So živnosťou do Rakúska či Nemecka? Bez problémov!

Ak za služby, ktoré živnostník ponúka na Slovensku, nedostáva toľko peňazí, koľko by si predstavoval, respektíve koľko by potreboval, aby po zaplatení odvodov a úhrade prevádzkových nákladov dokázal ešte vyžiť, môže svoje služby ponúknuť v pohraničných krajinách. Napríklad v Rakúsku či v Nemecku. Poďme sa pozrieť, ako na to.

Väčšina ľudí si zakladá živnosť preto, aby čo najviac vylepšila svoj príjem. Mnohým živnostníkom však nejde podnikanie tak, ako by si želali. Nemajú dostatok zákaziek, a ak aj majú, nemôžu si pýtať toľko peňazí, koľko by si predstavovali. Dôvodmi sú vysoká nezamestnanosť a nízke mzdy. Jedným z riešení tejto situácie je ponúknuť svoje služby za hranicami. Predovšetkým v krajinách, ktoré sú na tom ekonomicky výrazne lepšie ako Slovensko. Pre slovenských živnostníkov prichádzajú do úvahy predovšetkým Rakúsko a Nemecko. Za rovnakú službu im tu klienti môžu zaplatiť aj niekoľkonásobne viac ako na Slovensku. Veľa živnostníkov sa však bojí prípadnej kontroly či povinnosti platiť dane alebo odvody v zahraničí. Vo väčšine prípadov sú to však neodôvodnené obavy.

Sloboda usadiť sa
„Pre občanov Európskej únie platí sloboda usadiť sa. To znamená, že každý slovenský občan môže v Nemecku vykonávať živnosť, a to za rovnakých podmienok ako Nemec,“ tvrdí hovorca nemeckého Spolkového ministerstva práce a sociálnych vecí Dominik Ehrentraut. Už ani v Nemecku a Rakúsku tak neplatia žiadne obmedzenia a slovenskí živnostníci tu môžu pracovať aj v oblasti stavebníctva. „V podstate môžu živnostníci zo Slovenska vykonávať v Nemecku všetky živnosti. Zvyčajne je potrebné len oznámenie,“ povedal Adrian Toschev z tlačového odboru nemeckého Spolkového ministerstva pre hospodárstvo a technológie. Živnostník teda nepotrebuje žiadne povolenie, aby mohol pracovať v Nemecku. Výnimku predstavujú len niektoré činnosti, pri ktorých treba licenciu, ako napríklad prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Rovnaké je to aj v Rakúsku. Ak živnostník splní podmienky, ktoré musia splniť aj tamojší podnikatelia, môže tu bez problémov pracovať. Cudzinci nemôžu vykonávať len kominárske a puškárske remeslo (výroba vojenských zbraní a munície). Tieto dve živnosti sú vyhradené pre rakúskych občanov. Všetky ostatné činnosti môžu robiť aj Slováci.

Odvody platíte doma
Živnostník, ktorý sa rozhodne ponúkať svoje služby za hranicami, sa nemusí báť toho, že by tu musel platiť sociálne či zdravotné odvody. „Za uskutočňovanie sociálneho poistenia je zodpovedný členský štát, na ktorého území sa vykonáva činnosť (pozn. red.: kde je založená živnosť),“ tvrdí Valentin Messner z rakúskeho Spolkového ministerstva práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa. Slovenský živnostník musí predtým, ako vycestuje do zahraničia, požiadať Sociálnu poisťovňu o vystavenie formulára E 101, v ktorom mu poisťovňa potvrdí, že má uzatvorené sociálne poistenie. Problém môžu mať tí podnikatelia, ktorí nie sú povinne poistení. Aby mohli pracovať v zahraničí, musia sa dobrovoľne poistiť aspoň na jeden druh sociálneho poistenia. Od povinného poistenia sú oslobodení začínajúci podnikatelia a živnostníci, ktorí za predchádzajúci kalendárny rok nezarobili v hrubom viac ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čo je v súčasnosti 4 716 eur. Podnikateľ, ktorý nemá povinné poistenie, si musí v takom prípade uzatvoriť aspoň dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. V takom prípade bude do Sociálnej poisťovne mesačne posielať 112,98 eura. Uzatvoriť zvlášť nemocenské poistenie či poistenie v nezamestnanosti, ktoré sú lacnejšie ako dôchodkové poistenie, nie je možné.

Kvalifikácia podľa pravidiel cieľovej krajiny
Ak chce slovenský živnostník pracovať v niektorej z krajín EÚ, musí splniť tamojšie požiadavky, ktoré sa kladú na živnostníkov. To znamená, že v prípade viazaných živností musí preukázať, že má potrebnú kvalifikáciu na vykonávanie tejto činnosti a aj prax. Tieto podmienky sa pritom môžu líšiť od slovenských pravidiel. Ak má napríklad na Slovensku živnosť, ktorá je viazaná na splnenie nejakých podmienok, neznamená to, že môže automaticky rovnakú činnosť vykonávať aj v Nemecku. Najprv bude musieť preukázať, že spĺňa tamojšie podmienky na vykonávanie tejto živnosti. To neplatí v prípade voľných živností, ktoré môže vykonávať každý bez ohľadu na kvalifikáciu či prax. Typickou voľnou živnosťou, ktorú môže vykonávať každý, je predaj tovaru.

Pobočku si v Rakúsku nezaložíte
Práca na slovenskú živnosť je určená len pre ľudí, ktorí chcú v inej krajine ponúkať svoje služby len výnimočne. Rakúsko napríklad neumožňuje, aby si firma či živnostník z cudzej krajiny založili v Rakúsku pobočku. Ak chce niekto pracovať na slovenskú živnosť, musí hľadať klientov z domovskej krajiny. Do Rakúska už príde len vykonať danú službu. V prípade, že by si niekto založil kanceláriu či servisné stredisko v Rakúsku, už sa to považuje za založenie pobočky. A kto tu chce mať pobočku, potrebuje si vybaviť rakúske živnostenské oprávnenie. Ak by si niekto založil pobočku bez toho, aby mal rakúsku živnosť, hrozí mu pokuta do výšky 3 600 eur.

Ako si založiť živnosť v Rakúsku Pri ohlasovaní živnosti potrebujete tieto doklady: Ak si sami donesiete potvrdenie o spôsobilosti (napríklad učňovská skúška atď.), potrebujete cestovný pas, výpis zo slovenského registra trestov (toto platí pre osoby, ktoré žijú v Rakúsku menej ako 5 rokov), doklad o spôsobilosti (napríklad učňovská skúška, respektíve doklad o spôsobilosti, školské vysvedčenia alebo pracovné posudky) alebo individuálne vydané doklady o spôsobilosti (okrem voľných živností – tu sa vôbec nevyžadujú doklady o spôsobilosti). Ak doklad o spôsobilosti nepredložíte sami, ale poveríte tým konateľa podľa živnostenského práva (musí mať úväzok aspoň 20 hodín týždenne), budete potrebovať: cestovný pas, výpis zo slovenského registra trestov (toto platí pre osoby, ktoré žijú v Rakúsku menej ako 5 rokov). Konateľ v rámci živnostenského práva musí zároveň predložiť: cestovný pas, výpis zo slovenského registra trestov (platí pre osoby, ktoré žijú v Rakúsku menej ako 5 rokov), potvrdenie sociálnej poisťovne (GKK) o tom, že je prihlásený ako pracujúci aspoň na 20 hodín týždenne u ohlasovateľa živnosti, doklad o spôsobilosti (napríklad učňovská skúška, respektíve doklad o spôsobilosti atď.), vyhlásenie konateľa v súlade so živnostenským zákonom o jeho činnosti v spoločnosti (formulár). Ani ohlasovateľ živnosti a ani konateľ v súlade so živnostenským právom nesmú byť vylúčení z vykonávania živnosti. Ohlásením živnosti získavate členstvo v hospodárskej komore so zodpovedajúcou povinnosťou platiť príspevky. Podrobnejšie informácie získate v hospodárskej komore konkrétnej spolkovej krajiny.

Projektanti a architekti
Svoje služby môžu v krajinách Európskej únie poskytovať aj projektanti či architekti s potrebným povolením. Ak je niekto na Slovensku členom komory architektov alebo projektantov, môže podľa európskych pravidiel ponúkať svoje služby aj v iných krajinách únie. Musí, samozrejme, dodržať miestne zákony, teda projekty musia vyhovovať tamojším štandardom. Zahraničné úrady o tejto možnosti vedia a nemajú s tým problémy. Skúsenosti so stavaním domu navrhnutého slovenským architektom má aj Michal, ktorý stavia dom v Rakúsku neďaleko Bratislavy. „Pôvodne sme si mysleli, že nám plány bude musieť potvrdiť rakúsky architekt, čo by však stálo veľa peňazí. Potom sme sa dozvedeli, že na vybavenie stavebného povolenia by mala stačiť pečiatka od slovenského architekta. Našiel som si aj príslušnú európsku smernicu, ak by s tým úradníci mali problém. Na moje prekvapenie však oprávnené orgány úplne bez problémov akceptovali slovenského architekta,“ tvrdí.

Vyslanie zamestnanca do krajín EÚ
Vyslať zamestnancov do iných krajín Európskej únie môžu aj firmy. Urobiť tak môžu len vtedy, ak ich hlavná činnosť je a aj naďalej zostane na Slovensku. Podľa Európskeho súdneho dvora si tak musí firma na Slovensku zachovať svoje sídlo a vedenie, musí tu naďalej pracovať aspoň štvrtina zo všetkých zamestnancov firmy či prevažná časť zmlúv musí byť uzatvorená so slovenskými zákazníkmi. Ak by išlo len o firmu, ktorá by bola registrovaná na Slovensku a všetky služby ponúkala napríklad v Nemecku či Rakúsku, mohlo by sa to považovať za obchádzanie ich právneho systému.

Čo musí splniť živnostník, ak chce vykonávať činnosť v inom členskom štáte EÚ Živnostník, ktorý chce na slovenskú živnosť pracovať v zahraničí, musí splniť viacero podmienok. Medzi ne patria: vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosť v Slovenskej republike najmenej počas štyroch mesiacov pred vykonávaním práce na území iného členského štátu. V prípade, že samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinne poistená z dôvodu samostatnej zárobkovej činnosti a chce využiť inštitút vyslania, musí byť na území Slovenskej republiky dobrovoľne poistená aspoň na jeden druh sociálneho poistenia v čase vyslania; existencia zmlúv, v ktorých je určený obsah a trvanie práce a ktoré preukazujú, že samostatná zárobková činnosť sa bude vykonávať na území iného členského štátu (v prípade, že samostatne zárobkovo činná osoba neuzatvorila priamo zmluvu, respektíve nemá objednávku so zahraničným subjektom, pre ktorého bude vykonávať prácu, je potrebné, aby predložila zmluvu uzavretú s daným zahraničným subjektom); zaplatenie poistného na sociálne poistenie za celý čas registrácie ako povinne sociálne poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne poistená osoba. Živnostník musí na dokladovanie poistenia požiadať Sociálnu poisťovňu o vystavenie formulára E 101 (Žiadosť o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu EÚ vrátane štátov EHP a Švajčiarska). V prípade, že chce predĺžiť dobu pôsobenia v inom členskom štáte, musí zase požiadať o vystavenie formulára E 102; splnenie podmienok vo vysielajúcom štáte. V priebehu časového úseku, počas ktorého samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva prácu v inom členskom štáte, musí vo vysielajúcom štáte aj naďalej spĺňať podmienky, ktoré jej po návrate umožnia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (napríklad zachovanie kancelárskych priestorov a zariadení, platenie poistného na sociálne poistenie, plnenie daňových povinností, trvanie členstva v stavovských organizáciách, trvanie zápisu v obchodnom alebo živnostenskom registri a pod.). Zdroj: Slovenská obchodná a priemyselná komora, Bratislavská regionálna komora

Založenie živnosti či firmy v zahraničí
Okrem podnikania na slovenský živnostenský list existuje aj možnosť založiť si živnosť či firmu priamo v zahraničí. V Rakúsku si možno založiť živnosť priamo v pobočke hospodárskej komory. Kto sa príde prihlásiť osobne, ušetrí zriaďovacie poplatky vo výške približne 60 eur. Po prihlásení živnosti sa podnikateľ automaticky stáva členom komory a musí platiť ročné poplatky vo výške 40 až 138 eur, v závislosti od spolkovej krajiny, v ktorej bude podnikať.

Daň a odvody v Rakúsku
V prípade založenia živnosti v Rakúsku, je potrebné platiť daň aj odvody tam. Minimálne odvody na dôchodkové poistenie tam predstavujú 99,49 eura mesačne. Ak živnostník za mesiac zarobí viac ako 537,78 eura, bude musieť poistné doplatiť. Zo sumy prevyšujúcej 537,78 eura musí zaplatiť 18,5 percenta. Na Slovensku musia živnostníci platiť minimálne odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 130,27 eura, pričom prvý rok sú od platenia týchto odvodov oslobodení a v ďalších rokoch platia sociálne odvody, len ak ich hrubý príjem prekročí 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Prvé dva roky platí začínajúci živnostník v Rakúsku odvody na zdravotné poistenie vo výške 41,14 eura mesačne. V treťom roku takisto platí túto sumu, ale ak zarobí viac ako 537,88 eura za mesiac, musí doplatiť zo zvyšku 7,65 percenta. Na Slovensku sú minimálne zdravotné odvody v súčasnosti vo výške 55,02 eura a živnostníci, ktorým vyjde vymeriavací základ vyšší ako 393 eur, doplácajú 14 percent z rozdielu. Aj dane sú v Rakúsku pre živnostníkov, ktorí nemajú veľmi vysoké príjmy, nižšie ako na Slovensku. Ak váš zisk nepresiahne 11-tisíc eur za rok, neplatíte žiadnu daň. V prípade, že zarobíte do 25-tisíc eur, odpočítate si zo zisku 11-tisíc a zo zvyšku zaplatíte 36,5 percenta. To znamená, že v prípade zisku vo výške 15-tisíc eur zaplatíte 1 460 eur. Na Slovensku má každý nárok na nezdaniteľnú sumu vo výške 3 735,94 eura. Ak živnostník dosiahne vyšší zisk, odpočíta si túto nezdaniteľnú sumu a zo zvyšku zaplatí daň 19 percent. Ak niekto dosiahne zisk 15-tisíc eur, musí na dani zaplatiť 2 140 eur. V prípade zisku 25-tisíc eur, však už rakúsky živnostník zaplatí na daniach o vyše tisíc eur viac ako slovenský.

Čo musíte urobiť, ak chcete pracovať na slovenskú živnosť v Rakúsku
Podniky z iných členských štátov Európskej únie môžu v Rakúsku vykonávať svoju živnosť buď ako cezhraničné podnikanie, alebo na základe pobočky v Rakúsku.

Podnikanie cez hranice
Je len prechodné a príležitostné vyváženie objednaných podnikateľských služieb (práca) zahraničnými firmami, ktoré nemajú ani sídlo, ani pobočku v Rakúsku. Získanie a vypracovanie zákaziek sa musia v takom prípade vykonať v mieste podnikania zahraničného podniku v jeho krajine. Zriadenie trvalej objednávacej kancelárie či zákazníckeho servisu v Rakúsku sa považuje za vybudovanie pobočky, na ktoré je potrebné zodpovedajúce živnostenské oprávnenie.

Hlásenie podnikateľských služieb a register služieb
Pri prácach, ktoré v Rakúsku spadajú pod regulované živnosti, sa musí podať hlásenie o cezhraničnom podnikaní na Spolkovom ministerstve hospodárstva, rodiny a mládeže. Toto hlásenie sa musí každý rok obnovovať, ak podnik plánuje počas príslušného roka poskytovať služby v Rakúsku. Formuláre so všetkými informáciami o povinných prílohách sa nachádzajú na webových stránkach Spolkového ministerstva hospodárstva, rodiny a mládeže. Firmy, ktoré majú platné hlásenia o cezhraničnom podnikaní, budú zverejnené v registri služieb na internetových stránkach ministerstva. V prípade porušenia týchto pravidiel hrozí podľa rakúskeho živnostenského poriadku pokuta až do výšky 3 600 eur.

Založenie pobočky v Rakúsku
Pri zakladaní pobočky v Rakúsku sa firma musí prihlásiť na obvodnom správnom úrade (magistrát alebo Bezirkshauptmannschaft), v ktorého oblasti sa bude pobočka nachádzať. Pri prihlásení regulovanej živnosti sa treba preukázať dokladom o spôsobilosti – môže byť aj potvrdenie o uznaní diplomu. Rozsiahle informácie o tejto téme možno získať v hospodárskej komore v mieste založenia pobočky.

Kedy môže firma vyslať svojich zamestnancov pracovať do zahraničia?
Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora sa za vyslanie považuje, keď:

• pracovnoprávny vzťah k pôvodnému zamestnávateľovi trvá počas vyslania;
• právo zrušiť pracovnú zmluvu a skončiť pracovný pomer výpoveďou má iba vysielajúci zamestnávateľ;
• vysielajúci zamestnávateľ má právo určiť charakter práce vykonávanej vyslaným zamestnancom (nevzťahuje sa na určenie podrobností týkajúcich sa druhu práce a podmienok jej výkonu, ale rozhodnutia vo všeobecnosti o konečnom produkte alebo o hlavnej službe);
• mzdu za vykonanú prácu je povinný vyplatiť vysielajúci zamestnávateľ, teda nejde o prípad, keď zamestnanec vo svojom pôvodnom zamestnaní čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy a v členskom štáte EÚ pracuje v pracovnoprávnom vzťahu k inému zamestnávateľovi;
• zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky vykonáva aktivity na území Slovenskej republiky. Keď zamestnávateľ v Slovenskej republike nevykonáva žiadnu činnosť, nejde o vyslanie, ale iba o organizáciu formálne zriadenú s cieľom obchádzať právne predpisy o sociálnom poistení;
• existujú väzby medzi vysielajúcim zamestnávateľom a Slovenskou republikou, na území ktorej vznikol. Možnosť vysielania sa preto výlučne obmedzuje na zamestnávateľov zvyčajne vykonávajúcich svoju činnosť na území Slovenskej republiky, ktorej právne predpisy sa naďalej vzťahujú na vyslaného zamestnanca, teda na zamestnávateľov vykonávajúcich podstatné činnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas štyroch mesiacov. Vysielajúci zamestnávateľ musí na území Slovenskej republiky naďalej vykonávať obvyklú hlavnú hospodársku činnosť, zachovať si svoju štruktúru, právo uzatvárať zmluvy a pod.

Pri posúdení realizácie hlavnej hospodárskej činnosti sa v úzkej spolupráci s príslušnými inštitúciami (krajské inšpektoráty práce, živnostenské úrady) preskúmavajú všetky kritériá charakterizujúce činnosti, ktoré vysielajúci zamestnávateľ vykonáva, najmä:

• miesto, kde má zamestnávateľ svoje sídlo a vedenie;
• počet zamestnancov pracujúcich v Slovenskej republike (musí byť minimálne 25 % z celkového počtu zamestnancov, okrem zamestnancov zaoberajúcich sa zabezpečovaním vnútorného chodu činnosti zamestnávateľa), počet administratívnych zamestnancov v Slovenskej republike a počet zamestnancov pracujúcich v inom členskom štáte;
• miesto v druhom členskom štáte, kde sa prijímajú vyslaní zamestnanci;
• prevažnú časť zmlúv má uzatvorenú so slovenskými zákazníkmi;
• obrat počas vyslania v každom členskom štáte, ktorého sa to týka (výška 25 % z celkového obratu môže byť dostatočným ukazovateľom);
• zaplatenie poistného na sociálne poistenie počas trvania registrácie zamestnávateľa.

Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca na územie iného členského štátu, musí sa v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním obrátiť na príslušnú inštitúciu na území členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo. V prípade sídla zamestnávateľa na území Slovenskej republiky sa musí zamestnávateľ obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vydanie formulára E 101 – Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve. Tento formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky, teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví formulár E 101 iba na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa alebo zamestnanca. Tento formulár zašle zamestnávateľovi, ktorý ho odovzdá vysielanému zamestnancovi. Vysielaný zamestnanec sa preukazuje na účely kontroly vykonávanej v sociálnom zabezpečení v prijímajúcom členskom štáte originálom formulára E 101. Počas vyslania príslušná pobočka Sociálnej poisťovne kontroluje, či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania.Spoločnosť, ktorá svojich zamestnancov vysiela do Rakúska, ich musí prihlásiť na Centrále pre kontrolu čiernej práce (Zentrale Koordinationsstelle für die Kontrolle der illegalen Beschäftigung nach dem Ausländerbeschäftigungsgesetz und dem Arbeitsvertragsrechts-Anpassungsgesetz), ktorá sídli na Spolkovom ministerstve financií, Schnirchgasse 9, A-1030 Viedeň. Táto registrácia sa musí vykonať najneskôr sedem dní pred začiatkom výkonu prác.

Za akých podmienok môžu živnostníci pracovať v Rakúsku?
Živnostenský list musí obsahovať overovaciu doložku (apostille) alebo sa musí úradne preložiť do nemeckého jazyka. Doložku k živnostenskému listu vydáva odbor živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR. Danú službu však nemožno poskytovať v jednom podniku dlhodobo. Ak by bol živnostník ekonomicky závislý od objednávateľa, predpokladá sa, že ide o pracovnoprávny vzťah a ten podľa zákona podlieha povoleniu o voľnom pohybe pracovných síl a o zamestnávaní cudzincov na území Rakúskej republiky. V tomto prípade teda podnikateľ nespĺňa podmienku dočasnosti (podľa rakúskych úradov), a ak chce činnosť vykonávať ďalej, musí požiadať rakúsku stranu o vydanie rakúskeho živnostenského listu, pretože slovenský živnostenský list ho oprávňuje podnikať iba na území Slovenskej republiky.
Voľné poskytovanie služieb v Rakúskej republike sa vzťahuje len na držiteľov živnostenského oprávnenia. Netýka sa ľudí, ktorých zamestnávajú živnostníci.

Za akých podmienok môžu živnostníci pracovať v Nemecku
Najmä pre celý rad remeselných živností, uvedených v zákone o regulácii remesiel (Handelsordnung), ako aj v prípade podnikania v oblastiach upravených zvláštnymi predpismi je nevyhnutné povolenie vydávané príslušnými remeselnými komorami (Handwerkskammer) alebo ďalšími združeniami. Na jeho získanie je potrebné preukázať dostatočnú kvalifikáciu. Potvrdenia preukazujúce odbornú spôsobilosť vydávajú pre slovenských podnikateľov odbory živnostenského podnikania krajských úradov. Na ich základe vydajú príslušné nemecké remeselné komory povolenie na podnikanie a zapíšu živnostníka do remeselného registra (Handwerksrolle). Voľné, ako aj mnohé remeselné živnosti si však nevyžadujú zvláštne povolenie a na ich založenie postačí nahlásenie na príslušnom oddelení miestneho úradu (tzv. Gewerbeamt). Táto ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky druhy živností. Na ohlásenie je potrebný identifikačný doklad, potvrdenie o prihlásení na pobyt a príslušné povolenia pri živnostiach, ktoré to vyžadujú. Registračný poplatok sa pohybuje v rozpätí medzi 10 až 40 eur. Miestny úrad následne informuje ďalšie inštitúcie, medzi nimi najmä finančný úrad, priemyselnú a obchodnú komoru, remeselnícku komoru a agentúru práce. Ak chce zamestnávateľ zamestnávať pracovníkov, musí ich do 14 dní od vzniku pracovného pomeru prihlásiť do príslušnej zvolenej miestnej zdravotnej pokladne (AOK – Allgemeine Ortskrankenkasse), ktorá je inkasným strediskom pre väčšinu sociálnych odvodov. Prostredníctvom nich sa uskutoční prevod na príslušné subjekty sociálneho poistenia a zdravotnú poisťovňu. Slovenský podnikateľ môže vykonávať svoje aktivity aj na základe slovenského živnostenského listu, no len vtedy, ak ide o aktivity dočasného charakteru. V prípade dočasného poskytovania služieb je potrebné opatriť živnostenský list takzvanou apostille doložkou vydávanou Odborom živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR, ktorá potvrdzuje platnosť dokumentu v SR. Živnostník môže dočasne poskytovať tieto služby samostatne, v prípade nasadenia vlastného personálu sa použije režim uplatňovaný na vysielanie pracovníkov. Potrebné je taktiež kontaktovať príslušnú miestnu remeselnú komoru a informovať sa o potrebe registrácie alebo povolenia.

*Zdroj: MSP Online

TEXT: Peter Matula
FOTO: thinkstock.com

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.