Anketa: Batériové úložiská vs virtuálna batéria

Anketa sa zaoberá fotovoltickými panelmi na strechách bytových domov. Na ukladanie elektrickej energie získanej z týhto panelov je možné využívať buď batériové, alebo virtuálne úložiská.

Fotovoltické panely na bytových budovách, resp. budovách ako takých sú na Slovensku skôr raritou. Prečo?

Filip Beláň: Áno je ich menej. Povoľovanie stavby je komplikovanejšie. Je potrebný súhlas všetkých vlastníkov, resp. odsúhlasenie spoločenstva bytov, čo býva náročné.

Michal Hesek: Je to spôsobené legislatívou, keďže sa u nás  zariadenie FV povoľuje ako lokálny zdroj na konkrétnom odbernom mieste. Odberné miesto je vlastne fakturačné meradlo.

A tu vzniká problém. V bytových domoch sú spoločné priestory ako je schodisko, výťah pivničné priestory, v ktorých je odber elektrickej energie príliš malý. Každý byt má svoje odberné miesto fakturačný merač a z tohto pohľadu by každý byt mal mať samostatné zariadenie FV. Je tu možnosť vytvoriť energetické spoločenstvo, ale tu je zase problém povedomia a znalosti, čo všetko musíte pred zriadením energetického spoločenstva splniť.

Richard Modrák: Dovolím si povedať, že fotovoltické panely na budovách ako takých už nie sú raritou, naopak, stávajú sa bežnou súčasťou našich obydlí, dokonca sú už dnes vhodným architektonickým doplnkom mnohých nových stavieb.

Čo sa týka bytových domov (BD), tam sú inštalácie výrazne v menšom meradle, môžeme hovoriť, že takýchto inštalácií je ako „šafranu“. Ak by sme chceli identifikovať hlavné dôvody, prečo je to tak, po komunikácii so správcami BD aj so zástupcami vlastníkov, môžeme uviesť tieto:

• malá propagácia možností a prínosov inštalácií fotovoltiky v BD zo strany štátu (ak si porovnáme, aké rozsiahle kampane sa v minulosti realizovali napr. o výmene okien alebo zateplení BD, tak je to obrovský nepomer) – popularizácia takýchto riešení je realizovaná prevažne zo strany občianskych združení a nadácií, ako sú KEKS, Som-Eko.SK a pod., a to je nedostatočné;
• slabé, až žiadne podporné mechanizmy pre inštaláciu fotovoltiky v rámci BD zo strany štátu – nie sú k dispozícii takmer žiadne dlhodobejšie programy na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v rámci BD, a tie ktoré aj sú (zelená domácnostiam a ŠFRB), sú často z rôznych dôvodov podmienok vyhlásenia buď priamo diskvalifikačné, alebo nerealizovateľné pre BD;
• tretím nie menej dôležitým dôvodom je pomerne nízka informovanosť a záujem o tieto technológie zo strany správcov BD napriek tomu, že záujem zo strany samotných vlastníkov rastie. Iniciatívy sa potom často musia chopiť samotní vlastníci, resp. využívajú poradenský a pomocný servis KEKS.

Peter Okruhľanský: Inštalácia fotovoltických panelov na bytovom dome si vyžaduje súhlas väčšiny vlastníkov bytov. Získanie takéhoto súhlasu môže byť náročné a zdĺhavé, pretože každý vlastník má iné priority a obavy.

Keďže sa v BD nachádza viac odberných miest (OM), základnou otázkou je, do ktorého OM bude fotovoltická elektráreň (FVE) zaústená. Ide aj o kapacitný problém, jednotlivé OM nemajú dostatočnú kapacitu, aby vedeli preniesť vyrobenú elektrickú energiu (EE) z FVE.

Na tieto účely je potrebné zriadiť prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov energetické spoločenstvo.

Martin Ondko: Porovnajme si ulicu s 12 rodinnými domami a bytový dom s 12 bytmi. 12 striech a 12 vlastníkov vs. 1 strecha a 12 vlastníkov. Schopnosť rozhodnúť sa a dohodnúť sa je výrazne rozdielna. Efektivita vlastnej fotovoltiky v rodinnom dome je v tom, že spotrebovaná elektrina nie je zaťažená distribučnými a ostatnými poplatkami, kým pri bytovom dome to tak nie je. Rozdiely sú a na ich odstránenie je potrebné hľadať riešenia.

Boris Pšenčík: Pripájanie fotovoltických panelov, presnejšie povedané fotovoltického zariadenia, do distribučnej siete má svoje presné technické a bezpečnostné pravidlá určené distribučnými spoločnosťami. Zároveň elektrický výkon takéhoto fotovoltického zariadenia, zloženého z fotovoltických panelov, striedača, rozvádzača a kabeláže, sa obvykle navrhuje podľa reálnej ročnej spotreby elektrickej energie na odbernom mieste. V prípade bytovej budovy podľa spotreby elektrickej energie konkrétneho bytu alebo bytov, ktoré by mali záujem si vyrábať elektrickú energiu pre vlastnú spotrebu.

Priemerná domácnosť v byte spotrebuje za rok do 1 MWh elektrickej energie a pre takúto domácnosť by postačovalo fotovoltické zariadenie s výkonom 1 kW, s ročnou výrobou 1 MWh elektrickej energie. Všeobecný „problém“ spotreby takto vyrobenej energie v domácnostiach je taký, že v čase, keď fotovoltické zariadenie vyrába najviac energie, t. j. od 10.00 do 15.00 h, je reálna spotreba priemernej domácnosti veľmi malá.

Preto sa neoplatí inštalovať takéto zariadenie pre jeden byt, ale pre viacero, napr. pre celý vchod, a spoločne si vyrobenú energiu deliť v energetickom spoločenstve, čo je dnes už legislatívne možné. A tu vzniká klasická výzva, náročnosť vytvorenia dohody čo najväčšieho počtu bytov na investícii do spoločného fotovoltického zariadenia s určením pomerov zdieľania množstva vyrobenej energie na jednotlivé byty.

Ľuboš Ryšavý: Brzdou je stále veľmi komplikovaný spôsob zdieľania elektriny, resp. absencia stimulu vo forme úľavy na distribučných poplatkoch, ale aj ochota vlastníkov dohodnúť sa na relatívne vysokej investícii pri negarantovanom období návratnosti.

Jakub Smička: V rámci bytových domov je rozhodovací proces zo strany vlastníkov nehnuteľností zdĺhavejší ako pri rodinných domoch, lebo musí ísť o rozhodnutie väčšiny vlastníkov. Na Slovensku vnímame malú informovanosť správcov bytových domov. Naša firma pôsobí na českom trhu niekoľko rokov, našimi klientmi je mnoho bytových domov a zároveň máme správcovskú firmu, preto dokážeme z praxe definovať ich potreby a požiadavky. Vývoj trhu v ČR sa za posledné roky zmenil, k čomu dopomohla väčšia informovanosť správcov. V tomto vidím tú správnu cestu a vďaka organizácii, akou je KEKS, rastie informovanosť ohľadom bytových domov.

Správcovia sa boja, že celkové riešenie je veľmi nákladné, preto im naša firma ponúka možnosť spracovania na kľúč. Vieme ich edukovať, zodpovedať otázky, s ktorými si nevedia rady. Ponúkame im možnosť prípravy energetického auditu, projektovej dokumentácie, a čo je najdôležitejšie, financovanie. Náš tím odborníkov im odporučí najvhodnejšie a najefektívnejšie riešenie, ako získať svoju fotovoltickú elektráreň. Následne riešime kompletne celé dodanie komponentov, inštaláciu FVE a servis.

Ako vidíte budúcnosť tohto obnoviteľného zdroja energie v najbližších rokoch?

Lucia Mrázová: V najbližších rokoch očakávame veľký rozvoj inštalácií fotovoltických elektrárni na Slovensku pre tlak EÚ a dopyt správcov bytových domov, čo vedie k sebestačnosti ich výroby a spotreby, čoho výsledkom je ekonomická efektivita. V iných oblastiach možno vnímať väčší progres aj prostredníctvom podpory štátu dotáciami pre rodinné domy – Zelená domácnostiam, ktorá funguje.

Rodinné domy môžu vďaka tomuto projektu ušetriť až 4 025 €. Pripravuje sa podobný program Zelená podnikom, ktorý pomôže vo forme dotácie vykryť náklady firiem a energtických spoločenstiev až do výšky 45 %. Na tento program je potrebné sa vopred pripraviť spracovaním projektovej dokumentácie a energetického auditu, ktorý sa bude pri podaní žiadosti hodnotiť.

Filip Beláň: Zelená energia je stále budúcnosť a čoraz častejšie sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa rozhodli prejsť na zelenú energiu. Určite to má zmysel a potenciál, predovšetkým pri rastúcich cenách energie.

Michal Hesek: Predpokladáme, že sa trh v najbližších rokoch stabilizuje. FV elektrárne v kombinácii s batériovými úložiskom vnímame ako stabilný zdroj obnoviteľnej energie s potenciálom rastu.

Samozrejme, pre rozvoj takýchto zariadení je stále prioritné správne ich navrhovať a umiestňovať ako lokálne zdroje. FV zdroje vnímame stále ako doplnkové na čiastočné pokrytie spotreby energie zelenou energiou v rozsahu 30 až 45 % bez použitia batériových úložísk.

Richard Modrák: Budúcnosť inštalácií fotovoltiky v rámci Slovenska môžeme označiť ako krok nevyhnutný na dosiahnutie požadovaných cieľov v rámci plánov a harmonogramu, ktorý nám definovala EÚ. Slovensko neplní vlastné ciele v oblasti rozvoja OZE vyplývajúce z národných strategických dokumentov a výrazne tak zaostáva za svojimi európskymi partnermi.

Vyplýva to zo záverov Správy o stave obnoviteľných zdrojov v slovenskej elektroenergetike, ktorú vypracovala a zverejnila Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI). V roku 2050 by malo Slovensko na dosiahnutie uhlíkovej neutrality podľa výpočtov Slovenskej akadémie vied (SAV) cieliť na inštalovanú kapacitu na úrovni 7,5 GW pre kategóriu fotovoltických elektrární. Na konci roka 2023 pritom Slovensko dosiahlo stav v rámci fotovoltiky, iba 0,84 GW kumulatívnej inštalovanej kapacity.

Je to paradox, keďže s úplnou vážnosťou môžeme povedať, že výstavba fotovoltických systémov je najjednoduchší a najrýchlejší spôsob, ako v relatívne krátkom čase možno doplniť nové zdroje energie pre dennú spotrebu elektriny. Dopyt po elektrine sa v najbližších rokoch bude výrazne zvyšovať (priemysel a nárast počtu elektromobilov). Podľa odhadov energetikov nebudeme mať po roku 2030 dostatok vlastnej elektriny a budeme odkázaní na jej dovoz.

Martin Ondko: Inštaláciu fotovoltického zdroja v mieste spotreby považujem za veľmi rozumné riešenie.

Boris Pšenčík: Slnko je nekonečný zdroj energie. Odhaduje sa, že slnko bude ešte žiariť približne 4,5 miliardy rokov a zároveň množstvo slnečného žiarenia prevyšuje energetické potreby ľudstva, z ktorého priamo dokážeme využiť iba malú časť. Cez fotovoltický jav vieme túto slnečnú energiu, ktorú máme vlastne zadarmo, premeniť na energiu elektrickú.

Od roku 1939, keď bol patentovaný prvý solárny článok, až dodnes nastal významný technologický pokrok vo výrobe fotovoltických panelov, v ich účinnosti, ktorá dnes reálne dosahuje až 24 %, pričom v laboratóriu bola dosiahnutá až 36 %. O budúcnosť výroby elektrickej energie zo slnečného žiarenia pomocou fotovoltického javu sa vôbec neobávam.

Každoročne vo svete pribúdajú nové inštalácie fotovoltických elektrární s výkonom v stovkách GW, o čom svedčí aj štatistický údaj z roku 2023, kde sa celosvetovo nainštalovalo 576 GW výkonu OZE, z čoho fotovoltika predstavovala 447 GW (78 %), z toho takmer 255 GW sa nainštalovalo v Číne.

Na porovnanie uvádzam, že výkon 447 GW predstavuje výkon 951 jadrových reaktorov s výkonom 470 MW, aké máme na Slovensku v Mochovciach (uvádzam jadrové reaktory, nie celú elektráreň, keďže jadrová elektráreň môže mať rôzne množstvá reaktorov).

Ľuboš Ryšavý: Už dnes je zrejmé, že zažívame boom fotovoltiky a v kombinácii s ekonomicky prijateľným vyriešením ukladania elektriny a regulácie celej elektrizačnej sústavy vidíme rozvoj v budúcnosti ešte razantnejší.

Na aký účel je možné využívať takto získanú elektrickú energiu v bytových budovách, resp. budovách ako takých?

Filip Beláň: Možnosť využitia elektrickej energie v spoločných priestoroch na kúrenie v bytových domoch, vietenie, výťahy, ohrev vody, spotrebu jednotlivých bytov po vybudovaní energetickej komunity.

Michal Hesek: Ako som už povedal, bytové domy sú špecifický segment, tu treba rozlíšiť, či je bytový dom už existujúci alebo v príprave výstavby. Ak sa budeme rozprávať o nových budovách, tak potenciál využitia je väčší (energia na výrobu chladu aj tepla). Nachádza využitie aj v rámci parkovísk alebo ako zdrojov pre EV charge.

Získanú elektrickú energiu možno využiť takmer všade za podmienky, že ide o jedno odberné miesto.

Richard Modrák: Možnosti využitia energie z fotovoltiky v BD sú rôzne. Dnešné fotovoltické systémy dosahujú primeraný výkon na pokrytie celej vlastnej spotreby BD, ako je osvetlenie spoločných priestorov, napájanie výťahov a rôzne iné systémy ktoré sa nachádzajú v BD (dverový a kamerový systém, nezávislé kúrenie alebo chladenie a pod.)

V režime tzv. komunitnej energetiky je možné zo spoločnej fotovoltiky v BD napájať aj jednotlivé byty, pričom obyvatelia BD, a teda členovia komunity, majú právo sa rozhodnúť, akú cenu si stanovia pre spotrebu svojich domácností.

Pri spojení viacerých BD (opäť iba virtuálne v režime komunitnej energetiky) je možné zabezpečiť aj dostatočný výkon napr. pre verejné nabíjacie stanice elektromobilov, pre napájanie nebytových priestorov, ktoré sa môžu prenajímať, a pod. Vďaka fotovoltike môže BD nielen výrazne ušetriť náklady vrátane nákladov na prevádzku bytov, ale môže si takto zabezpečiť aj dodatočný príjem pre BD.

Peter Okruhľanský: Elektrická energia získaná z fotovoltických panelov na bytových domoch sa môže využiť na pokrytie spotreby elektriny v:

• spoločných priestoroch – osvetlenie chodieb, výťahov, práčovní, pivníc, záhradného osvetlenia;
• spoločných zariadeniach – čerpadlá, ventilátory, nabíjacie stanice pre elektromobily;
• bytoch – priamo v jednotlivých bytoch na pokrytie spotreby elektriny.

Martin Ondko: Na akýkoľvek účel. Vyrobená elektrina nahradí dodávku so vzdialenej elektrárne.

Boris Pšenčík: Elektrickú energiu vyrobenú fotovoltickým zariadením je možno využiť napr. na chladenie, kúrenie, ohrev vody, svietenie, nabíjanie elektromobilov.

Ľuboš Ryšavý: Neexistujú žiadne obmedzenia, elektrine je jedno, či pochádza z FV na streche domu alebo zo siete. Pri FV by však malo byť primárnym cieľom pokrytie spotreby v danej budove. Ambície investorov vo forme predaja prebytkov alebo efektov delenia pri podrobnejšom pohľade zostanú zväčša nenaplnené.

Jakub Smička: Existujú tri varianty, ako využiť energiu. Prvá možnosť je – ako zmieňuje kolega z KEKSU – komunitná energetika a delenie energie do bytových jednotiek. V Česku sa ani v tomto prípade neplatia distribučné poplatky, čo na Slovensku neplatí.

Ďalšou možnosťou je jednotné odberné miesto, kde sa zrušia elektromery v rámci bytových jednotiek a je len jeden elektromer v rámci bytového domu s tým, že jednotlivé byty majú podružné meranie. Tento spôsob je ideálnou kombináciou s batériovým úložiskom. Výhodou je maximálne využitie elektriny a zároveň úspora každej bytovej jednotky na distribučných poplatkoch. Treťou možnosťou je využitie vyrobenej elektriny na ohrev vody, prípadne vykurovanie pomocou tepelného čerpadla.

Na ukladanie elektrickej energie získanej z fotovoltických panelov je možné využívať buď batériové, alebo virtuálne úložiská. Na akom princípe tieto systémy fungujú a aký je v nich základný rozdiel?

Lucia Mrázová: Najlepším riešením v súčasnosti aj napriek vstupným nákladom je nepochybne fyzická batéria. Z dlhodobého hľadiska sa oplatí. Nie ste závislí od dodávateľa ako pri virtuálnej batérii a zároveň neplatíte distribučné poplatky pri jej využití. Fyzické batérie majú záruku na komponenty 6 000 cyklov, čo môže dosahovať v priemere až 16 rokov.

Filip Beláň: Batériové úložisko sa využíva počas celého roka. Nespotrebovanú elektrickú energiu automaticky ukladá do batérie, z ktorej si môžeme čerpať podľa potreby aj pri výpadku elektrickej energie.

Virtuálna batéria sa využíva predovšetkým počas zimných mesiacov, keďže v zime slnko svieti menej. V letnom období sa všetka nespotrebovaná elektrická energia ukladá do virtuálnej batérie, z ktorej môžeme čerpať po celý rok. Každá spoločnosť, ktorá poskytuje virtuálnu batériu, má stanovené podmienky, ktoré treba splniť.

Michal Hesek: Batériové úložisko alebo BESS je fyzické zariadenie na mieste inštalácie. Virtuálne úložisko sa nenachádza na mieste inštalácie, v podstate ide o využitie kapacity siete. Každé zariadenie má svoje výhody a nevýhody. Pri BESS je výhodou, že nemáte dodatočný náklad na fixné platby distribúcie, čiže šetríte na celkovej cene za energie. Investičné náklady na BESS sú však stále vysoké. Pri virtuálnej batérií nemáte investičný náklad, ale zase platíte fixnú platbu za distribúciu čiže nešetríte komplet cenu.

Richard Modrák: Fyzická a virtuálna batéria sú dve možnosti na efektívne využitie vyrobenej energie z fotovoltických panelov, pričom každá má svoje výhody a nevýhody. Tu sú základné rozdiely:

1. Fyzická batéria (akumulátor)

• • Umiestnenie: Fyzická batéria je fyzické zariadenie, ktoré je nainštalované priamo na mieste, kde sa nachádza fotovoltický systém (napríklad priamo v budove).
  • Funkcia: Ukladá prebytočnú elektrickú energiu vyrobenú z fotovoltiky, ktorú môžete neskôr využiť, napríklad v noci alebo počas obdobia, keď fotovoltika nevyrába.
  • Kapacita: Má obmedzenú kapacitu v závislosti od veľkosti batérie. Ak je batéria plná, ďalšiu prebytočnú energiu už nie je možné uložiť.
  • Nezávislosť: Fyzická batéria zvyšuje nezávislosť od verejnej siete, pretože môžete využiť energiu priamo zo svojho vlastného zdroja aj pri výpadku siete a nie je zaťažená dodatočnými poplatkami distribútora.
  • Náklady: Inštalácia fyzickej batérie je finančne náročnejšia, náklady na zariadenie samotné aj jeho údržba vyžaduje investície (opotrebovanie batérie, výmena, optimalizácia).

2. Virtuálna batéria

• • Umiestnenie: Virtuálna batéria nie je fyzické zariadenie. Funguje na princípe energetického manažmentu poskytovaného distribučnou alebo energetickou spoločnosťou.
  • Funkcia: Prebytočná energia, ktorú fotovoltika vyrobí, sa dodá do verejnej siete a uloží sa v rámci účtovníctva spoločnosti. Keď odberné miesto potrebuje energiu (napríklad v noci), môžete si ju zo siete „virtuálne“ vybrať v rovnakom množstve, ktoré ste dodali.
  • Kapacita: Prakticky neobmedzená, pretože virtuálna batéria je obmedzená len podľa dohody s poskytovateľom služby.
  • Nezávislosť: Virtuálna batéria nezabezpečí nezávislosť od siete, pretože stále potrebujete pripojenie k verejnej distribučnej sústave. V prípade výpadku siete nebudete mať prístup k „uloženej“ energii.
  • Náklady: Zvyčajne lacnejšia ako fyzická batéria, keďže nevyžaduje veľkú počiatočnú investíciu. Môže však byť spojená s poplatkami za služby poskytované energetickou spoločnosťou.

Zhrnutie: Fyzická batéria ponúka väčšiu nezávislosť, ale je drahšia a limitovaná kapacitou. So znižujúcou sa cenou bude táto voľba čoraz viac preferovaná.

Virtuálna batéria je flexibilnejšia a finančne dostupnejšia, ale neponúka nezávislosť od verejnej siete a môže byť viazaná na rôzne zmluvné podmienky s poskytovateľom energie. Navyše na Slovensku virtuálnu batériu zatiaľ neposkytujú energetické spoločnosti pre bytové domy.

Peter Okruhľanský: Pri batériových úložiskách sa elektrická energia vyrobená z FVE, ktorú nemožno spotrebovať na mieste, ukladá v batériách. Pri zvýšení spotreby sa prioritne čerpá elektrická energia z batérií a následne z distribučnej sústavy. Výhodou je optimálne využitie vlastnej výroby – možnosť uskladniť elektrickú energiu, ktorú nie je možné spotrebovať v čase keď FVE vyrába na obdobie, keď bude spotreba zvýšená, ale FVE už nebude vyrábať elektrickú energiu. Nevýhodou sú vysoké náklady – batérie predstavujú významnú časť celkových nákladov na fotovoltický systém. Zároveň batérie zaberajú určitý priestor.

Pri virtuálnych úložiskách sa namiesto fyzických batérií využíva flexibilita spotreby elektriny. Prebytočná energia sa odovzdá do distribučnej siete predajcovi/nákupcovi elektrickej energie a v čase zvýšeného dopytu sa odoberie späť. Distribučný poplatok za prepravu elektrickej sa platí len jedenkrát a to pri spätnej spotrebe elektriny.

Výhodami sú nižšie náklady, keďže nie je potrebné investovať do fyzických batérií. Ďalej je to flexibilita, teda možnosť využitia rôznych tarifných modelov a programov. Nevýhodami sú závislosť od siete, keď funkčnosť systému závisí práve od spoľahlivosti distribučnej siete. Ďalej je to obmedzená kontrola, keď nemáte úplnú kontrolu nad tým, kedy a koľko energie budete môcť odoberať.

Výber medzi batériovým a virtuálnym úložiskom závisí od niekoľkých faktorov, ako sú veľkosť fotovoltického systému, spotreba elektriny, dostupnosť tarifných modelov, finančné možnosti, priorita energetickej nezávislosti. Výber najvhodnejšieho riešenia pre vaše konkrétne potreby sa odporúča konzultovať s odborníkom.

Martin Ondko: Batériové úložisko ako zariadenie pripojené v mieste výroby a spotreby je ideálne riešenie, no jeho nevýhodou je stále vysoká cena investície.

Virtuálna batéria, u nás „požičovňa elektriny“, je služba dodávateľa, ktorý pracuje s elektrinou výrobcu tak, že jeho prebytky poskytne inému odberateľovi a v inom čase ju vráti.

Boris Pšenčík: S rastúcim počtom fotovoltických inštalácií je aktuálna otázka distribúcie vyrobenej elektrickej energie a predovšetkým vyrovnávania výrobných a odberových špičiek. A na takýto účel sa hodia batériové úložiská, predovšetkým lítiovo-iónové články, ktorých veľkosť závisí od účelu použitia.

V domácnostiach sa používajú malé úložiská, kapacitne rádovo v jednotkách až desiatkach kWh, ktoré slúžia predovšetkým na vykrytie rozdielov medzi výrobou fotovoltiky a aktuálnou spotrebou, prípadne ako zdroj energie, keď slnko nesvieti, cez deň alebo v noci.

V priemyselných prevádzkach sa využívajú väčšie úložiská, ktorých veľkosť kapacity dosahuje rádovo desiatky až stovky kWh, ojedinele aj jednotky MWh. Tieto batériové úložiská slúžia na optimalizáciu priebehu výkonovej krivky odberu, prípadne na zálohu firemnej kritickej infraštruktúry, ako aj v spojení s lokálnym fotovoltickým zdrojom.

Pri batériách je dôležitý údaj okrem využiteľnej kapacity (kWh) aj výkon (kW), ktorý je batéria schopná dodať. Na zabezpečenie správnosti nabíjacích a vybíjacích cyklov sa používajú riadiace jednotky od jednoduchých BMS (battery managment system) až po sofistikované elektronické systémy riadenia nabíjania.

Okrem fyzických, už spomenutých batériových úložísk, existujú na našom trhu aj virtuálne batérie. Ide naozaj o virtuálnu nefyzickú batériu ako obchodný produkt dodávateľa elektrickej energie. Podstatou takéhoto produktu je virtuálne si uložiť nespotrebovanú elektrickú energiu vyrobenú fotovoltikou a následne si ju spotrebovať v čase, keď fotovoltika nevyrába.

Uloženú a následne spotrebovanú elektrickú energiu vyčíslenú v kWh si majiteľ fotovoltiky nájde vždy vo vyúčtovacej faktúre za dodávku elektrickej energie od svojho dodávateľa.

Ľuboš Ryšavý: Základný rozdiel je v investičných nákladoch a poplatkoch za distribúciu. Pri vlastnom batériovom úložisku sa vlastníci nevyhnú výraznému navýšeniu pôvodnej investície do FV panelov. Ak však bude batéria dodávať elektrinu výlučne do rozvodov domu, vyhnú sa platbe distribučných poplatkov, ktoré si, naopak, pri virtuálnej batérii musia započítať.