Obnova exteriérových priestorov bytu

Súčasťou obnovy bytových domov sa v súčasnosti stáva aj obnova exteriérových priestorov. Tvoria významnú súčasť bytových domov a ich obnova prispieva k zvyšovaniu kvality obytného prostredia. Najdôležitejším aspektom pri takomto postupe je výber vhodných metód obnovy akceptujúcich celkový architektonický výraz bytového domu.

Zvyšujúce sa nároky obyvateľov panelových bytových domov sa postupne preniesli z vnútorného priestoru bytu na exteriérové priestory bytových domov. Dôležitosť týchto priestorov pre obyvateľov panelových bytových domov dokázali výsledky výskumného projektu v rámci programu cezhraničnej spolupráce EÚ Interreg IIIA – Plattenbausanierung in Wien und Bratislava (Sanácia panelových bytových domov vo Viedni a Bratislave) [1]. V rámci tohto výskumného projektu sa realizoval sociologický výskum, v ktorom sa skúmali potreby obyvateľov panelového domu. Za dominantnú nevýhodu bývania v panelovom bytovom dome označili obyvatelia nedostatočnú plochu exteriérových priestorov bytu, vhodných napríklad na umiestnenie stolovania pre štyri osoby. V súčasnosti nie je totiž reálne v priestore lodžie umiestniť takmer žiadne stolovanie.

Expanzia revitalizačných zásahov najmä v panelových domoch je v súčasnosti na Slovensku markantná. Problémom týchto zásahov je, že sa orientujú iba na sanáciu strešného a obvodového plášťa. Iba malé množstvo zásahov sa zameriava na odbornú obnovu exteriérových plôch, napriek tomu, že nízke ceny stavebných materiálov spôsobené hospodárskou krízou, umožňujú správcom panelových bytových domov siahať po náročnejších metódach obnovy ako v minulosti. Podstatu obnovy exteriérových plôch by v súčasnosti mali tvoriť metódy umožňujúce nielen údržbu existujúcich balkónov a lodžií, ale aj ich plošnú expanziu vo forme dostavby nových konštrukcií (obr. 1). Jednou z dominantných úloh pri aplikácii týchto zásad je akceptácia charakteristického výrazu bytového domu. Iba takýmto komplexným postupom možno totiž dlhodobo zhodnotiť bytový dom a poskytnúť jeho obyvateľom prospech z obnovených exteriérových priestorov (obr. 2).

Pri obnove bytového domu treba predovšetkým definovať najvhodnejšie metódy obnovy exteriérových priestorov a architektonické kritériá obnovy balkónov a lodžií (obr. 3).
 
Exteriérový priestor a jeho väzba na dipozíciu bytu
Dispozičným problémom balkónov a lodžií v panelovom bytovom dome je ich monofunkčnosť. Ako upozorňuje český architekt Josef Kiszka: „Malé balkóny sa používajú iba ako úložný priestor“. [2] Najfrekventovanejším uplatnením exteriérových priestorov v bytovom dome je hospodárska funkcia prislúchajúca ku kuchyni. Možnosť iného využitia balkóna v panelovom dome je limitovaná nielen jeho prevádzkovými väzbami na hospodársku alebo nočnú časť bytu, ale aj plošným štandardom exteriérových priestorov. Aj keď sa balkón alebo lodžia nachádza vo väzbe na dennú zónu, ich plošná výmera alebo nedostatočná hĺbka neumožňuje širšiu škálu funkčného využitia. Hĺbka lodžií od 800 do 1 200 mm, ktorá je v panelových domoch najčastejšia, neumožňuje umiestnenie väčšiny zariaďovacích predmetov dennej zóny (obr. 4). Nemožno vytvoriť populárne prevádzkové väzby medzi kuchyňou a exteriérovým stolovaním alebo väzby medzi obývacou izbou a obytným balkónom. Architektonická náprava týchto dispozičných problémov a vytvorenie preferovaných prevádzkových väzieb je finančne nákladné.

Metódu na riešenie dispozičných a priestorových problémov exteriérových priestorov predstavil profesor Hansruedi Preisig. Táto metóda sa zakladá na pripájaní novej oceľovej konštrukcie na fasádu panelového domu (obr. 5). Takto vzniknutým priestorom možno zväčšiť existujúcu lodžiu, vytvoriť balkón vo väzbe na miestnosť, v ktorej v pôvodnej realizácii domu chýbal (balkón – obývacia izba), plnohodnotne zväčšiť obytnú miestnosť alebo vytvoriť zimnú záhradu.

Profesor Preisig popisuje výhodu svojej metódy: „K existujúcim budovám sa pridávajú arkiere so vsadeným oknom. Umiestnené budú tam, kde je nutné rozšíriť priestor spální, zväčšiť jedálenský kút v kuchyni alebo zväčšiť balkóny.“ [2] Uplatnením tejto metódy možno efektívne riešiť nielen priestorový problém, ale veľmi vhodným spôsobom upraviť charakteristický výraz panelového bytového domu.

Obr. 4  Zariaďovacie predmety exteriérového priestoru [2]

Obr. 5  Pripájanie nových konštrukcií na fasádu bytového domu [9]

Obr. 6  Zabezpečenie exteriérového priestoru prvkami kinetickej fasády [1]
–>–>
Využiteľnosť exteriérového priestoru
Využiteľnosť exteriérového priestoru závisí od výberu obvodového zábradlia. Druh zábradlia ovplyvňuje nielen celkový výraz fasády, ale aj jej priehľadnosť. Vo väčšine prípadov sa priehľadné zábradlia stávajú miestom nevhodných úprav zo strany majiteľov bytov. Tento jav, ktorí architekti mnohokrát nerešpektujú pri výbere materiálu na zábradlie, sekundárne devastuje navrhovaný výraz priečelí bytových domov.

V prípade panelových bytových domov sa najčastejšie navrhovali masívne zábradlia, v menšej miere kombinované alebo ľahké zábradlia. Výhodou masívnych zábradlí je zvý­šená miera súkromia vo vnútornom priestore bytu, naopak transparentné ľahké zábradlia zosilňujú väzby medzi exteriérom a bytom.

Pri výbere zábradlia zohráva dôležitú rolu mentalita obyvateľov bytového domu. Napríklad extrovertnejší obyvatelia Holandska alebo južných krajín vnímajú vlastnú intimitu v byte menej citlivo. Naopak, pre Slovensko je charakteristický skôr introvertný spôsob bývania, čo dokazujú aj mnohé úpravy znižujúce transparentnosť zábradlí.

Ideálnym materiálom vhodným na zhotovenie zábradlia exteriérového priestoru bytu by bol materiál schopný efektívne meniť svoju priehľadnosť. Cez deň, keď je obyvateľom príjemný kontakt z exteriérom, by bol transparentný, cez noc, keď byty pripomínajú výkladné skrine, by sa zmenil na nepriehľadný. Riešením sú hi-tech materiály budúcnosti, polopriehľadné inteligentné fasády alebo displeje OLED, použiteľné na mediálnych fasádach (Fasáda s obrazovým motívom, ktorý sa vytvára nanesením farebného prášku na sklenené tabule. Tým fasáda pripomína napríklad obrazovku televízie).
 
Zabezpečenie exteriérového priestoru
Zabezpečenie exteriérových priestorov prízemných bytov je problémom nielen panelových domov, ale aj novostavieb bytových domov. Pokiaľ sa v čase tvorby projektovej dokumentácie a pri kreslení architektonických a konštrukčných detailov s týmto problémom nepočíta, ostáva jeho riešenie na obyvateľoch bytov. Týmto spôsobom sa však zabezpečenie priestorov redukuje na doplnkové konštrukcie vo forme mreží alebo iných výplní z tyčových prvkov. Individuálne riešenia tohto typu majú negatívny vplyv na architektonický výraz fasád bytových domov. Ide o pomerne frekventovaný problém slovenských sídlisk.
Efektným riešením tohto problému je využitie kinetických fasád (obr. 6). Ich aplikácia v úrovni okennej výplne balkónu alebo lodžie umožňuje kinetickým prvkom vytvárať závetrie a pri uzatvorení úplné prekrytie okenného otvoru. Toto riešenie odstraňuje nielen problém bezpečnosti bytu, ale prostredníctvom závetria umocňuje pocit súkromia na balkóne alebo lodžii. Kinetická fasáda je zároveň architektonickým výrazovým prostriedkom, umocňujúcim rytmické členenie priečelia bytového domu. Je súčasnou alternatívou riešenia problému bezpečnosti nielen pri rekonštrukcii panelových bytových domov, ale aj pri realizácii novostavieb bytových domov. Aj v ich prípade sa totiž na aspekt bezpečnosti prízemných bytov často zabúda.

Najčastejšie využívaná metóda aplikácie elektronických prostriedkov (kamerový, pohybový detekčný systém) by mala byť iba sekundárnou úrovňou riešenia zabezpečenia, ak sa s ním nepočíta už v architektonickom návrhu. V prípade rekonštrukcie prízemných bytov je vhodné uplatniť elektronické riešenie, ktoré sa bežne používa pri navrhovaní inteligentných bytov. Ide o napojenie exteriérových žalúzií na bezpečnostný systém a centrálny riadiaci systém, ktorým sa pri opustení bytu automaticky zabezpečí vstup z exteriérového priestoru proti vniknutiu.

Vplyv exteriérového priestoru na energetickú úsporu bytu

Jedným zo spôsobov dosiahnutia energetických úspor v panelovom bytovom dome je aplikácia pasívnych solárnych systémov. Balkón alebo lodžia sa zaraďujú medzi otvorené energetické medzipriestory, ich zasklením vzniká uzavretý energetický medzipriestor, ktorým sa vytvára ochrana inteligentnej budovy proti klimatickým vplyvom. Pri pasívnom využívaní slnečnej energie jednotlivé časti budovy preberajú funkciu pasívneho solárneho prvku. Medzi pasívne solárne systémy možno zaradiť akumulačné solárne steny, solárne kolektory, energetické fasády, dvojité transparentné fasády, energetické strechy, zimné záhrady zasklené balkóny a lodžie. Využívanie pasívnych solárnych systémov sa považuje za jeden z najúčinnejších spôsobov pri redukovaní poplatkov za energiu. Nutnosť ich využívania v budovách je stanovená v smernici č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. 12. 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

Odborník na využitie obnoviteľných zdrojov energie A. M. Omer z Nottinghamu (Spojené kráľovstvo) uviedol: „Budovy by sa mali navrhovať podľa klimatických podmienok na mieste, kde sa budú realizovať tak, aby sa redukovala potreba mechanického vykurovania“. [3] Až 45 % energie potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody v budove možno ušetriť kombináciou kvalitných technologických riešení, ako je napríklad dvojitá fasáda, inovatívne tieniace systémy alebo nové izolačné materiály s prirodzeným vetraním.

Tvorba pasívnych solárnych systémov úpravou balkónov a lodžií panelových bytových domov je jedna z efektívnych možností energetickej úspory v panelových domoch. Umožňuje zároveň celoročné využitie týchto balkónov a lodžií ako zimných záhrad (obr. 7). Ich technické riešenie by malo byť súčasťou projektu projektovej dokumentácia architektonickej obnovy panelových domov.
 

Tvorba terás na strechách panelových bytových domov

Transformačné tendencie v 21. storočí sa odrážajú aj v obytných budovách, ktoré reflektujú meniace sa potreby užívateľov. Mestá na Slovensku bojujú s nedostatkom stavebných pozemkov v centrálnych mestských polohách. Jedno z riešení tohto problému predstavujú nadstavby domov, v zahraničí označované ako penthouse. Množstvo panelových bytových domov sa nachádza v blízkosti centier miest a ich plochú strechu možno vnímať ako lukratívny pozemok vhodný na výstavbu penthousov.

Pre túto špecifickú formu bývania v mestách je charakteristický vyšší štandard bývania. Ide o snahu získať komfort bývania porovnateľný s rodinným domom aj v husto zastavaných mestských zónach. Penthouse možno charakterizovať ako obytnú jednotku realizovanú na najvyššom podlaží objektu s charakterom bývania v rodinnom dome. Pre penthouse sú typické veľké terasy s výnimočnými výhľadmi na mesto (obr. 8). Väčšina panelových bytových domov redukovala možnosti využitia vonkajších plôch bytov na lodžie. Riešenie terás pre penthousy na najvyšších podlažiach by malo pozitívny dosah aj na obyvateľov podstrešných bytov, ktoré desaťročia čelia systémovým poruchám pôvodných plochých striech. Prisťahovaním nových skupín obyvateľstva do starších bytových domov môže dôjsť aj k pozitívnej zmene štruktúry obyvateľstva, čo môže výrazne pomôcť k humanizácií obytného prostredia na Slovensku.
Príklad tvorby terás na streche panelového domu predstavuje výskumný projekt v rámci cezhraničnej spolupráce Interreg IIIA – Plattenbausanierung in Wien und Bratislava (Sanácia panelových bytových domov vo Viedni a Bratislave). Návrh riešenia panelového domu, prezentuje nadstavané byty s terasami, umožňujúcimi nadštandardné využitie (obr. 9).

Záver
Existencia exteriérových priestorov bytových domov sa nevyhne radikálnym rekonštrukčným zásahom. Bežná údržba týchto priestorov nedokáže saturovať požiadavky súčasných obyvateľov bytov. Radikálne zásahy by sa mali dotknúť ich energetickej bilancie, bezpečnosti, dispozičných a prevádzkových kvalít. Architektonický koncept obnovy bytového domu by mal vo svojom riešení počítať aj s obnovou balkónov, lodžií a terás, ktoré zvyšujú prevádzkové kvality, celoročnú využiteľnosť a hodnotu bytov.

TEXT: Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.
OBRÁZKY a FOTO: použitá literatúra, thinkstock.com
 
Ing. arch. Branislav Puškár, PhD., pôsobí v Ústave architektúry obytných budov Fakulty architektúry STU v Bratislave.
 
Literatúra
1.    Achatzi, H. P.: Wohnhaus in Berlin. In: Detail 7/1997, ISSN 0011-9571.
2.    Bobák, B.:Nekamenujte architekty. In: Stavba 5/2000, ISSN 1210-9568.
3.    Omer, A. M.: Renewable building energy systems and passive human comfort solutions. In: Renewable and Sustainable Energy Reviews. ISBN 0-13-095246-X, Dostupné na http://www.sciencedirect.com/science, 2. 10. 2006.
4.    Brinkmann, U.: Die Berliner Architekturausstellung Interbau. In: DB08/2007, ISSN0721-1902.
5.    Búš, V.: Obnova balkónov na Piešťanskej ulici 5 až 7 v Bratislave. In: ASB 06-07/2001, ISSN1335-1230.
6.    Hahn, T.: Balkonregale mit Belüftung und Sonnenschutz. In: FassadenTechnik, 3/1998, ISSN 0948-1214.
7.    Jäger, O.: Wohnanlage Asemwald in Stuttgart.
In: DB11/2009, ISSN0721-1902.
8.    Kaiser, G.: Dezente Polychromie. In: DB01/2009, ISSN0721-1902.
9.    Antal, J.: Praktická príručka funkčných a technických požiadaviek na výstavbu. Bratislava: Verlag Dashöfer, 2007.
10. http://www.thewestminsterterrace.com/the_terrace/penthouse/views/terraces.php

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.