Hluk zdravotnotechnických inštalácií a jeho znižovanie

Hluk je nežiaduci zvuk, ktorý nepriaznivo pôsobí na sluch aj na celý organizmus človeka. Prevádzka zdravotnotechnických zariadení vždy bola a v súčasnosti stále je častým zdrojom nadmerného hluku v chránených miestnostiach budov.

Negatívny vplyv hluku na akustickú pohodu sa prejavuje aj napriek tomu, že sa používajú nové materiály a konštrukcie so zvýšenými zvukovopohltivými a zvukovoizolačnými vlastnosťami. Tieto vlastnosti materiálov sa prejavujú hlavne v novostavbách a pri rekonštrukciách bytových jadier v budovách. Okrem materiálov sa v novej výstavbe uplatňujú aj menej hlučné armatúry a potrubia vnútorného vodovodu. Prínosom sú tepelné a zvukové izolácie potrubí, ako aj antivibračné a protihlukové upevnenia horizontálnych a vertikálnych rozvodov zdravotnotechnických inštalácií.

Najúčinnejšie sú protihlukové opatrenia, ktoré sa realizujú priamo na zdroji hluku. Hluk sa totiž ďalej šíri nielen vzduchom, ale aj konštrukciami, z ktorých vyžaruje do chránených miestností nad zdrojom hluku aj pod ním.

K uvedeným zdrojom hluku v súčasnosti pristupujú aj ďalšie faktory modernej doby:

• zvyšovanie hladiny hluku v exteriéri budov,
• nové druhy technických zariadení budov,
• zvyšovanie výkonov strojových zariadení, čo má vplyv na ich akustický výkon.

Okrem nich sú tu aj iné činitele ako znižovanie nákladov na výstavbu, používanie nových materiálov, ktoré nie vždy spĺňajú technické parametre požadované na akustickú pohodu v pracovnom a obytnom prostredí, tendencia vyľahčovania stavebných konštrukcií a pod. Z toho vyplýva, že treba poznať zdroje hluku, šírenie hluku zo zdravotnotechnických zariadení, ale hlavne vhodné protihlukové a protivibračné opatrenia [1].

Zdroje hluku
Na základe súčasných odborných poznatkov a výsledkov meraní hladiny hluku môžeme objektívne stanoviť poradie zdrojov hluku v prevádzke zostáv zdravotnotechnických zariaďovacích predmetov. Kritériom je maximálna hladina hluku Lmax (dB) nameraná vo vzdialenosti 1 m od zdroja. Týmito zdrojmi hluku sú:

• výtok z výtokových armatúr a napúšťanie vody do zariaďovacích predmetov (vaňa, umývadlo, sprchovací kút),
• potrubné rozvody vnútorného vodovodu (potrubia, armatúry),
• odtok vody zo zariaďovacích predmetov (záchodová misa, vaňa),
• odtok splaškovej vody, odpad dažďovej vody kanalizačným potrubím a pod.

Pri prevádzke zdravotnotechnických inštalácií sa dosahujú rôzne hladiny hluku (tab. 1).

Tab. 1  Namerané hodnoty hladiny hluku LA z prevádzky zostáv zariaďovacích predmetov

Hygienické kritéria a normatívne požiadavky
Hladiny hluku v hygienických miestnostiach možno znížiť na požadovanú hladinu rozličnými spôsobmi podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z. Pri výbere výtokových armatúr treba prihliadať aj na delenie výtokových armatúr na skupiny (z hľadiska hlučnosti) a triedy (podľa prietoku). Východiskovým stavom pri zaradení armatúr do skupiny a tried pri ich skúšaní podľa STN EN 200 je pretlak 0,3 MPa (tab. 2 a tab. 3). Pri konkrétnej realizácii projektu stavby je dôležité, aby sa neprekročili maximálne prípustné hodnoty hladín hluku v chránených (prijímacích) miestnostiach.

Požiadavky na dodržanie prípustných maximálnych hladín hluku sa premietajú pri konkrétnom návrhu deliacich konštrukcií, ktorý vykonáva projektant stavebnej časti. Deliace konštrukcie, medzi ktoré sa zaraďujú aj stropné konštrukcie s podlahou, funkčne oddeľujú chránené miestnosti od hlučných prevádzok. Súčasťou konštrukčného riešenia môže byť aj akustický podhľad, kde sa umiestňujú hlavné horizontálne potrubné rozvody. Z dôvodu hluku inštalačného potrubia (zmena smeru inštalačných rozvodov) sa kladú vyššie požiadavky na ich nepriezvučnosť (tab. 4).

Tab. 4  Požiadavky na zvukovú izoláciu vnútorných deliacich konštrukcií obytných budov

Zvukovoizolačné vlastnosti deliacich konštrukcií sú definované:

• stupňom vzduchovej nepriezvučnosti R (dB) v 1/3 alebo 1/1 oktávových kmitočných pásmach v rozsahu od 100 do 3 150 Hz,
• stavebným indexom nepriezvučnosti R’w (dB) (hodnoty sa odčítavajú pri kmitočte 500 Hz z posunutej smerovej krivky).

Pre projektanta zdravotnotechnických inštalácií z toho vyplýva, že do deliacich konštrukcií navrhnutých podľa tab. 4 nesmie navrhnúť žiadne potrubie. Pretože hodnoty R a Rw závisia najmä od plošnej hmotnosti, možno zjednodušene povedať, že ani do priečky s plošnou hmotnosťou do 220 kg/m² nemožno inštalovať žiadne potrubie. Ide o priečky z plných pálených tehál s hrúbkou 150 mm.

Napriek tomu veľa projektantov navrhuje potrubia do týchto priečok, pričom argumentujú, že v norme to nie je a aj tak sú normy nezáväzné. V súvislosti s tým si však musia uvedomiť, že nedodržiavajú hygienické predpisy, ktoré sú záväzné. Praktickou aplikáciou týchto požiadaviek bolo v zahraničí rozšírenie predstenových systémov, ktoré sa na Slovensku ešte málo používajú.

Tab. 5  Vybrané vlastnosti materiálov na potrubia

Znižovanie hlučnosti v drážke stavebnej deliacej konštrukcie
Hlučnosť výtokových armatúr možno minimalizovať použitím výrobkov I. skupiny, pričom na vnútorný vodovod by sa mali pripojiť cez pružné prvky, ktoré znižujú inštalačný hluk. Pre takmer všetky zariaďovacie predmety ponúkajú výrobcovia v technických podkladoch optimálne spôsoby ich prichytenia na stavebnú konštrukciu.

Hlučnosť vodovodného potrubia sa prejavuje pri rýchlosti nad 1 m/s. Pre kanalizačné potrubia je kritériom hlučnosti prietok. Vo zvislých potrubiach z liatinových rúr je hlučnosť zanedbateľná pri prietoku 6 l/s v potrubí DN 100. V snahe zaťažiť kanalizačné potrubie väčším prietokom a pri použití plastových rúr sa v súčasnosti pristupuje k inštalácii izolovaných kanalizačných systémov alebo aspoň k ich zvukovej izolácii. Najnovšie poznatky z výskumov sú na obr. 1. Skúmali sa akustické prejavy kanalizačného zvislého odpadového potrubia DN 100 za podmienok zodpovedajúcich praxi. Ako deliaca stena k priestoru vyžadujúcemu ochranu pred hlukom sa použilo omietnu­té tehlové murivo s plošnou hmotnosťou 180 kg/m². Upevnenie bolo zhotovené objímkami s pružným tesnením dodávaným k jednotlivým systémom. Potrubie prechádzajúce stropom sa odizolovalo proti zvuku šíriacemu sa stavebným materiálom.

Obr. 1  Úprava priestupu odpadového potrubia stropom a uloženie plastového pripájacieho potrubia do konštrukcie stropu
_{a) správne riešenie,
b) nesprávne osadenie pripájacieho potrubia na výstuž; 1 – pripájacie potrubie, 2 – splaškové odpadové potrubie, 3 – protihluková izolácia, 4 – bezhrdlový spoj (okrem zvaru alebo elektrospojky sa iné spoje nesmú použiť);
c) dodatočná izolácia proti hluku na plastovom odpadovom potrubí, pomocou ktorej sa zníži hladina hluku šíriaceho sa z potrubia na 20 dB (A); 1 – rúra z polyetylénu, 2 – polyesterová pena s hrúbkou 12 mm, 3 – olovená fólia s hrúbkou 0,45 mm, 4 – vonkajšia krycia fólia z polyvinylchloridu s hrúbkou 2 mm}

V súvislosti s protihlukovou ochranou sa pri priestupe plastových potrubí cez stavebné konštrukcie často riešia aj protipožiarne opatrenia (obr. 2).

a)                                                                           b)                             c)

Obr. 2  Protihlukové a protipožiarne úpravy priestupov vodovodného a kanalizačného plastového potrubia z polyvinylchloridu cez stavebné konštrukcie
_{a) vodovodné potrubie s DN 40 (x – v strope ≥ 10 mm, v stene ≥ 0; y – v strope ≥ 250 mm, v stene ≥ 250 mm),
b) protihluková úprava päty odpadového potrubia (pri použití dvoch 45° kolien sa oproti pätkovému kolenu zníži hlučnosť o 3 až 4 dB (A)),
c) príklad použitia protipožiarnej manžety; 1 – vodovodné potrubie, 2 – minerálna vlna s objemovou hmotnosťou > 150 kg/m3 s bodom topenia > 1 000 °C a s hrúbkou rovnajúcou sa najmenej 50 % hrúbky tepelnej izolácie, 3 – tepelná izolácia, 4 – tepelná izolácia v mieste prechodu minimálne 40 mm, 5 – protipožiarna oceľová manžeta, 6 – objímka s gumenou vložkou, 7 – dobetónovanie vynechaného otvoru}

Spracované podľa publikácie Valášek, J. a kol.: Zdravotnotechnické zariadenia budov.
Bratislava: JAGA GROUP, s. r. o., 2005.

Literatúra
1.    Valášek, J., Tomašovič, P.: Zdravotnotechnické inštalácie. Bratislava: Alfa, 1990.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.