prácu?
Hospodárska kríza ovplyvňuje všetko, aj výstavbu tunelov, máme menej práce. V Čechách sa niektoré práce pozastavili, v zahraničí sa spomalili, spomalili sa práce na diaľnicach, ktorých súčasťou sú tunely.

Keď sa spomenú na Slovensku tunelári, asociuje to našincovi niečo úplne iné ako vašu asociáciu…
To je zvláštne, že nikde vo svete nie sú tieto dva pojmy tak blízko spojené. Keď sa predstavíte, že ste zo Slovenskej tunelárskej asociácie, tak to tu neznie dobre. Vykrádanie firiem sa vo svete však nespája s tunelovaním.

Ing. Róbert Turanský
predseda Slovenskej tunelárskej asociácie
a riaditeľ úseku zahraničného podnikania
spoločnosti Doprastav, a. s.,

FOTO: archív Róberta Turanského

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.