Koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho v panelovรฝch domoch po obnove
Obnova bytovรฝch domov sa zameriava predovลกetkรฝm na zlepลกenie tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ, ktorรฉ sa dosahuje zateplenรญm budovy. Vo vรคฤลกine prรญpadov sa vลกak nikto nezaoberรก jeho dรดsledkami na vnรบtornรฉ prostredie. Jednรฝm z negatรญvnych dรดsledkov je zvรฝลกenรก koncentrรกcia CO2 v bytoch.
V sรบฤasnosti je pribliลพne 35 % vลกetkรฝch budov v Eร starลกรญch ako 50 rokov [2]. Z toho vyplรฝva, ลพe najvรคฤลกรญ potenciรกl na zniลพovanie energetickej nรกroฤnosti majรบ najmรค existujรบce budovy. Vo vรคฤลกine prรญpadov dรดjde pri tรฝchto budovรกch k vรฝznamnej obnove, ktorรก je zaloลพenรก predovลกetkรฝm na zรกsadnom zlepลกenรญ tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ obรกlky budovy, na kvalitu vnรบtornรฉho prostredia sa vลกak pri tejto obnove ฤasto zabรบda. Prรกve preto sa tento ฤlรกnok venuje problematike kvality vnรบtornรฉho prostredia v bytovรฝch domoch, priฤom sa konkrรฉtne zameriava na monitorovanie hladiny koncentrรกcie CO2 vo vybranรฝch bytoch.
Samotnรฉ monitorovanie vnรบtornรฉho prostredia vลกak nie je rieลกenรญm. Ide o informรกcie, ktorรฉ dokumentujรบ stav v monitorovanรฝch bytoch bez opatrenรญ. Vnรบtornรฉ prostredie vรฝznamne ovplyvลuje naลกe fyzickรฉ zdravie a duลกevnรบ pohodu, a keฤลพe v ลom trรกvime aลพ 90โฏ% ฤasu, je dodrลพanie jeho kvality veฤพmi dรดleลพitรฉ. Kvalitu vnรบtornรฉho prostredia v budovรกch ovplyvลuje mnoho vnรบtornรฝch a vonkajลกรญch faktorov, predovลกetkรฝm sรบ to vลกak teplotno-vlhkostnรฉ a odorovรฉ faktory [3], [4].
Monitorovanรญm vnรบtornรฉho prostredia moลพno odhaliลฅ prรญpadnรฝ problรฉm, ale ide iba o informรกciu, ktorรก je ฤasto uลพรญvateฤพom oznรกmenรก aลพ po vyhodnotenรญ, teda nie je znรกma v ฤase vzniku. Existujรบ vลกak modernรฉ technolรณgie, ktorรฉ umoลพลujรบ poskytnรบลฅ informรกcie o problรฉmoch v reรกlnom ฤase.
Vnรบtornรฉ prostredie a poลพiadavky
Poลพiadavky na kvalitu vnรบtornรฉho prostredia sรบ legislatรญvne upravenรฉ v zรกkonoch [5], [6], [7], normรกch [8], vyhlรกลกkach a nariadeniach vlรกdy [9] a [10]. Ak sa detailnejลกie pozrieme na skladbu ลกkodlivรฝch lรกtok, ktorรฉ mรดลพu ovplyvลovaลฅ vnรบtornรฉ prostredie stavieb [11], a na moลพnosti ich monitorovania [12], ako najjednoduchลกie merateฤพnรก a dostatoฤne vypovedajรบca veliฤina na opรญsanie kvality vnรบtornรฉho prostredia vychรกdza koncentrรกcia CO2.
Oxid uhliฤitรฝ je plyn bez farby a zรกpachu. Vznikรก pri procese spaฤพovania uhฤพovodรญkovรฝch palรญv a takisto pri obyฤajnom dรฝchanรญ. Najฤastejลกie sa jeho koncentrรกcie vyjadrujรบ v jednotkรกch ppm (parts per milion). Za hraniฤnรบ hodnotu koncentrรกcie CO2 sa povaลพuje 1 000โฏppmโฏโ tรกto hodnota sa nazรฝva aj Pettenkoferovo kritรฉrium. Uvรกdza sa, ลพe pri prekroฤenรญ koncentrรกcie 1โฏ000โฏppm sa mรดลพe objaviลฅ pocit ospalosti a vydรฝchanรฉho vzduchu, nad 2 000 ppm sa zhorลกuje schopnosลฅ koncentrรกcie a niektorรฉ osoby pociลฅujรบ aj bolesลฅ hlavy. Nad 5 000 ppm sa objavuje zrรฝchlenรฝ tep. Koncentrรกcie presahujรบce 45 000โฏppm vedรบ k strate vedomia a k smrti.
Legislatรญvne poลพiadavky na koncentrรกciu CO2 sรบ uvedenรฉ naprรญklad vo vyhlรกลกke ฤ. 268/2009 Sb. V ยง 11 ods. 5 sa uvรกdza, ลพe: โAko ukazovateฤพ kvality vnรบtornรฉho prostredia slรบลพi oxid uhliฤitรฝ CO2, ktorรฉho koncentrรกcia vo vnรบtornom vzduchu nesmie prekroฤiลฅ hodnotu 1โฏ500โฏppm.โ [13]. Na zistenie kvality vnรบtornรฉho prostredia, najmรค koncentrรกcie CO2 v pobytovรฝch priestoroch, sa pouลพรญvajรบ rozliฤnรฉ metรณdy meranรญ a meracรญch zariadenรญ [14], [15], [16], [17].
Monitorovanรก lokalita a budovy
Merania prebiehali v lokalite mestskej ฤasti Brno-Novรฝ Lรญskovec (obr.โฏ1). Lokalita je zaradenรก do kategรณrie s intenzรญvnymi vetrami, s vรฝpoฤtovou teplotou -12 ยฐC, umiestnenie meranรฝch budov v lokalite je nechrรกnenรฉ. V mestskej ฤasti sa nachรกdza predovลกetkรฝm typovรก bytovรก vรฝstavba panelovรฝch domov v sรบstave T06B a 70 R/K zo 60. aลพ 80. rokov 20. storoฤia, ktorรก prechรกdza od zaฤiatku novรฉho tisรญcroฤia postupnou revitalizรกciou.
Monitorovanie kvality vnรบtornรฉho prostredia sa sรบstredilo iba na vybranรฉ revitalizovanรฉ panelovรฉ domy, pri ktorรฝch sa realizovalo zateplenie obรกlky budovy a vymenili sa vรฝplลovรฉ otvory. Klasifikaฤnรฝ ukazovateฤพ energetickej hospodรกrnosti budov spadรก pri vลกetkรฝch monitorovanรฝch bytovรฝch domoch do energetickej triedy C. Vetranie vลกetkรฝch sledovanรฝch bytov je rieลกenรฉ prirodzene (pomocou otvรกrania okien).
Obr. 1 Mestskรก ฤasลฅ Brno-Lรญskovec [21]
Mestskรก ฤasลฅ Brno-Novรฝ Lรญskovec je zaradenรก ako pilotnรก lokalita v projekte Inteligentnรฉ regiรณny [18] pod zรกลกtitou Technologickej agentรบry ฤR (TAฤR). Z tohto dรดvodu tu prebiehajรบ dlhodobรฉ merania a implementujรบ sa novรฉ technolรณgie a trendy v rรกmci koncepcie Smart City.
Meranie v bytoch sa realizuje od roku 2015 a v sรบฤasnosti sa monitoruje pรคลฅ bytov v piatich bytovรฝch domoch, kde sa sledujรบ parametre vnรบtornรฉho prostredia, ako je koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho, teplota, vlhkosลฅ a ฤalลกie.
Monitorovanie CO2
Cieฤพom monitorovania bolo poukรกzaลฅ na prekraฤovanรฉ koncentrรกcie CO2 v bytovej vรฝstavbe. Okrem inรฝch parametrov sa merala teplota a relatรญvna vlhkosลฅ. Meranie prebieha od januรกra 2015, priฤom ฤasovรฝ krok meranรฝch hodnรดt bol nastavenรฝ na 15 minรบt. Prรญstroje na meranie veliฤรญn boli umiestnenรฉ podฤพa odporรบฤanรญ [19] tak, aby boli nameranรฉ hodnoty ฤo najmenej ovplyvลovanรฉ okolรญm.
V ฤlรกnku sรบ uvedenรฉ vรฝsledky meranรญ, ktorรฉ prebiehali v referenฤnom byte 1. Byt 1 mรก dispozรญciu 4โฏ+โฏ1 a bรฝva v ลom ลกesลฅ osรดb, z toho dvaja dospelรญ a ลกtyri deti.
Vรฝsledok monitorovania
Vรฝsledky meranรญ poukazujรบ na problรฉmy s presahujรบcimi koncentrรกciami CO2. V grafe na obr. 2 vidieลฅ, ako sa koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho pohybovali poฤas jednรฉho tรฝลพdลa v obรฝvacej izbe v referenฤnom byte 1.
Obr. 2 Koncentrรกcia CO2 v priebehu tรฝลพdลa v byte
Z tรฝchto vรฝsledkov je zrejmรฉ kaลพdodennรฉ prekraฤovanie hraniฤnej koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho 1 500 ppm (podฤพa vyhlรกลกky ฤ. 268/2009 Sb.). Hodnoty koncentrรกciรญ CO2 dosahujรบ v niektorรฝch intervaloch aลพ 3 500 ppm. Koncentrรกcie sรบ vyhovujรบce pri nรญzkej obsadenosti izieb, keฤ zaฤne koncentrรกcia klesaลฅ vฤaka infiltrรกcii ฤerstvรฉho vzduchu.
Treba si uvedomiลฅ, ลพe problรฉm nastรกva v urฤitรฝch ฤasovรฝch intervaloch, keฤ sรบ byty obsadenรฉ obyvateฤพmi. Koncentrรกcie CO2 nรกs zaujรญmajรบ predovลกetkรฝm v ฤase obsadenia bytu osobami, ktorรฝch prรญtomnosลฅ mรก vplyv na kvalitu vnรบtornรฉho prostredia, a teda aj na kvalitu bรฝvania. Dospelรฝ ฤlovek vyprodukuje v priemere 35 000 aลพ 50 000 ppm CO2 (100-krรกt viac, neลพ je CO2 vo vonkajลกom vzduchu). Bez dostatoฤnรฉho prรญsunu ฤerstvรฉho vzduchu potrebnรฉho na zriedenie koncentrรกcie CO2 nastรกva jeho hromadenie. Graf na obr. 3 zobrazuje typickรฝ deล pracovnรฉho tรฝลพdลa a vรญkendu vo vybranom byte.
Obr. 3 Koncentrรกcia CO2 v priebehu vybranรฉho pracovnรฉho dลa a vรญkendu v byte 1
Sledovanou miestnosลฅou je obรฝvacia izba v byte 1. Ide o spoloฤenskรบ miestnosลฅ, pre ktorรบ je charakteristickรฉ zhromaลพฤovanie osรดb v urฤitรฝch ฤastiach dลa. Charakter uลพรญvania sa premieta aj do koncentrรกciรญ CO2 โ z grafu na obr.โฏ3 sรบ zrejmรฉ vyลกลกie koncentrรกcie CO2 v popoludลajลกรญch a veฤernรฝch hodinรกch, keฤ prekraฤujรบ hraniฤnรบ hodnotu 1โฏ000โฏppm.
V tab. 1 je ukรกzanรฝ vzลฅah medzi koncentrรกciami oxidu uhliฤitรฉho a prรญsunom ฤerstvรฉho vzduchu potrebnรฉho na zriedenie koncentrรกcie CO2 na urฤitรบ hranicu. Hodnoty CO2 v tab. 1 sรบ pribliลพnรฉ โ sรบ zaloลพenรฉ na zjednoduลกenรญ, pri ktorom sa poฤรญta s dospelou osobu produkujรบcou konลกtantnรฉ mnoลพstvo CO2, s konลกtantnou rรฝchlosลฅou odvetrรกvania, koncentrรกciou CO2 vo vonkajลกom vzduchu 380 ppm a s ideรกlnym mieลกanรญm vzduchu. Samozrejme, ลพe reรกlne podmienky sรบ vรฝrazne inรฉ a nepredvรญdateฤพnรฉ.
Tab. 1 Mnoลพstvo privรกdzanรฉho vzduchu na udrลพanie hladiny koncentrรกcie CO2 [20]
V reรกlnych podmienkach existuje veฤพa premennรฝch hodnรดt, ako je obsadenosลฅ, vydychovanรก koncentrรกcia CO2, poveternostnรฉ podmienky, rรฝchlosลฅ privรกdzanรฉho vzduchu, ktorรฉ ovplyvลujรบ mieลกanie vzduchu a mnoลพstvo ฤalลกรญch faktorov. Pre tรบto premenlivosลฅ je najvhodnejลกie meraลฅ aktuรกlne koncentrรกcie CO2 priamo v miestnosti a vetranie prispรดsobiลฅ aktuรกlnym podmienkam, ฤi uลพ ide o prirodzenรฉ, alebo nรบtenรฉ vetranie. Prirodzenรฉ vetranie oknami by sa malo realizovaลฅ celรฝm prierezom okna na krรกtky ฤas (5 aลพ 10 minรบt). Otรกzkou vลกak je, ako donรบtiลฅ ฤพudรญ vetraลฅ. V mnoลพstve bytov nie sรบ ukazovatele koncentrรกcie CO2 a ฤพudia ฤasto nie sรบ informovanรญ o problรฉmoch s kvalitou ovzduลกia vo vnรบtri budovy.
Zรกkladnรฝm opatrenรญm je informovanie a vzdelรกvanie uลพรญvateฤพov. ฤalลกou รบrovลou opatrenรญ je senzor monitorujรบci oxid uhliฤitรฝ. Najvyลกลกou รบrovลou opatrenรญ je systรฉm nรบtenรฉho vetrania, ktorรฝ rieลกi problรฉm automaticky. Tento systรฉm je vลกak veฤพmi ฤasto problematickรฉ v existujรบcich budovรกch realizovaลฅ. A to tak z technickรฉho hฤพadiska, ako aj z hฤพadiska finanฤnej dostupnosti.
Obr. 4 Senzor s uลพรญvateฤพskou interakciou
Mnohokrรกt postaฤuje inteligentnรฉ rieลกenie v podobe senzora s uลพรญvateฤพskou interakciou (obr. 4). Mรดลพe รญsลฅ o automatickรฝ systรฉm, ktorรฝ vyhodnocuje รบroveล koncentrรกcie CO2 a informuje uลพรญvateฤพov bytu, kedy a ako dlho majรบ vetraลฅ. Mรดลพe รญsลฅ napr. aj o externรบ aplikรกciu v smartfรณne, aplikรกciu na webe alebo inteligentnรฝ meraฤ s vyhodnocovacรญm procesom a indikรกtorom koncentrรกcie, ktorรฝ komunikuje s uลพรญvateฤพmi.
Viditeฤพnosลฅ meranรฝch hodnรดt
Ako vลกak zhromaลพฤovaลฅ dรกta zo zariadenรญ, ako sรบ snรญmaฤe a meraฤe, a ako tieto รบdaje vizualizovaลฅ? Novรฝ prรญstup predstavuje tzv. internet vecรญ. Internet vecรญ umoลพลuje zvรฝลกenie viditeฤพnosti a povedomia dรกt z monitorovania vฤaka inteligentnรฝm senzorom a inteligentnรฝm meracรญm prรญstrojom. Vฤaka tomu sa mรดลพu รบdaje zo senzorov v reรกlnom ฤase ฤพahko zhromaลพฤovaลฅ a analyzovaลฅ tak, aby sa zlepลกilo rozhodovanie a informovanie uลพรญvateฤพa.
Internet vecรญ
Internet vecรญ (IoT) prvรฝkrรกt pouลพil v roku 1999 Kevin Ashton [22]. Tento trend sa stal novou technologickou revolรบciou. Tรบto skutoฤnosลฅ potvrdzujรบ miliardy pripojenรฝch zariadenรญ, v roku 2008 bol poฤet prรญstrojov rovnรฝ poฤtu ฤพudรญ na Zemi. Oฤakรกva sa, ลพe bude maลฅ rovnakรฝ alebo vรคฤลกรญ dosah ako samotnรฝ internet. Odhaduje sa, ลพe v roku 2020 bude na internet vecรญ pripojenรฝch 26 miliรกrd objektov. Internet vecรญ je definovanรฝ ako vzรกjomnรก prepojenosลฅ vecรญ, sluลพieb a uลพรญvateฤพov. Je to sรบhra inteligentnรฝch zariadenรญ a inteligentnรฝch komunikaฤnรฝch technolรณgiรญ. Tok informรกciรญ a udalostรญ generovanรฝch zariadenรญm moลพno vyuลพiลฅ na zjednoduลกenie procesov riadenia, sledovania a koordinรกcie.
Pre internet vecรญ je kฤพรบฤovรก komunikรกcia, a to so zariadeniami, uลพรญvateฤพmi a sluลพbami. Komunikaฤnรฉ technolรณgie ovplyvลujรบ pouลพiteฤพnosลฅ zariadenia. V sรบฤasnosti sa objavujรบ novรฉ komunikaฤnรฉ siete, ktorรฉ sรบ urฤenรฉ na zariadenie internetu vecรญ. Medzi ne patria predovลกetkรฝm siete na prenos menลกieho dรกtovรฉho toku, ktorรฝ je pre snรญmaฤe a senzory typickรฝ, do prรญsluลกneho zariadenia. รspech tรฝchto sietรญ zรกvisรญ od dostupnosti, nรญzkych nรกkladov, nรญzkej spotreby energie, dlhรฉho dosahu a jednoduchosti pouลพitia.
V literatรบre existuje mnoลพstvo komunikaฤnรฝch technolรณgiรญ, ktorรฉ sรบ vhodnรฉ na rozliฤnรฉ รบฤely pouลพitia [23], [24]. Jednou z novรฝch komunikaฤnรฝch sietรญ s dlhรฝm dosahom je sieลฅ Sigfox. Ide o rรกdiovรบ technolรณgiu, ktorรก je zaloลพenรก na technolรณgii Ultra Narrow Band (UNB) na komunikaฤnรฉ รบฤely [25]. Sieลฅ vyuลพรญva pรกsmo bez licencie, v Eurรณpe 88 MHz a v USA 902 MHz.(v sรบlade s nรกrodnรฝmi predpismi) [25]. Prenos signรกlu je moลพnรฝ aลพ do vzdialenosti 120 km v otvorenom terรฉne. Potreba elektrickej energie v tejto sieti je extrรฉmne malรก v porovnanรญ s celulรกrnymi sieลฅami, napr. 50 mikrowattov v porovnanรญ s 5 000 mikrowattmi v celulรกrnej sieti [15].
Na jednej strane ide o sieลฅ s nรญzkymi energetickรฝmi nรกrokmi, na druhej strane vลกak existuje dรกtovรฝ limit, ktorรฝ mรดลพe byลฅ len 100 bps. Tรกto nevรฝhoda pre veฤพkรฝ poฤet zariadenรญ IoT (ako sรบ aj senzory CO2) nie je prekรกลพkou. Zariadenia IoT pripojenรฉ cez sieลฅ Sigfox pouลพรญvajรบ sieลฅ len vtedy, keฤ reรกlne prenรกลกajรบ dรกta, vฤaka tomuto postupu je spotreba energie vรฝrazne znรญลพenรก [26]. Sieลฅ Sigfox je novinkou v ฤeskej republike. Obchodnรฉ aktivity sa zaฤali len v roku 2017.
Ako zlepลกiลฅ kvalitu vnรบtornรฉho prostredia v byte?
Monitorovanie v byte, v ktorom sa nainลกtaloval inteligentnรฝ snรญmaฤ IoT (obr. 5), poukรกzalo na problรฉm s prekraฤovanรญm koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho. Tieto prรญstroje poskytujรบ prรญstup k dรกtam v reรกlnom ฤase prostrednรญctvom webovej aplikรกcie. Aplikรกcia bola vytvorenรก ลกpeciรกlne pre prรญpadovรบ ลกtรบdiu prezentovanรบ v tomto ฤlรกnku. Snรญmaฤe vyuลพรญvali konektivitu prostrednรญctvom digitรกlneho signรกlu odosielanรฉho sieลฅou internetu vecรญ do cloudovรฉho รบloลพiska. Snรญmaฤ je vybavenรฝ rรกdiovรฝm vysielaฤom pre sieลฅ IoT, ktorรฝ moลพno pouลพiลฅ na odosielanie informรกciรญ z inteligentnรฝch zariadenรญ do cloudovรฉho รบloลพiska. Cloudovรฉ รบloลพisko slรบลพi ako databรกza รบdajov.
Obr. 5 Smart senzor
Na vizualizรกciu bola vytvorenรก webovรก aplikรกcia dostupnรก cez internetovรบ sieลฅ (obr. 6). Tรกto aplikรกcia umoลพลuje zobrazenie nameranรฝch dรกt zo snรญmaฤov umiestnenรฝch v byte. Aplikรกcia vyhodnocuje parametre vnรบtornรฉho prostredia, napr. keฤ sa koncentrรกcia CO2 zvรฝลกi nad 1 500 ppm, aplikรกcia nahlรกsi prekroฤenie limitu. Vฤaka tomu mรดลพu uลพรญvatelia reagovaลฅ na aktuรกlne hodnoty a zlepลกiลฅ tak kvalitu vnรบtornรฉho prostredia. Aplikรกcia podรกva aj ฤalลกie aktuรกlne informรกcie o vnรบtornej klรญme, ktorรฉ prispievajรบ k vzdelรกvaniu uลพรญvateฤพov a vzรกjomnej interakcii. V porovnanรญ s nรบtenรฝm vetranรญm ide o jednoduchลกie realizovateฤพnรฝ systรฉm za dostupnรฉ peniaze predovลกetkรฝm do starรฝch budov.
Obr. 6 Vizualizaฤnรก webovรก aplikรกcia
ฤo dodaลฅ na zรกver…
V ฤlรกnku je poukรกzanรฉ na problรฉm s kvalitou vnรบtornรฉho prostredia v starลกรญch obnovenรฝch budovรกch, kde bolo hlavnรฝm cieฤพom obnovy zlepลกenie tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ budovy, priฤom sa neprihliadalo na to, ako tieto opatrenia ovplyvnia kvalitu vnรบtornรฉho prostredia. Problรฉm sa demonลกtroval na vybranom byte 1, v ktorom sa zistilo ฤastรฉ prekraฤovanie limitov koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho. Vysokรก รบroveล CO2 priamo sรบvisรญ s prรญtomnosลฅou ฤพudรญ v sledovanom vnรบtornom priestore. Keฤลพe jednoznaฤne existuje vzรกjomnรก sรบvislosลฅ medzi obyvateฤพmi bytu a kvalitou ovzduลกia vo vnรบtri budovy, vzdelรกvanie a poskytovanie informรกciรญ uลพรญvateฤพom je veฤพmi dรดleลพitรฉ.
V praxi existuje novรฉ opatrenie, ako informovaลฅ uลพรญvateฤพov tak, aby mohli zmeniลฅ svoje sprรกvanie, predovลกetkรฝm z hฤพadiska vetrania priestorov. Uvedenรฝ prรญstup vyuลพรญva behaviorizmus, ktorรฉho cieฤพom je predvรญdaลฅ sprรกvanie ฤพudรญ [1]. Na zavedenie tohto opatrenia sรบ zรกkladom technolรณgie internetu vecรญ. Tieto technolรณgie umoลพลujรบ vyลกลกรญ stupeล interoperability uลพรญvateฤพov s vnรบtornรฝm prostredรญm vฤaka vyลกลกej informovanosti a hodnotenia vnรบtornรฉho prostredia v reรกlnom ฤase. Vฤaka tรฝmto technolรณgiรกm mรดลพu byลฅ uลพรญvatelia nepriamo ovplyvลovanรญ.
ฤlรกnok vznikol v rรกmci rieลกenia projektu ฤ. LO1408 โAdMaS UP โ Pokroฤilรฉ stavebnรฉ materiรกly, konลกtrukcie a technolรณgie“ podporovanรฉho Ministerstvom ลกkolstva, mlรกdeลพe a telovรฝchovy ฤR v rรกmci รบฤelovej podpory programu โNรกrodnรฝ program udrลพateฤพnosti Iโ a projektu ล pecifickรฝ vรฝskum VUT Brno FAST-S-17-4054 Analรฝza รบฤinnosti, metodika riadenia a energetickรก nรกroฤnosลฅ systรฉmu techniky prostredia.
Text | Ing. Petr Komรญnek, Ing. Robert Wawerka, autori pรดsobia na FS VUT v Brne โ v Centre AdMaS.
FOTO + OBRรZKY | archรญv autorov
Literatรบra
- WATSON, John Broadus. Behaviorism. 6th printing. New Brunswick, N. J.: Transaction Publishers, 2007. xxi, 251 s. ISBN 1-56000-994-2.
- EUROPEAN COMMISSION. Dostupnรฉ z: https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency/buildings.
- JELรNEK, V. โ LINHARTOVร, V.: Internรญ mikroklima v bytovรฝch domech. TZB-info [online]. 2014. [cit. 2015-11-02]. Dostupnรฉ z: http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/11888-interni-mikroklima-v-bytovych-domech.
- RUBINA, A. โ RUBINOVร, O.: Vnitลnรญ prostลedรญ a tepelnรก pohoda ฤlovฤka. TZB-info [online]. 2005. [cit. 2015-11-01]. Dostupnรฉ z: http://www.tzb-info.cz/2650-vnitrni-prostredi-budov-a-tepelna-pohoda-cloveka.
- Zรกkon ฤ. 258/2000 Sb. o ochranฤ veลejnรฉho zdravรญ a o zmฤnฤ nฤkterรฝch souvisejรญcรญch zรกkonลฏ.
- Zรกkon ฤ. 20/1966 Sb., o zdravรญ lidu v platnรฉm znฤnรญ.
- Zรกkon ฤ. 183/2006 Sb. o รบzemnรญm plรกnovรกnรญ a stavebnรญm ลรกdu (stavebnรญ zรกkon).
- ฤSN 73 0540-2. Tepelnรก ochrana budov โ ฤรกst 2: Poลพadavky.
- Naลรญzenรญ vlรกdy ฤ. 148/2006 Sb., o ochranฤ zdravรญ pลed nepลรญznivรฝmi รบฤinky hluku a vibracรญ (provรกdฤcรญ pลedpis k zรกkonu ฤ. 258/2000 Sb.).
- Naลรญzenรญ vlรกdy ฤ. 1/2008 Sb., o ochranฤ zdravรญ pลed neionizujรญcรญm zรกลenรญm (provรกdฤcรญ pลedpis k zรกkonu ฤ. 258/2000 Sb.).
- HAVEL, M.: Vnitลnรญ prostลedรญ staveb a chemickรฉ lรกtky. TZB-info [online]. 2005. [cit. 2015-11-01]. Dostupnรฉ z: http://stavba.tzb-info.cz/podlahy-pricky-povrchy/11134-vnitrni-prostredi-staveb-a-chemicke-latky.
- CALร, D. โ MATTHES, P. โ HUCHTEMANN, K. โ STREBLOW, R. a MรLLER, D.: CO2 based occupancy detection algorithm: Experimental analysis and validation for office and residential buildings. Building and Environment [online]. 2015, 86: 39-49 [cit. 2015-11-04]. Dostupnรฉ z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0360132314004223.
- Vyhlรกลกka ฤ. 268/2009 Sb. o technickรฝch poลพadavcรญch na stavby se zmฤnami: 20/2012 Sb.
- ล UBRT, R. โ CHARVรTOVร, P.: Vฤtrรกnรญ budov v minulosti a souฤasnosti. TZB-info [online]. 2014. [cit. 2015-11-02]. ISSN 1801-4399. Dostupnรฉ z: http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/11506-vetrani-budov-v-minulosti-a-soucasnosti.
- GAO, J. โ WARGOCKI, P. โ WANG, Y.: Indoor Air Quality and Thermal Environment in Classrooms with Different Ventilation Systems. REHVA European HVAC Journal [online]. 2014, vol. 51, p. 10-14. [cit. 2015-11-02]. ISSN 1307-3729. Dostupnรฉ z: http://www.airtradecentre.com/downloads/AA/Rehva/rehva-newsletter-4-2014.pdf.
- KREJSOVร, J.: Pilotnรญ mฤลenรญ CO2, relativnรญ vlhkosti a dalลกรญch veliฤin v uฤebnรกch VOล Volynฤ. TZB-info [online]. 2014. [cit. 2015-11-02]. Dostupnรฉ z: http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/10184-pilotni-mereni-co2-relativni-vlhkosti-a-dalsich-velicin-v-ucebnach-vos-volyne.
- DU, L. โ PRASAUSKAS, T. โ LEIVO, V. โ TURUNEN, M. โ PEKKONEN, M. โKIVISTE, M. โ AALTONEN, A. โ MARTUZEVICIUS, D. a HAVERINEN-SHAUGHNESSY, U.: Assessment of indoor environmental quality in existing multi-family buildings in NorthโEast Europe: Experimental analysis and validation for office and residential buildings. Environment International [online]. 2015, 79: 74-84 [cit. 2015-11-04]. Dostupnรฉ z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0160412015000513.
- RADA PRO VรZKUMU, VรVOJE A INOVACร. TE02000077 โ Inteligentnรญ Regiony โ Informaฤnรญ modelovรกnรญ budov a sรญdel, technologie a infrastruktura pro udrลพitelnรฝ rozvoj (2014-2019, TA0/TE) [online]. [cit. 2015-11-10]. Dostupnรฉ z: https://www.isvav.cz/projectDetail.do;jsessionid=17BCAED1731F2C38B97569EEB6018862?.
- Protronix s. r. o. Doporuฤenรญ pro umรญstฤnรญ ฤidel kvality vzduchu [online]. [cit. 2015-11-10]. Dostupnรฉ z: http://www.cidla.cz/cz/cidla-co2/?novinka=doporuceni-pro-umisteni-cidel-kvality-vzduchu.
- PRILL, R.: Why Measure Carbon Dioxide Inside Buildings? [online]. [cit. 2015-11-10]. Dostupnรฉ z: http://www.energy.wsu.edu/Documents/CO2inbuildings.pdf.
- ฤeskรฝ รบลad zemฤmฤลickรฝ a katastrรกlnรญ. ฤรZK: Nahlรญลพenรญ do katastru nemovitostรญ [online]. [cit. 2015-11-10]. Dostupnรฉ z: http://nahlizenidokn.cuzk.cz/.
- Atzori, L. โ Iera, A. โ Morabito, G.: The Internet of Things: A survey. Computer Networks, 54(1), 2010, 52787โ52805.
- Li, Geoffrey Y: et al. โEnergy-efficient wireless communications: tutorial, survey, and open issues.โ IEEE Wireless Communications 18.6, 2011, ss 28-35.
- NAIT-SIDI-MOH, Ahmed a Marcelo Dias de AMORIN: Geopositioning and mobility. Hoboken, N.J.: John Wiley and Sons Inc., 2013. Networks and telecommunications series. ISBN 978-1-84821-567-2.
- DAR, Kashif: et al. Wireless communication technologies for ITS applications [Topics in Automotive Networking]. IEEE Communications Magazine, 2010, 48.5: 156-162.
- ALI, Anum, Ghalib A. SHAH a Junaid ARSHAD: Energy efficient techniques for M2M communication: A survey. DOI: 10.1016/j.jnca.2016.04.002. ISBN 10.1016/j.jnca.2016.04.002. Dostupnรฉ z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1084804516300467
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Sprรกva budov 3/2017.