Ochrana pred požiarmi v bytových domoch

Z hľadiska štatistiky patria požiare budov k najčastejším požiarom. Súvisí to najmä s časom, ktorý v nich trávime, a aktivitami, ktoré v nich vykonávame. Pokiaľ ide o rozsah škôd a straty na životoch, majú nežiaduce prvenstvo. Väčšinu požiarov spôsobuje ľahkovážnosť osôb, nedbanlivosť a nedodržiavanie základných zásad požiarnej bezpečnosti.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Budova musí počas svojej životnosti spĺňať základné požiadavky na požiarnu bezpečnosť. Medzi takéto požiadavky, na ktoré je potrebné myslieť už pri projektovaní, patrí i požiarna bezpečnosť stavby. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti sa stavba musí zrealizovať tak, aby sa v prípade požiaru po určený čas zachovala nosnosť a stabilita jej nosnej konštrukcie, aby sa obmedzilo šírenie ohňa a dymu z ohniska požiaru v stavbe, zamedzilo sa možnému prenosu požiaru z jednej stavby na druhú, umožnila sa bezpečná evakuácia ľudí, prípadne zvierat a materiálu a v konečnom dôsledku aj bezpečný a účinný zásah hasičských jednotiek.

V rámci stavebného konania od územného rozhodnutia až po kolaudačné konanie a takisto pri zmene účelu užívania stavby príslušný orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor posudzuje požiarnu bezpečnosť stavby. Základnou povinnosťou správcu je zabezpečiť požiadavky ochrany pred požiarmi stanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov osobou s požadovanou odbornou spôsobilosťou. V projekčnej činnosti je takou­to osobou špecialista požiarnej ochrany a po odovzdaní stavby do užívania, ak sa stavba využíva na podnikateľskú činnosť alebo ak ide o bytový dom, je potrebné, aby požiadavky ochrany pred požiarmi zabezpečil technik požiarnej ochrany. Od 1. júla 2009 nadobudla účinnosť novela zákona o ochrane pred požiarmi, v ktorej sú konkrétne povinnosti vlastníka bytového domu, spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcu bytového domu. Tieto povinnosti sa vzťahujú na spoločné časti a zariadenia bytového domu.

Zákon o ochrane pred požiarmi ukladá správcovi budovy bez zbytočného odkladu ohlásiť príslušnému okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru každý požiar, ktorý vznikol v objektoch, priestoroch alebo na veciach v jeho vlastníctve, správe alebo v užívaní a poskytnúť mu potrebné dokumenty, súčinnosť a pomoc pri zisťovaní príčiny vzniku požiaru.

Preventívne protipožiarne prehliadky
Základnou povinnosťou správcu budovy je vykonávať pravidelné preventívne protipožiarne prehliadky a odstraňovať zistené nedostatky. V obytných domoch je lehota takýchto prehliadok stanovená na každých 12 mesiacov, v priestoroch, kde sa vykonáva iba administratívna činnosť každých 6 mesiacov a každé 3 mesiace v ostatných objektoch. Obsahom preventívnej protipožiarnej prehliadky je kontrola organizačného zabezpečenia ochrany pred požiarmi, porovnanie skutočného stavu s dokumentáciou ochrany pred požiarmi, stavebného riešenia objektu, zariadení na protipožiarny zásah, trvalej priechodnosti únikových ciest, skladovania horľavých látok, kontrola funkčnosti požiarnotechnických zariadení, požiarnych vodovodov a zdrojov vody na hasenie požiarov a v neposlednom rade stav technických zariadení. Túto kontrolu vykonáva vlastník budovy prostredníctvom technika požiarnej ochrany, ktorý o vykonaní tejto kontroly vyhotoví záznam do požiarnej knihy, kde uvedie dátum, kedy bola kontrola vykonaná, zistené skutočnosti, navrhované opatrenia a spôsob odstránenia nedostatkov. Požiarna kniha sa predkladá raz za tri mesiace vedúcemu organizačnej zložky, ktorý svojím podpisom potvrdí, že bol so zistenými skutočnosťami oboznámený a berie zodpovednosť za ich odstránenie.

Prevádzkové práce
Vlastník alebo správca budovy musí zabezpečiť pravidelnú údržbu a opravu stavby ako takej, aby zabránil nežiaducim vplyvom prostredia alebo predĺžil samotnú životnosť stavby. Medzi tieto prevádzkové práce patria i činnosti, ktoré možno chápať ako spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ako je napríklad zváranie, tepelné delenie a ďalšie spôsoby delenia kovov, lepenie horľavých podlahových a strešných krytín, obkladov stien a stropov pomocou ohňa, použitie elektrotepelných spotrebičov a zariadení alebo horľavých lepidiel či odstraňovanie starých náterov pomocou tepelných spotrebičov a zariadení. Ak je nutné takéto činnosti vykonávať, je vlastník alebo iná poverená osoba povinný vydať písomný pokyn na zabezpečenie ochrany pred požiarom. Pokyn musí obsahovať konkrétne podmienky požiarnej bezpečnosti, za akých je možné takúto činnosť vykonávať. Zároveň musí byť pre takéto činnosti zriadená protipožiarna asistenčná hliadka, ktorá musí byť vybavená dostatočnými prostriedkami na hasenie prípadného požiaru už v samotnom počiatku. Je potrebné, aby tieto činnosti vykonávala osoba s požadovanou odbornou spôsobilosťou, ak sa to na takúto činnosť požaduje. Všetky osoby, ktoré sa podieľajú na činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, by mali poznať prostredie, v ktorom budú túto činnosť vykonávať, ako aj spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu, privolania adekvátnej pomoci a byť schopné vykonať prvotný zásah.

V mnohých budovách sa nachádzajú i miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Vo väčšine prípadov sú to miesta, kam sa dopravujú a kde sa spracúvajú horľavé plyny, kvapaliny a tuhé horľavé látky, napr. kotolne s väčším výkonom. V týchto priestoroch je potrebné zabezpečiť dôsledné a trvalé dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej ochrany, rozmiestniť potrebné množstvo hasiacich prostriedkov vhodného druhu a označiť ich príslušnými symbolmi, zákazmi a pokynmi. Označiť priestor ako miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru je v kompetencii požiarneho technika.

Projektová a technická dokumentácia
Každá stavba musí mať v rámci jednotlivých stupňov stavebného konania spracované riešenie požiarnej bezpečnosti. Textová časť projektu obsahuje základnú charakteristiku stavby, určenie požiarneho rizika jednotlivých požiarnych úsekov, technické podmienky požiarnej bezpečnosti konštrukcií, osadenie stavby osobami a s ním spojené riešenie únikových ciest, určenie odstupových vzdialeností od stavby, vybavenie stavby požiarnotechnickými zariadeniami, zabezpečenie stavby vodou na hasenie požiarov, riešenie vykurovania a vetrania stavby, určenie požiadaviek na elektroinštaláciu, zhodnotenie zdrojov a rozvodov plynu, posúdenie požiarnej bezpečnosti pri umiestňovaní technologického alebo technického zariadenia a posúdenie dokumentácie z hľadiska vhodnosti použitia stavebných výrobkov. Všetky požiadavky uvedené v textovej časti sa premietnu do výkresovej časti projektovej dokumentácie. Riešenie požiarnej bezpečnosti stavby je obsahom technickej dokumentácie stavby a je nutné ho archivovať počas celej životnosti budovy. Na základe tohto dokumentu vykonáva technik požiarnej ochrany v rámci preventívnej protipožiarnej prehliadky kontrolu stavebného riešenia objektu.

Požiarnobezpečnostná charakteristika stavby
Novelou zákona o ochrane pred požiarmi sa umožnilo nahradiť riešenie požiarnej bezpečnosti stavby takzvanou požiarnobezpečnostnou charakteristikou užívanej stavby. Tento dokument je možné spracovať pre stavby, ktoré si v čase projektovania nevyžadovali riešenie protipožiarnej ochrany. Ide najmä o historické budovy a budovy projektované pred rokom 1976, pričom v týchto budovách neprišlo k zmene účelu užívania stavby. Požiarnobezpečnostnú charakteristiku užívanej stavby môže spracovať technik požiarnej ochrany. Obsah dokumentu je stanovený vo vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. Vzorová dokumentácia by mala byť zverejnená na stránke Hasičského a záchranného zboru. Povinnosťou vlastníka alebo správcu budovy je spracovať túto charakteristiku do 31. mája 2010.

Požiarna bezpečnosť pri zatepľovaní
V poslednom období sa na Slovensku vo veľkom rozbehlo zatepľovanie budov. Ide o proces zníženia energetickej náročnosti pri vykurovaní budov. Má svoje ekologické a technické dôvody. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti pri zatepľovaní existuje závažné nebezpečenstvo v šírení požiaru z vnútorného priestoru budovy cez otvor na fasádu, kde je možné rozšírenie z jedného požiarneho úseku na druhý. Na zamedzenie šírenia požiaru je potrebné dodržiavať schválené postupy týkajúce sa tepelnoizolačných systémov, správneho vyhotovenia požiarnych pásov a detailov uzatvorenia horľavých vrstiev pri požiarne otvorených plochách, ako je nadpražie, ostenie a parapet otvoru, napr. okna, vetracej mriežky, priestupov rozvodov a inštalácií.
Na každý zatepľovací systém musí byť vypracovaná technická dokumentácia, ktorej jedna časť musí riešiť i požiadavky protipožiarnej ochrany.

Kontrola palivových spotrebičov a elektrického zariadenia
Najčastejšími príčinami vzniku požiarov v budovách sú zlé inštalácie palivových spotrebičov, ciest na odvod spalín z týchto spotrebičov a elektrický skrat. Aby sa predišlo zbytočným požiarom spôsobených práve týmito zariadeniami, je dôležité dodržiavať správnu inštaláciu a umiestnenie palivových spotrebičov vzhľadom na horľavé látky. Palivový spo­trebič, dymovod alebo zariadenie ústredného vykurovania sa inštaluje v stavbe do prostredia, pre ktoré je vyhotovené. Prevádzkovateľ palivového spotrebiča musí zabezpečiť pri jeho prevádzkovaní pravidelnú kontrolu zariadenia i komína. Komín, na ktorý je napojený palivový spotrebič s výkonom do 50 kW, sa musí pravidelne čistiť raz za 4 mesiace, ak je naň napojený spotrebič na kvapalné a tuhé palivo, raz za 6 mesiacov, ak je naň napojený spotrebič na plynné palivo a ide o komín bez vložky a raz za 12 mesiacov, ak je naň napojený spotrebič na plynné palivo a ide o komín s vložkou. Komín, na ktorý je napojený palivový spotrebič s výkonom nad 50 kW, sa kontroluje raz za 2 mesiace, ak ide o palivový spotrebič na kvapalné alebo tuhé palivo a raz za 6 mesiacov, ak ide o spotrebič na plynné palivo. Komín umiestnený v občasne užívaných stavbách sa musí kontrolovať minimálne raz za dva roky. O vykonaní kontroly sa vyhotoví záznam, ktorý prevádzkovateľ na požiadanie predloží orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor. Skontrolovaný, dobre vyčistený a správne inštalovaný palivový spotrebič znamená nielen bezpečnú a spoľahlivú prevádzku a požadovaný výkon, ale i významnú úsporu paliva.

Elektroinštalácia budov sa za určitých podmienok môže stať zdrojom požiaru. Problémom je najmä stará nevyhovujúca rozvodná sieť, ktorá nebola projektovaná na také veľké prevádzkové zaťaženie. Kontrola elektrického zariadenia sa vykonáva pred prvým uvedením do prevádzky alebo po každej rekonštrukcii.

Vybavenie stavby, jeho kontrola a nedostatky
Súčasťou vybavenia každej stavby sú požiarnotechnické zariadenia a zdroje vody na hasenie požiarov. Najčastejšie sa prevádzkovateľ budovy alebo jej správca stretáva s prenosnými hasiacimi prístrojmi, nástennými hydrantmi, požiarnymi uzávermi, elektrickou požiarnou signalizáciou a na zložitejších stavbách so stabilným, prípadne polostabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia. Spoločným znakom týchto zariadení je, že slúžia na uhasenie požiaru v jeho počiatočnej fáze alebo na obmedzenie škôd, ktoré požiar spôsobí.

S ich funkciou je úzko spätá povinnosť prevádzkovateľa udržiavať ich vo funkčnom stave. Za funkčné požiarnotechnické zariadenie sa považuje to, ktoré má všetky požadované prvky a vykonáva sa na ňom pravidelná kontrola. Lehota kontrol každého zariadenia sa stanovuje osobitým právnym predpisom.

Medzi najčastejšie nedostatky zistené pri kontrolách, ktoré vykonali okresné riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru, patria práve nedostatky zistené na požiarnotechnických zariadeniach a požiarnych vodovodoch. Ide hlavne o nedostatočný počet prenosných hasiacich prístrojov, prázdne hydrantové skrine, upchaté suchovody a uzamknuté hydranty. Príčinou týchto nedostatkov je veľakrát vandalizmus a neochota obyvateľov domu investovať do zariadení, ktoré neslúžia každodenným potrebám. Na druhej strane si treba si uvedomiť, že v prípade požiaru, a najmä po ňom, sa funkčnosťou požiarnotechnických zariadení a požiarnych vodovodov mohlo zabrániť vzniknutým škodám a prípadným stratám na životoch. Veľkým problémom bytových domov býva zabezpečenie voľnosti únikových ciest. Nájomcovia často využívajú spoločné priestory ako skladisko starého nábytku, kobercov a rôznych iných horľavých materiálov. Tieto prvky pri požiari prispievajú k jeho intenzite, a čo je najhoršie, spôsobujú rýchle zadymenie komunikačného priestoru, čo znemožňuje bezpečnú evakuáciu ohrozených osôb a hasičskej jednotke sťažuje i samotný zásah. Aby sa tieto nežiaduce vplyvy odstránili, zákon určuje správcovi povinnosť udržiavať únikové cesty, únikové východy a zásahové cesty trvale voľné. V poslednom období sa častým problémom stáva otázka prístupu hasičskej techniky k výškovým budovám, ktorých požiarna výška je viac ako 9 m. Jedným z dôvodov je zníženie cien motorových vozidiel a následný nárast ich počtu, čomu však nezodpovedá dostatočný počet parkovacích miest v okolí domov. S tým súvisí nedodržiavanie potrebnej šírky prístupových komunikácií a obmedzený prístup k nástupným plochám. Každá nástupná plocha musí mať pritom potrebnú šírku 3,5 m a musí byť trvale voľná, označená dopravnou značkou zákaz státia.

Záver
Všetky nedostatky sa dajú odstrániť nielen pravidelnými kontrolami zo strany orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor a ukladaním sankcií vlastníkovi alebo správcovi budovy za neplnenie si povinností, ale i osvetou pre obyvateľov bytových domov a ľudí zdržiavajúcich sa v budovách. Hasičský a záchranný zbor v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou Slovenskej republiky s cieľom znížiť počet požiarov rozbehol preventívno-výchovnú akciu Bývate bezpečne? U vás horieť nemusí!

Cieľom tejto kampane je zrozumiteľne upozorniť na možné riziká spojené s bývaním a poukázať na najčastejšie chyby, ktorých sa občan občas dopúšťa či už v dobrej viere, alebo z neznalosti a ktoré môžu mať tragické následky. Táto kampaň prebiehala prostredníctvom letákov, ktoré sa objavili v každom bytovom do­me. Zároveň je možné všetky informácie o kampani a platnú legislatívu na úseku ochrany pred požiarmi nájsť na stránke Hasičského a záchranného zboru.

npor. Ing. Marek Zajíček
Foto: FIREcontrol, Hasičský a záchranný zbor

Autor pôsobí ako vedúci oddelenia požiarnej prevencie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.