Anketa: Batériové úložiská vs virtuálna batéria
Časopis Správa budov 
Anketa sa zaoberá fotovoltickými panelmi na strechách bytových domov. Na ukladanie elektrickej energie získanej z týhto panelov je možné využívať buď batériové, alebo virtuálne úložiská.
Aké možnosti majú budovy, ktorých strechy nie sú vhodné na inštaláciu fotovoltiky?
Lucia Mrázová: Ak nie je vhodná inštalácia na strechu, navrhujeme klientom využiť na inštaláciu zastrešenie parkovísk – CarPort. Prístrešok nielenže chráni vaše vozidlo, ale aj generuje čistú, obnoviteľnú energiu priamo z prírody. Je to vhodné využitie priestoru a pohľadovo moderný dizajn jednotlivých prístreškov zapadá do architektúry a nenarúša dizajn miest.
Filip Beláň: V súčasnosti sa môžu fotovoltické panely montovať nielen na strechy, ale aj na fasády, balkóny, zem, prístrešky na autá – carport. Taktiež môžu využiť iné zdroje, napr. solárne panely, tepelné čerpadlá, vlastné kotly na vykurovanie.
Michal Hesek: Tú sú viaceré možnosti. Je možné energiu využívať spoločne, vytvoriť energetické spoločenstvo alebo sú to takzvané PPA kontrakty. Pri spoločnom využívaní a delení energie a energetickom spoločenstve ide v podstate o to isté s tým rozdielom, že tzv. zdieľanie energie je jednoduchší proces, ale môže ho vykonávať len vlastník odborného a výrobného miesta.
Na vysvetlenie, ak viete postaviť FVE elektráreň mimo budovy a budete vlastníkom odovzdávacieho miesta, tak môžete „posúvať! energiu všade tam, kde ste vlastníkom odberného miesta, čiže si „zdieľate“ energiu a stačí vám na to oznámenie na OKTE a spustenie EDC.
Druhá možnosť je energetické spoločenstvo. To platí, ak nie ste vlastníkom odovzdávacieho a odborného miesta. Lepšie povedané, ak sa chcú o energiu deliť dve nezávislé spoločnosti. Tento prístup je zložitejší, pretože je potrebné v prvom kroku založiť spoločenstvo vo forme napr. družstva. Následne prebehne povoľovanie na URSO a OKTO a až potom môžete vytvoriť energetické spoločenstvo.
Posledná možnosť sú PPA kontrakty. Tie spočívajú v nákupe energie na trhu v súbehu s klasickým dodávateľom energie.
Richard Modrák: Dnešné možnosti inštalácií fotovoltiky sú viaceré a nie sú naviazané len na strechy. Sú k dispozícií rôzne iné riešenia, napr. inštalácia priamo na fasádu v tzv. kolmom vyhotovení, inštalácie na tieniace a iné pergoly, inštalácie na strojovne výťahov, vonkajšie inštalácie na tzv. carpoint (zastrešenie stojísk automobilov). Navyše v režime komunitnej energetiky môže BD využívať elektrinu z fotovoltiky, aj keď ju nemá umiestnenú priamo na svojom dome, ale napr. na vedľajšom alebo na akejkoľvek inej budove v rámci sídliska, mesta a pod.
Martin Ondko: Tzv. zdieľanie elektriny je použitie vyrobenej elektriny na inom mieste, ale v reálnom čase. Virtuálna batéria je služba vedúca k použitiu vyrobenej elektriny v inom čase. V budovách, kde je možnosť na streche umiestniť fotovoltický zdroj, je možnosť delenia medzi všetkých odberateľov v budove. Je však potrebné vytvoriť pravidlá zúčtovania tohto delenia. Európska legislatíva priniesla aj do nášho právneho prostredia možnosť tvorby energetických spoločenstiev a združovania výrobcov, osobitne energetických komunít.
Boris Pšenčík: Pre budovy, ktorých strechy nevyhovujú statickému priťaženiu fotovoltickými panelmi a ich konštrukcie alebo majú veľmi malú plochu vhodnú na rozmiestnenie fotovoltických panelov, prípadne orientácia fotovoltických panelov na svetové strany nie je vyhovujúca, môže byť zaujímavá inštalácia na fasádu alebo vybudovanie jednoduchej konštrukcie na priľahlých parkovacích miestach a ich prekrytie fotovoltickými panelmi.
Ľuboš Ryšavý: Vo svete sú už aj inštalácie mimo striech – na fasádach alebo ako náhrady zastrešení vysunutých balkónov. Ide však o náročné inštalácie s vyššími nákladmi a špecifickými požiadavkami. Samozrejme, je možné využiť ešte prípadne dodatkové plochy, napr. na strechách nad kontajnerovými prístreškami. Tzv. zdieľanie v podmienkach SR aktuálne nie je cestou – dúfame, že regulátor sa inšpiruje zahraničím pri vecnej a cenovej regulácii distribúcie a dodá tak potrebný cenový stimul pre tento inštitút.
V ostatnom období sa pomerne intenzívne diskutuje o energetických komunitách. Do akej miery by mohol tento koncept sprístupniť OZE a aké sú jeho hlavné výhody?
Filip Beláň: Zníženie energetickej náročnosti bytových domov. Ak by bola legislatíva jednoduchšia, potom by určite viac ľudí využívalo zelenú energiu. Výhody sú napr. minimalizácia negatívneho vplyvu na životné prostredie, cena a náklady, finančná podpora zo strany štátu, sebestačnosť.
Michal Hesek: Ide o koncept využitia výkonu zariadení. Predstavte si, že máte budovu, kde sa FV nemôže nainštalovať. Na druhej strane je budova, na ktorej možno vybudovať takéto zariadenie s vyšším výkonom. Toto je ideálny scenár pre energetické spoločenstvo. Delenie energie, kde to inak nejde vyrobiť na mieste.
Alebo si predstavte napríklad obce/mestá, ktoré majú verejné osvetlenie. Viete inštalovať BESS na verejné osvetlenie a energiu vyrobenú cez deň na škole môžete spotrebovávať večer na osvetlenie.
Pri budovách je to o využití potenciálu plôch skladových hál, postavíte FV na takejto hale a energiu budete deliť a využívať napr. v administratívnou budovou.
Richard Modrák: Energetickú komunitu alebo spoločenstvo si možno jednoducho predstaviť ako skupinu ľudí (napríklad v BD, na sídlisku a pod.), ktorá sa spojí, aby spolu vyrábala, distribuovala a využívala energiu z obnoviteľných zdrojov.
Fotovoltické riešenia ako súčasť OZE sú skvelým krokom k energetickej nezávislosti a úsporám, čo BD robí atraktívnejším a modernejším. Väčšia efektivita a využitie fotovoltiky a kratšiu návratnosť investície je možné dosiahnuť pri prevádzke v režime „komunitnej energetiky“.
Je to moderný trend v energetike, fungujúci už niekoľko rokov. Vďaka komunitnej energetike sa zlepšuje využitie zariadení a znižujú sa vstupné náklady. Tzv. zdieľanie elektriny je možné nielen v rámci jedného domu, ale aj mimo, napr. medzi rodinnými príslušníkmi, susedmi, na úrovni rodinných domov, bytových domov, firiem, sídlisk aj celých miest a obcí.
Energetické komunity by mohli ľuďom na účtoch za energiu ušetriť stovky eur. Podľa prieskumu Greenpeace na Slovensku však o nich nikdy nepočulo až 73,5 % opýtaných (prieskum z roku 2024).
Na Slovensku máme 110 000 bytových domov s nevyužitými strechami. Keby sme na každom BD inštalovali len fotovoltiku s výkonom 20 kW, tak pomôžeme nielen ľuďom ušetriť peniaze, ale vyrobili by sme 2,2 GWp elektrickej energie, čo by pokrylo celú elektrickú spotrebu všetkých domácností počas dňa (údaj SŠU 2022, priemerná spotreba domácností je 5,89 GWh, resp. 1,63 GW je priemerný odber domácnosti).
Práve energetické spoločenstvá či komunity, ktoré v Európe fungujú oveľa zabehnutejšie, by vedeli na účtoch za energiu ľuďom ušetriť stovky eur, paradoxne väčšina Slovákov o nich stále takmer nič nevie. Aj tento neuspokojivý stav sa pokúša zvrátiť neziskové združenie a národný klaster – Klaster energetických komunít Slovenska.
Peter Okruhľanský: Tzv. zdieľanie elektrickej energie vyrobenej z FV je jedna z ciest, ktorou sa dá vybrať predovšetkým v prípade BD alebo podnikateľov s viacerými prevádzkami. Princípom je že časť elektrickej energie, ktorú nie je možné spotrebovať v mieste výroby a ktorá sa dostane do distribučnej sústavy, bude spotrebovaná iným OM, ktoré je súčasťou energetickej komunity.
Významnú rolu v tomto by mal hrať agregátor flexibility, ktorého rolu by sme vedeli prirovnať k moderátorovi. Agregátor flexibility okrem administratívnych a evidenčných úkonov vie poskytnúť aj kapacitu úložiska na uskladnenie elektrickej energie (batériu) práve preto, aby spoločenstvo nebolo nadmerne finančne zaťažené, ale zároveň sa zachovala efektivita spotreby elektrickej energie z FV.
Martin Ondko: Pre odberateľov je to energetické spoločenstvo (nie komunita).
Energetické spoločenstvo je právnická osoba, ktorá získa osvedčenie o ES od ÚRSO, a to na účely vykonávania viacerých činností v energetike, ktoré potom pre členov spoločenstva nie sú podnikaním – výroba, dodávka, zdieľanie, akumulácia elektriny, agregácia flexibility a aj prevádzkovanie nabíjacích staníc pre elektromobily.
Zámerom legislatívy je rozvinúť aktivitu obcí, fyzických osôb a malých firiem či VÚC v oblasti čo najadresnejšieho hospodárenia s vlastnými potrebami na krytie svojich energetických potrieb s dôrazom na zavádzanie OZE a zdravého rozumu.
Prvé lastovičky už sú, prvé ES vzniklo už v roku 2023 v Prešove. Potenciál ES je našou spoločnosťou podporený širokým spektrom služieb súvisiacich s tzv. zdieľaním, službou virtuálnej batérie, ale aj ponukou správcovstva novovznikajúcich energetických spoločenstiev prostredníctvom správcu ECOMUNITA MAGNA, spol. s r. o.
Boris Pšenčík: Energetické spoločenstvá a komunity podporujú obnoviteľný, čistý a efektívny energetický systém, ktorého hlavnými účastníkmi sú obyvatelia. Vďaka lokálnej výrobe v mieste spotreby pomáhajú tlmiť cenové výkyvy, znižujú náklady a závislosť od dovozu elektriny, čím prispievajú k miestnemu hospodárskemu rozvoju.
Komunitná energetika je spôsob výroby, zdieľania, distribúcie, spotreby a využívania energie, ktorý sa zameriava na zapojenie a spoluprácu miestnych aktérov. Základná myšlienka tohto konceptu je, aby občania, samosprávy, občianske združenia alebo podnikateľský sektor spoločne využívali výhody energie vyrobenej z OZE, čím sa podporuje energetická transformácia. Na Slovensku rozlišujeme dva typy energetických komunít: energetické spoločenstvo (ES) a komunitu vyrábajúcu energiu z OZE (KOZE).
Cieľom komunitnej energetiky nie je dosahovanie zisku, ale predovšetkým plnenie nasledujúcich cieľov:
- dosiahnuť udržateľnú a efektívnu energetickú výrobu a spotrebu (efektívnejšie využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) počas celého obdobia výroby a maximálne využitie inštalovaného výkonu);
- znížiť náklady za energie (začlenením OZE do komunity dochádza k zvýšeniu efektivity OZE a aj k zníženiu nákladov na inštaláciu, zároveň má komunita právo sa rozhodnúť o vnútornej cene energie pre svojich členov);
- zvýšiť energetickú sebestačnosť, znížiť energetickú závislosť od fosílnych palív, využiť priestor striech či iných objektov, ktoré sa nevyužívajú (týmto sa zároveň šetria zelené plochy a zvyšuje technická hodnota budov);
- spoločne využiť technické prvky OZE viacerými členmi komunity, ako napríklad spoločné využitie batériových úložísk, nabíjacích staníc pre elektromobily a pod.;
- zlepšiť kvalitu ovzdušia a životného prostredia;
- podporovať komunitné spoločné využívanie a výrobu;
- vytvoriť zdroje na znižovanie energetickej chudoby, pretože v rámci tzv. zdieľania vzniká možnosť prispieť zo strany komunity na úvodné náklady členov (napr. výmena IMS), rozvoj a pod.
Typickým príkladom ES alebo KOZE je spoločná výroba a využívanie elektriny v rámci bytových domov, kde majitelia alebo nájomníci bytových jednotiek využijú voľnú plochu na streche, zainvestujú do fotovoltiky a vyrobenú elektrinu si delia v rámci bytových jednotiek a/alebo spoločných nebytových priestorov, pričom nie každá bytová jednotka sa musí nevyhnutne stať členom energetickej komunity. Stále platí, že bytová jednotka má svojho dodávateľa elektriny s klasickou zmluvou o dodávke elektriny, ktorá pokrýva spotrebu elektriny, ktorú nie je možné pokryť cez zdieľanie z vlastných zdrojov.
Ľuboš Ryšavý: Práve rozvoj FTV stojí za myšlienkou „zdieľania“ elektriny, ktorá je v zásade tou najlepšou cestou, ako zabezpečiť spotrebu elektriny v mieste výroby. Minimalizujú sa tak náklady potrebné na posilňovanie lokálnych prenosových distribučných sietí a nároky na celkovú reguláciu sústavy. Pri správnom nastavení parametrov sa komunity stávajú odolnejšími proti cenovým výkyvom a dokážu si znížiť celkové náklady na spotrebu elektriny. Podstatné je však vyriešiť spravodlivo a transparentne náklady na odchýlku spôsobenú prevádzkou zdieľaných FTV zdrojov. Aj preto dnes považujeme za najtransparetnejšie a pre všetky strany spravodlivé priame odkúpenie vyrobenej elektriny.
REDAKČNÁ ÚPRAVA: Andrea Dingová
FOTO: Miro Pochyba, archív firiem
