Ako vyliečiť verejné budovy

Na slovenský trh prišiel z Európy trend zelených budov trochu neskôr ako do susedných krajín. Podľa odborníkov je dôvodom skutočnosť, že väčšina Slovákov nevie, aké výhody vlastne zelená budova prináša. Neprinášajú totiž len úsporu energie a prevádzkových nákladov, ale šetria aj zdravie svojich užívateľov.

Oneskorený rozvoj projektov zelených budov v porovnaní s okolitými krajinami najlepšie dokazujú štatistiky. V roku 2012 získali na Slovensku certifikát dve zelené verejné budovy, ďalšie dve na certifikát ešte čakajú.
V Českej republike v súčasnosti vlastní certifikát zelenej budovy 22 stavebných objektov a odborníci odhadujú, že do konca roka 2013 sa ich počet zdvojnásobí. V Poľsku ich je 32. V západnej Európe je výstavba zelených budov už rozbehnutým trendom a v mnohých krajinách štandardom. Záujemcovia o prenájom administratívnych priestorov sa nepýtajú, či je budova zelená, ale akú úroveň certifikátu dosahuje.

Čo robí zelenú budovu zelenou
Mnohí ľudia na Slovensku nemajú ani minimálnu predstavu o tom, čo je zelená alebo trvalo udržateľná budova. Často si zelené budovy zamieňajú s nízkoenergetickými stavbami. Okrem úspor energie a nákladov je zelená budova šetrná k životnému prostrediu a ponúka aj užívateľský komfort. „Zelené, čiže trvalo udržateľné, budovy sú ohľaduplné k ľuďom, ktorí v nich žijú a pracujú. Interiéry sú zásobované zdravým vzduchom bez škodlivých látok, je správne vyriešené osvetlenie, zabezpečený tepelný komfort a zamestnanci majú k dispozícii dostatok priestoru. To prispieva k pohode, zvýšeniu tvorivosti a produktivity,“ vysvetľuje Tomáš Guniš, riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy. „Medzi faktory, ktoré môže pozitívne vnímať užívateľ zelenej budovy, patrí aj architektúra zabezpečujúca blízky kontakt s exteriérom či so zeleňou a  jednoduchá dopravná dostupnosť,“ dodáva.

Verejné budovy majú náskok
Fenomén zlepšovania „zelených“ požiadaviek kladených na vlastnosti stavby sa najrýchlejšie rozvíja v segmente administratívnych budov. V tejto oblasti sú totiž alokované veľké finančné objemy nadnárodných spoločností, ale aj nemalé čiastky zo štátneho rozpočtu. Zároveň si všetci uvedomujú, že budovy, ktoré sú charakteristické rušným pracovným životom, sú najväčšími požieračmi energie a producentmi emisií skleníkových plynov. Okrem toho v nich užívatelia trávia viac ako polovicu svojho aktívneho času, a tak má vnútorná klíma významný vplyv na ich zdravie. „Certifikácia budovy na zelený štandard je vlastne jej vysvedčením. Hodnotí silné a slabé stránky budovy – energetické hľadisko, vplyv na životné prostredie, pracovné podmienky,“ vysvetľuje Rastislav Badalík zo spoločnosti Bischoff & Compagnons, projektový manažér EcoPoint Košice, jednej z prvých zelených kancelárskych budov na Slovensku. „V zahraničí si nájomník priestorov preveruje v budove aj kvalitu pracovného prostredia, investorov na Slovensku zatiaľ skôr zaujímajú nižšie náklady na vykurovanie a chladenie.“

Zdravé pracovisko prináša zisk
Podľa prieskumov sa pritom do zdravého pracovného prostredia zamestnancov investovať rozhodne oplatí. Predovšetkým vo veľkých firmách s prenajatou plochou nad 5 000 m² tvoria ročné náklady na prenájom a prevádzku kancelárií približne 10 % z celkových nákladov firmy. Osobné náklady (mzdy, odvody, vzdelávanie atď.) zamestnancov však môžu dosahovať 80 až 85 %, straty spôsobené práceneschopnosťou a nižšou produktivitou práce v dôsledku nekvality vzduchu zasahujú aj menšie firmy a pracoviská.

Recept na zdravé prostredie
Ideálnym pracovným prostredím sú zelené budovy, ktoré sa v takomto duchu plánujú hneď od začiatku, vo fáze projektu. „Či je prostredie príjemné pre užívateľov, vo veľkej miere ovplyvňujú stavebné materiály použité na výstavbu. Na vytvorenie energeticky úsporného a zdravého prostredia, aké musí poskytovať zelená budova, treba používať materiály ekologické a hygienicky neškodné,“ upozorňuje Miroslav Zliechovec, produktový manažér Knauf Insulation. „Veľmi dôležitou súčasťou zelených budov sú tepelné izolácie. Pri hodnotení úrovne stavby podľa certifikačných kritérií môže projekt získať až 30 % bodov za správne riešený tepelnoizolačný systém. Na takéto aplikácie je ideálnym materiálom minerálna vlna. Zabezpečuje vynikajúcu nepriezvučnosť. Svojou paropriepustnosťou vytvára zdravé ovzdušie v interiéri, čo je neoceniteľným prínosom. Budovy majú najväčší vplyv na kvalitu života človeka, trávime v nich 90 % svojho času, preto je dôležité, aby sme sa v nich cítili dobre a aby mali na nás priaznivý zdravotný účinok.“

Čo nám prekáža na pracovisku?
Podľa prieskumu nemeckých bánk a poisťovní vzniká pocit nepohody v práci pre viaceré faktory, 72 % respondentov poukazovalo na pracovné prostredie.

Ako najväčšie problémy pracovného prostredia sa uvádzali:

• tepelno-vlhkostná mikroklíma (27 %);
• hluk (14 %);
• osvetlenie (11 %);
• stiesnenosť priestoru (10 %).

Naopak, najmenej ľudí trápili:

• práca nadčas (9 %);
• problémy s nadriadenými (4 %);
• problémy s kolegami (3 %).

K veľmi podobným výsledkom sa dopracovali aj autori prieskumu, ktorí pôsobia na Katedre technických zariadení budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Prieskum sa realizoval v roku 2008 a skúmala sa kvalita vnútorného prostredia vo veľkoplošných kanceláriách v moderných administratívnych budovách v Bratislave. Z odpovedí 1 295 respondentov vyplýva, že medzi najväčšie problémy patrí:

• hluk;
• tepelné prostredie/klimatizácia;
• vydýchaný vzduch v priestoroch.

Nespokojnosť sa zvyšovala zároveň s veľkosťou veľkoplošných kancelárií.

Vedecké prieskumy v Škandinávii napríklad preukázali, že výkonnosť žiakov v škole pri lepšom vetraní a vyššej kvalite vnútorného vzduchu vzrástla o 15 %. Akustický komfort v kancelárii zvýšil výkonnosť až o 52 %.

Ako vyzerá „chorá“ budova? „Choré“ budovy charakterizuje: klimatizácia s možnosťou chladenia; blikajúce alebo ostro žiariace osvetlenie; slabé ovládanie ventilácie, kúrenia, a osvetlenia; priestory s mnohými otvorenými regálmi, kartotékami; nový neekologický nábytok a koberce; nové maľby a nátery; vysoká teplota, kolísanie teploty v priebehu dňa; zlá údržba budovy, nedostatočné upratovanie, prach.

Syndróm chorých budov Nezdravé pracovné priestory sú kolískou ochorenia klasifikovaného WHO (Svetovou zdravotníckou organizáciou) ako syndróm chorých budov (Sick Building Sydrom – SBS). Medzi základné zdravotné symptómy patria: podráždenie, pálenie, slzenie očí;  zapchatý nos, krvácanie z nosa, svrbenie v nose; sucho alebo bolesť v krku, škrabanie v krku; podráždenie horných dýchacích ciest; problémy pri prehĺtaní, suchá, podráždená svrbiaca pokožka; bolesti hlavy, únava, podráždenosť a poruchy koncentrácie.

TEXT: Ingrid Kántorová
FOTO: SKGBC

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.