Facility management v udržateľných budovách: Ako dosiahnuť stanovené ciele?

Výrazným trendom spoločnosti je v súčasnosti udržateľnosť životného prostredia. V oblasti stavebníctva to znamená predovšetkým dosiahnutie energetickej efektívnosti a zníženie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu budovy, t. j. počas výstavby, užívania a jej likvidácie.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Požiadavky z hľadiska udržateľnosti životného prostredia spĺňajú vo veľkej miere udržateľné budovy (sustainable buildings). Nie všetky udržateľné budovy však napriek výbornému projektu a perfektnej realizácii dosahujú projektované parametre udržateľnosti aj počas prevádzky.

Udržateľné budovy

Udržateľnosť životného prostredia v oblasti stavebníctva predpokladá výstavbu budov, ktoré spĺňajú požiadavky udržateľného rozvoja Zeme.  V podstate ide o realizovanie energeticky efektívnych budov, ktoré sú ekologicky šetrné k životnému prostrediu pri ich výstavbe, počas prevádzky, ale aj pri likvidácii budovy.

Začína sa posudzovať celý rad faktorov, ovplyvňujúcich životné prostredie počas celého životného cyklu, a to od ťažby surovín cez materiálové spracovanie, výrobu, distribúciu, prevádzku budovy, opravy a údržbu až po jej likvidáciu, resp. recykláciu. [1] Udržateľné budovy sú navrhnuté a realizované s cieľom znížiť celkový vplyv zastavaného prostredia na ľudské zdravie a životné prostredie prostredníctvom:

• efektívneho využívania energií, vody a iných zdrojov;
• ochrany zdravia obyvateľov so súčasným zvyšovaním produktivity zamestnancov;
• zníženia objemu odpadov, znečisťovania a degradácie životného prostredia.

Udržateľnú budovu vo všeobecnosti možno definovať ako ekologicky optimálnu budovu s minimálnym vplyvom na životné prostredie, a to od fázy výstavby po uvedenie do prevádzky a užívanie budovy vrátane jej likvidácie.

Základné princípy

Základné princípy charakterizujúce udržateľné budovy sú:

• integrácia do prostredia, v ktorom je postavená. Hlavným cieľom pri návrhu udržateľných budov je minimalizovať jej celkové vplyvy na životné prostredie v celom životnom cykle budovy. Architektúra zelenej budovy by mala byť harmonicky začlenená do krajiny a rešpektujúca danosti prírodného prostredia, ako sú: poloha a orientácia budovy, ovzdušie (zrážky, vetry, teplota, vlhkosť, oslnenie), terén a flóra;
• ekologicky efektívne stavebné materiály. Pri realizácii v procese výstavby udržateľnej budovy sa využívajú miestne prírodné materiály. Predchádza sa tak znečisteniu životného prostredia. Minimalizuje sa spotreba energie, potrebná na ich prepravu z miesta výroby na stavenisko. Konštrukcie udržateľných budov sú zväčša z materiálov, ktoré sú netoxické, znovu použiteľné a recyklovateľné. Umožňujú redukovať nežiaduce emisie a negatívne vplyvy na životné prostredie. Ako príklad možno uviesť použitie kovu na konštrukcie budovy, ktorý okrem toho, že je recyklovateľný, poskytuje vynikajúce solárne reflexné výhody najmä pre strešné a obvodové konštrukcie budovy. EPA (Environmental Protection Agency) navrhuje použiť recyklovanie stavebného odpadu, ako sú produkty spaľovania uhlia, zlievarenský piesok a zvyšky po demolácii budov;

• kvalita vnútorného prostredia. Vnútorná environmentálna kvalita (iEQ) je podmieňujúcim faktorom vytvorenia kvalitného pracovného prostredia pre pracovníkov v budove. Je daná predovšetkým kvalitou vnútorného ovzdušia. Správne navrhnutý systém HVAC umožňuje dostatočné vetranie a filtráciu vzduchu. Dôležitá je tepelná pohoda a kvalita osvetlenia pracovného prostredia;
  energetická efektívnosť – efektívnosť v širšom slova zmysle vyjadruje stupeň dosiahnutia plánovaného účelu (efektu). Efektom v prípade energií v udržateľných budovách je zníženie celkovej spotreby energie.

Viac ako 80 percent z ekologicky škodlivých emisií z budov vzniká ako dôsledok spotreby energie počas prevádzky budovy. Preto prioritným cieľom v týchto budovách je podobne ako v budovách v ultranízkoenergetickej úrovni alebo s takmer nulovou potrebou energie, resp. energetická hospodárnosť jej prevádzky.

Znížením spotreby energií sa následne znižujú emisie oxidu uhličitého do životného prostredia. Základné kritériá, ktoré podmieňujú energetickú efektívnosť udržateľnej budovy, sú:

• úspora vody;
• energeticky efektívne osvetlenie;
• využívanie slnečného svetla pri pasívnych a aktívnych solárnych technikách a fotovoltickej technike;
• použitie rastlín a stromov – vegetačné strechy.

Úspora vody

Zníženie spotreby vody a ochrana kvality vody patria medzi priority udržateľných budov. Ochranu vody možno počas prevádzky budovy zabezpečiť napr. recykláciou vody. Minimalizácia odpadových vôd v budove je možná použitím upravených splachovacích WC.

Voda sa môže zhromažďovať, použiť, čistiť, znova použiť na rovnakom mieste. Ochrana a zachovanie vodných zdrojov počas celej životnosti budovy sa môže splniť tým, že sa navrhnú dvojité kanalizácie. Použitie odpadových vôd zo stavby napríklad na zavlažovanie okolia bude minimalizovať nároky na miestnu kanalizáciu alebo spotrebu podzemných vôd.

Využívanie slnečného svetla

Významným faktorom, podmieňujúcim zníženie spotreby elektrickej energie, je predovšetkým:

• maximálne využitie prirodzeného svetla pri osadení a tvarovaní budovy;
• priebežná kontrola osvetlenia využívajúca denné osvetlenie;
• priebežná kontrola osvetlenia využívajúca detekčné senzory.

Fotovoltické panely

Fotovoltické panely umožňujú využitie slnečnej energie na ochladzovanie budovy v lete a na zvýšenie efektívnosti tepelného čerpadla v zime. Solárna energia sa využíva aj na podlahové vykurovanie a zvyšná energia sa ukladá. [2]

Vegetačná strecha

Jej cieľom je predovšetkým poskytnúť zamestnancom esteticky príjemné prostredie na oddych. Z ekonomického hľadiska možno použitím vegetačných striech znížiť náklady na energiu a údržbu striech a zvýšiť životnosť strechy. Zároveň majú vplyv na kvalitu životného prostredia zlepšením kvality ovzdušia.

Prínosy udržateľných budov

Potenciálne výhody udržateľných budov sú:

• prínosy pre životné prostredie,
• ekonomické prínosy,
• sociálne prínosy.

Prínosy pre životné prostredie:

• zlepšenie a ochrana biodiverzity a ekosystémov. Ide predovšetkým o zníženie škodlivých emisií skleníkových plynov zvýšením energetickej efektívnosti budov;
• zlepšenie kvality ovzdušia a vody – odstránia sa problémy s kvalitou ovzdušia, ako sú kyslé dažde a smog, ktoré predstavujú riziká pre ľudské zdravie;
• ochrana vody. Recyklácia dažďovej vody pomôže zachovať pitnú vodu spolu s významnou úsporou vody. Zníženie odpadov. Forma recyklácie použitých materiálov udržateľných budov pri jej demolácii významne prispieva k zníženiu stavebného odpadu;
• zachovanie a obnovenie prírodných zdrojov.

Ekonomické prínosy sú:

• zníženie prevádzkových nákladov predovšetkým znížením spotreby energie
• znížené požiadavky na miestnu infraštruktúru. Udržateľné budovy v nadväznosti na nižšiu spotrebu energie kladú všeobecne aj nižšie nároky na miestne rozvodné siete;
• zvýšená ochrana zdravia pracovníkov. Prirodzené osvetlenie, ovládanie
  vetrania a teploty v miestnostiach,  t. j. zlepšené pracovné prostredie majú priaznivý vplyv na zdravie zamestnancov. To má vplyv na zvýšenie produktivity práce. V príjemnom prostredí pracovníci podávajú vyššie výkony.

Sociálne prínosy:

• zvýšenie pohody a zdravia pracovníkov. Zlá kvalita vnútorného prostredia (iEQ) vyplývajúca z nedostatočnej cirkulácie vzduchu. Zlé osvetlenie, vznik plesní, teplotné odchýlky, koberce a materiál nábytku, pesticídy, toxické lepidlá a farby a vysoká koncentrácia znečisťujúcich látok (zvyčajne 10- až 100-krát vyššia ako vo vonkajšom prostredí) vo všeobecnosti prispievajú k respiračným problémom, k alergii, nevoľnosti, bolesti hlavy. Udržateľné budovy svojím riešením vytvárajú zdravšie a pohodlnejšie životné a pracovné prostredie. Príjemná architektúra a použitie bezpečných stavebných materiálov v budove poskytuje psychické a sociologické výhody pre užívateľov budovy;

• zvýšenie estetickej kvality, zlepšenie celkovej kvality života. Dôležitým prvkom trvalo udržateľného návrhu týchto budov je zachovanie prírodného prostredia, ktoré ponúka rôzne rekreačné príležitosti.

O budúcej spotrebe energií sa rozhoduje už pri projektovaní zelenej budovy. Koncepčné riešenie udržateľnej budovy pozostáva najmä z aplikácie nasledovných opatrení:

• tepelná ochrana obvodového plášťa, stien, podláh stropov;
• automatická kontrola vetrania;
• kontrola osvetlenia využívajúceho denné svetlo;
• kontrola osvetlenia využívajúca senzory,
• systém využitia dažďovej vody;
• vysokovýkonné vykurovacie zariadenie.

Rozhodujúci vplyv na spotrebu energie na vykurovanie a chladenie má:

• priestorové riešenie budovy (kompaktnosť hmoty budovy);
• materiálové riešenie obvodových konštrukcií a otvorov (tepelné mosty, zasklenie okien). Materiálové riešenie obvodových konštrukcií predurčuje energetickú náročnosť budovy a jej prevádzkovú údržbu [4];
• technológia vykurovania (zdroj vykurovania).

Facility management  a udržateľné budovy

IFMA (Interantional Facility Management assocation) definovala úlohu facility managementu pre udržateľné budovy. Koncept facility managementu pre tieto budovy vyvinula súbežne s hlavnou koncepciou trvalo udržateľného rozvoja. K tradičným oblastiam – 3 P (pracovníci, procesy a pracovné prostredie), ktoré sú charakteristické pre bežné budovy, tu pristupujú environmentálne, ekonomické a sociálne benefity.

Facility management pre udržateľné budovy predstavuje podľa IFMA „integráciu tradičnej definície facility managementu s požiadavkou na udržateľné budovy“ s cieľom udržateľnosti životného prostredia minimalizovaním environmentálnych vplyvov a maximalizáciou produktivity práce na pracovisku.

Na meranie a monitorovanie ukazovateľov na zabezpečenie udržateľnosti týchto budov počas ich prevádzky sa stanovili ukazovatele. Tie na meranie udržateľnosti pre jednotlivé kritériá môžu byť:

• úžitkové využitie vody – merané napr. množstvom vložených investícií do recyklácie vody;
• množstvo odpadu – merané množstvom vyprodukovaného odpadu oproti predpokladanému v projektovej dokumentácii;
• kvalita vnútorného ovzdušia – meraná množstvom oxidu uhličitého (CO2) v pracovnom priestore;
• zdravie pracovníkov – počet úrazov pracovníkov;
• množstvo emisií CO2 (v kg) emitovaného na podlahovú plochu (predpokladá sa 0,43 kg CO2 na 1 kWh);
• množstvo emisií CO2 (v kg) z vozového parku organizácie;
• pozitívne a negatívne mediálne komentáre vplyvu udržateľných budov na životné prostredie.

Charakteristickou črtou udržateľných budov sú vysokosofistikované technické a technologické zariadenia, ktoré sú v nich inštalované. Zabezpečujú predovšetkým projektovanú energetickú hospodárnosť na vykurovanie, chladenie, ohrev vody, osvetlenie atď. s následnou požadovanou kvalitou vnútorného – pracovného prostredia (výmena vzduchu), operatívne regulovanie vnútornej klímy.

Úlohou facility managementu počas prevádzky udržateľných budov je zabezpečiť predovšetkým bezporuchovú prevádzku technických a technologických zariadení.Predpokladom bezporuchovej prevádzky technických a technologických zariadení, ktoré sú v udržateľnej budove inštalované, je ich optimálna prevádzka.

Ich bezporuchovú prevádzku a údržbu zabezpečuje technická správa, ktorá je v zmysle STN EN 15221-1: 2007 Facility management súčasťou technickej infraštruktúry. Technické a technologické zariadenia sú podmieňujúce na vytvorenie environmentálnych benefitov (napr. redukcia emisií, starostlivosť o vegetačné strechy) a sociálnych (napr. vytvorenie vnútornej klímy pre užívateľov budovy = monitorovanie kvality vzduchu).

Je tu požiadavka na facility management pre udržateľné budovy, ktorý by mal byť na vyššej úrovni ako pri bežných budovách. Aplikácia facility managementu v správe technických systémov udržateľných budov je predovšetkým o pravidelnej údržbe a o predpísaných revíznych prehliadkach, ktoré sú podkladom na vytvorenie plánu preventívnej údržby.

V rámci technickej správy musí facility manažér pre udržateľnú budovu tak ako pri bežnej budove dodržiavať preventívnu údržbu zariadení, dodržiavať nariadenia a predpisy, ktoré sa týkajú ich revízií.  Cieľom údržby je zabezpečenie nižšej poruchovosti, dlhšej životnosti a kvalitnej funkčnosti technických a technologických zariadení.

V rámci riadenia údržby je potrebné plánovanie údržby: rozpis pravidelnej preventívnej údržby v pravidelných časových intervaloch.
Súčasťou technickej správy musí byť aj:

• detekcia porúch;
• zabezpečenie včasného privolania pracovníkov údržby tak, aby sa pri vzniknutej poruche zamedzilo následným škodám;
• monitoring technických a technologických zariadení;
• prijímanie požiadaviek na služby napr. prostredníctvom help desk alebo servisnej linky.

Na analýzu a hodnotenie výkonu údržby zariadení je po jej realizácii potrebné vždy zaznamenať informáciu o vykonanej údržbe. Vyhodnocuje sa počet pracovníkov, potrebných na vykonanie pracovného úkonu, potrebný materiál a náhradné diely. Informácie sú podkladom na ďalšie plánovanie technologického postupu pravidelnej údržby, ktorá môže obsahovať technologický postup opravy a rozčlenenie podľa jednotlivých pracovných krokov [3].

Na záver

V súčasnosti, keď je trendom znižovanie spotreby energie, a to nielen z hľadiska nákladového, ale najmä z hľadiska dostupnosti zdrojov, sú udržateľné budovy, ktoré sú vo svojej podstate energeticky hospodárne budovy s minimálnym negatívnym vplyvom na životné prostredie, aktuálnou požiadavkou.

Energetická hospodárnosť budovy, a teda aj ekonomická efektívnosť udržateľnej budovy sú v podstatnej miere určená už v návrhovej fáze pri projektovaní, ale spočívajú aj v optimálnej technickej správe budovy vo fáze užívania.

Aplikáciou zásad minimalizovania negatívneho vplyvu na životné prostredie najmä znížením potreby energie, t. j. zvýšením energetickej hospodárnosti udržateľnej budovy, akceptovaním pripomienok facility manažéra a ich zapracovaním do projektovej dokumentácie budovy, ako aj pôsobením facility managementu vo fáze prevádzky – kvalitnou technickou správou, umožňujúcou dodržanie projektovaných parametrov technických a technologických zariadení, ktoré sú podmienkou udržateľnosti týchto budov, možno dosiahnuť ciele, pre ktoré sa udržateľná budova realizovala.

Literatúra:
1. (http://en.wikipedia.org/wiki/Green_building)
2. http://www.skgbc.org/content/green-lighthouse-kodan-dansko
3. www.newenglandmetalroof.com/construction_directory/green-building
4. Macek, D.: Buildpass 09 – Obnova a údržba stavebních objektů, 1. vyd. Praha: ČVUT, Fakulta stavební, 2009. 126 s. ISBN 978-80-01-04337-0.

TEXT: doc. Ing. Viera Somorová, PhD., Ing. Richard Matúšek, PhD.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 2/2021