Slovensko dostane zย plรกnu obnovy menej. Ako sa to prejavรญ na stavebnรฝch projektoch?
Je to 300 miliรณnov eur, ฤo je pribliลพne vรฝลกka investรญcie do novej nemocnice vย Martine. V plรกne obnovy mรก Slovensko budovy za 2,7 miliardy eur a lรญniovรฉ stavby za ฤalลกรญch 650 miliรณnov.
Lรญvia Vaลกรกkovรก, generรกlna riaditeฤพka sekcie plรกnu obnovy na รrade vlรกdy SR, kย tomu uviedla vย rozhovore pre portรกl Aktuality, ลพe je to obrovskรก rizikovรก expozรญciu z hฤพadiska navyลกovania nรกkladov.
Keฤ sa prijรญmalo nariadenie k plรกnu obnovy, tak 70 % z celej sumy bolo fixnรฝch na zรกklade znรกmych dรกt. Ale 30 % sumy zรกviselo v tom ฤase nie znรกmych dรกt a vychรกdzali len z prognรณz Eurรณpskej komisie. Ide oย hrubรฝ domรกci produkt za roky 2020 a 2021.
Ako to bude s dofinancovanรญm?
Slovenskรก vlรกda by do konca jรบna mala predstaviลฅ nemocnice, ktorรฝch vรฝstavba bude financovanรก z plรกnu obnovy. โNรกsledne v septembri je naplรกnovanรก vรฝzva na rekonลกtrukciu nemocnรญc, prรญpadne, ak ostanรบ peniaze, tak aj na vรฝstavbu ฤalลกรญch nemocnรญc. Z pohฤพadu zรกvรคzkov v plรกne obnovy je mรญฤพnik oznรกmenie udelenia zรกkazky do konca 1. kvartรกlu 2024,โ avizovala Vaลกรกkovรก.
Dofincovanie zo ลกtรกtneho rozpoฤtu je podฤพa nej jedna zย alternatรญv, ale stav verejnรฝch financiรญ nie je ideรกlny. Preto tรบto moลพnosลฅ nevidรญ ako veฤพmi reรกlnu. Slovensko si mรดลพe ย vziaลฅ pรดลพiฤky v rรกmci plรกnu obnovy. ฤalลกou alternatรญvou je presun peลazรญ zo ลกtrukturรกlnych fondov Eร a prostriedkov poฤพnohospodรกrskej politiky. โPravdepodobne sa budรบ krรกtiลฅ niektorรฉ projekty v rรกmci plรกnu obnovy,โ povedala Vaลกรกkovรก.
Slovensko podรก novรฝ plรกn
Je skรดr politickou otรกzkou, ฤoho sa bude musieลฅ krรกtiลฅ a to je otรกzka skรดr politickรก. ฤi pรดjde o ploลกnรฉ krรกtenie alebo technokratickรฝ postup, ย podฤพa toho, ako ฤaleko sme v implementรกcii jednotlivรฝch investรญciรญ, prรญpadne podฤพa rizikovosti projektov, je otรกzka na politikov.
Keฤ Slovensko bude podรกvaลฅ aktualizovanรฝ plรกn musรญ reลกpektovaลฅ platnรฉ kritรฉriรก. Musรญ maลฅ 37 percent zelenรฝch projektov, 20 percent digitรกlnych projektov a pokrytรฉ vลกetky odporรบฤania Komisie. V rรกmci kritรฉriรญ nie je uvedenรฉ, ฤi mรดลพe krรกtiลฅ len z jednรฉho alebo z viacerรฝch projektov. โMรดj predpoklad je, ลพe to budeme braลฅ z viacerรฝch, ale je to na rozhodnutรญ vlรกdy,โ uzavrela generรกlna riaditeฤพka sekcie plรกnu obnovy.
mv