Kotolňa na biomasu v Prešove
Pri vstupe rakúskej spoločnosti Energiecomfort Viedeň do firmy Spravbytkomfort v Prešove v roku 2005 definovalo vedenie tejto spoločnosti ciele, ktoré chce v nasledujúcich rokoch v Prešove dosiahnuť. Jedným z nich bolo aj zavedenie využívania obnoviteľnej energie a trvalo udržateľné zabezpečenie zásobovania teplom z energie, ktorá neznižuje kvalitu životného prostredia. Koncept, ktorý bol v roku 2005 pripravený a predstavený primátorovi a poslancom mesta Prešov, sa pretavil do konkrétnej podoby v roku 2009.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Ďalšie pozitívum investície sa premietlo do príspevku mesta Prešov k splneniu Kjótskeho protokolu. Z biomasy, ktorej spotreba bola asi 60 000 prm (priestorový meter) sa predalo 35 400 MWh tepla, čo predstavovalo úsporu asi 4,2 mil. m3 plynu. Vzhľadom na to, že drevná štiepka je v súvislosti s produkciou CO2 neutrálna – nepridáva emisie do ovzdušia. Tým sa zároveň znížila produkcia CO2 o 7 900 ton. V nasledujúcom roku sa očakáva zníženie spotreby plynu na tomto zdroji tepla o 6 mil. m3 a to predstavuje približne 11 000 ton CO2.
Kotolňa na biomasu potvrdila aj flexibilitu centralizovaného vykurovania, ktoré dokáže veľmi rýchlo prejsť na iný spôsob výroby tepla spaľovaním alternatívnych palív, čiže vie zabezpečiť možnosť inej výroby tepla.
Názov stavby: Kotolňa na biomasu Miesto: Prešov, Jazdecká ulica Začatie stavby: 2008 Ukončenie stavby: marec 2009 Inžinierska činnosť: C.E.U. Prešov Projektová dokumentácia: Energiecomfort Viedeň a Stavoprojekt Prešov Dodávateľ stavebnej časti: Pozemné stavby Prešov Dodávateľ technológie: Ing. Aigner Wärme-Wasser-Umwelt GmbH |
Realizované riešenie
Kotolňa na drevnú štiepku s výkonom 8 MW je situovaná v areáli centrálnej kotolne na Jazdeckej ulici a je napojená na systém centralizovaného vykurovania.
LUVO zabezpečuje funkciu predhrevu spaľovacieho vzduchu teplom spalín | Pohľad na multicyklón, ktorý plní úlohu predodprašenia spalín |
V rámci I. etapy sa na prelome rokov 2008 a 2009 spustila do užívania kotolňa, ktorá dodá 50 000 MWh do 6 200 bytov (Sídlisko I, II a III) a nebytových objektov.
Počas leta 2009 prebiehala v rámci II. etapy zmena technológií v dvoch kotolniach K-Mladosť a K2 (Sídlisko III) na výmenníkové stanice, ktoré sú prepojené novými predizolovanými horúcovodnými rozvodmi (s dĺžkou 1,1 km) s kotolňou na biomasu. Rozšíril sa tak okruh centrálnej kotolne, kde je kotolňa na biomasu inštalovaná. Na rozvody tejto kotolne sa pripojilo od 11. septembra 2009 ďalších 3 000 bytov. Do prepojenia kotolní sa v tejto etape investovalo približne 1,2 milióna eur.
Celkovo sa biomasou vykuruje 9 200 bytov a nebytových priestorov. Počas leta sa všetky byty v tejto časti mesta zásobovali teplou vodou, ktorá sa vyrábala len spaľovaním drevnej štiepky. Zásobovanie pre plynulú prevádzku zabezpečovali miestni dodávatelia Ekodos Ľubotice, Holz Produkt Ruská Nová Ves a Štátne lesy SR, o. z.
Vzduchové ventilátory slúžia na zabezpečenie požadovaného množstva spaľovacieho vzduchu | Multicyklón na predodprašenie spalín |
Prepojením kotolní a zavádzaním nových výmenníkových staníc sa plánuje postupne rozšíriť dodávky tepla z kotolne na biomasu aj do ďalších častí Prešova a to na sídlisko Sekčov, kde sa začiatkom roka 2009 odkúpil tepelný zdroj s rozvodmi a odovzdávacími stanicami. Odberatelia tepelnej energie v tomto okruhu nemusia mať obavy zo zdražovania tepla. Hlavným cieľom kotolne na biomasu je stabilizovať existujúci systém centrálneho zásobovania teplom využívaním inštalovaných výkonových kapacít a podporovať jeho rozvoj a modernizáciu najmä v územných častiach mesta, kde sú vytvorené technické možnosti pripojenia na distribučnú sústavu centrálneho zásobovania teplom.
Výhody kotolne na biomasu:
|
Technické údaje kotolne Výkon: 8,0 MW Množstvo tepla vyrobeného z biomasy: 50 000 MWh/rok Množstvo tepla spolu:89 000 MWh/rok Počet bytov vykurovaných biomasou:9 200
Množstvo štiepky: 72 000 srm/rok |
Spracované z podkladov spoločnosti
Spravbytkomfort, a. s.
FOTO: Spravbytkomfort
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.