image 98080 25 v1
Galรฉria(8)

Koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho v panelovรฝch domoch po obnove

Partneri sekcie:

Obnova bytovรฝch domov sa zameriava predovลกetkรฝm na zlepลกenie tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ, ktorรฉ sa dosahuje zateplenรญm budovy. Vo vรคฤลกine prรญpadov sa vลกak nikto nezaoberรก jeho dรดsledkami na vnรบtornรฉ prostredie. Jednรฝm z negatรญvnych dรดsledkov je zvรฝลกenรก koncentrรกcia CO2 v bytoch.

01Kominek
03
05Kominek
06Kominek
tab
04Kominek
02

V sรบฤasnosti je pribliลพne 35 % vลกetkรฝch budov v Eรš starลกรญch ako 50 rokov [2]. Z toho vyplรฝva, ลพe najvรคฤลกรญ potenciรกl na zniลพovanie energetickej nรกroฤnosti majรบ najmรค existujรบce budovy. Vo vรคฤลกine prรญpadov dรดjde pri tรฝchto budovรกch k vรฝznamnej obnove, ktorรก je zaloลพenรก predovลกetkรฝm na zรกsadnom zlepลกenรญ tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ obรกlky budovy, na kvalitu vnรบtornรฉho prostredia sa vลกak pri tejto obnove ฤasto zabรบda. Prรกve preto sa tento ฤlรกnok venuje problematike kvality vnรบtornรฉho prostredia v bytovรฝch domoch, priฤom sa konkrรฉtne zameriava na monitorovanie hladiny koncentrรกcie CO2 vo vybranรฝch bytoch.

Samotnรฉ monitorovanie vnรบtornรฉho prostredia vลกak nie je rieลกenรญm. Ide o informรกcie, ktorรฉ dokumentujรบ stav v monitorovanรฝch bytoch bez opatrenรญ. Vnรบtornรฉ prostredie vรฝznamne ovplyvลˆuje naลกe fyzickรฉ zdravie a duลกevnรบ pohodu, a keฤลพe v ลˆom trรกvime aลพ 90โ€ฏ% ฤasu, je dodrลพanie jeho kvality veฤพmi dรดleลพitรฉ. Kvalitu vnรบtornรฉho prostredia v budovรกch ovplyvลˆuje mnoho vnรบtornรฝch a vonkajลกรญch faktorov, predovลกetkรฝm sรบ to vลกak teplotno-vlhkostnรฉ a odorovรฉ faktory [3], [4].

Monitorovanรญm vnรบtornรฉho prostredia moลพno odhaliลฅ prรญpadnรฝ problรฉm, ale ide iba o informรกciu, ktorรก je ฤasto uลพรญvateฤพom oznรกmenรก aลพ po vyhodnotenรญ, teda nie je znรกma v ฤase vzniku. Existujรบ vลกak modernรฉ technolรณgie, ktorรฉ umoลพลˆujรบ poskytnรบลฅ informรกcie o problรฉmoch v reรกlnom ฤase.

Vnรบtornรฉ prostredie a poลพiadavky

Poลพiadavky na kvalitu vnรบtornรฉho prostredia sรบ legislatรญvne upravenรฉ v zรกkonoch [5], [6], [7], normรกch [8], vyhlรกลกkach a nariadeniach vlรกdy [9] a [10]. Ak sa detailnejลกie pozrieme na skladbu ลกkodlivรฝch lรกtok, ktorรฉ mรดลพu ovplyvลˆovaลฅ vnรบtornรฉ prostredie stavieb [11], a na moลพnosti ich monitorovania [12], ako najjednoduchลกie merateฤพnรก a dostatoฤne vypovedajรบca veliฤina na opรญsanie kvality vnรบtornรฉho prostredia vychรกdza koncentrรกcia CO2.

Oxid uhliฤitรฝ je plyn bez farby a zรกpachu. Vznikรก pri procese spaฤพovania uhฤพovodรญkovรฝch palรญv a takisto pri obyฤajnom dรฝchanรญ. Najฤastejลกie sa jeho koncentrรกcie vyjadrujรบ v jednotkรกch ppm (parts per milion). Za hraniฤnรบ hodnotu koncentrรกcie CO2 sa povaลพuje 1 000โ€ฏppmโ€ฏโ€“ tรกto hodnota sa nazรฝva aj Pettenkoferovo kritรฉrium. Uvรกdza sa, ลพe pri prekroฤenรญ koncentrรกcie 1โ€ฏ000โ€ฏppm sa mรดลพe objaviลฅ pocit ospalosti a vydรฝchanรฉho vzduchu, nad 2 000 ppm sa zhorลกuje schopnosลฅ koncentrรกcie a niektorรฉ osoby pociลฅujรบ aj bolesลฅ hlavy. Nad 5 000 ppm sa objavuje zrรฝchlenรฝ tep. Koncentrรกcie presahujรบce 45 000โ€ฏppm vedรบ k strate vedomia a k smrti.

Legislatรญvne poลพiadavky na koncentrรกciu CO2 sรบ uvedenรฉ naprรญklad vo vyhlรกลกke ฤ. 268/2009 Sb. V ยง 11 ods. 5 sa uvรกdza, ลพe: โ€žAko ukazovateฤพ kvality vnรบtornรฉho prostredia slรบลพi oxid uhliฤitรฝ CO2, ktorรฉho koncentrรกcia vo vnรบtornom vzduchu nesmie prekroฤiลฅ hodnotu 1โ€ฏ500โ€ฏppm.โ€ [13]. Na zistenie kvality vnรบtornรฉho prostredia, najmรค koncentrรกcie CO2 v pobytovรฝch priestoroch, sa pouลพรญvajรบ rozliฤnรฉ metรณdy meranรญ a meracรญch zariadenรญ [14], [15], [16], [17].

Monitorovanรก lokalita a budovy

Merania prebiehali v lokalite mestskej ฤasti Brno-Novรฝ Lรญskovec (obr.โ€ฏ1). Lokalita je zaradenรก do kategรณrie s intenzรญvnymi vetrami, s vรฝpoฤtovou teplotou -12 ยฐC, umiestnenie meranรฝch budov v lokalite je nechrรกnenรฉ. V mestskej ฤasti sa nachรกdza predovลกetkรฝm typovรก bytovรก vรฝstavba panelovรฝch domov v sรบstave T06B a 70 R/K zo 60. aลพ 80. rokov 20. storoฤia, ktorรก prechรกdza od zaฤiatku novรฉho tisรญcroฤia postupnou revitalizรกciou.

Monitorovanie kvality vnรบtornรฉho prostredia sa sรบstredilo iba na vybranรฉ revitalizovanรฉ panelovรฉ domy, pri ktorรฝch sa realizovalo zateplenie obรกlky budovy a vymenili sa vรฝplลˆovรฉ otvory. Klasifikaฤnรฝ ukazovateฤพ energetickej hospodรกrnosti budov spadรก pri vลกetkรฝch monitorovanรฝch bytovรฝch domoch do energetickej triedy C. Vetranie vลกetkรฝch sledovanรฝch bytov je rieลกenรฉ prirodzene (pomocou otvรกrania okien).

Obr. 1 Mestská ฤasลฅ Brno-Lískovec [21]

Obr. 1 Mestskรก ฤasลฅ Brno-Lรญskovec [21]

Mestskรก ฤasลฅ Brno-Novรฝ Lรญskovec je zaradenรก ako pilotnรก lokalita v projekte Inteligentnรฉ regiรณny [18] pod zรกลกtitou Technologickej agentรบry ฤŒR (TAฤŒR). Z tohto dรดvodu tu prebiehajรบ dlhodobรฉ merania a implementujรบ sa novรฉ technolรณgie a trendy v rรกmci koncepcie Smart City.

Meranie v bytoch sa realizuje od roku 2015 a v sรบฤasnosti sa monitoruje pรคลฅ bytov v piatich bytovรฝch domoch, kde sa sledujรบ parametre vnรบtornรฉho prostredia, ako je koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho, teplota, vlhkosลฅ a ฤalลกie.

Monitorovanie CO2

Cieฤพom monitorovania bolo poukรกzaลฅ na prekraฤovanรฉ koncentrรกcie CO2 v bytovej vรฝstavbe. Okrem inรฝch parametrov sa merala teplota a relatรญvna vlhkosลฅ. Meranie prebieha od januรกra 2015, priฤom ฤasovรฝ krok meranรฝch hodnรดt bol nastavenรฝ na 15 minรบt. Prรญstroje na meranie veliฤรญn boli umiestnenรฉ podฤพa odporรบฤanรญ [19] tak, aby boli nameranรฉ hodnoty ฤo najmenej ovplyvลˆovanรฉ okolรญm.

V ฤlรกnku sรบ uvedenรฉ vรฝsledky meranรญ, ktorรฉ prebiehali v referenฤnom byte 1. Byt 1 mรก dispozรญciu 4โ€ฏ+โ€ฏ1 a bรฝva v ลˆom ลกesลฅ osรดb, z toho dvaja dospelรญ a ลกtyri deti.

Vรฝsledok monitorovania

Vรฝsledky meranรญ poukazujรบ na problรฉmy s presahujรบcimi koncentrรกciami CO2. V grafe na obr. 2 vidieลฅ, ako sa koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho pohybovali poฤas jednรฉho tรฝลพdลˆa v obรฝvacej izbe v referenฤnom byte 1.

Obr. 2 Koncentrácia CO2 v priebehu týลพdลˆa v byte

Obr. 2 Koncentrรกcia CO2 v priebehu tรฝลพdลˆa v byte

Z tรฝchto vรฝsledkov je zrejmรฉ kaลพdodennรฉ prekraฤovanie hraniฤnej koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho 1 500 ppm (podฤพa vyhlรกลกky ฤ. 268/2009 Sb.). Hodnoty koncentrรกciรญ CO2 dosahujรบ v niektorรฝch intervaloch aลพ 3 500 ppm. Koncentrรกcie sรบ vyhovujรบce pri nรญzkej obsadenosti izieb, keฤ zaฤne koncentrรกcia klesaลฅ vฤaka infiltrรกcii ฤerstvรฉho vzduchu.

Treba si uvedomiลฅ, ลพe problรฉm nastรกva v urฤitรฝch ฤasovรฝch intervaloch, keฤ sรบ byty obsadenรฉ obyvateฤพmi. Koncentrรกcie CO2 nรกs zaujรญmajรบ predovลกetkรฝm v ฤase obsadenia bytu osobami, ktorรฝch prรญtomnosลฅ mรก vplyv na kvalitu vnรบtornรฉho prostredia, a teda aj na kvalitu bรฝvania. Dospelรฝ ฤlovek vyprodukuje v priemere 35 000 aลพ 50 000 ppm CO2 (100-krรกt viac, neลพ je CO2 vo vonkajลกom vzduchu). Bez dostatoฤnรฉho prรญsunu ฤerstvรฉho vzduchu potrebnรฉho na zriedenie koncentrรกcie CO2 nastรกva jeho hromadenie. Graf na obr. 3 zobrazuje typickรฝ deลˆ pracovnรฉho tรฝลพdลˆa a vรญkendu vo vybranom byte.

Obr. 3 Koncentrácia CO2 v priebehu vybraného pracovného dลˆa a víkendu v byte 1

Obr. 3 Koncentrรกcia COv priebehu vybranรฉho pracovnรฉho dลˆa a vรญkendu v byte 1

Sledovanou miestnosลฅou je obรฝvacia izba v byte 1. Ide o spoloฤenskรบ miestnosลฅ, pre ktorรบ je charakteristickรฉ zhromaลพฤovanie osรดb v urฤitรฝch ฤastiach dลˆa. Charakter uลพรญvania sa premieta aj do koncentrรกciรญ CO2 โ€“ z grafu na obr.โ€ฏ3 sรบ zrejmรฉ vyลกลกie koncentrรกcie CO2 v popoludลˆajลกรญch a veฤernรฝch hodinรกch, keฤ prekraฤujรบ hraniฤnรบ hodnotu 1โ€ฏ000โ€ฏppm.

V tab. 1 je ukรกzanรฝ vzลฅah medzi koncentrรกciami oxidu uhliฤitรฉho a prรญsunom ฤerstvรฉho vzduchu potrebnรฉho na zriedenie koncentrรกcie CO2 na urฤitรบ hranicu. Hodnoty CO2tab. 1 sรบ pribliลพnรฉ โ€“ sรบ zaloลพenรฉ na zjednoduลกenรญ, pri ktorom sa poฤรญta s dospelou osobu produkujรบcou konลกtantnรฉ mnoลพstvo CO2, s konลกtantnou rรฝchlosลฅou odvetrรกvania, koncentrรกciou CO2 vo vonkajลกom vzduchu 380 ppm a s ideรกlnym mieลกanรญm vzduchu. Samozrejme, ลพe reรกlne podmienky sรบ vรฝrazne inรฉ a nepredvรญdateฤพnรฉ.

Tab. 1 Mnoลพstvo privรกdzanรฉho vzduchu na udrลพanie hladiny koncentrรกcie CO2 [20]

Tab. 1 Mnoลพstvo privádzaného vzduchu na udrลพanie hladiny koncentrácie CO2 [20]

V reรกlnych podmienkach existuje veฤพa premennรฝch hodnรดt, ako je obsadenosลฅ, vydychovanรก koncentrรกcia CO2, poveternostnรฉ podmienky, rรฝchlosลฅ privรกdzanรฉho vzduchu, ktorรฉ ovplyvลˆujรบ mieลกanie vzduchu a mnoลพstvo ฤalลกรญch faktorov. Pre tรบto premenlivosลฅ je najvhodnejลกie meraลฅ aktuรกlne koncentrรกcie CO2 priamo v miestnosti a vetranie prispรดsobiลฅ aktuรกlnym podmienkam, ฤi uลพ ide o prirodzenรฉ, alebo nรบtenรฉ vetranie. Prirodzenรฉ vetranie oknami by sa malo realizovaลฅ celรฝm prierezom okna na krรกtky ฤas (5 aลพ 10 minรบt). Otรกzkou vลกak je, ako donรบtiลฅ ฤพudรญ vetraลฅ. V mnoลพstve bytov nie sรบ ukazovatele koncentrรกcie CO2 a ฤพudia ฤasto nie sรบ informovanรญ o problรฉmoch s kvalitou ovzduลกia vo vnรบtri budovy.

Zรกkladnรฝm opatrenรญm je informovanie a vzdelรกvanie uลพรญvateฤพov. ฤŽalลกou รบrovลˆou opatrenรญ je senzor monitorujรบci oxid uhliฤitรฝ. Najvyลกลกou รบrovลˆou opatrenรญ je systรฉm nรบtenรฉho vetrania, ktorรฝ rieลกi problรฉm automaticky. Tento systรฉm je vลกak veฤพmi ฤasto problematickรฉ v existujรบcich budovรกch realizovaลฅ. A to tak z technickรฉho hฤพadiska, ako aj z hฤพadiska finanฤnej dostupnosti.

Obr. 4 Senzor s uลพívateฤพskou interakciou

Obr. 4 Senzor s uลพรญvateฤพskou interakciou

Mnohokrรกt postaฤuje inteligentnรฉ rieลกenie v podobe senzora s uลพรญvateฤพskou interakciou (obr. 4). Mรดลพe รญsลฅ o automatickรฝ systรฉm, ktorรฝ vyhodnocuje รบroveลˆ koncentrรกcie CO2 a informuje uลพรญvateฤพov bytu, kedy a ako dlho majรบ vetraลฅ. Mรดลพe รญsลฅ napr. aj o externรบ aplikรกciu v smartfรณne, aplikรกciu na webe alebo inteligentnรฝ meraฤ s vyhodnocovacรญm procesom a indikรกtorom koncentrรกcie, ktorรฝ komunikuje s uลพรญvateฤพmi.

Viditeฤพnosลฅ meranรฝch hodnรดt

Ako vลกak zhromaลพฤovaลฅ dรกta zo zariadenรญ, ako sรบ snรญmaฤe a meraฤe, a ako tieto รบdaje vizualizovaลฅ? Novรฝ prรญstup predstavuje tzv. internet vecรญ. Internet vecรญ umoลพลˆuje zvรฝลกenie viditeฤพnosti a povedomia dรกt z monitorovania vฤaka inteligentnรฝm senzorom a inteligentnรฝm meracรญm prรญstrojom. Vฤaka tomu sa mรดลพu รบdaje zo senzorov v reรกlnom ฤase ฤพahko zhromaลพฤovaลฅ a analyzovaลฅ tak, aby sa zlepลกilo rozhodovanie a informovanie uลพรญvateฤพa.

Internet vecรญ

Internet vecรญ (IoT) prvรฝkrรกt pouลพil v roku 1999 Kevin Ashton [22]. Tento trend sa stal novou technologickou revolรบciou. Tรบto skutoฤnosลฅ potvrdzujรบ miliardy pripojenรฝch zariadenรญ, v roku 2008 bol poฤet prรญstrojov rovnรฝ poฤtu ฤพudรญ na Zemi. Oฤakรกva sa, ลพe bude maลฅ rovnakรฝ alebo vรคฤลกรญ dosah ako samotnรฝ internet. Odhaduje sa, ลพe v roku 2020 bude na internet vecรญ pripojenรฝch 26 miliรกrd objektov. Internet vecรญ je definovanรฝ ako vzรกjomnรก prepojenosลฅ vecรญ, sluลพieb a uลพรญvateฤพov. Je to sรบhra inteligentnรฝch zariadenรญ a inteligentnรฝch komunikaฤnรฝch technolรณgiรญ. Tok informรกciรญ a udalostรญ generovanรฝch zariadenรญm moลพno vyuลพiลฅ na zjednoduลกenie procesov riadenia, sledovania a koordinรกcie.

Pre internet vecรญ je kฤพรบฤovรก komunikรกcia, a to so zariadeniami, uลพรญvateฤพmi a sluลพbami. Komunikaฤnรฉ technolรณgie ovplyvลˆujรบ pouลพiteฤพnosลฅ zariadenia. V sรบฤasnosti sa objavujรบ novรฉ komunikaฤnรฉ siete, ktorรฉ sรบ urฤenรฉ na zariadenie internetu vecรญ. Medzi ne patria predovลกetkรฝm siete na prenos menลกieho dรกtovรฉho toku, ktorรฝ je pre snรญmaฤe a senzory typickรฝ, do prรญsluลกneho zariadenia. รšspech tรฝchto sietรญ zรกvisรญ od dostupnosti, nรญzkych nรกkladov, nรญzkej spotreby energie, dlhรฉho dosahu a jednoduchosti pouลพitia.

V literatรบre existuje mnoลพstvo komunikaฤnรฝch technolรณgiรญ, ktorรฉ sรบ vhodnรฉ na rozliฤnรฉ รบฤely pouลพitia [23], [24]. Jednou z novรฝch komunikaฤnรฝch sietรญ s dlhรฝm dosahom je sieลฅ Sigfox. Ide o rรกdiovรบ technolรณgiu, ktorรก je zaloลพenรก na technolรณgii Ultra Narrow Band (UNB) na komunikaฤnรฉ รบฤely [25]. Sieลฅ vyuลพรญva pรกsmo bez licencie, v Eurรณpe 88 MHz a v USA 902 MHz.(v sรบlade s nรกrodnรฝmi predpismi) [25]. Prenos signรกlu je moลพnรฝ aลพ do vzdialenosti 120 km v otvorenom terรฉne. Potreba elektrickej energie v tejto sieti je extrรฉmne malรก v porovnanรญ s celulรกrnymi sieลฅami, napr. 50 mikrowattov v porovnanรญ s 5 000 mikrowattmi v celulรกrnej sieti [15].

Na jednej strane ide o sieลฅ s nรญzkymi energetickรฝmi nรกrokmi, na druhej strane vลกak existuje dรกtovรฝ limit, ktorรฝ mรดลพe byลฅ len 100 bps. Tรกto nevรฝhoda pre veฤพkรฝ poฤet zariadenรญ IoT (ako sรบ aj senzory CO2) nie je prekรกลพkou. Zariadenia IoT pripojenรฉ cez sieลฅ Sigfox pouลพรญvajรบ sieลฅ len vtedy, keฤ reรกlne prenรกลกajรบ dรกta, vฤaka tomuto postupu je spotreba energie vรฝrazne znรญลพenรก [26]. Sieลฅ Sigfox je novinkou v ฤŒeskej republike. Obchodnรฉ aktivity sa zaฤali len v roku 2017.

Ako zlepลกiลฅ kvalitu vnรบtornรฉho prostredia v byte?

Monitorovanie v byte, v ktorom sa nainลกtaloval inteligentnรฝ snรญmaฤ IoT (obr. 5), poukรกzalo na problรฉm s prekraฤovanรญm koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho. Tieto prรญstroje poskytujรบ prรญstup k dรกtam v reรกlnom ฤase prostrednรญctvom webovej aplikรกcie. Aplikรกcia bola vytvorenรก ลกpeciรกlne pre prรญpadovรบ ลกtรบdiu prezentovanรบ v tomto ฤlรกnku. Snรญmaฤe vyuลพรญvali konektivitu prostrednรญctvom digitรกlneho signรกlu odosielanรฉho sieลฅou internetu vecรญ do cloudovรฉho รบloลพiska. Snรญmaฤ je vybavenรฝ rรกdiovรฝm vysielaฤom pre sieลฅ IoT, ktorรฝ moลพno pouลพiลฅ na odosielanie informรกciรญ z inteligentnรฝch zariadenรญ do cloudovรฉho รบloลพiska. Cloudovรฉ รบloลพisko slรบลพi ako databรกza รบdajov.

Obr. 5 Smart senzor

Obr. 5 Smart senzor

Na vizualizรกciu bola vytvorenรก webovรก aplikรกcia dostupnรก cez internetovรบ sieลฅ (obr. 6). Tรกto aplikรกcia umoลพลˆuje zobrazenie nameranรฝch dรกt zo snรญmaฤov umiestnenรฝch v byte. Aplikรกcia vyhodnocuje parametre vnรบtornรฉho prostredia, napr. keฤ sa koncentrรกcia CO2 zvรฝลกi nad 1 500 ppm, aplikรกcia nahlรกsi prekroฤenie limitu. Vฤaka tomu mรดลพu uลพรญvatelia reagovaลฅ na aktuรกlne hodnoty a zlepลกiลฅ tak kvalitu vnรบtornรฉho prostredia. Aplikรกcia podรกva aj ฤalลกie aktuรกlne informรกcie o vnรบtornej klรญme, ktorรฉ prispievajรบ k vzdelรกvaniu uลพรญvateฤพov a vzรกjomnej interakcii. V porovnanรญ s nรบtenรฝm vetranรญm ide o jednoduchลกie realizovateฤพnรฝ systรฉm za dostupnรฉ peniaze predovลกetkรฝm do starรฝch budov.

Obr. 6 Vizualizaฤná webová aplikácia

Obr. 6 Vizualizaฤnรก webovรก aplikรกcia

ฤŒo dodaลฅ na zรกver…

V ฤlรกnku je poukรกzanรฉ na problรฉm s kvalitou vnรบtornรฉho prostredia v starลกรญch obnovenรฝch budovรกch, kde bolo hlavnรฝm cieฤพom obnovy zlepลกenie tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ budovy, priฤom sa neprihliadalo na to, ako tieto opatrenia ovplyvnia kvalitu vnรบtornรฉho prostredia. Problรฉm sa demonลกtroval na vybranom byte 1, v ktorom sa zistilo ฤastรฉ prekraฤovanie limitov koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho. Vysokรก รบroveลˆ CO2 priamo sรบvisรญ s prรญtomnosลฅou ฤพudรญ v sledovanom vnรบtornom priestore. Keฤลพe jednoznaฤne existuje vzรกjomnรก sรบvislosลฅ medzi obyvateฤพmi bytu a kvalitou ovzduลกia vo vnรบtri budovy, vzdelรกvanie a poskytovanie informรกciรญ uลพรญvateฤพom je veฤพmi dรดleลพitรฉ.

V praxi existuje novรฉ opatrenie, ako informovaลฅ uลพรญvateฤพov tak, aby mohli zmeniลฅ svoje sprรกvanie, predovลกetkรฝm z hฤพadiska vetrania priestorov. Uvedenรฝ prรญstup vyuลพรญva behaviorizmus, ktorรฉho cieฤพom je predvรญdaลฅ sprรกvanie ฤพudรญ [1]. Na zavedenie tohto opatrenia sรบ zรกkladom technolรณgie internetu vecรญ. Tieto technolรณgie umoลพลˆujรบ vyลกลกรญ stupeลˆ interoperability uลพรญvateฤพov s vnรบtornรฝm prostredรญm vฤaka vyลกลกej informovanosti a hodnotenia vnรบtornรฉho prostredia v reรกlnom ฤase. Vฤaka tรฝmto technolรณgiรกm mรดลพu byลฅ uลพรญvatelia nepriamo ovplyvลˆovanรญ.

ฤŒlรกnok vznikol v rรกmci rieลกenia projektu ฤ. LO1408 โ€žAdMaS UP โ€“ Pokroฤilรฉ stavebnรฉ materiรกly, konลกtrukcie a technolรณgie“ podporovanรฉho Ministerstvom ลกkolstva, mlรกdeลพe a telovรฝchovy ฤŒR v rรกmci รบฤelovej podpory programu โ€žNรกrodnรฝ program udrลพateฤพnosti Iโ€œ a projektu ล pecifickรฝ vรฝskum VUT Brno FAST-S-17-4054 Analรฝza รบฤinnosti, metodika riadenia a energetickรก nรกroฤnosลฅ systรฉmu techniky prostredia.

 

Text | Ing. Petr Komรญnek, Ing. Robert Wawerka, autori pรดsobia na FS VUT v Brne โ€“ v Centre AdMaS.
FOTO + OBRรZKY | archรญv autorov

Literatรบra

  1. WATSON, John Broadus. Behaviorism. 6th printing. New Brunswick, N. J.: Transaction Publishers, 2007. xxi, 251 s. ISBN 1-56000-994-2.
  2. EUROPEAN COMMISSION. Dostupnรฉ z: https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency/buildings.
  3. JELรNEK, V. โ€“ LINHARTOVร, V.: Internรญ mikroklima v bytovรฝch domech. TZB-info [online]. 2014. [cit. 2015-11-02]. Dostupnรฉ z: http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/11888-interni-mikroklima-v-bytovych-domech.
  4. RUBINA, A. โ€“ RUBINOVร, O.: Vnitล™nรญ prostล™edรญ a tepelnรก pohoda ฤlovฤ›ka. TZB-info [online]. 2005. [cit. 2015-11-01]. Dostupnรฉ z: http://www.tzb-info.cz/2650-vnitrni-prostredi-budov-a-tepelna-pohoda-cloveka.
  5. Zรกkon ฤ. 258/2000 Sb. o ochranฤ› veล™ejnรฉho zdravรญ a o zmฤ›nฤ› nฤ›kterรฝch souvisejรญcรญch zรกkonลฏ.
  6. Zรกkon ฤ. 20/1966 Sb., o zdravรญ lidu v platnรฉm znฤ›nรญ.
  7. Zรกkon ฤ. 183/2006 Sb. o รบzemnรญm plรกnovรกnรญ a stavebnรญm ล™รกdu (stavebnรญ zรกkon).
  8. ฤŒSN 73 0540-2. Tepelnรก ochrana budov โ€“ ฤŒรกst 2: Poลพadavky. 
  9. Naล™รญzenรญ vlรกdy ฤ. 148/2006 Sb., o ochranฤ› zdravรญ pล™ed nepล™รญznivรฝmi รบฤinky hluku a vibracรญ (provรกdฤ›cรญ pล™edpis k zรกkonu ฤ. 258/2000 Sb.).
  10. Naล™รญzenรญ vlรกdy ฤ. 1/2008 Sb., o ochranฤ› zdravรญ pล™ed neionizujรญcรญm zรกล™enรญm (provรกdฤ›cรญ pล™edpis k zรกkonu ฤ. 258/2000 Sb.).
  11. HAVEL, M.: Vnitล™nรญ prostล™edรญ staveb a chemickรฉ lรกtky. TZB-info [online]. 2005. [cit. 2015-11-01]. Dostupnรฉ z: http://stavba.tzb-info.cz/podlahy-pricky-povrchy/11134-vnitrni-prostredi-staveb-a-chemicke-latky.
  12. CALรŒ, D. โ€“ MATTHES, P. โ€“ HUCHTEMANN, K. โ€“ STREBLOW, R. a MรœLLER, D.: CO2 based occupancy detection algorithm: Experimental analysis and validation for office and residential buildings. Building and Environment [online]. 2015, 86: 39-49 [cit. 2015-11-04]. Dostupnรฉ z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0360132314004223. 
  13. Vyhlรกลกka ฤ. 268/2009 Sb. o technickรฝch poลพadavcรญch na stavby se zmฤ›nami: 20/2012 Sb.
  14. ล UBRT, R. โ€“ CHARVรTOVร, P.: Vฤ›trรกnรญ budov v minulosti a souฤasnosti. TZB-info [online]. 2014. [cit. 2015-11-02]. ISSN 1801-4399. Dostupnรฉ z: http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/11506-vetrani-budov-v-minulosti-a-soucasnosti.
  15. GAO, J. โ€“ WARGOCKI, P. โ€“ WANG, Y.: Indoor Air Quality and Thermal Environment in Classrooms with Different Ventilation Systems. REHVA European HVAC Journal [online]. 2014, vol. 51, p. 10-14. [cit. 2015-11-02]. ISSN 1307-3729. Dostupnรฉ z: http://www.airtradecentre.com/downloads/AA/Rehva/rehva-newsletter-4-2014.pdf.
  16. KREJSOVร, J.: Pilotnรญ mฤ›ล™enรญ CO2, relativnรญ vlhkosti a dalลกรญch veliฤin v uฤebnรกch VOล  Volynฤ›. TZB-info [online]. 2014. [cit. 2015-11-02]. Dostupnรฉ z: http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/10184-pilotni-mereni-co2-relativni-vlhkosti-a-dalsich-velicin-v-ucebnach-vos-volyne.
  17. DU, L. โ€“ PRASAUSKAS, T. โ€“ LEIVO, V. โ€“ TURUNEN, M. โ€“ PEKKONEN, M. โ€“KIVISTE, M. โ€“ AALTONEN, A. โ€“ MARTUZEVICIUS, D. a HAVERINEN-SHAUGHNESSY, U.: Assessment of indoor environmental quality in existing multi-family buildings in Northโ€“East Europe: Experimental analysis and validation for office and residential buildings. Environment International [online]. 2015, 79: 74-84 [cit. 2015-11-04]. Dostupnรฉ z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0160412015000513.
  18. RADA PRO VรZKUMU, VรVOJE A INOVACร. TE02000077 โ€“ Inteligentnรญ Regiony โ€“ Informaฤnรญ modelovรกnรญ budov a sรญdel, technologie a infrastruktura pro udrลพitelnรฝ rozvoj (2014-2019, TA0/TE) [online]. [cit. 2015-11-10]. Dostupnรฉ z: https://www.isvav.cz/projectDetail.do;jsessionid=17BCAED1731F2C38B97569EEB6018862?.
  19. Protronix s. r. o. Doporuฤenรญ pro umรญstฤ›nรญ ฤidel kvality vzduchu [online]. [cit. 2015-11-10]. Dostupnรฉ z: http://www.cidla.cz/cz/cidla-co2/?novinka=doporuceni-pro-umisteni-cidel-kvality-vzduchu.
  20. PRILL, R.: Why Measure Carbon Dioxide Inside Buildings? [online]. [cit. 2015-11-10]. Dostupnรฉ z: http://www.energy.wsu.edu/Documents/CO2inbuildings.pdf.
  21. ฤŒeskรฝ รบล™ad zemฤ›mฤ›ล™ickรฝ a katastrรกlnรญ. ฤŒรšZK: Nahlรญลพenรญ do katastru nemovitostรญ [online]. [cit. 2015-11-10]. Dostupnรฉ z: http://nahlizenidokn.cuzk.cz/.
  22. Atzori, L. โ€“ Iera, A. โ€“ Morabito, G.: The Internet of Things: A survey. Computer Networks, 54(1), 2010, 52787โ€”52805.
  23. Li, Geoffrey Y: et al. โ€žEnergy-efficient wireless communications: tutorial, survey, and open issues.โ€œ IEEE Wireless Communications 18.6, 2011, ss 28-35.
  24. NAIT-SIDI-MOH, Ahmed a Marcelo Dias de AMORIN: Geopositioning and mobility. Hoboken, N.J.: John Wiley and Sons Inc., 2013. Networks and telecommunications series. ISBN 978-1-84821-567-2.
  25. DAR, Kashif: et al. Wireless communication technologies for ITS applications [Topics in Automotive Networking]. IEEE Communications Magazine, 2010, 48.5: 156-162.
  26. ALI, Anum, Ghalib A. SHAH a Junaid ARSHAD: Energy efficient techniques for M2M communication: A survey. DOI: 10.1016/j.jnca.2016.04.002. ISBN 10.1016/j.jnca.2016.04.002. Dostupnรฉ z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1084804516300467

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Sprรกva budov 3/2017.

Najฤรญtanejลกie