Nové trendy v obnove fasád panelových bytových domov

Panelové bytové domy sú a na dlhý čas aj ostanú najčastejšou a zároveň nenahraditeľnou formou bývania na našom území. Preto si vyžadujú obnovu, ktorá zabezpečí ich dlhodobú udržateľnosť a prispôsobí kvalitu bývania požiadavkám súčasnej spoločnosti.

 Mnohé typy panelových bytových domov ponúkajú možnosti ďalšieho rozvoja. Potenciál, ktorý je v súčasnosti nedostatočne vy­užitý, skrýva fasáda. Rozsiahlou obnovou fasády možno výrazne zlepšiť energetickú bilanciu stavby, ale tiež architektonický výraz. V súčasnosti sa obnova fasády limituje iba na zateplenie a plošné farebné riešenia. Primárne sa zameriava na technický stav a opravu porúch spôsobených zanedbanou údržbou, prípadne systémových porúch. Prevádzka, hmota, vizuálne stvárnenie a dlhodobá udržateľnosť ostávajú naďalej v úzadí.

Fasáda je najvýraznejšou časťou každej stavby. Napovie mnoho o jej architektonickom riešení a často odzrkadľuje jej funkciu a vnútorné členenie. Predovšetkým to platí v prípade panelových bytových domov. Mnohé nedostatky panelového domu sa vo veľkej miere odvíjajú od stavu jeho opláštenia. Ide o technické poruchy, napríklad praskliny či poruchy lodžií, o nízku energetickú úsporu, ale aj o samotný architektonický výraz budovy. Fasáda má výrazný dosah aj na charakter okolia a prevádzku budovy. Má však značný potenciál a jej obnova môže minimalizovať, prípadne odstrániť spomenuté negatíva a zvýšiť životnosť a kvalitu bývania v panelových domoch. Obnova vonkajšieho obalu panelového domu zohráva v rámci významnej obnovy dôležitú rolu. Zásahom do plášťa sa zmení vizuálna stránka budovy, zlepšia tepelnotechnické vlastnosti budovy, čím sa znížia náklady na energiu, ochráni sa konštrukcia budovy, môže sa zmeniť jej objemové a tým aj dispozičné riešenie.

V obnove fasád sú v súčasnosti rozsiahle medzery, keďže sa praktizuje iba kontaktné zateplenie, ktoré ušetrí priemerne 35 % nákladov na energiu. Ceny energie sa každý rok zvyšujú a rovnakým tempom sa menia aj nároky spoločnosti na kvalitu bývania. Preto sa treba zamerať na dlhodobé riešenia. Riešenia, ktoré majú budúcnosť, či už z hľadiska architektonického výrazu, udržateľnosti, šetrnosti k životnému prostrediu, alebo aj energetickej úspory.

Nové trendy v obnove fasád možno sledovať vo vyspelých európskych krajinách už niekoľko rokov. Ide o renováciu, ktorá približuje kvalitu panelových domov k novostavbám. Obnovené panelové domy spĺňajú prísne kritériá energeticky pasívnych (nulových, alebo aj aktívnych) domov a vytvárajú kvalitné prostredie na bývanie. Existujú viaceré príklady a rôzne prístupy k obnove fasády panelových bytových domov. Obnovovať možno dvomi základnými koncepčnými metódami, určenými na základe hmotového riešenia a finančnej, respektíve technickej náročnosti:

• plošná obnova,
• obnova zásahom do objemu.

Častejšou formou je plošná obnova, pod ktorou sa rozumie obnova zachovávajúca pôvodnú hmotu stavby. Je časovo menej náročná a ekonomicky výhodná. Jej realizácia nevyžaduje zložité procesy od schvaľovania až po samotnú konštrukciu. Príkladom plošnej obnovy je zateplenie, obklad, výmena prefabrikovaných fasádnych dielov, farebné riešenie (omietka, farba), škárovanie, zasklenie lodžií a výmena výplní otvorov.
Vlastnosti a cenu stavby výrazne ovplyvňuje použitý materiál. Najčastejšími materiálmi, vhodnými na revitalizáciu fasády sú tepelnoizolačné materiály, omietky a obklady. Všetky materiály možno kombinovať, čím sa obnova prispôsobí individuálnym požiadavkám na estetiku, energetickú efektívnosť a finančné náklady.

Fasádu panelového bytového domu možno obnoviť aj radikálnym zásahom, ktorý mení pôvodnú hmotu budovy (obr. 3). Sem patria úpravy parteru, vysunutie lodžií a balkónov, vysunutie stropných dosiek, prípadne celých objemov, zasklenie, zazelenenie či iné opláštenie. Jednotlivé úpravy môžu ovplyvniť zmeny dispozície a prevádzky domu. Napríklad úprava parteru je opodstatnená v prípade, že sa zmení vnútorná funkcia prízemia alebo vysunutie objemu ovplyvní vnútornú dispozíciu bytového priestoru. Tento spôsob sa používa prevažne v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, kde sú panelové bytové domy vo vlastníctve štátu a zároveň do značnej miery neobývané. Štúdiu premeny panelových domov vo Francúzsku vypracovali v roku 2007 architekti Lacaton, Vassal a Druot, ktorí sa zaoberajú architektonickým stvárnením aj zmenami v dispozícii. Vypracovali niekoľko projektov na rôzne typy domov (obr. 4). Okrem zmien dispozícií spájaním bytov a priestorov vo vertikálnom aj horizontálnom smere, prístavbami je pri ich projektoch charakteristická výmena obvodového plášťa či rozširovanie vodorovných nosných konštrukcií. Takto zrekonštruované stavby ponúkajú komfort luxusných novostavieb. Menej náročným, no tiež kvalitným príkladom sú bytové domy v nemeckom Leinefelde od Stefana Forstera (obr. 1). Ide o komplexnú obnovu, ktorá okrem dispozičných zmien spočíva aj v úpravách fasády pridaním predsadenej konštrukcie, ktorá zväčšuje lodžie, respektíve balkóny. Forster tiež zväčšil okenné otvory. Tento spôsob sa zatiaľ v našich podmienkach nepresadil predovšetkým pre zložité vlastnícke vzťahy a vyššiu finančnú náročnosť. Náklady na podobnú obnovu však stále nepresahujú polovicu nákladov na prípadnú demoláciu a postavenie novej budovy s rovnakou kapacitou. Na aplikáciu tejto metódy obnovy panelových domov v našich podmienkach treba použiť technológiu, ktorá by umožnila uskutočniť rozsiahlu rekonštrukciu počas prevádzky v čo najkratšom čase a s minimálnym obmedzením obyvateľov domu.

Riešením je prefabrikácia. Aplikovaním prefabrikovaných fasádnych systémov možno pomerne rýchlo zrealizovať premenu panelového domu s veľkými tepelnými stratami na modernú architektúru s energetickou úsporou pohybujúcou sa približne na úrovni 90 %. Dobrým príkladom takejto obnovy je realizácia rakúskeho ateliéru Arch+more v Linzi z roku 2007 (obr. 2). Dom z 50. rokov 20. storočia je obalený prefabrikovanými viacvrstvovými fasádnymi panelmi so zaskleným povrchom. Tieto panely majú vzduchovú medzeru na akumuláciu teplého vzduchu, otvory na prívod a odvod vzduchu na nútené vetranie a priehľadné časti s integrovaným tieniacim systémom. Táto metóda rekonštrukcie nie je technicky náročná, prináša architektonickú kvalitu a zároveň pasívny štandard so spotrebou tepla na úrovni 15 kWh/(m² . rok).

Obr. 2 Obnova bytového domu v Linzi – použité prefabrikované fasádne panely, dosiahnutá úspora energie 90 %, (Arch+more) [19]

Obr. 3 Štúdia obnovy zásahom do hmoty panelového bytového domu od poľského ateliéru WWAA [16]

Obr. 4 Štúdia obnovy obvodového plášťa, ktorá výrazne mení charakter aj dispozíciu bytového domu, Lacaton, Vassal, Druot. [18]

Záver
Panelové bytové domy na Slovensku nevyhovujú súčasným požiadavkám a ich obnova je nevyhnutná. Vo väčšine prípadov prevládajú len parciálne riešenia bez výhľadu do budúcnosti. Panelové bytové domy tvoria veľký podiel z celkového počtu bytov a je takmer nemožné ich všetky nahradiť novostavbami. Preto sa musí nájsť cesta k dlhodobému udržaniu ich životnosti aj v 21. storočí.

TEXT: Ing. arch. Vladimír Šlachtovský
FOTO: pozri literatúra

Ing. arch. Vladimír Šlachtovský pôsobí ako doktorand v Ústave architektúry obytných budov Fakulty architektúry STU v Bratislave.

„Treba si uvedomiť, že čiastočné a kvalitatívne nedostatočné zákroky sú horšie ako žiadne. Tieto zákroky využívajú nielen vzácny investičný kapitál súčasnosti, ale aj budúcnosti a tým zabraňujú dlhodobým a lepším riešeniam!“ (Ernst Heiduk, Carinthia University of Applied Sciences)

Literatúra
1.    Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov I. Bratislava: JAGA GROUP, 2001.
2.    Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov II. Bratislava: JAGA GROUP, 2002.
3.    Druot, F. – Lacaton, A. – Vassal, J. P.: Plus. Large scale housing development. An exceptional case. Paris: GG, 2007, s. 111.
4.    Bacová, A.: Zborník z III. medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2009. Bratislava: STU, 2009.
5.    Bacová, A.: Zborník zo IV. medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2010. Bratislava: STU, 2010.
6.    Pifko H. – Špaček R.: Efektívne bývanie. Bratislava: Eurostav, 2008.
7.    Hazucha J.: Rekonštrukcie panelových domov. Brno: Pass-net, Inštitút pre energeticky pasívne domy, 2007.
8.    http://www.uzemneplany.sk/clanky-a-publikacie/ ?article=47 (Marec 2010), http://www.oeaw.ac.at/isr/platte_wiba/sk/verteiler_sk.htm, (September 2010).
9.    Konečná, V.: Quo Vadis, Paneláku? 2010. Dostupné na: http://www.bydleni-iq.cz/temata/prestavby/quo-vadis-panelaku/.
10.    Jaslovský, M.: Panelstory po slovensky. 2010. Dostupné na: http://www.sme.sk/c/4834309/ panelstory-po-slovensky.html.
11.    Menšíková, J.: Lze z panelového domu udělat šetrné a zároveň kvalitní bydlení? 2010. Dostupné na: http://panelovedomy.ekowatt.cz/architektura/70-lze-z-paneloveho-domu-setrne-a-
-zaroven-kvalitni-bydleni.
12.    Rábek, Š.: Panelákom končí životnosť, existuje alternatíva? 2011. Dostupné na: http://rabek.blog.sme.sk/c/80091/Panelakom-konci-zivotnost-Existuje-alternativa.html.
13.    Dupal, J.: Skúsenosti z rekonštrukcie panelových bytových domov v západnej Európe. 2011. Dostupné na: https://www.asb.sk/sprava-budov/obnova-bytovych-domov/skusenosti-z-
-rekonstrukcie-panelovych-bytovych-domov-v-
-zapadnej-europe-3229.html.
14.    Mistrík, Ľ.: Obnova panelákov. Zajtra bude neskoro. 2011. Dostupné na: http://reality.etrend.sk/byvanie/obnova-panelakov-zajtra-bude-neskoro.html.
15.    http://www.stefan-forster-architekten.de/de/stadtumbau/haus-1-lessingstrasse/.
16.    http://www.wwaa.pl/en/works/PROJECT-START.
17.    http://www.archmore.cc/cms/projekte/wohnen-
-und-leben/idart_54-content.html.
18.    http://www.pblog.sk/wp-content/uploads/20080415-231820-z851-1.jpg
19.    http://eieducation.aarch.dk/fileadmin/filer/EIEducation/Translations/dk/Kursusmaterialer/IDM_presentation150sw.pdf.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.