Komplexnou rekonštrukciou za úsporami

Z komplexnej rekonštrukcie panelového domu netreba mať strach, čím je riešenie komplexnejšie, tým je úspornejšie. Čiastočné kroky, ktoré sú navyše často roztrúsené na dlhej časovej osi, nie sú výhodné. Len komplexným riešením sa dá dosiahnuť výrazné ušetrenie finančných prostriedkov obyvateľov domov. Tento článok chce podporiť práve tento typ riešenia a inšpirovať aj ostatné spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB).

Postupnosť si treba naplánovať
Veľmi dôležitá je pri rekonštrukcii bytového domu aj postupnosť krokov. Napríklad vyregulovaním kúrenia pred tým, ako dom zateplia, sa vyhodia peniaze vlastníkov do vzduchu – po za­teplení bude mať dom iné vnútorné prostredie a kúrenie môžete nechať regulovať odznova.

Na príklade bytového domu SVB Medzijarky sa dá okrem iného ukázať aj to, že komplexnú rekonštrukciu možno absolvovať dokonca aj bez zvyšovania mesačných zálohových platieb za byty. V tomto dome sa na splácanie úverov použili úspory, ktoré vznikli pri preplatkoch za kúrenie a teplú vodu. Po rekonštrukcii je možné platby za byty dokonca postupne znižovať aj napriek splácaniu úveru a neustálemu rastu cien.

Staré domy peniaze nešetria
Staré panelové domy sú veľkými spotrebiteľmi tepla. Veľká časť tepla potrebného na vykurovanie pritom prostredníctvom tepelných mostov unikne do okolia z dôvodu zlého stavu domu a jeho systémových porúch, poprípade pre zlý výber okien. Pritom panelákov je v každom meste na Slovensku veľa. Štatistiky uvádzajú, že v celej Slovenskej republike je približne 34 tisíc panelových domov a v nich približne 800 tisíc bytov. V jednom panelovom byte žije priemerne asi 3,2 obyvateľov. Celkovo teda býva v panelových domoch na Slovensku viac ako 2 milióny ľudí. Bolo by určite zaujímavé zistiť, aké množstvo plynu sa spotrebuje ročne na vykurovanie starých panelových domov na území celého Slovenska. Komplexnou rekonštrukciou by sa dala usporiť značná časť rodinných rozpočtov, ale aj dovážaného plynu. Zateplením panelového domu sa zvýši kvalita bývania, zlepší sa estetický vzhľad domu a navyše sa podstatne predlžuje aj životnosť panelového domu.

Životnosť paneláku totiž ovplyvňuje hlavne hrdzavenie zváraných spojov, ktoré môže byť spôsobené zlou izoláciou a prienikmi vlhkosti. Zateplenie vysúva rosný bod z vnútra panelu mimo neho. Preto sa podstatne zníži hrdzavenie zváraných spojov a predĺži sa jeho životnosť. V Nemecku panelové domy likvidujú a získaný materiál používajú na novú výstavbu. U nás takýto postup zatiaľ nefunguje a rozumnejšie než čakať na radikálne riešenia tohto druhu je v prípade Slovenska domy rekonštruovať a tak zvýšiť ich úžitkovú hodnotu a aj predĺžiť ich životnosť.

Dosiahnuté úspory za vykurovanie domu:
Platby rok 2007 (pred rekonštrukciou)			Rok 2009 (po rekonštrukcii)			Úspora na kúrení
51 102 eur			30 103 eur			42,10 %

Rast cien podnietil zmenu
Panelový dom na Medzijarkoch je relatívne mladý, má „len“ 35 rokov. Napriek tomu už nevyhovoval súčasným požiadavkám na bývanie – okrem estetického hľadiska sa stával z roka na rok náročnejším na platby za teplo. Ceny tepla rástli a výhľad do budúcnost nebol iný. Pôvodný správca v dome riešil iba to, čo pálilo – havárie a urgentné poruchy. Na systémové riešenia sa však akosi zabúdalo. Obyvatelia platili čoraz viac najmä za kúrenie a teplú vodu. Radiátory v bytoch sa nedali regulovať ani vypínať, byty boli prekúrené a väčšina obyvateľov prebytočné teplo vetrala von, čo je vcelku bežná absurdná situácia, typická pre nezrekonštruované bytovky. V roku 2007 sa obyvatelia domu rozhodli vziať veci do svojich rúk. Založili si spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Medzijarky a rozhodli sa pre komplexnú rekonštrukciu schátralého domu.

Postup rekonštrukcie
Prvým zásadným krokom pri celkovej rekonštrukcii bolo zníženie úniku tepla potrebného na kúrenie v bytovom dome. V rokoch 2008 a 2009 dom zateplili, vymenili okná, stúpačky (trubky), vyregulovali kúrenie vrátane montáže pomerových meračov a termostatických ventilov na každý radiátor. Základnú rekonštrukciu domu financovali pomocou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania s jednopercentným úrokom.

Druhým zásadným krokom bola inštalácia slnečných kolektorov. Tieto kolektory slúžia na prípravu teplej vody. Pri inštalácii solárneho systému sme sa úplne odpojili od dodávok teplej vody zo sídliskovej kotolne.

Výhody solárnej energie
Funkcia solárneho systému je pomerne jednoduchá a môže ju pochopiť aj laik. Slnečné kolektory sú v prípade tohto bytového domu umiestnené na rovnej streche a kotolňa sa nachádza v suteréne domu. Z kolektorov vedú dve rúrky s nemrznúcou zmesou do zásobníkov teplej vody v kotolni. Riadiaca jednotka zapína cirkuláciu nemrznúcej zmesi vždy, ak sú kolektory aspoň o 4 stupne teplejšie, ako voda v zásobníkoch. Nemrznúca zmes sa teda ohreje v kolektoroch a prenáša toto teplo do kotolne a v zásobníkoch ho odovzdá. Ochladená sa zase vracia naspäť na strechu, kde sa v kolektoroch opätovne ohreje. Čím je viac slnečného žiarenia, a teda aj tepla v kolektoroch, tým rýchlejšie cirkuluje nemrznúca zmes a odovzdáva viac tepla do zásobníkov. V dopoludňajších hodinách sú obyvatelia v práci, tepla z kolektorov je nadbytok, a preto sa uskladňuje v zásobníkoch. Vo večerných hodinách je slnka málo a teplá voda sa z týchto zásobníkov čerpá.

Výber typu kolektorov
Pri rekonštrukcii tohto bytového domu boli použité trubicové vákuové kolektory – a to z viacerých dôvodov. Sú účinnejšie ako ploché kolektory, ráno dodávajú teplo skôr a večer zase dlhšie. Okrem toho tvar trubice vytvára menší odpor proti vetru ako plocha, a teda trubicové kolektory majú väčšiu odolnosť proti vplyvom počasia. Vákuum zabezpečuje dokonalú izoláciu. Vonku môže byť napríklad mráz do –20 °C a vo vnútri trubice pritom môže byť aj +65 °C – táto teplota závisí od sily slnečného žiarenia. Takéto kolektory môžu ohrievať vodu aj v zime, aj pri mierne zamračenej oblohe, pretože zužitkujú aj iné druhy žiarenia – nielen priame slnečné svetlo. Náhradný zdroj na prípravu teplej vody tvoria plynové kotle. Tie ohrievajú teplú vodu iba v prípade, ak je slnečného žiarenia málo.

Výhoda polohy
Bytový dom na Medzijarkoch mal výhodu aj vo svojej polohe. Keďže jeho dlhšia strana je otočená na juh, strecha bola mimoriadne vhodne orientovaná na umiestnenie slnečných kolektorov. Tie však nie sú otočené priamo na juh, ale o 15° na východ – aby bol výhrev vody zabezpečený o niečo skôr, ráno hneď po východe slnka. Celý solárny systém by mal byť navrhnutý na dennú spotrebu teplej vody v dome – napríklad plocha kolektorov a objem zásobníkov by mali byť dimenzované na množstvo spotrebovanej teplej vody za deň. V tomto prípade šlo o priemernú spotrebu asi 6 500 litrov teplej vody za deň. Samozrejme, je veľmi dôležité pri takomto type rekonštrukcie vyhľadať spoľahlivú a odbornú dodávateľskú firmu s dobrými referenciami a nezabudnúť ani na dozor nad montážou.

Nemenej dôležité je celý systém poistiť za dobrých podmienok v spoľahlivej poisťovni pre prípad poruchy alebo havárie.
 
Financovanie
Na financovanie solárneho systému v prípade tohto bytového domu boli využité dotácie z Environmentálneho fondu, ktorý patrí pod Ministerstvo životného prostredia. Celý systém stál okolo 77 tisíc eur. Dotácie sú poskytované až do výšky 95 percent celého projektu. Na prefinancovanie podobných solárnych systémov existuje pritom viacero možných dotácií a výhodných úverov. Záleží na šikovnosti správcu domu. Tento spôsob financovania umožnil to, že platby za byty zostali na rovnakej úrovni ako pred rekonštrukciou. Aj tento argument podporil všeobecný konsenzus obyvateľov domu, ktorý s celým zložitým spôsobom rekonštrukcie súhlasili. Úspory na cene teplej vody im výrazne pomohol splácať úver, ktorý čerpali zo Štátneho fondu na rozvoj bývania na zateplenie.

Posledný krok rekonštrukcie
Tretím zásadným krokom pri celkovej rekonštrukcii je zmena výroby tepla potrebného na vykurovanie. Spoločenstvo vlastníkov bytov sa rozhodlo, že na vykurovanie domu využije tepelné čerpadlá typu voda-voda. Alternatívny spôsob vykurovania bol potrebný na zníženie platieb za teplo. Množstvo spotrebovaného tepla na vykurovanie sa už znížilo v prvej etape zateplením, výmenou okien a vyregulovaním. Slnečné kolektory nie sú na vykurovanie veľmi vhodné, bolo potrebné hľadať iné
riešenie.

Výhoda polohy po druhý raz
Riešenie sa ponúklo vďaka polohe domu, ktorý je situovaný v blízkosti Malého Dunaja. Táto oblasť je typická štrkovým podložím a dostatkom až prebytkom spodnej vody. Zaujímavé bolo tiež zistenie, že v januári býva teplota spodnej vody v tejto lokalite najvyššia – až +14 °C v hĺbke už okolo 7 až 8 metrov pod úrovňou zeme. V letných mesiacoch má spodná voda síce teplotu iba 9 °C, vtedy ju však bytový dom nebude potrebovať, keďže mimo vykurovacieho obdobia budú tepelné čerpadlá nevyužité. Vtedy by sa mohli využívať buď na prípravu teplej vody, alebo prípravu vody v bazéne a podobne. Všetky tieto úvahy viedli k záveru, že najvhodnejší spôsob výroby tepla na vykurovanie domu je využitie tepelných čerpadiel systémom voda – voda.

Dosiahnuté úspory za vykurovanie domu:
Platby za rok 2007 (bez kolektorov)			Rok 2009 (s kolektormi)			Úspora
23 932 eur			11 150 eur			60,76 %

Predpokladané úspory pri výrobe tepla na vykurovanie pomocou tepelných čerpadiel:

Platby za rok 2007

rok 2009

rok 2012

plánovaná úspora oproti r. 2009

celková úspora oproti r. 2007

51 102 eur

30 103 eur

18 817,20 eur

37,49%

63,18%

Bezbolestná realizácia
Projektant navrhol celý systém tepelných čerpadiel tak, aby sa nemuseli meniť ani radiátory, ani rozvody v dome. V blízkosti domu sa zrealizujú dva vrty (jeden nasávací a druhý vypúšťací). Tepelné čerpadlá, výmenníky, zásobníky a ďalšie technologické zariadenia budú opäť umiestnené v suteréne domu. Spodná voda sa z vrtu privedie do tejto kotolne a po odobratí tepla sa zase vráti do druhého vrtu (späť do zeme). Zo spodnej vody sa v tepelných čerpadlách odoberie časť tepla a komprimáciou sa dosiahne teplota vody v radiátoroch až okolo 55 °C. Odoberanie tepla zo spodnej vody do radiátorovej vody prebieha cez výmenníky, a teda kvalita spodnej vody nie je ovplyvnená. Spotreba elektrickej energie na pohon tepelných čerpadiel je iba asi 20 – 25 percent. Systém tepelných čerpadiel musí mať opäť aj zásobníky tepla a tiež náhradný zdroj pre prípad poruchy. Projekt na vykurovanie pomocou tepelných čerpadiel máme už vypracovaný a v súčasnosti riešime financovanie a potrebné povolenia.

Na čo si treba pri takomto type rekonštrukcie dať pozor a čo je dôležité: Poctivý výber kvalitného projektanta, realizátora a dodávateľov Kvalitná zmluva, ktorá rieši aj konfliktné situácie Výber dobrého stavebného dozoru, kto­rý musí chrániť záujmy obyvateľov do­mu proti dodávateľom a realizátorom Dobré poistenie počas aj po rekonštrukcii

Plný výkon netreba
Výpočet a návrh vychádza vždy z parametrov domu. V tomto bytovom dome sa nachádza 64 bytov a 185 obyvateľov. Ročná spotreba tepelnej energie potrebnej na vykurovanie už po zateplení je 1 044,8 GJ. Potrebný výkon na vykurovanie je 140 kW. Na vykurovanie domu sú preto navrhnuté dve tepelné čerpadlá voda-voda s tepelným výkonom 62 kW. V období najväčších mrazov sa ráta s tým, že časť potrebného tepla budeme odoberať z náhradného zdroja tepla. Ten musí byť k dispozícii v každom prípade, aby zabezpečil vykurovanie v prípade poruchy. Keby bol navrhnutý výkon tepelných čerpadiel na plný výkon, tak by sa realizácia zbytočne predražila a tepelné čerpadlá by skoro celú vykurovaciu sezónu neboli naplno využité. Na financovanie vykurovania pomocou tepelných čerpadiel chce SVB Medzijarky použiť opäť dotácie z Environmentálneho fondu, ktorý spravuje Ministerstvo životného prostredia. Celý systém alternatívneho vykurovania pomocou tepelných čerpadiel bude stáť približne 100 tisíc eur. Na financovanie vykurovania pomocou tepelných čerpadiel existuje tiež viacero možných dotácií a výhodných úverov.

Ing.Peter Marušinec
FOTO: SVB Medzijarky

Autor je predseda SVB Medzijarky

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.