Obnova bytového domu tepelnoizolačným systémom

Odkúpením bytu v bytovom dome do osobného vlastníctva ste sa nestali iba jeho hrdým vlastníkom, ale zobrali ste na seba aj zodpovednosť za jeho údržbu. Ak sa na prevod bytov vo vlastníctve obcí na nájomcov pozrieme z hľadiska životného cyklu stavby, je každému jasné, že sa niekto zbavil naozaj veľkého bremena.

 Návrhová životnosť panelových bytových domov bola na úrovni 80 rokov, pričom sa podľa STN EN ISO 8402: 1996 (Manažment kvality. Slovník) pod pojmom životnosť rozumie obdobie, počas ktorého vlastnosti stavby zostanú na úrovni zlučiteľnej s plnením základných požiadaviek. Inak povedané, je to časový úsek od uvedenia stavby do prevádzky až po stav, keď požadované vlastnosti klesnú pod prijateľné minimum. Dlhoročným skúmaním technického stavu panelo­vých bytových domov sa však podarilo pre­ukázať, že reálna životnosť je o 14 až 16 rokov nižšia ako návrhová. To v praxi znamená, že v priebehu najbližších 20 rokov bude nevyhnutné riešiť havarijný stav bytov realizovaných počas hromadnej výstavby. Prvé havarijné stavy častí budov sa podľa TSÚS očakávajú už v roku 2020. Preto sa celková obnova bytových domov stala v ostatnom období takou aktuálnou témou.

Technický stav nosných či obalových konštrukcií panelových bytových domov je naozaj alarmujúci. Preto by sa vlastníci v súvislosti s rekonštrukciou nemali pýtať, či sa im to oplatí, ale koľko času im ešte ostáva. Čím skôr sa do obnovy bytového domu pustia, tým väčšiu šancu na predĺženie jeho životnosti majú. Tento fakt si uvedomili aj vlastníci bytového domu na Jamnického ulici č. 12 v Karlovej Vsi v Bratislave. Okrem odstránenia systémových porúch a obnovy strešného plášťa v roku 2012 zlepšili tepelnoizolačné vlastnosti obvodovej konštrukcie. Bytový dom na Jamnického je realizovaný v stavebnej sústave P 1.14. Táto panelová konštrukčná sústava sa realizovala podľa typového podkladu Unifikovaná malorozponová stavebná sústava P 1.14/15 BA, ktorý spracoval ŠPTU Bratislava v roku 1980. Stavebná sústava je charakteristická predsadeným vrstveným (sendvičovým) obvodovým plášťom s hrúbkou 300 mm. Na základe vypracovaného tepelnotechnického posudku projektant navrhol hrúbku tepelnej izolácie 100 mm. Vlastníci bytov sa však rozhodli pre väčšiu hrúbku. Bytový dom nakoniec zateplili kontaktným tepelnoizolačným systémom s hrúbkou tepelnej izolácie 140 mm. Čo ich k tomu viedlo?

„Pri rozhodovaní o povahe tepelnoizolačného systému sme vychádzali z dostupných informácií o vplyve systému a hrúbky na konečný efekt zateplenia. Keďže obvodový plášť nášho bytového domu má povahu betónového sendviča (panel – izolant – panel), ktorý je sám osebe nepriedušný, nebáli sme sa uvažovať o väčšej hrúbke bez vplyvu na zmenu vlhkosti v bytoch. A to aj napriek vedomiu, že po desiatich centimetroch hrúbky tepelnej izolácie má každý dodatočný centimeter geometricky nižšiu efektivitu. Jednorazové investičné náklady na samotný hrubší materiál (pričom náklady na prácu zateplenia sú takmer rovnaké) sú totiž rádovo nižšie ako predpokladané zvyšovanie cien energie v nadchádzajúcich rokoch. Náš názor podporuje aj skutočnosť, že hrúbka tepelnej izolácie sa v ostatných rokoch pozvoľna zvyšovala (v minulosti bola štandardná hrúbka 50 mm, dnes je 100 mm a domnievame sa, že na konci tohto desaťročia sa stane štandardom tepelná izolácia s ešte väčšou hrúbkou). Jedným z neodškriepiteľných argumentov, ktorý hovorí v prospech hrubšieho tepelnoizolačného systému, je aj posun rosného bodu ďalej od pôvodného plášťa budovy, čo dramaticky zvyšuje životnosť stavby a komfort bývania,“ hovorí o dôvodoch JUDr. Martin Boržík, LL.M., predseda Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Jamnického 12.

Zateplením sa okrem ochrany obvodového plášťa a minimalizácie objemových zmien dosiahlo aj zlepšenie akumulačných vlastností obvodového plášťa bytového domu. V súlade s požiarnymi predpismi sa na zateplenie bytového domu do výšky 22,5 m použil kontaktný tepelnoizolačný systém s tepelnou izoláciou na báze EPS a od výšky 22,5 m s tepelnou izoláciou na báze minerálnej vlny. Na fasádu sa lepil do lepiacej malty a kotvil v súlade s kotevným plánom rozperkami. Z hľadiska dostupnosti kotiev v minulosti predstavovali väčšie hrúbky tepelnej izolácie pomerne veľký problém. V súčasnosti možno kotviť tepelnú izoláciu aj s väčšou hrúbkou. Výrobcovia dokážu na objednávku vyrobiť kotvy presne podľa špecifikácie zákazníka.

Investor: Spoločenstvo vlastníkov bytov, Jamnického 12, Bratislava Zhotovovateľ: JORDAN – SP, s. r. o. Tepelnoizolačný systém: Baumit Pro s izolačnými doskami EPS Baumit Pro s minerálnymi izolačnými doskami Tepelná izolácia: Fasádne tepelnoizolačné dosky Austrotherm EPS F minerálne fasádne izolačné dosky Fasrock ­Rockwool Lepiaca malta: Baumit Pro Contact Rozperné kotvy: Bravoll PTH Stierková malta: Baumit ProContact Sklotextilná mriežka: Baumit StarTex Povrchová úprava: Baumit SilikatTop

Zhotovenie tepelnoizolačného systému
V prípade nerovností do hrúbky maximálne 10 mm sa polystyrén lepil na podklad nanesením lepiacej malty na jednotlivé dosky. Na dosku sa nanieslo 6 terčov a zároveň sa vytvoril lepivý lem po obvode. Pri väčších nerovnostiach (viac ako 1 cm) sa podklad vyrovnal vápenno-cementovou maltou. Izolačné dosky sa kládli na väzbu zdola nahor, na rohoch budovy sa previazali. Škáry, ktoré vznikli medzi tepelnoizolačnými doskami, sa vyplnili pásmi tepelnej izolácie, resp. polystyrénovým tmelom. Po nalepení tepelnoizolačných dosiek sa dosky kotvili (4 až 6 ks/m2; v závislosti od miesta kotvenia a kotveného materiálu sa počty kotiev menili v súlade s kotevným plánom) tanierovými rozpernými plastovými kotvami (minimálna hĺbka kotvy v podkladovej vrstve 50 mm). Na nalepenú vrstvu izolačných dosiek sa naniesla stierkovacia malta, do ktorej sa vtlačila sklotextilná mriežka, na ktorú sa naniesla ďalšia vrstva stierkovacej malty. Vrstvy stierkovacej malty sa prebrúsili do vodorovnej roviny. Vytvrdnutá stierkovacia malta sa pred aplikáciou finálnej povrchovej úpravy napenetrovala. Povrchová úprava sa realizovala hladenou farebnou silikátovou omietkou s hrúbkou 1,5 mm v navrhnutých farebných odtieňoch.

Riešenie detailov
Oblasť, v ktorej sa bytový dom nachádza, je charakteristická nepriaznivými poveternostnými podmienkami – náporovým dažďom a silným vetrom. Z tohto dôvodu sa musel vyriešiť detail napojenia okien a dverí na ostenie. Ostenia okien a dverí sa zateplili ­tepelnou izoláciu s hrúbkou 30 mm. Rohy ostenia sa vystužili rohovými lištami z PVC s armovacou tkaninou s preložením 100 mm na každú stranu. Vnútorné napojenie na okenné rámy sa riešilo lištami APU. Okná sú navyše zabezpečené hliníkovou (ALU) páskou.

Výber tepelnoizolačného systému
Pri výbere vhodného tepelnoizolačného systému vlastníci bytov prihliadali predovšetkým na kvalitu zhotovenia. Do úvahy tak podľa slov JUDr. Martina Boržíka, LL.M., prichádzali dva hlavné systémy, ktoré sú tunajšie firmy schopné kvalifikovane namontovať – Baumit a Terranova. „Rozdiely medzi nimi neboli nijako podstatné, a tak sme k rozhodnutiu o použitom systéme dospeli po diskusii so stavebným dozorom. Vybrali sme podľa toho, s ktorým systémom mal väčšie skúsenosti. Trvanlivosť oboch systémov bola už v praxi odskúšaná a viac ako použitý systém rozhoduje kvalita samotných vykonávaných prác.“

Výber zhotovovateľa
Vlastníci sa síce môžu rozhodnúť pre správny kontaktný tepelnoizolačný systém, ale ak firma, ktorá zateplenie realizuje, neakceptuje technologické predpisy a postupy, nemá dostatočné skúsenosti, vlastníci nedostanú to, za čo zaplatili. V dôsledku chýb, ktoré nesprávnou aplikáciou tepelnoizolačného systému vznikli, treba často pristúpiť k jeho oprave, v horšom prípade k jeho úplnému odstráneniu. Vlastníci sa tak dostávajú nielen na začiatok, ale musia počítať aj s vynakladaním ďalších finančných prostriedkov. Čo všetko brali do úvahy pri výbere zhotovovateľa vlastníci bytov na Jamnického ulici?

„Náš tender na dodávateľa obsahoval tieto kritériá: cena, dĺžka záruky, počet overených referencií (stavieb rovnakého alebo podobného druhu), výška zmluvnej pokuty za reklamovanú poruchu (zatečenie) a výška úroku drobného úveru v prípade potreby dofinancovania stavby, ktorý nám poskytne sám dodávateľ. Kritériá nemali konkrétnu váhu a voľne sme o nich diskutovali na schôdzi vlastníkov, kde sa o dodávateľovi rozhodlo. Domnievame sa, že viaceré kritériá pri posudzovaní ponuky motivujú potenciálnych dodávateľov viac uvažovať o najlepšom spôsobe realizácie diela s prihliadnutím na ich postkonštrukčnú zodpovednosť. Len pre zaujímavosť: vybrali sme dodávateľa, ktorý mal najnižšiu cenu a zároveň najlepšie spĺňal väčšinu ostatných kritérií, firmu ­JORDAN – SP, s. r. o.,“ zdôvodňuje výber JUDr. M. Boržík.

Stavebný dozor
Podľa slov JUDr. M. Boržíka je stavebný dozor nielen nevyhnutnou súčasťou rekonštrukčného zámeru na overenie riadneho dodania prác, ale je aj hlavnou pákou investora, ktorý financuje tento náročný projekt. „Rozhodli sme sa najať stavebný dozor, ktorý bol na stavenisku prítomný viackrát za týždeň a mal aj medzinárodné skúsenosti v oblasti dozorovania rekonštrukčných prác obvodových plášťov štandardných, ako aj historických budov. Dodanie zateplenia aj vďaka tomu prebiehalo podľa najprísnejších medzinárodných štandardov a v spojitosti s hrúbkou izolantu sme presvedčení, že sme vykonali maximum na predĺženie životnosti nášho bytového domu,“ pokračuje.

Benefity zateplenia
O benefitoch je v súčasnosti ešte ťažko hovoriť, keďže konečná faktúra za teplo spotrebované v roku 2012 ešte nie je k dispozícii. „V každom prípade, bezprostredne po ukončení tepelnoizolačných prác sme s dodávateľom tepla nastavili režim variabilnej a fixnej zložky tak, aby sa finančné prostriedky vynaložené na nový obvodový plášť vrátili čo najskôr. Vedľajším benefitom je napríklad aj vyššia teplota teplej vody za tie isté peniaze, keďže cirkulačný systém prechádza pozdĺž všetkých poschodí zatepleného bytového domu. Veríme, že na každom byte dôjde ku globálnemu mesačnému šetreniu približne vo výške 20 až 25 eur, čo v dnešných náročných časoch predstavuje ročne pomerne významnú sumu peňazí. Počas samotného zatepľovania sme oproti pôvodnému projektu vylepšili niektoré ďalšie stavebné prvky (kvalitnejšia a tepelne izolovaná podlaha balkónov, vďaka čomu z nich možno teraz vytvoriť kvalitné zimné záhrady, resp. nadštandardné izolačné pásky na osteniach okien, ktoré za málo peňazí hrajú veľa muziky v podobe zvýšenej ochrany proti prenikaniu vody,“ hovorí o očakávaných benefitoch JUDr. M. Boržík.

Prvé ohlasy na zateplenie zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov nenechali na seba dlho čakať. Pri priebežných návštevách spojených s odpočtami vodomerov v januári 2013 a po prvých mrazoch a nízkych teplotách vonkajšieho vzduchu hlásili vlastníci v obytných miestnostiach mimoriadne teplo, a to napriek tomu, že radiátory sú nastavené na minimálne teploty, resp. sú úplne vypnuté. Osobne za seba môžem vyhlásiť, že som skutočne celú zimu radiátory ani raz nezapol (bývam na 3. poschodí z 12) a v izbách som mal nepretržite viac ako 22 stupňov Celzia,“ dodáva JUDr. M. Boržík.

Odporúčanie budúcim investorom
V ostatnom čase sa v oblasti zatepľovania šíri demagógia, že zateplenie vlastne ani netreba realizovať, keďže zníženie spotreby tepla v zateplených bytových domoch spôsobí nárast cien energie, aby sa vykryli fixné náklady výrobcov tepla. Podľa JUDr. M. Boržíka s rekonštrukciou obvodového plášťa však práve preto netreba vôbec váhať. „Čím neskôr sa bytový dom zateplí, tým neskôr budú vlastníci iba dobiehať vlak a každý rok bude bytový dom strácať viac financií na kúrení. Pokiaľ ide o zateplenie, netreba prehliadať ani funkciu zvýšenia životnosti bytového domu a odstránenie prípadného zatekania, ktoré je pre panelové bytové domy v našich podmienkach príznačné. Investícia sa nepochybne pozitívne prejaví aj v komforte a kultúre bývania, ktorú ocenia súčasní vlastníci bytov pri ich užívaní alebo predaji za lepšiu cenu.“

TEXT: Andrea Dingová
OBRÁZKY a FOTO:  Baumit, Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.