Spevnené plochy – funkčné, rýchle a estetické

Hneď v úvode si položme otázku, čo vlastne spevnené plochy predstavujú. Ak sa odosobníme od vzťahu k svojim domom, chatám, prevádzkam a pod. a pozrieme sa na to z pohľadu investora/developera, ide o nutné zlo. V ostatnom čase, keď sa už sleduje, aby sa projekty od seba vzájomne odlišovali a aby ponúkli aj nejakú pridanú hodnotu (napríklad kvalitného verejného priestoru), sa od tohto vnímania, najmä pri kvalitnejších projektoch „s vyššími cenovkami“, konečne upúšťa.

Dlhodobo sme však boli svedkami nastoleného trendu, keď sa predávaná nehnuteľnosť definovala len výmerou, pôdorysom, opisom štandardu, nejakou vizualizáciou a mapkou s fantastickou občianskou vybavenosťou…

O to, čo zostalo za dverami bytu alebo za plotom pozemku, sme sa len málo starali, a tak sa vytváral priestor na lacné a rýchle riešenia. Ako zákazníci sme nevyžadovali viac, preto sme ani viac nedostávali.

V tomto článku sa pozrieme na dva typy spevnených plôch vhodných do mestského prostredia – do rezidenčnej aj komerčnej výstavby. Materiálovo nie sú nijako prevratné, no majú potenciál, ktorý stále čaká na svoju príležitosť.

Hovoriť budeme o drenážnych vrstvách (napr. Coldraine®) odvodňujúcich spevnené plochy a zachytávajúcich zrážkovú vodu na prirodzené ochladzovanie prostredia a tiež o architektonickom produkte s vysokou odolnosťou proti mechanickému zaťaženiu (napr. Rodal®).

Čo sa od nich všeobecne očakáva?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké máte vy osobne očakávania od spevnených plôch? Väčšine z nás prídu asi ako prvé na um vlastnosti ako vzhľad či kvalita, niekomu aj bezpečnosť a rovinatosť.

Tu niekde však už aj tí s technickým vzdelaním pomaly končia (ak sa nevenujú špeciálne vozovkám). Nehovoriac o tom, že sme si stále nepovedali nič o tom, ktoré sú kvalitatívne ukazovatele takýchto plôch, alebo o ich zaťažení, module deformácie na zemnej pláni atď.

Aby sme však nezachádzali do detailov, ktoré ani vzhľadom na zameranie článku nie sú nevyhnutné… V ostatných rokoch sa často skloňujú pojmy ako „klimatická zmena“ a „prívalové dažde/záplavy“. Nebudeme ich spochybňovať ani o nich diskutovať. Teplota, hlavne v mestách, sa zvyšuje a prívalové dažde a záplavy sú časté.

Zastávame názor, ktorý prezentujú odborníci na hydrológiu a klimatológiu, že tieto javy spolu súvisia a že ich ovplyvňuje človek svojou činnosťou – prehrievaním prostredia a znižovaním vodozádržnej kapacity.

Sme preto presvedčení, že je najvyšší čas (ak aj nie bojovať proti) nepodporovať negatívny trend. Medzi možnosti, ku ktorým už mestá pristúpili, patria požiadavky na budovanie tzv. „zelených/vegetačných“ striech či retenčných jazierok v intraviláne miest a obcí.

Podporným/doplnkovým počinom môže byť predpisovanie požiadavky na budovanie/opravy spevnených plôch tak, aby svojou konštrukciou čo najmenej prispievali k prehrievaniu prostredia a aby zároveň umožňovali bezpečnú premávku a rýchle odvedenie vody z povrchu do vhodného rezervoáru. Tým sa počas dažďov odľahčí dažďová kanalizácia a voda zároveň zostane v mestskom prostredí na pozvoľné odparovanie a tým aj ochladzovanie ovzdušia.

Riešením môže byť drenážny asfalt od COLASu (Coldraine®). Ide o asfaltovú zmes, ktorá sa vyznačuje veľkou medzerovitosťou a navzájom spojenými pórmi, cez ktoré dochádza k odvodneniu povrchu plochy/vozovky.

Na rozhraní s podkladom sa musí aplikovať v mierne vyššej dávke spojovací postrek, ktorý plní v tomto prípade aj hydroizolačnú funkciu. Samozrejme, v závislosti od toho, o akú plochu ide, sa odvodnenie môže realizovať buď priamo do zeleného pásu, alebo v prípade vozovky do retenčnej nádrže (cez ORL).

Aby sme však nevyvolávali dojem, že drenážny asfalt je liek na všetko, objektívne treba povedať aj to, že si vyžaduje pravidelné čistenie tlakovou vodou, nesmie sa na ňom vykonávať zimná údržba inertným materiálom a, naopak, vyžaduje si viac posypových solí – skrátka preto, lebo roztopený roztok rýchlo presakuje a po podklade odteká preč.

Na oplátku, pri aplikácii na cestách sa „odvďačuje“ zníženou hlučnosťou v ich okolí. No a na záver ešte jeden bonus – netreba mať obavy z unifikovaného vzhľadu asfaltu. Ak sa vrátime späť k spevneným plochám, na ktoré kladieme hlavne estetické nároky, môžeme použiť aj transparentné spojivo a vytvoriť drenážny asfalt „naturálnej“ svetlej farby alebo ho prakticky akokoľvek zafarbiť.

Bežné prejazdné plochy so špeciálnym architektonickým stvárnením

Ak by sme nehovorili o riešeniach odvádzajúcich vodu zo spevnených plôch do zelených pásov, retenčných nádrží a jazierok, skrátka o drenážnych vrstvách, boli by tradičnými riešeniami buď asfaltové vozovky, alebo betónové a dláždené plochy. Nemusíme si pritom dlho opisovať jednotlivé koncepty. Určite má každý z nás s nimi vlastné skúsenosti.

Štandardná asfaltová plocha bez pridanej hodnoty (aspoň architektonického stvárnenia – napr. Scintiflex®) pôsobí umelo a neprirodzene. Navyše, tmavé povrchy absorbujú viac slnečnej energie a prehrievajú mestské prostredie. Dláždené plochy sú zasa náchylné na dodatočnú konsolidáciu.

Betónové plochy sú síce svetlejšie a majú aj vyššiu mechanickú odolnosť, tieto vozovky/plochy sa však svojou robustnosťou a používanými technológiami zhotovenia dostávajú mimo záujmu „bývania“ v súlade s prírodou/prostredím, o uhlíkovej stope ani nehovoriac.

Ak máme vyriešiť spevnenú plochu, ktorá môže byť zaťažovaná (dynamicky aj staticky) aj nákladnou dopravou, ale prevažne pôjde o plochu, ktorá má len dotvárať prostredie, „podčiarknuť“ istý architektonický zámer čistoty, strohosti a priamosti, musíme upustiť od tradičnej betónovej vozovky/plochy a hľadať produkt, ktorý využíva synergiu. Takže, aký môže byť koncept a aké sú hlavné „za“ a „proti“?

Hlavnou myšlienkou bolo skombinovať pri vývoji výhody tuhých a netuhých krytov vozoviek. Z tuhých vozoviek bolo potrebné priniesť do zmesi tvrdosť povrchu a nízku citlivosť na teplotu. Z netuhých vozoviek bolo potrebné prevziať nízku náchylnosť na objemové zmeny, rýchlosť výstavby a akúsi miernu pretvárnosť/plasticitu, ktorá by eliminovala potrebu kontrakčných škár.

Koncept, ktorý sa osvedčil, je kombináciou tzv. kostry (z asfaltom obaleného kameniva) a zálievky (z malty na báze cementu). Vývoj (od začiatku 30. rokov minulého storočia) v Európe aj v USA vyústil do súčasného stavu, keď má prakticky každá z väčších firiem zameraných na výstavbu a údržbu vozoviek a infraštruktúry vo svojom portfóliu istú obdobu tohto produktu.

Laik si môže takýto produkt predstaviť ako dielo zhotovené v dvoch technologických krokoch. Najskôr sa uloží a zhutní asfaltová kostra, ktorá sa vyznačuje podľa STN 73 6127-3 veľkou medzerovitosťou (18 – 26 %). Z praktického hľadiska je takáto vrstva drenážna.

Vďaka vysokej medzerovitosti a vzájomnému prepojeniu medzier kostry možno v druhom kroku vyplniť medzery zálievkou/maltou na báze cementu. Asfaltová vrstva tak stráca drenážnu schopnosť, ale získava vysokú mechanickú odolnosť. Pochopiteľne, podľa požiadaviek na vzhľad a/alebo drsnosť povrchu sa nakoniec zvolí a aplikuje ešte jeden proces – tvorba textúry.

Takáto vozovka sa následne ešte chráni proti strate vlhkosti z cementovej zložky, no pochôdzna je už po 24 hodinách s možnosťou obmedzeného zaťaženia osobnými automobilmi spravidla po troch dňoch a s plným zaťažením po 7 až 10 dňoch (v závislosti od okrajových podmienok – najmä teploty vzduchu).

Ako sme už hovorili, na slovenskom a českom trhu je niekoľko variantov tohto produktu, no princíp fungovania je prakticky ten istý. Najčastejšie sa líšia zrnitosťou, použitým asfaltovým spojivom a výplňovou (zálievkovou) maltou. To však na druhej strane ovplyvňuje ich vlastnosti a citlivosť na technologickú disciplínu. Pri všetkých materiáloch sa tak hovorí o týchto výhodách, no, pochopiteľne, aj o istých obmedzeniach…

Medzi výhody patria:

• rýchly nárast pevnosti,
• výborné spojenie pevnosti a pružnosti,
• zvýšená životnosť v porovnaní s bežnými asfaltovými povrchmi,
• bezproblémový povrch odolný proti vode a protišmykový;
• stabilita pri teplotách od –50 až do +90 °C,
• dobrá odolnosť proti soliam, olejom a iným chemickým látkam,
• dobrá odolnosť vzhľadom na zmrazovacie cykly,
• vhodnosť pri vysokozaťažených plochách,
• rýchlosť zhotovenia aj opráv,
• možnosť úplnej recyklácie,
• ide o nehorľavý materiál.

Obmedzenia:

• vysoké nároky na rovinatosť podkladovej vrstvy (obzvlášť pri veľmi malých hrúbkach obrusnej vrstvy),
• vysoké nároky na čistotu podkladu a detailov vrátane správnej aplikácie spojovacieho postreku,
• vysoké nároky na logistiku a technologickú disciplínu ukladania asfaltovej kostry,
• nutnosť zamedziť akúkoľvek premávku na vrstve asfaltovej kostry až do začiatku zalievania,
• citlivosť na tvarový index kameniva v asfaltovej kostre,
• citlivosť na teplotu asfaltovej kostry aj ovzdušia (a poveternostné podmienky) v čase realizácie maltovej zálievky,
• citlivosť na technologickú disciplínu počas realizácie maltovej zálievky, najmä v súvislosti kontrolou vyplnenia medzier,
• citlivosť na spôsob miešania maltovej zálievky, dávkovanie zložiek a, samozrejme, množstvo vneseného vzduchu.

Záver

Od mnohých firiem už existujú riešenia, ktoré umožnia lepšie využívať potenciál verejných priestorov a kumulovať ich funkciu. Verejné priestory nie sú a ani nesmú byť vnímané ako nutné zlo. Či už developeri z vlastnej vôle, alebo verejnosť svojím záujmom musia vytvárať tlak na „hospodárenie“ s tým, čo ovplyvňuje život každého z nás – verejným priestranstvom, a to nielen vizuálnou stránkou, ale aj kvalitou, bezpečnosťou a priamym dosahom na životné prostredie.

Peter Briatka a Martin Nagy pôsobia v spoločnosti COLAS Slovakia, a. s.

Literatúra

1. STN 73 6127-3 Stavba vozoviek. Prelievané vrstvy. Časť 3: Asfaltocementový betón.
2. STN EN 13108-7 Asfaltové zmesi. Požiadavky na materiály. Časť 7: Asfaltový koberec drenážny
3. STN 73 1326 Stanovenie odolnosti povrchu cementového betónu proti pôsobeniu vody a chemických rozmrazovacích látok.
4. STN EN 445 Injektážna malta na predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy.
5. Lutonský, F. – Hýzl, P.: Asfaltocementový beton, VUT v Brně, Brno, 2013.
6. Technický list Rodal®.
7. Technický list Coldraine®.

ZDROJ: COLAS Slovakia, a. s.