Budúcnosť podporných systémov a AI v oblasti facility managementu
Odpovede na otázku, aká je budúcnosť systémov na podporu facility managementu, sme hľadali spoločne s odborníkmi.
Aký posun nastal v systémoch na podporu facility managementu a správu budov za ostatných 5 až 10 rokov?
J. Machková: V oblasti merania a rozpočítania spotreby energií nastal významný posun v digitalizácii a automatizácii celého procesu – od elektronického zápisu údajov o meračoch pri inštalácii, odčítania, spracovania až po zobrazovanie dát prostredníctvom rôznych online aplikácií. Naša spoločnosť odčíta už viac ako 850 000 meracích prístrojov automatizovane, t. j. 80 % z nášho portfólia rádiových prístrojov. Systém diaľkového odpočtu zbernicami dát inštalujeme viac ako 10 rokov, prevažne v bytových domoch, ale aj v administratívnych a komerčných budovách. Odpočet sa realizuje v plánovaných intervaloch, podľa potrieb správcu budovy. Ďalšou oblasťou, ktorá významne zefektívnila procesy, je elektronický prepis dát do softvérov na rozpočítanie nákladov na energie, správcovských softvérov a energetických monitoringov.
O. Bodnár: Rozmach internetu v zmysle jeho dostupnosti kdekoľvek a kedykoľvek vymaľoval cestu pokroku vo farbách webových a mobilných aplikácií, ktoré dokáže ovládať ktokoľvek. Cloudové úložiská zas odľahčili infraštruktúrnu náročnosť na strane poskytovateľa FM služieb. Obraz, ktorý sme v takomto význame vytvárali posledných 10 rokov, obsahuje digitalizáciu činností a budov, automatizáciu opakovaných úloh a plánovania údržby = prediktívnu údržbu. Na popredných priečkach sú však IoT (internet vecí) so smart senzormi, 24/7 monitoringom a remote ovládaním. Žijeme neuveriteľne moderné časy.
T. Korpáš: Výrazný, no zároveň je v oblasti digitalizácie a systémov CAFM (Computer Aided Facility Management) ešte stále čo zlepšovať. Za posledných 10 rokov vzniklo množstvo systémov, ktoré slúžia na podporu Facility Managementu (FM). Často však nie sú používateľsky priateľské a z tohto dôvodu sú v teréne prakticky nepoužiteľné. Vývojári zabúdajú, že s FM softvérmi by mali pracovať predovšetkým ľudia v teréne. A tak aj keď rôzne systémy majú množstvo funkcionalít, ich reálne využitie býva skôr na ťarchu než na osoh. Z tohto dôvodu si často musíme vyvíjať FM aplikácie sami. Tieto sú potom vytvorené priamo na mieru pre naše potreby, a taktiež sú testované našimi kolegami, ktorí s nimi následne aj reálne pracujú. Týmto spôsobom sme si vyvinuli vlastné aplikácie pre pasportizáciu zariadení, tvorbu digitálnych servisných protokolov a manažment dokumentov.
P. Kozáček: Do budov sa čoraz častejšie integrujú smart senzory a zariadenia IoT, ktoré umožňujú v reálnom čase monitorovať a riadiť rôzne parametre budov, ako sú teplota, osvetlenie a spotreba energie. Na analýzu dát zo senzorov a systémov s cieľom predvídať potreby údržby, optimalizovať využitie energie a zlepšiť celkovú efektivitu prevádzky sa v súčasnosti používajú algoritmy umelej inteligencie. Prechod na cloudové platformy umožnil vzdialené monitorovanie a správu zariadení, čím sa zvýšila dostupnosť rôznych technologických škál. Významný dôraz sa kládol na ekologické technológie a udržateľné postupy, ako sú energeticky účinné systémy HVAC a LED osvetlenie. Inštalujú sa pokročilé bezpečnostné systémy, ako biometrické skenery, pokročilé kontrolné systémy a sofistikované mechanizmy kontroly prístupu. Na upozornenie v reálnom čase slúžia mobilné aplikácie, ktoré umožňujú vzdialené ovládanie a zefektívnenie komunikácie medzi vlastníkmi budovy, prevádzkovateľom budovy a nájomcami.
E. Maczko: Za posledných 10 rokov nastal posun pri správe budov najmä v tom, že sa zefektívnili riadiace procesy a taktiež sa zefektívnilo vzdelávanie v tejto oblasti. Tiež do tejto oblasti prichádzali a postupne stále prichádzajú nové a nové náročnejšie technológie. Ak zoberieme do úvahy len fakt, že v 90. rokoch sme mali k dispozícii iba pracovníkov údržby s náradím a spojenie bolo iba pevnou linkou, tak v súčasnosti sú títo pracovníci vybavení už inými náradiami a mobilnými technológiami, ale predovšetkým sú s klientom spojení cez rôzne softvérové aplikácie, ktoré zabezpečujú prehľad o priebehu a stave údržby tak pre klienta, ako aj správcu. Všetkým je nám však jasné, že pracovníci, ktorí vykonávajú priamy výkon, budú bezpochyby potrební aj naďalej, ale budú využívať pri výkone svojej údržbárskej práce novšie a novšie technológie s novším softvérovým vybavením.
T. Mihaľov: Posun v systémoch na podporu FM reaguje na mnohé otázky a výzvy, ktoré trh prináša. Rozšírili sa mobilné technológie, dostupnosť internetu a s tým je spojený posun v oveľa väčšej miere do mobilných aplikácií. Vývoj systémov reflektuje aj vyššie nároky klientov na automatizáciu, zjednodušenie rôznych úkonov a zefektívnenie firemných procesov. CAFM systém si dnes klient môže vziať do terénu a pracovať s ním priamo na mieste, kde potrebuje. Využitím automatickej identifikácie (NFC, QR) sa k potrebným informáciám vie človek dostať veľmi rýchlo. Zber údajov je vďaka IoT senzorom úplne automatizovateľný. Zjednodušil a zrýchlil sa prístup k dátam. Správcovia budov dnes môžu pri svojej práci využívať aj grafické zobrazenia budov alebo objektov v 2D priestore alebo vo forme BIM modelu. To pred 10 rokmi nebolo možné.
J. Turóci: Jednoznačne sa zrýchlil tok informácií. V minulosti sme museli všetky doklady nahadzovať ručne. V súčasnosti väčšina informácií vstupuje do systémov automatizovane. Od faktúr cez bankové výpisy až po technické informácie vo forme spotrieb médií na meračoch v bytoch. To umožňuje správcovi zamestnávať menej zamestnancov, aby poskytoval rovnaké služby ako pred 10 rokmi.
V súčasnosti sa odpočty elektriny vykonávajú diaľkovým prenosom podľa vopred naprogramovaných intervalov.
Aké systémy sú v súčasnosti dostupné na zefektívnenie správy budov?
J. Machková: Nadstavbou našich služieb merania a rozpočítavania je energetický monitoring – Webportál ista24. Ide o online platformu pre správcu a užívateľov budovy na sledovanie spotrieb a stavu meračov. Naše servisné oddelenie používa na včasné identifikovanie chýb merania aplikáciu – AMM monitoring. Súčasťou oboch systémov sú aj notifikácie o neštandardných javoch, ako sú nulové spotreby, spätné prietoky na vodomeroch či prietokové úniky vody. Naše montážne firmy používajú špeciálnu aplikáciu na elektronické zadávanie údajov o inštalovaných prístrojoch, vykurovacích telesách a štruktúre budov. V rámci našej skupiny ista používame na rozpočítanie nákladov na teplo a vodu viaceré softvérové riešenia a mobilné aplikácie na zobrazovanie dát.
O. Bodnár: Zoznam dostupných riešení je veľmi dlhý, zameriam sa preto predovšetkým na tie, s ktorými máme v našej spoločnosti najviac skúseností, prakticky na dennej báze. CAFM je platforma na správu informácií o budove a jej zariadeniach, ako sú pôdorysy, dokumentácia, zmluvy a záruky, činnosti, kontroly, revízie a pod. Pre používateľa je však dôležité, aby rozhranie (UX), v ktorom pracuje, bolo čím jednoduchšie, a teda dostupnejšie, ideálne cez mobilné aplikácie. Cez mobilnú aplikáciu by mal komunikovať s prevádzkovateľmi budov, nahlasovať problémy, sledovať spotrebu energie a rezervovať si priestory. Mobilné aplikácie okrem iného zvyšujú transparentnosť a zapojenie používateľov do správy budov.
T. Korpáš: Sú to rôzne CAFM systémy od lokálnych a nadnárodných spoločností. Na Slovensku hovoríme predovšetkým o systémoch: INSIO, Chastia, Revisio, Alstanet a Singu. V rámci energomanažmentu sa využívajú Eliot, Energomonitor alebo C3NTINEL. Pre technický audit budov je zaujímavý nástroj PlanRadar, do ktorého vieme jednoducho vyznačiť rôzne defekty stavieb a zariadení, s následným prehľadným reportovaním. Na jednoduché zdieľanie akejkoľvek dokumentácie, videonávodov či manuálov je výborná aplikácia AssetOnline.info, ktorú taktiež začíname aktívne využívať.
P. Kozáček: Systémy riadenia spotreby energie sa zameriavajú na optimalizáciu spotreby energie, často integrujú obnoviteľné zdroje a inteligentné merania. Na riadenie a monitorovanie mechanických a elektrických systémov v budove vrátane osvetlenia, energetických systémov, požiarnych systémov a bezpečnostných systémov sa používajú systémy BAS/BMS. Ďalej sú to nástroje na prediktívnu údržbu, ktoré využívajú umelú inteligenciu a analýzu dát, predpovedajú poruchy zariadení a plánujú údržbu, čím znižujú prestoje a finančné náklady. Výnimkou nie sú ani nástroje na podávanie správ o udržateľnosti a dodržiavaní predpisov. Tieto systémy pomáhajú sledovať a vykazovať environmentálnu výkonnosť a súlad s normami udržateľnosti.
E. Maczko: Na trhu sa nachádza veľké množstvo softvérového vybavenia, ktoré zjednodušuje orientáciu v budove (v areáloch), ale predovšetkým v technologických zariadeniach. Príchodom nových technológií do budov by v súčasnosti ani nebola možná ich správa bez softvérového vybavenia. Tieto softvérové vybavenia, ako už bolo spomenuté, sú na jednej strane veľmi jednoduché, kde pracovník naozaj po vykonaní vopred naplánovaných úkonov vyplňuje iba jednotlivé políčka v mobilnej aplikácii v poradí, ako úkony vykonával, a softvér mu neumožňuje ukončiť daný úkon, ak by nevykonal všetky požadované činnosti. Na druhej strane sú niektoré softvéry veľmi zložité a musia ich obsluhovať iba pracovníci, ktorí sú zruční vo svojej odbornosti a taktiež aj vyškolení na danú problematiku. Ak by sme si porovnali vývoj, ako prebiehal za posledné roky, tak napr. jednoduchý odpočet elektrickej energie sa v minulosti vykonával tak, že prišiel pracovník na odberné miesto, kde urobil odpočet, ktorý posunul ďalej na spracovanie, a vôbec ho nezaujímalo, či údaje, ktoré opísal, boli správne alebo nesprávne. V súčasnosti sa už tieto odpočty vykonávajú tak, že diaľkovým prenosom sa robia samoodpočty podľa vopred naprogramovaných intervalov a upozorňujú vlastníka, že na odbernom mieste sa niečo deje so spotrebou. Vďaka tomu vie správca alebo vlastník zareagovať ihneď. Ide o veľmi dôležitú zmenu predovšetkým v tomto období, keď všetci vieme, ako stúpajú ceny jednotlivých energií.
T. Mihaľov: Softvérové systémy sú rôzne a dokážu zefektívňovať mnohé procesy pri správe budov. V rámci slovenského trhu v tejto oblasti, ale aj v ďalších patrí náš systém Chastia k tým najpoužívanejším. V oblasti vývoja softvérov pôsobíme na trhu už viac ako 20 rokov a na základe našich skúseností dokážeme zareagovať aj na špecifické potreby zákazníkov.
J. Turóci: Náš systém Domus je predovšetkým ekonomickým systémom a zameriavame sa na to, aby všetky činnosti boli čo najefektívnejšie. Inými slovami, aby potreboval čo najmenej ručných vstupov. Napríklad automatické sledovanie platobnej disciplíny, zasielanie upomienok a ročné vyúčtovanie sa vykoná na konci roku takmer automaticky.
Postupne prichádza na trh digitalizácia
budov, predovšetkým sú to BIM modely.
Čo všetko tieto systémy umožňujú?
J. Machková: Základné funkcie som spomenula už v predchádzajúcich odpovediach. Vyzdvihnúť by som chcela vzájomné digitálne prepojenie našich systémov, ktoré významne prispieva ku kvalite konečného vyúčtovania a možnosti integrácie dát do externých softvérov pre správu budov a energetických monitoringov cez automatizované rozhranie.
O. Bodnár: Ak zostanem pri téme využitia mobilných aplikácií, ponúkajú širokú škálu funkcií, ktoré predovšetkým zefektívňujú a optimalizujú jednotlivé činnosti a procesy. Jednoducho preto, lebo ich má používateľ vždy po ruke. Mobilné aplikácie sú vlastne filtrom pre informácie a predĺženou rukou pri činnostiach. Činnosti, bez ktorých si už naši používatelia nevedia predstaviť prácu bez aplikácie, sú predovšetkým údržba a kontrola budov a zariadení. Pracovník má vždy k dispozícii aktuálne informácie, všetky potrebné dokumenty, históriu úkonov. Predovšetkým však nemusí strácať čas prípravou podkladov a potom ani ich tlačou či archiváciou.
T. Korpáš: Klasické CAFM systémy sú určené pre komplexnú projektovú správu, komunikáciu a plánovanie prác v budovách, ktoré spravujeme. Výhodou je možnosť ich prepojenia s inými účtovnými softvérmi. Aplikácia C3NTINEL, ktorú zároveň vyvíjame, je výborný analytický nástroj pre vizualizáciu prevádzkových a energetických dát z výrobných podnikov, prevádzok a zo zariadení. Jednoducho zosumarizuje a vyhodnotí rôzne prepojenia medzi spotrebou, produkciou či plánovanými historickými dátami. Aplikácia AssetOnline.info nám pomáha zdieľať informácie o budovách a zariadeniach, ktoré sú následne pomocou dizajnových QR kódov jednoducho dostupné.
P. Kozáček: Medzi výhody týchto systémov patrí napríklad zlepšenie energetickej účinnosti prostredníctvom monitorovania a riadenia spotreby energie v reálnom čase. Znižovanie prevádzkových nákladov vďaka efektívnemu riadeniu zdrojov a prediktívnej údržbe. Ďalej je to zvýšené pohodlie a bezpečnosť používateľov. O to sa stará automatické prispôsobenie podmienkam prostredia a vylepšené bezpečnostné opatrenia. Analytické a reportovacie nástroje poskytujú informácie pre informované rozhodovanie na základe dát. Zároveň sú nápomocné pri získavaní ekologických certifikátov budov a znižovaní uhlíkovej stopy.
E. Maczko: Okrem systémov na odpočet elektrickej energie, o ktorých som hovoril v predchádzajúcej otázke, existuje mnoho ďalších systémov (softvérov), ktoré sa napr. starajú o vedenie evidencie vyhradených technických zariadení nachádzajúcich sa v každej budove, či už sú to elektrické, tlakové, plynové, alebo zdvíhacie zariadenia. V minulosti sa táto evidencia robila ručne pomocou excelovských tabuliek. Tu však treba priznať, že tento spôsob predstavuje aj v súčasnosti najjednoduchší a aj najlacnejší spôsob evidencie zariadení. Terajšie využívané softvéry umožňujú viesť evidenciu týchto zariadení tak, že spracovávajú nielen ich evidenciu, ale vedia naplánovať aj výkon odborných prehliadok pre revíznych technikov, čím je zabezpečená pravidelnosť a predovšetkým bezpečnosť budov. Je to iba jeden z mnohých výkonov, ktoré sú pre budovy veľmi dôležité, a mohol by som ich menovať omnoho viacej.
T. Mihaľov: Tieto softvéry prinášajú riešenia pre mnohé oblasti týkajúce sa správy budov. Ak hovoríme o softvéri Chastia, ten má široké možnosti. Umožňuje evidenciu a pasportizáciu majetku s možnosťou grafického znázornenia budov a zariadení, evidenciu plôch a priestorov. Ponúka automatizované nástroje v oblasti zmluvných vzťahov, fakturácie, ďalej centralizovanú správu dokumentov, evidenciu a rozpočítavanie spotrieb energií. V oblasti ekonomickej agendy softvér umožňuje evidovať došlé platby a na ich základe, porovnaním s vystavenými faktúrami, detailne sledovať pohľadávky, umožňuje vytvárať prehľadný plán tržieb. Softvér taktiež rieši plánovanú údržbu na základe predpisov a vyhlášok, ale aj neplánovanú údržbu.
Ak máte kvalitné dáta, dokážete robiť kvalitné reporty, kvalitné analýzy a v konečnom dôsledku tak efektivitu svojej práce posunúť na vyššiu úroveň.
J. Turóci: Už nehovoríme len o počítačových programoch, ktoré fungujú v počítačoch. Hovoríme o komplexných systémoch, ktoré sú dostupné cez mobilné aplikácie, portálové riešenia pre vlastníkov a využívajú sa na zrýchlenie procesov. Umožňujú napríklad schvaľovanie faktúry cez email alebo umožňujú elektronicky hlasovať.
Akú úlohu zohráva v súčasnosti pri správe budov AI a akú bude zohrávať v budúcnosti?
J. Machková: Budúcnosť MaR vidíme v zdokonaľovaní technológií zberu, prenosu a vyhodnocovania dát a neposlednom rade v robotizácii rozpočítania nákladov na energie. Špecifickou témou sú bytové domy, kde sú veľké rezervy v energetickom manažmente budov ako celku. Vďaka sofistikovaným nástrojom a presným dátam bude mať správca budovy lepší prehľad o tom, čo sa v budove deje, a bude môcť vlastníkom navrhovať efektívne riešenia na optimalizáciu stavu.
O. Bodnár: Aj keď sa AI učí na obrovských modeloch, prínos je využiteľný aj v bežných podmienkach. Napr. analýza veľkých dát rôznych senzorov umožňuje identifikovať trendy. Na základe toho je možné upraviť predikciu porúch, a teda aj zásahov. Ďalšou výzvou je využitie AI pri optimalizácii nákladov, čo v prípade zariadení veľkých výrobcov už dnes umožňuje upraviť krivky spotreby. A nakoniec je to automatizácia úloh, ktoré sa vykonávajú opakovane v pravidelných režimoch.
Budúcnosť AI by som rád videl vo väčšom prínose pre konkrétneho človeka: pracovníka FM alebo používateľa budovy/služieb. To, ako veľmi dokážeme využiť AI v prospech nielen budov, ale predovšetkým človeka, máme vo svojich rukách.
T. Korpáš: Aktuálne je AI v FM využívaná prioritne v aplikáciách pre energomanažment a v rámci rôznych predikcií. Taktiež sa začína aktívne využívať v bezpečnostných a monitorovacích systémoch, kde z dôvodu rastúcej implementácie týchto systémov má jej využitie stále väčší význam a zmysel. Predpokladáme, že AI nám v budúcnosti pomôže v rutinných administratívnych činnostiach a taktiež preberie viac automatických úloh súvisiacich s prevádzkou rôznych BMS.
P. Kozáček: AI sa v súčasnosti používa na predpovedanie údržby, správu energií, zvyšovanie bezpečnosti a optimalizáciu prevádzky. Očakáva sa, že úloha AI sa rozšíri na sofistikovanejšiu automatizáciu budov, vylepšenú predikatívnu analýzu na ešte efektívnejšiu prevádzku, hlbšiu integráciu s infraštruktúrou smart miest a pokročilou personalizáciou skúseností používateľov. Umelá inteligencia a inteligentné technológie rýchlo menia prostredie správy budov, vďaka čomu sú systémy efektívnejšie, udržateľnejšie a nákladovo efektívnejšie. Budúcnosť správy budov spočíva v ďalšej integrácii, internete vecí a v ďalších novovznikajúcich technológiách s cieľom vytvoriť inteligentnejšie, citlivejšie a udržateľnejšie budovy.
E. Maczko: V súčasnosti je používanie umelej inteligencie na vzostupe, a to tak v rámci Európskej únie, ako aj na Slovensku. Podľa dostupných informácií je dokonca podiel využívania umelej inteligencie na Slovensku v rámci krajín V4 najvyšší. Najviac využívanou technológiou vo svetovom meradle je automatizácia, spojená s využívaním rôznych technológií, napr. automatov na upratovanie, recepcie v kombinácii s inteligentnými kamerami. Postupne však prichádza na trh aj digitalizácia budov: predovšetkým sú to BIM modely (tzv. informačné modely budov). V súčasnosti sa táto metóda využíva predovšetkým iba pri nových projektoch, kde je tento proces modelovania budovy najvýhodnejší. Už v začiatkoch navrhovania budov sa všetky projekty pripravujú v BIM modeloch. Pre už existujúce budovy sa tento model v súčasnosti využíva sporadicky, skôr by som povedal, že sa nevyužíva vôbec. Je to najmä z toho dôvodu, že vo väčšine prípadov pôvodná projektová dokumentácia budov neexistuje alebo existuje iba v minimálnom množstve. Ak by sa mala zabezpečiť nová projektová dokumentácia, ktorá sa dá zdokumentovať novými technologickými procesmi, bol by tento výsledok síce pre majiteľa budovy veľmi osožný, ale aj finančne veľmi nákladný. Z toho dôvodu sa budúcnosť nových technológií očakáva skôr v správe budov. Zdokumentovanie budov, jednotlivých priestorov a technických zariadení bude určite prínosom pre každého správcu.
T. Mihaľov: Trend využitia umelej inteligencie aj v oblasti správy budov je a bude stúpajúci. Či už v oblasti ekonomickej agendy, v energetickom manažmente, v predikciách napríklad pri údržbe zariadení a budov. Škála možností využitia Al je široká a budúcnosť dozaista prinesie mnohé ďalšie nové riešenia, ako procesy ešte viac zautomatizovať a zefektívniť.
J. Turóci: Umelá inteligencia nájde uplatnenie pri znižovaní ručných vstupov, správe energií a tiež dokáže komunikovať s vlastníkmi a nájomníkmi. Príkladom je inteligentné párovanie bankových výpisov, ktoré sme pridali vo verzii Domus 11. Náš softvér sa učí párovať neurčité položky podľa toho, ako ich párovala obsluha v minulosti. A takýchto prípadov bude pribúdať. My vidíme v budúcnosti náš systém ako čiernu skrinku niekde v oblakoch, ktorá sama účtuje, odpočítava merače, komunikuje so zástupcami domov a vlastníkmi, a keď si ani umelá inteligencia nebude vedieť poradiť, tak sa obráti na obsluhu.
