Napojenie okien na stavebný objekt

Zvýšené požiadavky na tepelnú ochranu zamerané na čo najvyššie úspory energie vyžadujú budovy s veľmi tesnými obvodovými plášťami. Oproti spôsobu stavania, ktorý sa bežne používal v minulosti, sú nároky z hľadiska stavebnej fyziky na dilatačné škáry a napojenie okien na stavebný objekt aj z vnútornej strany oveľa zložitejšie.

Ešte pred zabudovaním okien treba definovať hraničné hodnoty vlhkosti vnútorného vzduchu, ktoré vyhovujú pre obvodový plášť budovy. Pre všetky miesta, kritické z hľadiska stavebnej fyziky, treba navrhnúť bezchybné riešenia a skontrolovať ich vyhotovenie. Obvodové steny, okná a vonkajšie dvere so všetkými stykovými škárami treba pritom posudzovať ako systém.

Vytvorenie bezchybných spojov medzi oknami a stavebným objektom v praxi sťažujú rozmerové nepresnosti hrubej stavby, neskoršie pretvorenia napojených konštrukčných prvkov (priehyb prekladov a stropov, dotvarovanie a zmrašťovanie betónových prvkov, atď.), hmotnosť ťažkých okenných krídel v otvorenej polohe a zmeny dĺžky pôsobením teploty a vlastností materiálov okna.

Zaťaženia pôsobiace na okná a spoje sa posudzujú v troch úrovniach:

• v úrovni vonkajšej ochrany proti poveternostným vplyvom (ochrana proti dažďu a odvod preniknutej dažďovej vody bez vzniku porúch), pričom povrchy vystavené poveternostným vplyvom tvoria povrchovú vrstvu okien,
• v strednej funkčnej úrovni (najmä trvalá zvuková a tepelná ochrana, ako aj vzduchotesnosť a vyrovnávanie tlaku vodnej pary zo zasklievacích drážok),
• v úrovni oddelenia vnútorného a vonkajšieho ovzdušia (neprerušená oddeľujúca rovina vzduchotesná z vnútornej strany; povrchová teplota je vyššia ako teplota rosného bodu).

Ukotvenie
Okná sa musia zabudovať osadzovacími rámami do okenných otvorov tak, aby sa ich vlastná hmotnosť a všetky vonkajšie sily (zaťaženie vetrom a náhodné zaťaženia) bezpečne preniesli na stavebný objekt.
Deformácie vyvolané teplotou, špecifické pre materiál plastových a kovových okien, ako aj pohyby a zmeny tvaru susediacich konštrukčných prvkov, nesmú spôsobiť vznik vynúteného napätia alebo zaťaženia, lebo by mohli nastať poruchy funkčnosti a osadzovacie rámy by sa mohli vydúvať.

Samotná hmotnosť sa prenáša nosnými podložkami. Pridaním ďalších dištančných podložiek sa okná pri zabudovaní vyrovnajú. Podložky treba prispôsobiť šírke rámu, aby nemali negatívny vplyv na neskôr vyhotovenú hydroizoláciu. Spoje s murivom musia byť pružné alebo posuvné. Pohybom nesmie zabraňovať ani omietka alebo iné susediace konštrukčné prvky.

Okná sa po vyrovnaní bezpečne ukotvia v murive. V dôsledku tepelnej rozťažnosti, závislej od materiálu rámu, sú vzdialenosti kotviacich bodov rozdielne.

Kotviace prostriedky sa vyberajú podľa zaťaženia, možností kotvenia o ostenia a konštrukcie rámu. Používajú sa najmä prestrkovacie rámové kolíky a kotviace (pásové) príponky, ktoré by sa mali pripevniť rozperkami, nie pribíjať klincami. Na pripevňovanie plastových a kovových rámov sa používajú rozličné špeciálne druhy nosných kotiev. Ťažké okenné prvky sa ukotvujú pomocou kotviacich koľajníc. Ak sa okenné rámy pripevňujú zo strany miestnosti, nedosiahne sa bezchybné zhotovenie vnútornej hydroizolácie. Pri rovných osteniach treba preto uprednostňovať kotvenie príponkami na vonkajšej strane.

Montážna pena sa nesmie používať ako jediný kotviaci prostriedok, ale len v spojení s kotvami. Pri jednozložkových penách môže vplyvom vlhkosti vzniknúť reakcia a väčšie okná sa môžu zaseknúť alebo zdeformovať v dôsledku napúčania. Toto riziko nehrozí pri dvojzložkových penách. Vypenenie nikdy nemožno považovať za hydroizoláciu škáry. Plochu pri hranách rámu, resp. dilatačné škáry, treba chrániť oblepením, aby sa do nich nedostala napúčajúca pena a nezabraňovali neskoršiemu zhotoveniu hydroizolácie.

Tepelná izolácia a hydroizolácia škár
Izolácia škár
Škáru medzi okenným rámom a hrubou stavbou treba z tepelnoizolačných a zvukovoizolačných dôvodov po celom obvode dôkladne vyplniť minerálnou vlnou alebo prírodnými materiálmi, ako sú sisal, juta, plsť, výplňovými pásmi obalenými penovým materiálom alebo vypenením na mieste zabudovania.

Hydroizolácia
Stykové škáry medzi oknami a osteniami sa uzavrú. Vytvorením tesného spoja, resp. parozábranami, treba zamedziť kondenzovaniu vodnej pary v priestore napojenia, resp. tepelnoizolačnej výplne. Preniknutá dažďová voda sa musí odviesť von, aby nespôsobila poruchu. Pri vytvorení hydroizolácie, ako pri všetkých viacvrstvových konštrukčných prvkoch, by mal difúzny odpor jednotlivých vrstiev klesať zvnútra smerom von, t. j. vrstvy bližšie k miestnosti musia byť zvyčajne vytvorené parotesnejšie ako vonkajšie vrstvy.

Spoje medzi oknom a ostením treba zhotoviť tak, aby:

• na vonkajšej strane odvádzali náporový dážď (musí sa vytvoriť dažďová prepážka),
• na vnútornej strane izolovali.

Vnútorná hydroizolácia sa vyhotovuje na obvode stykových škár, t. j. aj na vnútornej škáre medzi okenným rámom a parapetnou doskou. Skrinky lamelových roliet musia byť vzduchotesné smerom dovnútra. Na vonkajšej strane sa zvyčajne nemusí vytvoriť ďalšia špeciálna ochrana pod vodotesnými parapetnými doskami alebo inými konštrukčnými prvkami na odvod vody. Konštrukcia škáry má jedno alebo dve štádiá tesnenia. Presné šírky škár medzi okenným rámom a stenovým otvorom hrubej stavby sa ťažko dodržia v praxi na stavenisku, dosahujú sa len pri prefabrikátoch alebo pomocou montážnych rámov. Požadovaná minimálna šírka škáry závisí od rámového materiálu, dĺžky prvkov a použitého hydroizolačného materiálu.

Chybné plochy škárových spojov, najmä plochy ostení, treba pred zabudovaním okien vyškárovať a paralelne (do roviny) vyrovnať (napr. vyrovnávacou omietkou) a vytvoriť navrhnutú šírku.

Na utesnenie proti vode sa používajú tesniace materiály, ktoré možno striekať (silikón, polysilfid, polyuretán, atď.), impregnované izolačné pásiky z penového materiálu, tesniace pásiky (samolepiace bitúmenové fólie, mäkké PVC atď.), izolačné pásy (butyl, polyzobutylén) a elastomérové škárovacie pásiky (polysulfid, silikón, polyuretán).

Tesniace látky musia byť stabilné, dobre adhézne (prípadne v spojení s prednáterom), odolné proti striedaniu teploty a mechanickému zaťaženiu, znášať sa s bežnými materiálmi a kovmi, s ktorými susedia a v dokončenom stave nesmú mať lepivý povrch.

Škáry s hydroizoláciami zo striekaných izolačných materiálov musia byť široké 10 až 20 mm. Podľa podkladu sa na zlepšenie priľnavosti používa prednáter. Susediace plochy rámu a stavebného objektu treba prelepiť a chrániť proti znečisteniu prednáterom a napúčajúcim izolačným materiálom. Treba mať na zreteli, že náter nepriľne na plochu znečistenú materiálom obsahujúcim silikón.

Povrch izolačného materiálu sa po nanesení postrieka separačným prostriedkom a stiahne plastovou špachtľou tak, aby sa uzatváracia škára rovnomerne zaplnila.

Pri práci s vopred komprimovanými tesniacimi pásikmi je šírka škáry minimálne 6 až 10 mm.
Napojenie okenných rámov na omietku je vždy spojené s problémami – aj z vonkajšej, aj z vnútornej strany. Spoje s omietkou by mali prirodzene prebiehať pod pravým uhlom na rovinu okna a navzájom presne rovnobežne a majú byť rovnako široké vzhľadom na hrany rámov. Okenné profily a zasklenie treba chrániť pred znečistením, čo možno dosiahnuť len použitím omietkových profilov, ktoré sa predávajú s pridanými izolačnými pásikmi alebo sú špeciálne upravené na použitie ochrannej fólie. Omietkové profily však nenahradia potrebné utesnenie.

Tesnenie škár medzi okenným rámom a stavebným objektom
a) tesnenie vopred komprimovaným tesniacim pásikom, b) tesnenie z tmelov;
1 – vopred komprimovaný tesniaci pásik, 2 – pružný tesniaci pásik, 3 – výplň z penového materiálu, 4 – výplň škáry (tepelná izolácia), 5 – uholník na napojenie omietky, 6 – ukončovací profil, 7 – prípadne vyrovnávacia omietka

Spracované podľa publikácie Stavebné konštrukcie II autorov D. Neumann, U. Weinbrenner, U. Hestermann, L. Rongen. Bratislava, JAGA GROUP, s. r. o., 2006.