Holuby v mestách
Holuby predstavujú početnú skupinu vtákov, ktoré sa vyskytujú takmer po celom svete. V Európe žije niekoľko druhov, ktoré patria do dvoch rodov. Sú to holuby a hrdličky. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú: hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák, holub plúžik a samozrejme dobre známe divo žijúce mestské populácie domácich holubov. V prímorských krajinách Európy sa objavuje aj holub skalný, ktorý je predkom domácich holubov.
Legislatíva
Všetky vyššie vymenované druhy holubov a hrdličiek (okrem mestských holubov) patria medzi zákonom chránené vtáky. Holub plúžik a hrdlička poľná patria medzi druhy, ktoré sa v mestách nevyskytujú často a nerozmnožujú sa tu. Holuby plúžiky hniezdia v dutinách stromov v starých lesoch a hrdličky poľné si stavajú hniezda na stromoch mimo ľudských sídiel. K bežnému koloritu urbanizovanej krajiny patrí hrdlička záhradná, vyskytuje sa takmer v každej obci či meste. Hniezdi ďalej od človeka, najmä na stromoch, často však aj na rôznych technických objektoch, ktoré slúžia ako podklad na stavbu hniezda. Čoraz častejším a početnejším obyvateľom miest je aj holub hrivnák, ktorého synantropizácia posledné roky vrcholí. Pôvodne ako druh, ktorý žije vo voľnej krajine so stromovou vegetáciou a riedkymi lesmi, hniezdi na stromoch, často na sídliskách a mestských parkoch. Príčiny prechodu holubov na život v mestskom prostredí spočívajú najmä v závažných zmenách v krajine, ktorú osídľovali (najmä ničenie životného prostredia, lesov a stromovej vegetácie), a ponuka bezpečnejšieho prostredia na výchovu mláďat v mestách (bez predátorov, bez poľovníkov). Všetky tieto druhy sú zákonom chránené a ich poranenie alebo usmrtenie sa trestá v zmysle platnej legislatívy. Treba však podotknúť, že holub hrivnák aj hrdlička záhradná sú pre ľudí nekonfliktnými druhmi, keďže nehniezdia na miestach, ktoré obsadzujú mestské holuby. Mestské holuby hniezdia často priamo na balkónoch, na povalách a v rôznych ďalších priestoroch, často technicky poškodených budov, prípadne opustených častí budov. Tu sa stretávajú s človekom. Vznik kolónií mestských holubov môže viesť k problémom. Mestské holuby nie sú zákonom chránené, týka sa ich však Trestný zákon, ktorý definuje pojem týranie zvierat a nehumánne zaobchádzanie so živočíchmi. Preto treba čitateľov upozorniť na tento rozmer problému. Keďže ide o živé tvory, zaobchádzanie s nimi musí byť adekvátne a v žiadnom prípade nesmie dochádzať ani k týraniu nechránených živočíchov. Za zmienku stojí aj morálny aspekt. Má človek právo brať možnosti prežitia alebo dokonca život iným živočíchom? To už je však filozofický problém, a preto sa radšej vráťme k faktom.
Mestské divo žijúce holuby
Vznik mestských populácií holubov majú na svedomí ľudia, presnejšie chovatelia holubov. Mestské divo žijúce holuby sú potomkami poštových a domácich holubov, ktoré sa chovajú ešte aj dnes a ktoré sa po vypustení nevrátia k svojim majiteľom. Holuby s krúžkami možno často vidieť v spoločnosti mestských holubov, ku ktorým sa pridávajú. Problém teda nevznikol sám od seba, ale vznikol aj pričinením ľudí.
Početnejšie výskyty holubov spôsobujú znečisťovanie stavieb a pamiatok trusom. Na miestach, kde existujú dlhé roky veľké kolónie, môžu vznikať problémy s nahromadeným trusom a aj potenciálnymi chorobami a výskytom hlodavcov. Ustráchanejší obyvatelia niekedy v nevedomosti a strachu vytvárajú zbytočnú paniku. Šíria sa prípady hromadného hubenia holubov, ako aj rôzne nové vychytávky, ktoré môžu zasiahnuť nielen samotné mestské holuby, ale aj chránené vtáky.
Hniezdenie holuba na balkóne a nákaza
Vlastníci bytov si mnohokrát kladú otázku, či im hrozí nejaká nákaza, ak sa im na balkóne zahniezdil holub. Chcú vedieť, ktoré choroby môžu holuby na nich preniesť. Strach o zdravie dáva vietor do plachiet firmám, ktoré si na odchyte a hubení holubov založili svoje podnikanie. Tieto firmy, žiaľ, šíria rôzne poplašné informácie o možných chorobách od holubov, ktoré mnohokrát vyúsťujú do extrémnych situácií. Na tomto mieste treba povedať, že nikde na Slovensku ani vo svete nie sú známe prípady, že by prelet holuba pred človekom alebo ojedinelé hniezdenie na balkóne či v budove spôsobili nejakú nákazu. V takýchto prípadoch ide o zbytočnú paniku. Rovnako ako všetky živočíchy, aj vtáky majú svoje choroby, ktoré však obyvateľov miest neohrozujú. V drvivej väčšine sa chorobami vtákov nakazili ľudia, ktorí s nimi pracujú – zamestnanci hydinární, chovateľských obchodov, holubiari alebo zamestnanci pracujúci na miestach s obrovskou koncentráciou chovaných vtákov a hydiny, ktorí nedodržiavali hygienické zásady. Človek sa určite nenakazí žiadnou chorobou, keď pred ním na ulici preletí holub.
Tlmenie populácií mestských holubov
V súčasnosti sa na Slovensku aplikuje niekoľko opatrení, ktoré však nie sú účinné alebo sú radikálne a neakceptovateľné v humánnej spoločnosti.
Ak sú napríklad vhodne a v dostatočnej miere osadené ochranné ostne a drôty, ochranné siete a zábrany, možno hniezdeniu a výskytu holubov na nevhodných miestach účinne zabrániť. Musí však ísť o naozaj správne opatrenia. Slovenské príklady však hovoria o tom, že opatrenia, ktoré sa na mnohých miestach realizovali a realizujú, sú nevhodné a neúčinné. Úplne zbytočné je napríklad aj akustické plašenie reprodukciou hlasu dravca a výstražných hlasov iných vtákov, ako aj preháňanie a lovenie holubov sokoliarskymi dravcami. Ide o zbytočne vyhodené peniaze s takmer nulovou úspešnosťou. Holuby si totiž väčšinou na reprodukciu hlasov zvyknú a prítomnosť dravca v lokalite je len dočasná. Preto sa vracajú späť.
Na Slovensku fungujú firmy, ktoré sa venujú odchytu holubov. Ide o riešenie, ktoré má síce okamžitý účinok, ale z dlhodobého hľadiska je efekt malý. Odchytené holuby totiž nahrádzajú postupne nové, a ak sa nezrealizovali potrebné opatrenia, ktoré by zabránili hniezdeniu a využívaniu budov, holuby opätovne kolonizujú prostredie. Odchyty holubov robia rôzne špecializované súkromné firmy. Humánnosť používaných metód garantujú spolupracujúci veterinári. Holuby sa nalákajú a chytia do klietok. Odchytené vtáky podľa zákona utráca veterinár a následne sa zlikvidujú v kafilérii.
Najradikálnejším návrhom riešenia, s ktorým sa možno stretnúť, je umiestňovanie otráv, prípadne látok spôsobujúcich sterilitu holubov. Ide o veľmi nebezpečný postup, ktorý ohrozuje aj chránené živočíchy (hrdličky, holuby hrivnáky). Jed môže v rámci potravinového reťazca zároveň ohroziť dravé vtáky, ktoré mestské holuby lovia, napríklad sokoly rárohy, sokoly sťahovavé alebo orly kráľovské. Otráveného holuba môže skonzumovať aj pes či mačka. Takéto extrémne riešenia sú samozrejme nelegálne a v žiadnom prípade nie sú prijateľné. Nebezpečné sú aj z hľadiska zdravia ľudí.
Mestské holubníky – vojna alebo mier?
V iných krajinách sa s problematikou mestských holubov vyrovnávajú oveľa efektívnejšie. Napríklad vo Viedni alebo v Budapešti vznikli mestské holubníky, ktorých cieľom je skoncentrovať holuby na jedno miesto, zabezpečiť hygienické podmienky a postupne obmedzovať reprodukciu, čím sa populácia dostane pod kontrolu a počty sa začnú postupne znižovať. Ide o systémové riešenie, ktoré by mohlo fungovať aj v našich podmienkach. Vyžaduje však isté náklady, čo je pravdepodobne hlavnou prekážkou realizácie. Princíp takzvaných mestských holubníkov je jednoduchý. Holubom sa vyčlení povala, kde sa vtáky prikrmujú a vďaka tomu zhromažďujú z celého okolia. Holubníky sa pravidelne čistia a dezinfikujú. Vajíčka sa neustále odoberajú a nahrádzajú umelými, z ktorých sa nevyliahnu mláďatá. Tým sa zabraňuje ďalšej reprodukcii a prírastkom v populácii. Postupným starnutím populácie, prirodzeným úhynom a tiež lovom dravcov v okolí mesta sa dá postupne množstvo holubov dostať pod kontrolu. Je to jedno z najlepších humánnych a systémových riešení, ktoré by mohlo dlhodobo fungovať.
Niekoľko drobných tipov
Ak vidíte, že na váš balkón lietajú holuby a stavajú si hniezdo, treba včas zasiahnuť a zrušiť im prístup na miesto, kde si hniezdo začali stavať. Keď nakladú vajcia a vyliahnu sa holúbätá, je už neskoro. Ostáva len počkať, kým mláďatá vyrastú, a potom miesto vyčistiť. Je nehumánne vyhadzovať mláďatá do kontajnerov, ako sa to často robí. Na miesta, kde holuby sadajú, môžete umiestniť pohybujúce sa predmety, ktoré budú vtáky plašiť. Z času na čas treba tieto mechanické plašiče premiestniť, aby si na ne holuby nezvykli. Riešením je aj sieťka na balkón, použiť sa dajú siluety alebo atrapy dravých alebo krkavcovitých vtákov, ktoré však ako statické riešenie nie sú dlhodobo účinné.
Dôležité sú aj celkové opatrenia. Aby kolónie nemohli vznikať na miestach opustených budov a povál, treba im do týchto priestorov zrušiť prístup. Mestské holuby určite neprikrmujte, ale buďte tolerantní k občanom, ktorí prikrmujú ostatné drobné vtáctvo počas zimného obdobia. Ľudia v meste sú často extrémne precitlivení na živočíchy. Na jednej strane nám prekáža, že nám na balkóne hniezdi belorítka alebo sokol myšiar, na druhej strane tolerujeme skládku priamo pod oknom, odpadky, smog, hluk a iné negatívne civilizačné javy. Prírodu a živé organizmy nemožno uzavrieť do ohraničeného priestoru rezervácií a chránených území. Sú všade okolo nás a boli tu už pred nami. Mali by sme ich rešpektovať a nezabúdať na fakt, že pôvodné podmienky sme im zničili my – vybudovaním sídlisk, tovární a ďalších zabetónovaných sterilných plôch. Ak chcú prežiť, nemajú na výber – musia žiť aj v mestskom prostredí.
TEXT: Mgr. Ján Gúgh, PhD.
FOTO: archív autora
Mgr. Ján Gúgh, PhD. je hovorcom Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
