Biológia bytových domov

Biológia bytových domov sa zameriava na prítomnosť škodlivých organizmov v interiéroch, najmä plesní a baktérií, ktoré môžu spôsobiť významné až fatálne ochorenia. Súčasne sa zaoberá prítomnosťou hmyzu, najmä roztočov (alergické symptómy) a rieši aj výskyt stavovcov (hlodavcov) a vtákov.

Synantropné článkonožce
Na stavebných objektoch sa stretávame s niekoľkými skupinami hmyzu z kmeňa článkonožcov, ktoré by sa mohli označiť za škodcov. Okrem papiera napádajú textílie, kožu či drevo. Tieto materiály môžu byť zdrojom obživy pre množstvo ďalšieho príležitostného a obligátneho hmyzu, ktorý potom priamo aj nepriamo poškodzuje nielen stavebné materiály, ale aj potraviny [2].

Švábi a rusi patria k najškodlivejšiemu hmyzu v domácnostiach. Živia sa väčšinou potravinami, ale škodia aj koži, vlneným a bavlneným textíliám a niekedy aj papieru – to však len v prípadoch, keď nemajú inú výživu. Títo škodcovia sú schopní poškodiť aj rozličné potrubia a elektrické káble. Na rozdiel od švába obyčajného má rus schopnosť pohybovať sa po šikmých a hladkých stenách. Žije na celom svete a patrí k najrozšírenejším druhom celého radu [5].

Šváb obyčajný (Blatta orientalis) sa v miernom pásme vyskytuje najčastejšie. Je to teplomilný druh s dĺžkou vývoja 180 až 370 dní. Dĺžka života je 35 až 180 dní. Šváb obyčajný nedokáže liezť po úplne hladkých stenách.

Rus domáci (Blatella germanica) je pomerne malý druh švábovitého hmyzu (samička je väčšia, meria asi 14 mm). Vyvinuté krídla mu neslúžia na samostatné lietanie, ale len na zbrzdenie rýchleho dopadu pri zoskokoch z vyvýšených miest. Je vlhkomilnejší. V miestach masívneho rozmnoženia švábovitého hmyzu sa uvoľňujú do prostredia zvyšky ich trusu a úlomky tiel mŕtvych jedincov, ktoré pôsobia ako silné alergény.

Červotoč kuchynský (Stegobium paniceum) je jedným z najrozšírenejších a najnebezpečnejších škodcov v domácnostiach. Dospelí jedinci veľmi ľahko prenikajú cez rozličné materiály. Bez problémov prehryzú napríklad staniolovú alebo hliníkovú fóliu, slúžiacu ako obal výrobkov.

Mravec faraónsky (Monomorium pharaonis) je teplomilný druh, ktorý sa hojne vyskytuje predovšetkým vo veľkých sídliskových komplexoch s diaľkovým vykurovaním a celoročným rozvodom teplej vody. Tieto mravce, nazývané aj faraóni, tvoria rozsiahle kolónie s desiatkami kráľovien a tisíckami robotníc. Hniezda zakladajú na rozličných miestach (v murive, pod obkladačkami, v nábytku a podobne), pričom uprednostňujú miesta s dostatočnou vlhkosťou a prístupom k vode (za umývadlom atď.). Teplotné optimum je okolo 30 °C, celý vývin robotníc trvá asi 40 dní. Šíria sa pasívne (s potravinami, nábytkom atď.), ale aj aktívne, keď časť samičiek putuje (najmä pozdĺž teplovodných rozvodov) a vytvára nové dcérske kolónie. Mravce sú výnimočne schopné prečkať zimu aj vnútri depónie komunálneho odpadu, zahrievanej hnitím. Živia sa rôznorodou potravou, ktorej podstatnou zložkou sú živočíšne bielkoviny.

Roztoče
Roztoče v domácnostiach sú druhou najčastejšou príčinou alergií. V ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sa uvoľňujú z ľudí a ktoré sú súčasťou bytového prachu. Do bytov ich prináša sám človek na odeve aj vo vlasoch, ale dostávajú sa tam aj pasívne s rozličnými predmetmi. Vzhľadom na to, že sú mnohopočetné aj v hniezdach synantropných vtákov (napríklad holubov a vrabcov) a v prachu zo skladov potravín, môžu sa do bytov zanášať aj vzdušnými prúdmi, pretože veľkosť roztočov sa pohybuje v rozmedzí 0,2 až 0,4 mm podľa druhu a pohlavia.

Vývoj roztočov je veľmi rýchly (23 – 30 dní). Optimálna teplota na ich vývin je 22 – 25 °C, vzdušná vlhkosť 70 – 80 %, prípadne viac. Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním je výskyt roztočov výrazne častejší a počty populácií sú vyššie ako v suchých novostavbách s centrálnym vykurovaním. Výskyt roztočov v bytoch má výraznú sezónnu dynamiku. Najväčšie počty sa pozorujú v apríli a máji, druhé maximum je koncom leta a na začiatku jesene (júl až október). V tomto období je ich počet až desaťnásobne vyšší ako počet zisťovaný v zime a na jar. Hlavným miestom ich výskytu sú používané postele. Záleží pritom na materiáli, ktorým sú vyplnené matrace a vankúše. Najviac roztočov obsahuje výplň z peria, nevhodná je aj vlnená priadza, vatelín a konský vlas. V menšej miere obsahuje roztoče ostatný organický materiál, s výnimkou slamy. Prakticky bez roztočov je silonové vlákno. Dôležitý je aj povrch matraca, prípadne čalúneného nábytku. Hladký povrch je pre roztoče nevhodný, šev a nerovnosti umožňujú zachytávanie prachu, kožných šupiniek a podobne, čo je pre existenciu roztočov veľmi výhodné.

Hlodavce
K výskytu stavovcov v budovách a iných obslužných objektoch, kanalizáciách, kolektoroch, výmenníkoch, v potrubí s natiahnutými káblami a rúrami atď. prispieva spravidla zlý stav týchto stavieb, často aj konštrukčné nedostatky [3]. Ekonomické škody spôsobené hlodavcami sú ťažko vyčísliteľné. Svetové štatistiky uvádzajú ročnú stratu 33 až 45 miliónov ton potravín, obrovské straty vznikajú aj na majetku, predovšetkým znehodnotením rozhlodaných a močom a trusom kontaminovaných materiálov. Pri potravinách sa takto znehodnotí minimálne desaťnásobok vlastnej spotreby hlodavcov, čo je v prípade myší 3 gramy za deň, pri potkanoch a potkanoch tmavých do 30 gramov za deň. Obrovské škody spôsobuje zničená elektroinštalácia budov s následnými požiarmi. Nemenej významné sú zdravotné riziká – potkany, myši a potkany tmavé môžu na človeka prenášať vírusové, bakteriálne, mykotické a ďalšie parazitné ochorenia.

Myš domáca (Mus musculus) žije na území celého Slovenska. Väčšinou vyhľadáva tep­lé a často vyššie položené miesta, v starších obytných domoch môžu žiť v stropných konštrukciách, pričom do vyšších poschodí vyliezajú aj po hrubej omietke.

Potkan (Rattus norvegicus) je statný hlodavec s hmotnosťou do 0,5 kg. Telo je vždy o niečo dlhšie ako chvost a jeho dĺžka môže dosiahnuť až 27 cm. Výborne sa potápa, je schopný preplávať aj klozetový sifón; hrabe podzemné nory, často pod dlažbou, ktorá sa potom prepadáva. Vstupy do nôr, vyryté, prehryzené a prehrabané cez staršie betónové podlahy a tehlové murivo nie sú nijakou výnimkou. Drevené dvere, prahy, zárubne, fošne a trámy, ako aj všetky plastové materiály vrátane hliníkového plechu potkan prehryzie za krátky čas s neobyčajnou ľahkosťou.

Potkan tmavý (Rattus rattus) sa môže na Slovensku sporadicky vyskytovať v mies­tach, kam sa dostal s tovarom predovšet­kým lodnou dopravou (prístav v Bratislave) alebo v iných miestach s kamiónovou dopravou. Lokality s pravidelným výskytom však nie sú doteraz známe. Vyhľadáva vyššie položené miesta, kde na stavbu hniezd v medzistenách a podkroviach využíva izolačné materiály vrátane sklenej vaty. Hlodaním sú potkany tmavé schopné zničiť všetky drevené a plastové materiály, vrátane povrchovej elektroinštalácie, sololitových a azbestocementových stien montovaných stavieb. Rozhlodané káble sa môžu stať príčinou požiaru.

Vtáky
Vtáky využívajú stavby veľmi často. Vzhľadom na početnosť je najnápadnejším druhom holub skalný (Columba livia) žijú­ci v mestách ako potomok kedysi skrotených a chovaných holubov tohto druhu. Členité fasády starších domov holubom nahrádzajú ich bývalé hniezdiská na skalných útesoch. Značnú prispôsobivosť tento druh demonštruje osídľovaním panelových domov, ich balkónov a lodžií. Budovám holuby škodia predovšetkým vrstvením trusu, ktorého kyslá reakcia ničí fasády aj drevené konštrukcie krovov v podkroviach. Prach z holubích hniezd v podkroviach a na rímsach obsahuje početné alergény a roztoče, ktoré sa po fasáde dostávajú do obytných miestností. Citlivejšie osoby môžu reagovať aj ťažkými alergickými reakciami, ktoré si vyžadujú akútne lekárske ošetrenie.

Odstraňovanie biologického napadnutia stavebných objektov
Dezinsekcia
Pod pojmom dezinsekcia rozumieme ničenie škodlivého hmyzu. Fyzikálna dezinsekcia sa využíva preventívne na zabezpečenie osobitne ohrozených cenných predmetov, nábytku, políc, regálov a kníh. Väčšinou sa však používa až pri výskyte hmyzu. V tom prípade ide o ohniskovú (represívnu) dezinsekciu. K mechanickým spôsobom patrí individuálny zber a ničenie hmyzu, inštalácia rozličných pascí a lapákov, obmývanie a hubenie škodcov pomocou čistiacich strojov, najčastejšie pomocou vysávačov [4].

Všeobecne možno povedať, že škodlivý hmyz sa pri teplotách pod 10 °C prestáva vyvíjať, nekladie vajíčka, nepohybuje sa, nelieta a nekonzumuje potravu. Pri dlhšie trvajúcich teplotách okolo 0 °C a nižších veľa škodcov hynie. Nízke teploty spôsobujú najskôr spomalenie ich pohybu, neskôr čiastočné znehybnenie, anabiózu až nakoniec zahynú.

Správanie jednotlivých druhov je pri zvýšení teploty nad optimálnu hranicu rôzne. V prvej fáze zvyčajne ustrnú a neskôr po určitom čase hynú. Larvy a húsenice sú na teplo chúlostivejšie ako dospelé jedince. Čím vyššia je relatívna vlhkosť ovzdušia, tým vyššiu teplotu treba na hubenie škodcov. Rozmedzie teplôt, pri ktorých dochádza k usmrteniu väčšiny druhov škodlivého hmyzu, sa pohybuje medzi 45 a 70 °C. V súčasnej praxi sa využíva aj pôsobenie gama žiarenia, najmä na ošetrenie dreva napadnutého drevokazným hmyzom.

Väčšina komerčných prípravkov na ničenie hmyzu sa dodáva vo forme koncentrátov. Podľa návodu sa riedia na odporúčanú koncentráciu. Neriedeným a dobre premiešaným roztokom sa pomocou tlakových prístrojov postriekajú všetky predmety a plochy určené na ošetrenie. Čas účinku jednotlivých prípravkov je rôzny (od niekoľko hodín až do niekoľko mesiacov). Prípravky v podobe aerosólov sa dajú aplikovať priamo, sú však určené na ošetrenie menších plôch. Ošetrenie väčších celkov je už finančne nevýhodné.

Nástrahy sa ukladajú na miesta, kde sa hmyz zvyčajne zdržiava, chránený pred vonkajšími negatívnymi vplyvmi (vlhko, vysoká prašnosť). Poprašovanie sa používa na ošetrenie elektrických a rozvodných zariadení (transformátory a podobne), kde sa nesmie použiť postrek. Insekticídne laky sa aplikujú na keramické obkladačky, dlažbu, prípadne linoleum v úzkych pásoch, prerušujúcich švábovitým jedincom cestu k potrave a vode.

Účinok dezinsekcie sa vyhodnocuje porovnaním počtu lepovými pascami odchytených jedincov pred a po dezinsekcii. Stanoviť relatívnu hustotu populácie švábovitých jedincov je nevyhnutné tesne pred dezinsekciou a po poslednom aplikačnom zásahu. Konštantný počet pascí rovnakého typu sa položí na rovnaké miesta pred aplikáciou a po nej, pričom pasce zostanú vyložené rovnaký čas, najlepšie v rozsahu 1 až 7 dní [2].

Účinok dezinsekčného zásahu, osobitne proti švábovitým jedincom, by mal byť v prípade, keď sa dodržali všetky preventívne hygienické opatrenia (odstránenie neporiadku, zvyškov potravy a podobne) najmenej 95-percentný. Pri aplikácii insekticídov v niektorých objektoch so sprísneným hygienickým režimom, ako sú zdravotnícke zariadenia a obytné priestory, by sa mala dosiahnuť účinnosť okolo 100 %.

Roztoče a úlomky ich mŕtvych tiel možno v bytovom prachu stanoviť priamo. V súčasnosti sa používajú metódy, v ktorých sa zisťuje pomocou testu ELISA množstvo alergénov v bytovom prachu. Ďalšou, teraz nepriamou metódou, je zisťovanie množstva guanínu, ktorý je hlavnou zložkou exkrementov roztočov (komerčný set ACAREX – TEST). Alergény možno odstrániť vysávačmi s niekoľkostupňovou filtráciou vzduchu, používaním vlnenej posteľovej súpravy (lanolín na použitom vlnenom vlase zabraňuje disperzii alergénov, praním či chemickým čistením efekt mizne), používaním polyesterových posteľových súprav (vo vyhotovení umožňujúcom pranie pri zvýšených teplotách). Ďalej sa odporúča týždenne meniť posteľnú bielizeň, týždenne dôkladne vysávať celú posteľ, papierový filter vysávača po každom vysávaní spáliť aj s obsahom a matrace, vankúše aj prikrývky pravidelne vetrať a prášiť. Najvhodnejšou náplňou je silonový vlas (molitan je vhodný len kým je nový, počas používania sa v ňom usádzajú čiastočky ľudskej pokožky, na ktorých sa roztoče rozmnožujú). Vysoko účinné je niekoľkohodinové vystavenie posteľnej bielizne na priamom slnku.

Vzhľadom na to, že mravce žijú v dokonale organizovaných spoločenstvách so schopnosťou odovzdávania informácií, je boj proti mravcom faraónskym veľmi ťažký. Zvyčajným postrekovým prípravkom sú schopní vyhnúť sa po tom, ako časť zasiahnutých mravcov upozorní na existujúce nebezpečenstvo. Najúčinnejším spôsobom je rozrušenie kolónií pomocou nástrah obsahujúcich juvenoidy porušujúce vývoj plodu. Nástrahy sa kladú blízko hniezd, prístupových ciest a chodníkov mravcov. Ide o dlhodobú akciu, ktorú je vhodné doplniť bariérovými postrekmi v technických priestoroch domov, teplovodov, šachtách stúpačiek a podobne.

Empirické odporúčania použiteľné v boji proti hmyzu všeobecne sú tieto:

• zakryť otvorené okná jemnými sieťami,
• odstrániť kvitnúce stromy a kry z bezprostrednej blízkosti budovy,
• nenosiť do chránenej budovy kvitnúce rastliny,
• odstrániť netesnosti okolo odpadov, vodovodného potrubia a potrubia ústredného vykurovania,
• pravidelne upratovať podkrovné prie­story, vrátane zasklievania rozbitých okien, odpratávania vtáčích hniezd a podobne,
• pravidelne upratovať všetky bytové priestory, pričom treba brať do úvahy, že hmyz sa často nachádza na ťažko prístupných miestach, v škárach a puklinách, tmavých kútoch, za nábytkom a podobne,
• znížiť vlhkosť asi na 50 – 60 % a súčasne znížiť teplotu, čím možno redukovať množstvo hmyzu. Optimálne podmienky pre život väčšiny druhov škodlivého hmyzu sú vysoká relatívna vlhkosť vzduchu (vyššia ako 73 %) a izbová teplota (15 až 25 °C). Niektoré vývojové štádiá sú však na tieto zmeny menej citlivé a prežívajú (vajíčka bez problémov znášajú vlhkosť 20 – 30 %).

Deratizácia
Deratizáciou sa rozumie ničenie myšovitých hlodavcov, najčastejšie chemickými preparátmi. Vhodná návnada sa preparuje zvoleným deratizačným prostriedkom a kladie na vybrané miesta. Existuje veľa deratizačných prípravkov. V domácnostiach sa na ničenie hlodavcov stále používajú rozličné typy pascí. Biologické metódy hubenia myšovitých hlodavcov sa v praxi zatiaľ neosvedčili [1].

Deratizačné práce sa musia vykonávať v súlade so štandardnou metodikou ochrannej deratizácie. Nástrahy sa nesmú ukladať voľne na miesta, kde sa pohybujú necieľové organizmy. Aplikácia na misky či iné vhodné podložky je možná len na miestach, kde sa dá s istotou vylúčiť prístup nepovolaných a neinformovaných osôb, kontakt s necieľovými druhmi stavovcov a nehrozí nebezpečenstvo zneužitia, poškodenia alebo rozhádzania nástrah. Deratizáciu v mestách, priemyselných a poľnohospodárskych závodoch a jednotlivých bytoch zaisťujú aj špecializované firmy alebo úseky deratizácie, dezinfekcie a dezinsekcie okresných podnikov služieb [3].

TEXT: prof. Ing. Richard Wasserbauer, DrSc., doc. RNDr. Pavel Rödl, CSc.
FOTO: doc. RNDr. Pavel Rödl, CSc., Dano Veselský

Prof. Ing. Richard Wasserbauer, DrSc. pôsobí ako profesor na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe.

Doc. RNDr. Pavel Rödl, CSc. pôsobí ako odborný pracovník Národného referenčného laboratória pre dezinsekciu a deratizáciu Štátneho zdravotného ústavu v Prahe a ako docent na Ústave všeobecnej biológie a genetiky 3. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

Literatúra
1.    Balasubramanyam, M., Purushottham, K. R.: Comparative effect of three rodenticides warfarin, bromadiolone and brodifacoum on the Indian field mouse, Mus booduga Gray. In: International Biodeterioration, 1987, s. 307 – 314.
2.    Daniel, M.: Cizopasné a hygienicky závadné druhy členovců vyskytujících se v městských budovách. In: Biologické faktory v životním prostředí, 1997, sborník přednášek. Praha: Institut postgraduální­ho vzdělávání ve zdravotnictví, 1997, s. 51 – 57.
3.    Rödl, P.: Ochranná opatření a boj proti teplokrevným živočichům. In: Wasserbauer, R.: Biologické znehodnocení staveb. Praha: ABF, 2000, s. 280.
4.    Rupeš, V., Rettich, F.: Standardní metodika ověřování insekticidní účinnosti přípravků pro ochrannou desinsekci. In: Acta hygienica, epidemiologica et microbiologica, Praha: 1998, s. 1 – 22.
5.    Rupeš, V.: Jak proti škůdcům v domácnostech. Praha: Hermes, 1998, s. 260.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.