Obnova plochých striech bytových domov povlakovou krytinou na báze mPVC

Do roku 1989 sa na Slovensku realizovala hromadná bytová výstavba v podobe budovania panelových bytových domov s typizovanými riešeniami konštrukcií, ktoré majú rovnakú alebo podobnú charakteristiku.

Panelové bytové domy realizované do roku 1989 majú viaceré rovnaké znaky. Jedným zo spoločných menovateľov je aj jednoplášťová plochá strecha. V danom období sa kládol veľký dôraz na čo najväčšie ušetrenie finančných prostriedkov, a tak sa jednoplášťové ploché strechy realizovali bez spádovej vrstvy. Keďže financovanie výstavby bolo v tom čase plne v rukách štátu, boli projektanti aj dodávatelia stavebných prác nútení rešpektovať podobné rozhodnutia, hoci neboli v súlade s normatívnymi požiadavkami. Budovy sa realizovali podľa typizovaných projektov. Chyby projektu sa tak opakovane prenášali do praxe. Dnes treba vzniknuté poruchy a chyby odstraňovať. Návrh obnovy striech však okrem porúch a chýb vyplývajúcich z nevhodne spracovaných projektov komplikujú aj opravy, ktoré sa vykonávali bez rešpektovania špecifických vlastností týchto striech. Z tohto hľadiska treba návrhu obnovy prikladať veľký dôraz.

Charakteristika striech bytovej výstavby
Na zhotovenie plochých striech hromadnej panelovej bytovej výstavby realizovaných do roku 1989 sa používali materiály bežne dostupné v danom čase. Išlo o jednoplášťovú strešnú konštrukciu, po obvode s nábehmi so šírkou 600 mm. Nábehmi sa mal zabezpečiť odvod vody od atík, keďže sa takmer 90 % striech budovalo bez spádovej vrstvy. Ako povlaková krytina sa používali ťažké asfaltované pásy – išlo prevažne o oxidované asfaltované pásy. Klampiarske prvky sa vyrábali výhradne z pozinkovaného plechu. Tie sa väčšinou aplikovali v podobe oplechovania zvislej plochy atiky a na vodorovnú časť strechy. Na klampiarske plechy sa následne natavovala povlaková krytina z ťažkých asfaltovaných pásov. Rozdielna rozťažnosť kovového oplechovania a asfaltu však bola príčinou oddeľovania takto vyhotoveného spoja. V dôsledku toho dochádzalo k častým poruchám, napríklad k zatekaniu zrážkovej vody pod povlakovú krytinu. V neskoršom období, po roku 1980, sa preto začali vytvárať nábehy po okrajoch atík. Ťažké asfaltované pásy sa tak nenatavovali na oplechovanie v rovine strechy, ale nábehom sa posúvali pod oplechovanie atiky. Išlo síce o kvalitnejšie riešenie, ale problémy, ktoré vznikali v nespádovanej ploche, ostali nevyriešené. Na vodorovnej ploche zostávali mláky kyslej dažďovej vody. Ich odparovaním vznikal koncentrát kyslej vody. Jeho pôsobením sa povlaková asfaltovaná krytina rozleptávala a v kombinácii s vplyvom UV žiarenia značne degradovala. Obnovením takto degradovanej krytiny ďalšími novými vrstvami, vyhotovenými z ťažkých asfaltovaných pásov, sa problém síce odstránil, ale len dočasne. Strechy bolo nevyhnutné opravovať opakovane, a tak vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Proces degradácie urýchľovala aj vlhkosť hromadiaca sa v zdegradovaných ťažkých asfaltovaných pásoch.

Tento stav sa napravil až s nástupom nových technológií. Na stavebnom trhu sa začali objavovať povlakové krytiny na báze mPVC (mäkčený polyvinylchlorid), TPO/FPO (polyolefín), VAE (vinilacetátetylén) a podobne. Uvedené materiály sú odolné proti kyselinám, teda kyslým dažďom, a rovnako aj zásaditým látkam. Výhodou týchto technológií je ich systémovosť. Spoločne s povlakovou krytinou sa vyrábajú a dodávajú aj systémové poplastované plechy (vrstva plastu sa nanáša priamo na oplechovanie) vhodné na klampiarske práce a ukončovacie lišty stien. Povlaková krytina sa natavuje na vrstvu plastu nanesenú na poplastovaný plech. Termostatické povlakové krytiny na báze elastomérov ako napríklad EPDM túto výhodu nemajú.

Konštrukciu jednoplášťovej plochej strechy v minulosti tvorili dve vrstvy Polsidu s hrúbkou 2 × 50 mm, teda extrudovaný polystyrén s vlnitým spodným profilom s nataveným asfaltovaným pásom na vrchnej strane. Na takto vytvorenú podkladovú vrstvu sa ukladali panely na báze siporexu, t. j. penobetónu s hrúbkou 100 mm. Parozábrana sa v tom čase väčšinou nepoužívala. Z tepelnotechnického výpočtu vyplýva, že na zateplenie takto vytvorenej strešnej konštrukcie je nevyhnutné použiť vhodnú tepelnú izoláciu s hrúbkou 100 až 140 mm, v závislosti od požadovaného tepelného odporu. Zateplenie napríklad materiálmi na báze PUR peny s hrúbkou 50 až 60 mm nie je vyhovujúce. Strešný plášť pod tepelnou izoláciou môžu podchladzovať odvetrávacie otvory, ktoré sa na niektorých atikových paneloch vyskytujú, a preto ich treba pri obnove strešnej konštrukcie eliminovať.

Projekt návrhu obnovy plochej strechy
Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno za materiál vhodný na obnovu jednoplášťovej plochej strechy považovať povlakovú krytinu (mPVC, TPO/FPO, VAE a podobne). Použitím tohto typu povlakovej krytiny na bezspádovej plochej streche sa vytvorí vrstva odolná proti pôsobeniu kyslých dažďov. Spádovanie tak nie je nevyhnutné. Ak sa predsa len spádova­nie navrhne, môže sa vytvoriť veľkoplošnými panelmi na báze expandovaného polystyrénu (EPS) alebo panelmi na báze polyizokyanurátu (PIR) s hrúbkou 100 až 200 mm. Použiť minerálnu vlnu do strešného plášťa možno, je však menej odolná proti mechanickému namáhaniu a pri poruche krytiny vo veľkej miere pohlcuje zrážkovú vodu. V prípade striech neexistujú požiarne predpisy, zakazujúce použiť polystyrén ako napríklad v prípade fasád, pri ktorých je v závislosti od výšky budovy predpísané použitie vhodného typu tepelnej izolácie. Šírenie ohňa na strešnom plášti totiž nie je rovnaké ako v prípade fasád.

V rámci obnovy strešných konštrukcií treba riešiť aj obnovu telies strojovní. Na obnovu panelových stien strojovní sa odporúča použiť kontaktný tepelnoizolačný systém. Jeho pou­žitím sa zároveň odstránia dilatačné škáry medzi panelmi, ktoré sú často miestom zatekania budov. Súčasťou zatepľovania strechy by mala byť aj úprava oplechovania atiky, ktorá spočíva v predsadení oplechovania pred tepelnoizolačný systém na fasáde. Najvhodnejšie riešenie predstavuje osadenie dosiek OSB na vrchnú stranu atiky v primeranom spáde a s presahom pred atiku. Predsadenie by malo byť také, aby zaťaženie náporovým dažďom prenášala samotná doska OSB, a nie konštrukcia oplechovania, ktoré sa môže pri silnom vetre odtrhnúť a spôsobiť deštrukciu predsadeného oplechovania. Súčasťou správneho návrhu je dokonalé obalenie odvetravácích šachtičiek po celom ich obvode. Práve tieto konštrukcie sú častým zdrojom zatekania najmä pri náporovom daždi.

Záver
Pri návrhu detailov strešnej konštrukcie a konštrukcie fasády treba zohľadniť aj meniace sa poveternostné podmienky. Strešné a fasádne konštrukcie sú totiž okrem silných vetrov zaťažované aj častými náporovými dažďami. Tie je nutné zohľadniť už pri návrhu obnovy bytového domu a okrem rozpočtu vyhotoviť aj technickú správu doplnenú realizačnou dokumentáciou.
 
TEXT: Stanislav Čižmárik
FOTO: Strestav

Stanislav Čižmárik je konateľom spoločnosti Strestav, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.