Ilustraฤnรฉ foto

Ako najlepลกie vybraลฅ zdroj tepla na bรกze obnoviteฤพnรฝch zdrojov

Partneri sekcie:

Ktorรฉ zdroje tepla na bรกze obnoviteฤพnej energie moลพno pouลพiลฅ samostatne a pri ktorรฝch je potrebnรก ich kombinรกcia s inรฝmi primรกrnymi zdrojmi? Zรกkladnรฝm cieฤพom energetickej politiky Eurรณpskej รบnie je ochrana ลพivotnรฉho prostredia, a to, okrem inรฉho, prostrednรญctvom zniลพovania tvorby sklenรญkovรฝch plynov.

Tradiฤnรฉ zdroje tepla na fosรญlne palivรก pomaly dosluhujรบ a postupne sa vymieลˆajรบ za modernรฉ zdroje tepla na uลกฤพachtilรฉ palivรก s lepลกรญm vyuลพitรญm energie obsiahnutej v plynnom a tuhom palive alebo za zdroje tepla s obnoviteฤพnou energiou, prรญpadne ich kombinรกciou.

Pri vรฝrobe tepelnej energie sa preto v ฤoraz ลกirลกom meradle pristupuje k uplatneniu obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Rozhodujรบcim faktorom ovplyvลˆujรบcim voฤพbu obnoviteฤพnรฉho zdroja energie ako zdroja tepla sรบ podstatne niลพลกie nรกklady na jeho prevรกdzku v porovnanรญ so zdrojmi tepla na tradiฤnรฉ plynnรฉ, tuhรฉ ฤi kvapalnรฉ palivรก.

Naproti tomu investiฤnรฉ nรกklady na zriadenie obnoviteฤพnรฉho zdroja tepla prevyลกujรบ investiฤnรฉ nรกklady pre tradiฤnรฉ zdroje tepla. Preto je dรดleลพitรฉ pri voฤพbe obnoviteฤพnรฉho zdroja tepla zosรบladiลฅ prevรกdzku sรบstavy ako celku a vybraลฅ typ zdroja obnoviteฤพnej energie, ktorรฝ je pre konkrรฉtny prรญpad najvhodnejลกรญ.

Z hฤพadiska riadenia vรฝroby tepla je dรดleลพitรฉ vedieลฅ, ฤi ide o jednozdrojovรฉ alebo o viaczdrojovรฉ zariadenie, keฤลพe viaczdrojovรฉ zariadenia mรดลพu pracovaลฅ s rovnakou alebo s rozdielnou primรกrnou energiou. Dรดleลพitรบ รบlohu pri zdrojoch tepla s rozdielnou primรกrnou

Vykurovanie a zรกsobovanie energiou Optimalizรกcia vรฝberu zdroja tepla na bรกze obnoviteฤพnรฝch zdrojov Ktorรฉ zdroje tepla na bรกze obnoviteฤพnej energie moลพno pouลพiลฅ samostatne a pri ktorรฝch je potrebnรก ich kombinรกcia s inรฝmi primรกrnymi zdrojmi? energiou vykonรกva riadiaci systรฉm zdroja tepla, ktorรฉho รบlohou je v maximรกlnej miere vyuลพiลฅ potenciรกl obnoviteฤพnej energie s minimรก

Systรฉmy s obnoviteฤพnรฝmi zdrojmi energie

Systรฉm vykurovania sa skladรก z troch komponentov: z vรฝroby tepla, distribรบcie tepla a odovzdania tepla. Ak mรก byลฅ vykurovacรญ systรฉm energeticky efektรญvny, je potrebnรฉ si uvedomiลฅ, ako รบzko tieto komponenty spolu sรบvisia a zรกroveลˆ sa navzรกjom pri prevรกdzke ovplyvลˆujรบ.

K zdroju tepla s nรญzkou vรฝstupnou teplotou vykurovacej vody je potrebnรฉ priradiลฅ nรญzkoteplotnรบ distribuฤnรบ a odovzdรกvaciu sรบstavu, aby sa neznehodnotila energetickรก efektรญvnosลฅ sรบstavy ako celku. V opaฤnom prรญpade je potrebnรฉ nรญzkoteplotnรฝ zdroj kombinovaลฅ s inรฝm zdrojom tepla schopnรฝm vyrobiลฅ vyลกลกiu teplotu vykurovacej vody.

Potom je potrebnรฉ jednoznaฤne charakterizovaลฅ prevรกdzku takรฉhoto kombinovanรฉho zdroja tepla a zvoliลฅ vhodnรฝ riadiaci systรฉm. Pred vรฝberom obnoviteฤพnรฉho zdroja energie je potrebnรฉ zvรกลพiลฅ, ktorรฝ z dostupnรฝch obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie je vhodnรฝ pre danรฝ systรฉm vykurovania.

Na voฤพbu konkrรฉtneho typu obnoviteฤพnรฉho zdroja energie vplรฝva viacero faktorov:

  • dostupnosลฅ obnoviteฤพnej energie
  • vonkajลกie klimatickรฉ podmienky
  • fyzikรกlne parametre vykurovacej sรบstavy
  • veฤพkosลฅ budovy a jej tepelnotechnickรฉ vlastnosti.

Najฤastejลกie vyuลพรญvanรฝmi obnoviteฤพnรฝmi energiami a obnoviteฤพnรฝmi zdrojmi energie sรบ:

  • energia zo slnka โ€“ solรกrne kolektory,
  • energia zo vzduchu, z vody a pรดdy โ€“ tepelnรฉ ฤerpadlรก,
  • energia z rastlรญn โ€“ zdroje tepla na biomasu.

Kaลพdรก z tรฝchto obnoviteฤพnรฝch energiรญ je charakterizovanรก podmienkami, ktorรฉ vymedzujรบ ich aplikรกciu v zmysle tzv. monovalentnรฉho zdroja tepla pre vykurovacรญ systรฉm. Na zabezpeฤenie poลพadovanรฝch fyzikรกlnych parametrov vykurovacej sรบstavy je niekedy vhodnejลกia buฤ ich vzรกjomnรก kombinรกcia, alebo ich kombinรกcia so zdrojom tepla na uลกฤพachtilรฉ palivรก.

Monovalentnรฉ systรฉmy
Systรฉmy s vรฝrobou tepelnej energie so zdrojom s jednรฝm druhom primรกrnej energie sa nazรฝvajรบ monovalentnรฉ systรฉmy

Monovalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor

Vyuลพitie slneฤnej energie ako obnoviteฤพnej energie v solรกrnych kolektoroch sa javรญ ako jedno z najjednoduchลกรญch a najlacnejลกรญch moลพnostรญ vรฝroby tepla. Pritom vรฝroba tepelnej energie solรกrnymi kolektormi patrรญ k najkomplikovanejลกรญm a najnestabilnejลกรญm spรดsobom.

Je to tรฝm, ลพe slneฤnรฉ ลพiarenie je premenlivรฉ nielen poฤas celรฉho obdobia vyuลพรญvania, ale uลพ v priebehu jednรฉho dลˆa. Solรกrnym kolektorom moลพno v zimnom obdobรญ pripraviลฅ vykurovaciu vodu s teplotou pribliลพne do 30 ยฐC, v letnom obdobรญ mimo tropickรฝch dnรญ do 50 ยฐC.

Vzhฤพadom na to, ลพe norma poลพaduje teplotu teplej vody 60 ยฐC, uvedenรฉ hodnoty nie sรบ postaฤujรบce na prรญpravu teplej vody. Vykurovanie budovy zase prebieha v obdobรญ, keฤ vรฝstupnรก teplota vykurovacej vody z kolektora nie je dostatoฤnรก ani pre nรญzkoteplotnรฉ sรกlavรฉ teplovodnรฉ vykurovanie.

Solรกrne kolektory tak nemoลพno uplatniลฅ ako monovalentnรฝ systรฉm (obr. 1). Vลพdy je potrebnรฉ doplniลฅ ich o zdroj tepla s inรฝm druhom energetickeho nosica.

Obr. 1 Zapojenie solรกrneho kolektora
Obr. 1 Zapojenie solรกrneho kolektora | Zdroj: Internet

Monovalentnรฝ systรฉm โ€“ zdroj tepla na biomasu

Zdroje tepla na biomasu sa v sรบฤasnosti stali veฤพmi vyhฤพadรกvanรฝmi zdrojmi. ล peciรกl tepla najmรค pri budovรกch s nรญzkou potrebou tepla, akรฝmi sรบ rodinnรฉ domy. Biomasa ako palivo je na Slovensku relatรญvne dostupnรก vo forme drevnej ลกtiepky, kusovรฉho dreva alebo peliet.

Vรฝhodou tohto zdroja tepla na biomasu je, ลพe dokรกลพe vyrobiลฅ vykurovaciu vodu s vyลกลกou teplotou. Preto je vhodnรฝm zdrojom tepla aj pre starลกie neobnovenรฉ budovy s pรดvodnou vykurovacou sรบstavou s vyลกลกรญm teplotnรฝm spรกdom, kde je potrebnรก vรฝmena pรดvodnรฉho zdroja tepla v dรดsledku jeho opotrebovanosti.

Ich nรกvrh je v podstate podobnรฝ ako nรกvrh zdroja tepla na plynnรฉ palivo. ฤŒo je dรดleลพitรฉ si pri tomto zdroji uvedomiลฅ, predovลกetkรฝm pri zdrojoch na kusovรฉ drevo alebo drevnรบ ลกtiepku, je nรญzky komfort pri jeho prevรกdzke v porovnanรญ s ostatnรฝmi zdrojmi tepla. Tento diskomfort sa tรฝka plnenia zdroja palivom a odstraลˆovania popola ako produktu vznikajรบceho pri vรฝrobe tepla.

Kvalitu spaฤพovania ovplyvลˆuje vlhkosลฅ paliva, ฤo sprรญsลˆuje kritรฉriรก na uskladnenie paliva. Obtiaลพnejลกie je pri tomto palive aj prispรดsobenie vรฝkonu zdroja tepla znรญลพenej potrebe tepla, preto jeho efektรญvna prevรกdzka vyลพaduje pouลพitie akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka. Zdroj tepla na biomasu je vลกak moลพnรฉ uplatniลฅ ako monovalentnรฝ systรฉm (obr. 2) pre menลกie, ale aj pre vรคฤลกie budovy.

Obr. 2 Monovalentnรฝ systรฉm โ€“ zdroj tepla  na biomasu
Obr. 2 Monovalentnรฝ systรฉm โ€“ zdroj tepla
na biomasu | Zdroj: Internet

Monovalentnรฝ systรฉm โ€“ tepelnรฉ ฤerpadlo

Tepelnรฉ ฤerpadlรก sรบ zdroje tepla, ktorรฉ vyuลพรญvajรบ energiu zรญskanรบ zo vzduchu, z vody alebo z pรดdy. Oproti solรกrnym kolektorom je vรฝroba tepelnej energie stabilnejลกia, tento nรกvrh je preto jednoduchลกรญ. Zdroj primรกrnej energie mรก totiลพ stabilnejลกie โ€“ menej premenlivรฉ vstupnรฉ parametre.

Tepelnรฉ ฤerpadlรก zem-voda a voda-voda moลพno navrhnรบลฅ pri sรบstavรกch s nรญzkou teplotou vykurovacej vody ako monovalentnรฝ systรฉm (obr. 3), keฤลพe teplota pรดdy aj vody je v zime v podstate konลกtantnรก. Pri tepelnรฝch ฤerpadlรกch typu vzduch-voda mรก zdroj energetickรฉho nosiฤa (vonkajลกรญ vzduch) premenlivรบ hodnotu.

Pri nich je potrebnรฉ urฤiลฅ bod bivalencie, keฤ sa do systรฉmu zaraฤuje bivalentnรฝ zdroj energie (obr. 4). Na zรกklade bivalentnรฉho bodu sa urฤuje, koฤพko tepelnej energie sa vyrobรญ tepelnรฝm ฤerpadlom a koฤพko bivalentnรฝm zdrojom tepla.

Obr. 3 Monovalentnรฝ systรฉm โ€“ tepelnรฉ  ฤerpadlo
Obr. 3 Monovalentnรฝ systรฉm โ€“ tepelnรฉ
ฤerpadlo | Zdroj: Internet

Podฤพa DIN-EN 12 831 sa odporรบฤa voliลฅ bivalentnรฝ bod:

  • pri vonkajลกej vรฝpoฤtovej teplote bivalentnรฉho bodu โ€“4 aลพ โ€“7 ยฐC,
  • pri vonkajลกej vรฝpoฤtovej teplote โ€“16 aลพ โ€“12 ยฐC sa odporรบฤa teplota bivalentnรฉho bodu โ€“3 aลพ โ€“6 ยฐC,
  • pri vonkajลกej vรฝpoฤtovej teplote โ€“10 ยฐC sa odporรบฤa teplota bivalentnรฉho bodu โ€“2 aลพ โ€“5 ยฐC.

Ak sa nachรกdza zdroj tepla v Bratislave, kde je vonkajลกia vรฝpoฤtovรก teplota โ€“11 ยฐC, teplota bivalentnรฉho bodu je โ€“5 ยฐC. V tomto prรญpade pre rodinnรฝ dom s potrebnรฝm tepelnรฝm vรฝkonom 10 kW pokryje tepelnรฉ ฤerpadlo vzduch-voda vรฝkon 8 kW a zvyลกnรฉ 2 kW je potrebnรฉ doplniลฅ inรฝm zdrojom energie.

Tepelnรฉ ฤerpadlรก s malรฝm vรฝkonom (do 30 kW) sรบ vybavenรฉ elektrickou ลกpirรกlou s chรฝbajรบcim doplnkovรฝm vรฝkonom. Takรฉto tepelnรฉ ฤerpadlรก sa teda navrhujรบ ako monovalentnรฉ systรฉmy. Pri bytovom dome s potrebnรฝm tepelnรฝm vรฝkonom 440 kW pokryje tepelnรฉ ฤerpadlo vzduch-voda vรฝkon 355 kW a zvyลกnรฝch 85 kW je potrebnรฉ doplniลฅ inรฝm bivalentnรฝm zdrojom energie.

Obr. 4 Urฤenie tepelnรฉho vรฝkonu bivalentnรฉho zdroja energie
Obr. 4 Urฤenie tepelnรฉho vรฝkonu bivalentnรฉho zdroja energie. | Zdroj: Ing. Mรกria Kurฤovรก, PhD
Bivalentnรฉ systรฉmy a optimalizรกcia ich prevรกdzky

Ak sa do systรฉmu vykurovania pridรก zdroj tepla s ฤalลกรญm inรฝm druhom energetickรฉho nosiฤa, systรฉm sa stรกva bivalentnรฝm alebo viacvalentnรฝm.Obnoviteฤพnรฉ zdroje energie, ktorรฉ zabezpeฤujรบ pokrytie vyลกลกรญch potrieb tepelnej energie, moลพno prevรกdzkovaลฅ ako bivalentnรฉ alebo viacvalentnรฉ systรฉmy. Pri tรฝchto systรฉmoch vznikรก otรกzka, ako zabezpeฤiลฅ optimรกlnu prevรกdzku zdroja tepla, ako aj celรฉho vykurovacieho systรฉmu.

Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a plynovรฝ kotol

Veฤพmi ฤasto navrhovanรก kombinรกcia bivalentnรฉho systรฉmu je zapojenie solรกrnych kolektorov v kombinรกcii s plynovรฝm kotlom. Hlavnรฝm zdrojom energie je v tomto prรญpade solรกrny kolektor, ktorรฝ mรดลพe slรบลพiลฅ iba na prรญpravu teplej vody alebo aj ako podpora vykurovania.

Plynovรฝ kotol je ลกpiฤkovรฝm doplnkovรฝm zdrojom tepla (obr. 5). Riadenie prevรกdzky prebieha prostrednรญctvom snรญmaฤov teplรดt. Prรญprava teplej vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi sa uskutoฤลˆuje primรกrne zo solรกrneho kolektora zapรญnanรญm ฤerpadla ฤŒ1.

ฤŒerpadlo ฤŒ1 je riadenรฉ signรกlom zo snรญmaฤov T1, T2 a T4. Ovlรกdanรญm trojcestnรฉho prepรญnacieho ventilu TRV1 prebieha prednostne prรญprava teplej vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi, prรญpadne na zรกklade snรญmaฤa T3 sa uskutoฤnรญ predohrev vody na vykurovanie v akumulaฤnom zรกsobnรญku ako podpora vykurovania.

Obr. 5 Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a plynovรฝ kotol ako  zdroje tepla (obrรกzok: autorka), T1 aลพ T9 โ€“ snรญmaฤ teploty, TRV1  aลพ TRV3 โ€“ trojcestnรฝ ventil so servopohonom, RVT โ€“ regulaฤnรฝ  ventil s termostatom, ฤŒ1 aลพ ฤŒ4 โ€“ ฤerpadlo
Obr. 5 Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a plynovรฝ kotol ako
zdroje tepla (obrรกzok: autorka), T1 aลพ T9 โ€“ snรญmaฤ teploty, TRV1
aลพ TRV3 โ€“ trojcestnรฝ ventil so servopohonom, RVT โ€“ regulaฤnรฝ
ventil s termostatom, ฤŒ1 aลพ ฤŒ4 โ€“ ฤerpadlo | Zdroj: Ing. Mรกria Kurฤovรก, PhD

Dohrev teplej vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi je realizovanรฝ pomocou ฤerpadla ฤŒ2 a zapรญnanรญm plynovรฉho kotla. Trojcestnรฝ prepรญnacรญ ventil TRV2 riadi vyuลพitie teploty vody v akumulaฤnom zรกsobnรญku na podporu vykurovania (predohrev vody vstupujรบcej do kotla) a je ovlรกdanรฝ snรญmaฤmi T5 a T6.

Trojcestnรฝ regulaฤnรฝ ventil TRV3 slรบลพi na ekvitermickรบ regulรกciu teploty vykurovacej vody a je riadenรฝ snรญmaฤmi T8 a T9. Regulaฤnรฝ ventil s termostatom RVT strรกลพi maximรกlnu teplotu teplej vody v sanitรกrnej sรบstave.

Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a kotol na biomasu

V oblastiach s vรฝskytom biomasy sa ฤasto pouลพรญva kombinรกcia obnoviteฤพnรฝch zdrojov tepla โ€“ solรกrneho kolektoru a kotla na biomasu. Schรฉma zapojenia tรฝchto dvoch zdrojov energie je na obr. 6. Solรกrny kolektor sa vyuลพรญva ako hlavnรฝ zdroj tepla na prรญpravu teplej vody a kotol na biomasu sa vyuลพรญva ako zdroj tepla na vykurovanie a taktieลพ ako doplnkovรฝ zdroj na dohrev teplej vody.

Prรญprava teplej vody solรกrnym kolektorom je riadenรก snรญmaฤmi T1, T2 a T3 zapรญnanรญm ฤerpadla ฤŒ1. V prรญpade nedosiahnutia poลพadovanej teploty v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi sa zapรญna ฤerpadlo ฤŒ2 a dohrev teplej vody sa uskutoฤลˆuje z akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka vyhrievanรฉho kotlom na biomasu.

Kotol na biomasu pracuje efektรญvnejลกie, ak je ฤo najdlhลกie v prevรกdzke a nie v cyklickom reลพime zap./vyp. Akumulaฤnรฝ zรกsobnรญk v systรฉme slรบลพi aj na predฤบลพenie prevรกdzky kotla. Nabรญjanie akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka je pomocou ฤerpadla ฤŒ3 riadenรฉho od ลกpeciรกl snรญmaฤov teploty T4 a T5. Pre kotol na biomasu je potrebnรฉ pouลพitie ochrany proti nรญzkoteplotnej korรณzii, ฤo zabezpeฤuje trojcestnรฝ ventil TRV1.

Obr. 6 Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a kotol na biomasu ako  zdroje tepla (obrรกzok: autorka), T1 aลพ T9 โ€“ snรญmaฤ teploty, TRV1  a TRV1 โ€“ trojcestnรฝ ventil so servopohonom, RVT โ€“ regulaฤnรฝ  ventil s termostatom, ฤŒ1 aลพ ฤŒ5 โ€“ ฤerpadlo
Obr. 6 Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a kotol na biomasu ako
zdroje tepla (obrรกzok: autorka), T1 aลพ T9 โ€“ snรญmaฤ teploty, TRV1
a TRV1 โ€“ trojcestnรฝ ventil so servopohonom, RVT โ€“ regulaฤnรฝ
ventil s termostatom, ฤŒ1 aลพ ฤŒ5 โ€“ ฤerpadlo |

Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a tepelnรฉ ฤerpadlo

Vzhฤพadom na nenรกroฤnรฉ poลพiadavky na priestorovรฉ usporiadanie, ale aj na komfort obsluhy je vhodnรฝm obnoviteฤพnรฝm zdrojom energie tepelnรฉ ฤerpadlo, predovลกetkรฝm typ vzduch-voda. Schรฉma zapojenia v spoluprรกci so solรกrnym kolektorom je na obr. 7.

Hlavnรฝm zdrojom energie je slneฤnรก energia, ktorรบ vyuลพรญva solรกrny kolektor na ohrev vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi a nรกsledne na podporu vykurovania. Princรญp funkcie je opรญsanรฝ pri obr. 5. Tepelnรฉ ฤerpadlo slรบลพi ako doplnkovรฝ zdroj energie na ohrev vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi aj na nabรญjanie akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka na vykurovanie.

Funkcia akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka aj v tomto prรญpade spฤบลˆa podobnรบ รบlohu ako pri zdroji tepla na biomasu, t. j. predlลพuje ฤas zapnutia a vypnutia tepelnรฉho ฤerpadla, aby pracovalo ฤo najefektรญvnejลกie. Riadenie dobรญjania zรกsobnรญkovรฉho ohrievaฤa alebo akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka teplej vody sa realizuje ฤerpadlom ฤŒ2 a trojcestnรฝm ventilom TRV2.

Obr. 7 Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a tepelnรฉ ฤerpadlo  ako zdroje tepla (obrรกzok: autorka), T1 aลพ T9 โ€“ snรญmaฤ teploty,  TRV1 aลพ TRV3 โ€“ trojcestnรฝ ventil so servopohonom, RVT โ€“  regulaฤnรฝ ventil s termostatom, ฤŒ1 aลพ ฤŒ4 โ€“ ฤerpadlo
Obr. 7 Bivalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor a tepelnรฉ ฤerpadlo
ako zdroje tepla (obrรกzok: autorka), T1 aลพ T9 โ€“ snรญmaฤ teploty,
TRV1 aลพ TRV3 โ€“ trojcestnรฝ ventil so servopohonom, RVT โ€“
regulaฤnรฝ ventil s termostatom, ฤŒ1 aลพ ฤŒ4 โ€“ ฤerpadlo | Zdroj: Ing. Mรกria Kurฤovรก, PhD

Viacvalentnรฝ zdroj tepla โ€“ solรกrny kolektor, tepelnรฉ ฤerpadlo a plynovรฝ kotol

V oblastiach s extrรฉmne nรญzkou teplotou vonkajลกieho vzduchu nestaฤรญ ako zdroj tepla len obnoviteฤพnรฝ zdroj energie. Tento ลกpiฤkovรฝ zdroj tepla je potrebnรฉ doplniลฅ o zdroj nezรกvislรฝ od klimatickรฝch podmienok. Takรฝmto zdrojom tepla mรดลพe byลฅ plynovรฝ kotol alebo elektrickรฝ kotol (obr. 8).

รšlohou riadenia je vyลพitie slneฤnej energie v maximรกlnej miere na ohrev vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi, ako aj na podporu vykurovania prostrednรญctvom akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka. V poradรญ druhรฝm zdrojom energie je tepelnรฉ ฤerpadlo. Dohrev teplej vody v zรกsobnรญkovom ohrievaฤi je rieลกenรฝ zapรญnanรญm ฤerpadla ฤŒ2. Prepรญnanรญm trojcestnรฉho ventilu TRV2 je riadenรฉ dobรญjanie z akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka alebo priamo z plynovรฉho kotla.

Vykurovanie prebieha z akumulaฤnรฉho zรกsobnรญka ohrievanรฉho prostrednรญctvom solรกrneho kolektoru ako hlavnรฉho zdroja energie a tepelnรฉho ฤerpadla ako druhรฉho zdroja tepla. ล piฤkovรฝ zdroj tepla โ€“ plynovรฝ kotol, sa do okruhu vykurovania pripรกja ako poslednรฝ.

Obr. 8 Viacvalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor, tepelnรฉ ฤerpadlo  a plynovรฝ kotol ako zdroje tepla (obrรกzok: autorka), T1 aลพ T9 โ€“  snรญmaฤ teploty, TRV1 aลพ TRV3 โ€“ trojcestnรฝ ventil so servopohonom, RVT โ€“ regulaฤnรฝ ventil s termostatom, ฤŒ1 aลพ ฤŒ5 โ€“ ฤerpadlo
Obr. 8 Viacvalentnรฝ systรฉm โ€“ solรกrny kolektor, tepelnรฉ ฤerpadlo
a plynovรฝ kotol ako zdroje tepla (obrรกzok: autorka), T1 aลพ T9 โ€“
snรญmaฤ teploty, TRV1 aลพ TRV3 โ€“ trojcestnรฝ ventil so servopohonom,
RVT โ€“ regulaฤnรฝ ventil s termostatom, ฤŒ1 aลพ ฤŒ5 โ€“ ฤerpadlo | Zdroj: Ing. Mรกria Kurฤovรก, PhD

Na zรกver

Energetickรก politika Eurรณpskej รบnie diktuje na Slovensku trendy vo vรฝrobe tepla. Projektanti a prevรกdzkovatelia zdrojov tepla ฤoraz viac uplatลˆujรบ zdroje tepla na bรกze obnoviteฤพnej energie. V rozsiahlejลกรญch budovรกch s rozliฤnรฝmi odbermi tepelnej energie je vhodnรก kombinรกcia obnoviteฤพnรฝch zdrojov s odliลกnรฝmi zdrojmi.

Vlastnosti systรฉmu a vstupnรฉ faktory primรกrnej energie rozhodujรบ o poradรญ pripรกjania zdroja tepla na systรฉm, aby bola vรฝroba tepelnej energie ฤo najefektรญvnejลกia. Prรกca bola podporenรก Ministerstvom ลกkolstva, vedy, vรฝskumu a ลกportu SR prostrednรญctvom grantu VEGA 1/0303/21.

Ing. Mรกria Kurฤovรก, PhD.,

Autorka pรดsobรญ na Katedre TZB, Stavebnรก fakulta STU Bratislava

ฤŒlรกnok bol publikovanรฝ v ฤasopise Sprรกva budov 03/2021.

Literatรบra:

  • 1. Kurฤovรก, M. โ€“ Ehernwald, P.: Regulรกcia kotlov na biomasu. In: 17. medzinรกrodnรก konferencia Vykurovanie 2009. Tatranskรฉ Matliare, 2009, s. 369 โ€“ 372.
  • 2. Kurฤovรก, M. โ€“ Ehrenwald, P.: Ako mรดลพe sรบฤasnรก regulaฤnรก technika prispieลฅ k optimalizรกcii vykurovania? In: 18. medzinรกrodnรก konferencia Vykurovanie 2010. ฤฝubovnianske kรบpele, 2010, s. 401 โ€“ 404.
  • 3. Kurฤovรก, M. โ€“ Ehrenwald, P.: Regulรกcia vykurovacรญch sรบstav s tepelnรฝm ฤerpadlom. In: 19. medzinรกrodnรก konferencia Vykurovanie 2011. ฤฝubovnianske kรบpele, 2011, s. 437 โ€“ 441.
  • 4. STN EN 15 450 Vykurovacie systรฉmy v budovรกch. Navrhovanie vykurovacรญch systรฉmov s tepelnรฝmi ฤerpadlami (2007).
  • 5. Podklady pre projektantov fi riem Buderus, Viessmann, Brilon.
Najฤรญtanejลกie