Ako vyzerá obnova bytových domov nad rámec energetickej hospodárnosti?

Kvalitná obnova bytového domu zahŕňa obnovu stavebných častí a technických zariadení budovy, modernizáciu spoločných častí, výmenu výťahov, obnovu alebo výmenu balkónov či lodžií vrátane zábradlí alebo debarierizáciu, ale aj opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy a zabezpečenie kvality vnútorného prostredia.

V návrhu Operačného programu Slovensko a Partnerskej dohody 2021 – 2027, ktoré definujú použitie eurofondov, sa opäť uvažuje o alokácii prostriedkov na podporu obnovy bytových domov. Dôležitý je však posun od energetickej hospodárnosti aj k ďalším cieľom obnovy.

Operačný program v časti 2.1.2. Znižovanie energetickej náročnosti budov hovorí, že „podporovať sa bude nákladovo efektívna hĺbková obnova verejných a bytových budov a tam, kde je to relevantné a realizovateľné, bude súčasťou obnovy aj inštalácia OZE a uplatnenie prvkov na ochranu biodiverzity a zelenej infraštruktúry na podporu adaptácie na zmenu klímy“.

Partnerská dohoda medzi prioritami uvádza „dekarbonizovaný fond budov“, „zvýšenie miery komplexnej a hĺbkovej obnovy bytových budov z hľadiska požiadaviek adaptácie na zmenu klímy“ či „zvýšenie počtu budov vybavených systémami automatického vetrania“ a pod.

Platforma Budovy pre budúcnosť tieto zámery víta. Dlhodobo presadzujeme také verejné politiky, ktoré by podporili čoraz bežnejšiu realizáciu kvalitnej obnovy bytových domov. V tomto príspevku sa pokúsim odpovedať na tri otázky:

1. Prečo je potrebné obnovovať bytové domy nad rámec energetickej hospodárnosti?
2. Ako taká obnova vyzerá?
3. Čo je potrebné na to, aby sa takáto obnova začala čoraz bežnejšie realizovať?

Prečo potrebujeme ísť nad rámec energetickej hospodárnosti?

Obnova budovy sa typicky realizuje 20 až 40 rokov po jej výstavbe, resp. predchádzajúcej obnove. Preto dnes pri plánovaní obnovy bytového domu musí byť cieľom, aby svojim užívateľom poskytoval bezpečné a zdravé prostredie za ekonomicky dostupných podmienok ešte aj v roku 2050.

Slovensko v roku 2050 však bude iné ako dnes, nehovoriac o porovnaní s obdobím 60. a 70. rokov minulého storočia, keď sa väčšina súčasných budov postavila. Podnebie bude citeľne teplejšie, vlny horúčav a obdobia bez zrážok budú dlhšie, extrémne prejavy počasia častejšie.

Naša spoločnosť bude podstatne staršia. Ľudia nad 65 rokov, ktorí ťažšie znášajú vysoké letné teploty a zároveň potrebujú viac vykurovať v zime, budú v roku 2050 tvoriť až 30 % populácie namiesto súčasných 15 %. Ceny energií budú s najväčšou pravdepodobnosťou podstatne vyššie, už dnes pritom dávajú naše domácnosti na energie najväčší podiel svojich príjmov v Európskej únii.

Kvalitná obnova v dlhodobej perspektíve

Kvalitne obnovený bytový dom je v prvom rade vysoko energeticky hospodárny, ale zároveň napojený na čisté, najmä obnoviteľné zdroje energie, s kvalitným vnútorným prostredím a adaptovaný na nové klimatické podmienky.

Po technickej a ekonomickej stránke sú takéto budovy uskutočniteľné na Slovensku už dnes, ako to ukazujú príklady realizovaných projektov, napríklad obnova bytového domu na ulici Pavla Horova v Bratislave.

Potrebné stavebno-technické opatrenia obnovy bytového domu okrem iného zahŕňajú:

• Kvalitnú tepelnú ochranu obalových konštrukcií budovy ako prevenciu prehrievania vnútorného prostredia a úspory energie vrátane zachovania tepelného komfortu v prípade výpadku dodávky energie. To zahŕňa kvalitné a bezpečné zateplenie v dostatočnej hrúbke tepelnej izolácie, kvalitné okná, vonkajšie tienenie a pod.
• Inštaláciu núteného vetrania so spätným získavaním tepla a vonkajšieho tienenia ako prevenciu prehrievania interiéru pri zabezpečení výmeny vzduchu (vetrania) a ďalšieho zníženia potreby energie na vykurovanie a chladenie.
• Vhodné farebné riešenie obvodového plášťa – svetlé farby alebo vegetačná fasáda či strecha ako prevencia prehrievania stavebných konštrukcií.
• Vyriešenie umiestnenia klimatizačných jednotiek s ohľadom na odvod ich prevádzkového tepla a kondenzu. Vďaka kvalitnej tepelnej ochrane obalových konštrukcií má pritom minimalizovať potrebu inštalácie a použitia klimatizačných jednotiek.
• Inštaláciu paralelných rozvodov vody a zberných nádob pre využitie dažďovej a sivej vody s potrebnou infraštruktúrou (napr. filtre) spolu s použitím úsporných vodných spotrebičov (splachovače, sprchové hadice a pod.). Takéto usporiadanie má za cieľ znížiť spotrebu pitnej vody a zabezpečiť dodávky úžitkovej vody počas období sucha.
• Opatrenia v okolí budovy na zadržia­vanie dažďovej vody a zmiernenie efektu ostrovov tepla, napr. výsadba zelene, zelené strechy a fasády, poldre, priepustné plochy parkovísk so zabezpečením zavlažovania vrátane napr. zásobníkov dažďovej vody a následnej prevádzky.
• Inštaláciu OZE s cieľom zabezpečenia dodávky energie počas výpadkov, ale aj kompenzácie nárastu spotreby elektrickej energie kvôli chladeniu.

Ako sa kvalitná obnova môže  stať realitou?

Pri rozhodovaní o obnove bytového domu majú kľúčové slovo vlastníci. Tí vo všeobecnosti preferujú, aby sa po obnove zachovala výška mesačných nákladov spojených s bývaním. Teda aby zvýšenie platieb spojených so splácaním úveru na obnovu nebolo vyššie ako úspory nákladov na vykurovanie.

V snahe minimalizovať riziko, že mesačné náklady spojené s bývaním po obnove stúpnu, odmietajú mnohé bytové domy akékoľvek formy obnovy nad rámec nákladovo najnižších variantov. Kvalitná obnova, ako sme ju definovali vyššie, však prirodzene vyžaduje vyššie investičné náklady – a primerane tomu prináša vyššiu hodnotu pre obyvateľov domu.

Kvalitná obnova bytových domov je verejným záujmom. Ide o energetickú bezpečnosť krajiny, emisie skleníkových plynov či zdravé vnútorné prostredie, ktoré má preukázaný vplyv na zdravie a produktivitu obyvateľstva. Preto je namieste diskutovať o verejných politikách, ktoré by ku kvalitnej obnove bytových domov viedli.

Hlavným nástrojom verejnej podpory pre obnovu bytových domov je už tradične Štátny fond rozvoja bývania. Očakávame, že tento nástroj založený na poskytovaní zvýhodnených úverov bude aj naďalej pozitívne pôsobiť na trhu.

Čoraz viac rastie záujem súkromných finančných inštitúcií, ako sú banky a stavebné sporiteľne, o financovanie obnovy bytových domov a pod vplyvom regulácie budú svoj záujem sústreďovať najmä na kvalitné, zelené alebo udržateľné projekty. Úvery však neposkytujú dostatočný priestor na poskytovanie finančnej motivácie pre kvalitnú obnovu.

To potvrdzuje aj relatívne nízky záujem o možnosť získať až 100 % financovanie (oproti bežným 75 %) a 100 € na m2 zatepľovanej plochy (oproti bežným 85 €) zo ŠFRB pri dosiahnutí energetickej triedy A1.  Východiskom pre návrh opatrení na zvýšenie počtu kvalitne obnovených bytových domov je, že takáto obnova musí mať k dispozícii podstatne vyššiu podporu ako bežná obnova s cieľom zachovať výšku mesačných nákladov pre obyvateľov na nezmenenej úrovni.

Na takéto účely sa používajú dotácie odstupňované podľa úrovne obnovy, pričom dotácia pre špičkovú úroveň býva vo výške 30 až 40 % investičných nákladov. Odhadujeme, že dotačná schéma by si vyžadovala asi 35 miliónov € ročne. Pomerne jednoducho by mohla vzniknúť rozšírením predmetu podpory a zmenou názvu už existujúcej schémy dotácií na odstraňovanie systémových porúch.

Zavedenie dodatočnej schémy pre bytové domy by malo za následok aktiváciu súkromného kapitálu na investície, ktoré sú predmetom verejného záujmu, postupný nárast počtu kvalitne obnovených bytových domov a tiež zriadenie podpory, ktorá je vhodnejšia pre obnovu menších bytových domov (napríklad 4 až 6 bytmi v bytových domoch).

Poznámka: Poslaním Budov pre budúcnosť je aktívne sa podieľať na tvorbe verejných politík, ktoré ovplyvňujú výstavbu a obnovu budov, s dôrazom na energetickú hospodárnosť, zdravé vnútorné prostredie a udržateľnosť. Budovy pre budúcnosť reprezentujú prostredníctvom svojich členských združení viac ako 150 firiem podnikajúcich v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti, ktorých ročné tržby dosahujú takmer 1,7 miliardy € a zamestnávajú vyše 9-tisíc ľudí

Literatúra:

1. http://www.stavbaroka.eu/portfolio/bytovy-dom- p-horova-bratislava/.
2. Program Budovy 2050. Správa o stave budov na Slovensku; Budovy pre budúcnosť, 2017;  www.bpb.sk.
3. Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb.

TEXT + OBRÁZKY | Peter Robl, Platforma Budovy pre budúcnosť
FOTO | Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 3/2022