Obnova zdravotnotechnických inštalácií bytových domov progresívnymi materiálmi

Obnova bytových domov v oblasti zdravotnotechnických inštalácií zahŕňa obnovu vodovodu, kanalizácie a plynovodu, ktorou sa sleduje, aby nové systémy a zariadenia vyhovovali normám platným v súčasnosti. Nové potrubné materiály by mali zabezpečiť životnosť systémov najmenej na 50 rokov.

V povojnovom období sa v Československu realizovalo v rámci hromadnej bytovej výstavby (HBV) okolo 1 200 000 bytov – z toho viac ako polovica na Slovensku. S unifikáciou a neskôr prefabrikáciou za začalo už v roku 1946, keď sa spustila sériová výroba inštalačného jadra [17]. Neskôr realizované konštrukčné sústavy z oblasti inštalácií sa vyznačovali kvalitným návrhom – inštalácie vyhovovali vtedy platným predpisom a technickým normám po všetkých stránkach. Z dnešného pohľadu vyzerá zaujímavo ojedinelý problém, ktorý sa vyskytol v súvislosti so svetlosťou splaškového odpadového potrubia pri výstavbe sídliska Bratislava-Petržalka, kde sa prvýkrát v republike začala výstavba bytových domov so 14 podlažiami, z toho 12 bytovými. Keďže vtedajšia norma umožňovala pripojiť na potrubie DN 100 len 13 záchodových mís, žiadali projektanti o výnimku v norme. V tom čase sa však na Stavebnej fakulte SVŠT končili práce na novej norme, v ktorej už bola táto požiadavka akceptovaná.

Kvalitu vtedajších typových projektov dokazujú aj ďalšie skúsenosti: svetlosti potrubí vyhovujú aj súčasným normám, zvislé vedenia sú vedené mimo obytného priestoru, čím sa znižuje šírenie hluku, inštalačný priestor je dostatočne veľký na doplnenie tepelnej izolácie pri obnove a úplne prístupný pri údržbe a opravách. K obnove zdravotnotechnických inštalácií tak dochádza zvyčajne až po ukončení ich životnosti, ktorá však nie je v právnych predpisoch stanovená. Napríklad v [9] sa uvádza životnosť vodovodu 30 až 60 rokov, kanalizácie 80 až 90 rokov, plynovodu 40 až 50 rokov. V STN EN pre vodovody a kanalizácie v budovách sa požaduje navrhnúť potrubné materiály tak, aby sa zabezpečila životnosť 50 rokov. V tejto súvislosti treba spomenúť aj ekonomickú životnosť, ktorá je určená európskou normou pre technické zariadenia budov v rámci energetického hodnotenia budov.

Konštrukčné systémy

Konštrukčné systémy panelových domov sa realizovali podľa typových podkladov, ktoré sa týkali stavebnej časti aj TZB. Typové podklady sa spracúvali celoštátne, je však známych veľa variantov, ktoré sa upravovali v krajských projektových organizáciách. Záujemcom o spracovanie projektu obnovy poslúžia najmä publikácie [10] a [11].

Vedenie zvislých a ležatých potrubí

Zvislé potrubia sa vedú v inštalačnom priestore bytu, ktorý je súčasťou požiarneho úseku bytu. Všetky potrubia sú po výške podlažia prichytené k stavebnej konštrukcii dvakrát. Potrubie vodovodu v spodnej časti sa začína kolenom. Vzhľadom na prefabrikáciu má prevažne konštantnú svetlosť. Pomocou T-kusov sú naň napojené jednotlivé byty s bytovým uzáverom a neskôr doplneným vodomerom. Potrubie studenej vody, teplej vody (TV), ako aj cirkulácia TV sú bez tepelnej izolácie, majú len ochranný plstený obal. Vplyv dĺžkovej rozťažnosti potrubia sa rieši len vo výškovej zástavbe nad 10 nadzemných podlaží, a to osovými kompenzátormi na stúpacích potrubiach. Splaškové odpadové potrubie je vedené za záchodovou misou, v spodnej časti sa končí pätkovým kolenom, horná časť je vyvedená nad strechu.

Potrubie plynovodu sa začína kolenom a v hornej časti končí pripojením najvyššieho bytu. Potrubia vodovodu a plynovodu prechádzajú cez strop s použitím chráničiek. Ležaté potrubia sú vedené pod stropom najnižšieho podlažia. Niektoré bytové domy mali alebo majú rozvod studenej vody zakopaný pod podlahou najnižšieho podlažia. Toto už vtedy nedovolené riešenie však viedlo k haváriám, ktoré boli o to horšie, že dochádzalo k veľkým nekontrolovaným únikom vody, ktoré museli užívatelia bytov dodávateľovi vody zaplatiť (až do zistenia poruchy a realizácie opravy). Vodovodné potrubia sú celkom dobre tepelne izolované, cirkulácia teplej vody je bez regulačných armatúr (do konca HBV sa u nás ani nevyrábali).

Použitý materiál

Stúpacie vodovodné potrubie je realizované z bežných oceľových pozinkovaných rúr (podľa nového označenia v normách EN je to stredne ťažký rad). V prvých desaťročiach hromadnej bytovej výstavby (HBV) bolo možné na rozvod studenej vody použiť aj oceľové rúry s vnútorným asfaltovaným povrchom. Pri ich použití však často dochádzalo k zámene materiálu na potrubie teplej vody, čo malo aj negatívne následky. Ako uzatváracie armatúry sa použili ventily, ktoré majú po prípadnej výmene vrškov takmer neobmedzenú životnosť. Splaškové odpadové potrubie sa vzhľadom na čas výstavby realizovalo najskôr z azbestocementových hrdlových rúr, potom sa používali hrdlové rúry z PVC. Výnimočne sa použili liatinové hrdlové rúry a tvarovky.

Plynovodné potrubie sa inštalovalo z oceľových čiernych rúr. Ležaté potrubia vodovodu sú zostavené z oceľových pozinkovaných rúr. Na uzavretie stúpacích potrubí a na príslušných miestach ležatých potrubí sa používali klasické ventily, v prípade teplej vody prevažne šikmé. Ležaté potrubia kanalizácie zavesené pod stropom sa realizovali z liatinových rúr, neskôr z PVC a hrubostenných rúr z PVC. Na zakopané úseky sa používala kamenina a hrubostenné rúry z PVC. Ležatý plynovod je z rovnakého materiálu ako stúpacie potrubie.

Dostupné podklady a obhliadka stavby pred obnovou ZTI

Základným podkladom na začatie prác na obnove ZTI je pôvodná projektová dokumentácia. Ak nie je k dispozícii, musí projektant uskutočniť dôkladnú obhliadku stavby. Celkový návrh obnovy sa musí vykonať tak, aby sa dodržali v súčasnosti platné normy a zabezpečila sa životnosť nových potrubných systémov najmenej na 50 rokov. Osobitnú pozornosť treba venovať vzťahu vodovodu na pitnú vodu a vodovodu na rozvod vody na hasenie požiarov. Okrem predstáv užívateľov bytov o obnove by mal projektant využiť doteraz publikované štúdie a praktické poznatky z realizácií. Prehľad o konštrukčných systémoch použitých počas HBV možno získať z [10] a [11]. Návrh zmeny ľahkého bytového jadra na murované a koncepčný návrh zmeny inštalačného priestoru z roku 1999 je znázornený v publikácii [9]. V žiadnom prípade by sa nemalo pristúpiť k nedovolenému spájaniu priestoru kúpeľne a WC.

Navrhovanie obnovy ZTI

Návrh obnovy sa robí v rámci celkovej obnovy domu (so zateplením atď.) alebo ako samostatná činnosť. Aj v rámci obnovy ZTI sa môže z rozličných dôvodov oddeliť obnova zvislých a ležatých potrubí. Po ukončení inštalačných prác treba prestupy stropmi zabezpečiť proti požiaru, a to podľa STN EN 1366-3.

Obnova vodovodu

Podľa STN EN 1717 treba pitnú vodu chrániť pred znečistením a spätným prúdením. Táto potreba však naráža na technické riešenie pôvodných vodovodných rozvodov, v ktorých sa pitná voda aj voda na hasenie rozvádza spoločným potrubím. Tento problém vystupuje v rámci obnovy najmä preto, že na rozvod vody sa používajú prevažne horľavé potrubné materiály. Projektant by mal rozvody na pitnú vodu a hasenie oddeliť hneď za vstupom vodovodného potrubia do domu. Ako riešiť rozvod vody na hasenie (či ho ponechať alebo navrhnúť nové technické riešenie), ukazuje STN 73 0834. Požiadavky tejto normy sú rozdielne na základe toho, či ide o budovy postavené do roku 1977, od roku 1977 do roku 2000 alebo budovy postavené po roku 2000. Na zabezpečenie ochrany pitnej vody sa na Slovensku bežne používajú zabezpečovacie zariadenia typu EA, teda spätné klapky. Toto riešenie je však v rozpore s STN EN 1717, ktorá na oddelenie pitnej vody a vody na hasenie požiarov požaduje napríklad zabezpečovacie zariadenie typu BA. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že zariadenie má stratu tlaku asi 1 bar, čo prináša problémy s inštaláciu vo vyššej zástavbe. Zariadenie musí mať zabezpečený odtok, pretože počas poruchy dochádza k spätnému výtoku s objemom až 35 m³/h.

Optimalizácia potrubných materiálov na obnovu ZTI

Pri obnove stúpacích potrubí ZTI treba navrhnúť aj ich pripojenie k nosnej konštrukcii. Niektorí dodávatelia využívajú pôvodné oceľové nosné konštrukcie, lepšie je však navrhnúť nové, spojené so stavbou na každom podlaží na dvoch miestach.

Potrubie na rozvod pitnej vody

Pri návrhu potrubia vodovodu na rozvod pitnej vody je vylúčené použitie oceľových pozinkovaných rúr (výnimočne iba na rozvod studenej vody, vznikajú tu však komplikácie pri znížení počtu technologických postupov). Problematika nevhodnosti, dokonca škodlivosti použitia oceľových pozinkovaných rúr je analyzovaná vo viacerých publiká­ciách, napríklad v [16]. Pri použití nových potrubných materiálov si treba vybrať kompletné systémy, ktoré obsahujú tvarovky, fixačné prvky a pod. Kombinácia výrobkov od rôznych výrobcov môže spôsobiť technické problémy, problémy pri preberaní stavby a ďalšie nepríjemnosti.

Pri návrhu materiálu na vodovodné potrubia treba vychádzať z konkrétneho výrobného radu svetlostí, pretože niektoré systémy majú k dispozícii len svetlosti napríklad do DN 50. Pri vyššej zástavbe to nevyhovuje a kombinovanie materiálov nie je vhodné. Druhým aspektom pri výbere vodovodného potrubia je výška zástavby. Projektant by sa mal snažiť vyhnúť sa používaniu kompenzátorov dĺžkovej rozťažnosti na zvislom potrubí (v plastovom potrubí nemajú význam, pretože osová sila pôsobiaca na činnosť kompenzátora je malá a potrubie skôr vybočí). V žiadnom prípade by sa nemal používať polypropylén. Na Slovensku sa v súčasnosti ešte používa, ale ani tlakový rad PN 20 nevyhovuje stanovenej životnosti 50 rokov [15].

Pri nižšej zástavbe vyhovuje potrubie PE-X, pričom univerzálne materiály predstavujú viacvrstvové rúry, medené rúry a rúry z nehrdzavejúcej ocele. Na prepojenie zvislých a bytových rozvodov možno použiť tzv. vlnovcové potrubie z nehrdzavejúcej ocele (použitie pružných hadíc je zakázané). Príklad použitia týchto rúr je na obr. 1. Za uzatváracie armatúry je najvýhodnejšie použiť výrobky z červeného bronzu, a to aj tam, kde sa pri lisovacích spojoch ponúkajú armatúry z nehrdzavejúcej ocele. Bez ohľadu na materiál musí byť stúpacie aj ležaté potrubie tepelne izolované podľa vyhlášky MH SR č. 282/2012 Z. z. Údaje o hrúbkach tepelných izolácií potrubia sú v tab. 1 a tab. 2. Pri prechodoch vodovodného potrubia cez stropy sa odporúča použiť protipožiarne manžety (u nás nie sú normatívne predpísané).

Obr. 1 Prepojenie nového vodovodného stúpacieho potrubia a pôvodného bytového rozvodu

Splašková kanalizácia

Ako nové potrubné materiály sa používajú rúry z polypropylénu (HTPP) a z polyetylénu. Najvhodnejšie na splaškové odpadové potrubia sú rúry, ktoré sú už z výroby odhlučnené. Spodné ukončenie odpadového potrubia sa vykonáva pomocou dvoch 45-stupňových kolien, horné ukončenie sa realizuje vetracou hlavicou s rovnakou svetlosťou ako odpadové potrubie. Zvodové potrubia pod stropom sa realizujú z hrubostenných PVC rúr alebo polypropylénového potrubia. Protipožiarne opatrenia pri prechodoch potrubia stropom nie sú u nás povinné, často sú však žiadané (obr. 2). Výrobcovia rúr a tvaroviek dodávajú (alebo sú v krátkom čase schopní vyrobiť) aj špeciálne tvarovky vyrábané počas HBV. Príklad ich použitia je na obr. 3.

Obr. 2 Pohľad na prechod kanalizačného potrubia cez strop s protipožiarnou manžetou

Obr. 3 Príklad použitia repliky „panelákovej trojodbočky“ z HTPP

Domový plynovod

Oceľové potrubia domového plynovodu sú celkom v dobrom stave, ku korózii dochádza najviac pri prechodoch cez stropné konštrukcie (vplyvom vlhkosti a vody na podlahových predeloch po vodovodných haváriách v bytoch). Oceľové potrubia plynovodu z čiernych rúr sa najčastejšie vymieňajú za medené potrubia s lisovacími spojmi. Za novinku možno považovať použitie vlnovcových systémov z nehrdzavejúcej ocele na rozvod plynu, sú opísané v [2]. Pri návrhu obnovy domového plynovodu sa možno niekedy stretnúť aj s nedovoleným vstupom plynového potrubia do domu – spod podlahy najnižšieho podlažia, ktorý si vyžaduje aj nový projekt plynovodnej prípojky (obr. 4).

Obr. 4 Príklad nedovoleného vstupu plynovodného potrubia do budovy

Posúdenie pôvodných svetlostí potrubia vzhľadom na nové normy

Aj keď v súčasnosti platia pri návrhu svetlostí potrubia nové normy, možno konštatovať, že svetlosti navrhnuté v typových podkladoch sú správne. Treba však prehodnotiť unifikované svetlosti vyžiadané pri pôvodnej výrobe. Netreba pritom akceptovať „rady“ niektorých dílerov o možnosti extrémne zmenšiť svetlosť ich dodávaného rúrového materiálu, pretože sa tým zvyšuje rýchlosť prúdenia s následnou hlučnosťou.

Vyregulovanie cirkulácie teplej vody

Vlastník veľkej budovy, ktorej celková podlahová plocha je väčšia ako 1 000 m², alebo správca veľkej budovy je podľa § 6 zákona č. 476/2008 Z. z. povinný zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody s centrálnou prípravou teplej vody. Úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť na každom odbernom mieste približne rovnakú výstupnú teplotu teplej vody, ktorá sa vplyvom tepelných strát v potrubiach ochladzuje. Podľa vyhlášky č. 364/2012 Z. z. treba distribučnú sústavu novej budovy alebo významne obnovenej existujúcej budovy pri výmene systému prípravy teplej vody navrhnúť tak, aby výpočtová teplota teplej vody s možnosťou termickej dezinfekcie bola 60 °C, výpočtová teplota teplej vody bez možnosti termickej dezinfekcie bola 70 °C, maximálny rozdiel teploty teplej vody medzi výstupným a vratným otvorom zásobníka bol najviac 5 K, z výtoku od otvorenia teplej vody vytekala do 30 sekúnd voda s výpočtovou teplotou 50 °C a tepelná strata potrubia neprekročila hodnotu 10 W/(m . K).

Hydraulické vyregulovanie cirkulácie môže byť statické, dynamické alebo staticko-dynamické. Spôsob kombinovaného vyregulovania je z pohľadu funkčnosti najvhodnejší, ale aj cenovo najnáročnejší. Kompenzuje nevýhody statického a dynamického vyregulovania. Pri statickom spôsobe vyregulovania je špecifické použitie vyvažovacích ventilov pri určitých častiach rozvodu teplej vody – moduloch, pričom modulom môže byť zvislá vetva aj ležatý okruh. Je vhodné použiť statické vyvažovacie ventily s meracími vsuvkami, ktoré slúžia na diagnostiku sústavy, ako aj na deklarovanie požadovaného prietoku a vystavenie protokolu o hydraulickom vyregulovaní. Pri statickom vyregulovaní sa do okruhu osadzuje termostatický ventil, ktorý uzatvára pri dosiahnutí požadovanej teploty daný okruh, čím umožňuje dosiahnuť teplotu aj v ostatných nepriaznivejších okruhoch. Nevýhoda termostatických ventilov spočíva v tom, že sústava sa počas nábehu správa ako nevyregulovaná, pretože všetky ventily sú naplno otvorené a najviac vody zateká práve do hydraulicky najpriaznivejšieho okruhu.
 

Výpočet s podporou programu výpočtovej techniky [3]

Tento výpočet je exaktný, a pretože sa upresňuje radom iterácii, je najpresnejší. Na základe zadania rozvodu TV a cirkulačného potrubia vypočíta program potrebné množstvo cirkulačnej vody tak, aby sa dodržala požadovaná hodnota prípustného poklesu TV pri kritickom výtoku. Program umožňuje previesť návrh potrebnej hrúbky izolácie na dosiahnutie požadovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla. Umožňuje navrhnúť rozvodné potrubie, cirkulačné potrubie, čerpadlo, regulačné armatúry a ich nastavenie. Môže sa použiť bez obmedzenia veľkosti distribučnej sústavy TV.

Výpočtová metóda bez použitia výpočtovej techniky [3]

Ide o metódu na základe zvolenej hodnoty lineárnej hustoty tepelného toku. Tento spôsob sa používa do dĺžkového rozsahu distribučnej sústavy 200 m od ohrievačov teplej vody. Výpočtový prietok v cirkulačnom potrubí teplej vody (Qc) v l/s sa za predpokladu nulového odberu vody v sústave stanoví podľa tepelných strát prívodného potrubia. Pri analýze existujúcej sústavy je trasa rozvodu stanovená, a aj keď sú k dispozícií údaje o sústave, treba sa presvedčiť, či zodpovedajú skutočnému stavu. Počas výstavby sa mohli niektoré trasy buď celkom zmeniť, alebo posunúť, čím vznikajú ďalšie nároky na materiál. Zmapovanie skutkového stavu znamená zistiť a overiť skutočné trasy potrubia, polohy odbočení a typy čerpadiel.

Pred samostatným návrhom a výpočtom rozvodu vody treba meraním alebo výpočtom zistiť tieto parametre sústavy na vstupe do budovy:  

• objemový prietok (l/h),
• dispozičný tlak (Pa),
• teplota teplej vody na výstupe ohrievača (°C).

Obr. 5 Návrh odvodu kondenzátu zo spodnej časti stúpacieho potrubia vetrania

Úpravy ZTI v súvislosti s obnovou bytového vetrania

V niektorých prípadoch sa užívatelia bytov rozhodnú pre obnovu bytového vetrania. Pôvodné vetracie systémy Shunt alebo aj jednorúrové z azbestocementových rúr s centrálnym ventilátorom na streche alebo s bytovými ventilátormi sa nahrádzajú zvislým pozinkovaným potrubím, ktoré treba v spodnej časti doplniť odvodnením kondenzátu. Príklad riešenia je na obr. 5.

Stanovenie podmienok prevádzky a údržby

Na dosiahnutie životnosti ZTI nepostačuje len ich kvalitný návrh a realizácia. Zároveň sa musí zabezpečiť aj kvalitná prevádzka a údržba, a to najmä vodovodného systému v budove. Požiadavky na prevádzku a údržbu sú uvedené v STN EN 806-5. Závažnosť požiadaviek tejto normy možno na záver príspevku ilustrovať textom z časti [12] citovanej normy: „Pri potrebe výmeny uzatváracieho ventilu za nový sa nesmie ako náhrada použiť guľový kohút.“

Literatúra

1. Hrdina, Ľ. a kol.: Technické zariadenia budov II. Zdravotná technika. Bratislava: Vydavateľstvo SVŠT, 1972.
2. Hrvík, P.: Ohybné vlnovcové zostavy na rozvod plynu. In: TZB Haustechnik, 2011, č. 2.
3. Januška, J.: Porovnanie výpočtových metód vyregulovania cirkulácie teplej vody. In: Zborník prednášok zo 17. Medzinárodnej konferencie Sanhyga v Piešťanoch, 2O12.
4. Jánošková, T.: Protipožiarne zabezpečenie inštalácií ZTI v bytových domoch. In: Zborník prednášok z medzinárodnej konferencie Sanhyga v Piešťanoch.
5. Kolektív autorov: Návrh dlhodobého programu obnovy budov. VTP 6-400 Obnova budov s dôrazom na bytový fond. Bratislava: VVÚPS Nova, 1999.
6. Peráčková, J. – Kuniková, Z.: Analýza návrhu hrúbky tepelnej izolácie podľa európskych noriem a predpisov. In: TZB Haustechnik, 2008, č. 4
7. Peráčková,J. – Jeleníková, I.: Ako zabezpečiť kvalitu vody v distribučných systémoch. In: TZB Haustechnik, 2011, č. 2
8. Peráčková, J. – Januška, J.: Čo priniesla pre prax vyhláška o tepelných izoláciach? In: Zborník prednášok z 18. medzinárodnej konferencie Sanhyga v Piešťanoch, 2013.
9. Sternová, Z. a kol.: Obnova obytných budov hromadnej bytovej výstavby. Obnova bytových jadier. MVaVP SR, 1999.
10. Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov. Hromadná bytová výstavba do r. 1970. Bratislava: JAGA Group, 2001.
11. Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov. Hromadná bytová výstavba po r. 1970. Bratislava: JAGA Group, 2002.
12. Šmelík, J.: Hydronické vyváženie cirkulačnej sústavy – základná podmienka objektívneho rozúčtovania nákladov za TÚV. In: Zborník prednášok z 9. medzinárodnej konferencie Sanhyga v Piešťanoch, 2004.
13. Valášek, J. a kol.: Ochrana pitnej vody vo vodovodných rozvodoch pred znečistením (ako používať STN EN 1717). Bratislava: Aurius, 2003.
14. Valášek, J.: Na rekonštrukcie ZTI už odborníkov nepotrebujeme? In: Zborník prednášok z 9. medzinárodnej konferencie Sanhyga v Piešťanoch, 2004.
15. Valášek, J. a kol.: Zdravotnotechnické zariadenia budov. Bratislava: JAGA Group, 2005.
16. Valášek, J.: Pozinkované potrubia vodovodov v budovách. In: TZB Haustechnik, 2012, č. 1
17. Valášek, J.: História zdravotnej techniky. In: Plynár, vodár, kúrenár + klimatizácia, 2012, č. 1
18. Vyhláška MH SR č. 282/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody.
19. Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. k zákonu č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.
20. Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti).
21. STN EN 806 Technické podmienky na zhotovovanie vodovodných potrubí na pitnú vodu vnútri budov. Časť 2: Navrhovanie. Časť 3: Dimenzovanie potrubia. Časť 5: Prevádzka a údržba.
22. STN EN 1366-3 Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 3: Tesnenia prestupov.
23. STN EN 1717 Ochrana proti znečisteniu pitnej vody vo vnútorných vodovodných rozvodoch a všeobecné požiadavky na zariadenia na ochranu proti znečisteniu spätným prúdením.
24. STN EN 1775 Zásobovanie plynom. Plynovody na zásobovanie budov. Maximálny prevádzkový tlak menší alebo rovný 5 bar. Odporúčania na prevádzku.
25. STN EN 10255 + A1 Nelegované oceľové rúry vhodné na zváranie a rezanie závitov. Technické dodacie podmienky.
26. STN EN 12256 Gravitačné kanalizačné systémy vnútri budov.
27. STN EN 12502-3 Ochrana kovových materiálov pred koróziou. Návod na hodnotenie pravdepodobnosti korózie v rozvodoch a zásobníkoch vody. Časť 3: Vplyv faktorov na žiarové pozinkovanie železných materiálov.
28. STN EN 15266 Zostavy ohybných vlnovcových potrubí z nehrdzavejúcej ocele na rozvod plynu v budovách s prevádzkovým tlakom do 0,5 bar.
29. STN EN ISO 12241 Tepelná izolácia technických zariadení budov a priemyselných prevádzok. Výpočtové pravidlá.
30. STN 73 082 Protipožiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia.
31. STN 73 0834 Protipožiarna bezpečnosť stavieb. Zmeny stavieb.
32. STN 73 6655 Výpočet vodovodov v budovách.
33. STN 73 6660 Vodovody v budovách.
34. STN 73 6760 Kanalizácia v budovách.
35. STN 92 0400 Protipožiarna bezpečnosť stavieb. Zásobovanie vodou na hasenie požiarov.
36. TPP 704 01 Odberné plynové zariadenia na zemný plyn v budovách

Text | prof. Ing. Jaroslav Valášek, PhD., zo spoločnosti LTA consult, s. r. o., Ing. Juraj Januška, PhD.
OBRÁZKY A FOTO | archív autorov

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.