Odstraňovanie plesní a rias zo zateplenej fasády

Napadnutie stien plesňami a riasami patrí medzi typické a, nanešťastie, aj najviac viditeľné problémy súčasnosti. Tento fenomén sa objavuje nielen na stenách historických budov, ale aj na nedávno postavených novostavbách alebo zateplených starších panelových bytových domoch.

Ide o dôsledok používania tenkovrstvových omietok z polovice 90. rokov, ktoré u nás pravdepodobne znamenali výrazný začiatok zatepľovania, avšak realizátori s nimi dovtedy nemali veľké skúsenosti a všeobecné znalosti o ich vlastnostiach. Práve pre nesprávny výber a nedostatočnú kvalitu materiálov je dnes nevyhnutné sanovať len nedávno zateplené fasády. Sú totiž napadnuté neesteticky pôsobiacimi plesňami a riasami.

Najviac náchylnými a ohrozenými povrchovými úpravami na vznik plesní a rias sú zväčša tenkovrstvové omietky alebo náterové farby. Okrem už tradičných akrylových, silikátových a silikónových sa objavujú v ponuke už aj omietky založené na nanotechnológii so samočistiacim efektom. V každom prípade, špecifické vlastnosti každej z nich by mali mať rozhodujúci a zásadný vplyv na výber vhodnej finálnej povrchovej úpravy, či už na zateplenej fasáde, alebo vo vnútorných priestoroch. Nie vždy je táto zásada aj pravidlom a jednoducho sa nedodržiava. Jediným argumentom je často cena (samozrejme tá najnižšia), ktorá v kombinácii s neznalosťou problematiky môže spôsobiť celý rad problémov spojených s rastom plesní a rias, ktoré ak sa neprejavia hneď na začiatku, tak sa určite prejavia časom.

Zadná stena fasády bytového domu na Laboreckej ulici v Košiciach rok po aplikácii čistiaceho systému.

Biologická degradácia povrchu fasád a stien

Mikroorganizmy, t. j. plesne a riasy, sú pri vhodných fyzikálnych podmienkach schopné v krátkom čase zamoriť vonkajšie fasády, ako aj steny v interiéri. V dôsledku ich prítomnosti a pôsobenia dochádza k rýchlej degradácii. Zhoršenie kvality povrchu sa prejavuje ako fyzické poškodenie omietky, prípadne i maľby na stenách. Nepriaznivo vplývajú aj na zdravie ľudí, ktorí v danom prostredí bývajú. V skutočnosti totiž dochádza:

• k tvorbe neestetických čiernych a zelených škvŕn na stenách;
• k prieniku mikroorganizmov a uvoľňovaniu kyslých metabolitov, ktoré spôsobujú postupnú degradáciu povrchu stien;
• k zadržiavaniu vody a prieniku rias cez štrbiny vytvorené v povrchovej úprave, ktoré majú za následok postupnú hĺbkovú degradáciu;
• k tvorbe nepríjemného zápachu, uvoľňovaniu alergénnych spór a mykotoxínov, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravie ľudí, do obývaného vnútorného prostredia.

Čistenie poslednej fasádnej steny s balkónmi je naplánované na jeseň tohto roku.

Detail čelnej steny bytového domu na Laboreckej ulici: vďaka dostatku slnečného žiarenia nedochádza na tejto strane k takému viditeľnému bujneniu rias a plesní, napriek tomu sa majitelia domov rozhodli ošetriť aj túto stranu.

Plesne a riasy

Plesne a riasy sú rastlinné biologické organizmy rozmanitých druhov. Rozmnožujú sa vo veľkom množstve prostredníctvom emisií spór v ovzduší. Riasy sú fotosyntetické organizmy, ktoré obsahujú chlorofyl. Ideálne prostredie na ich prežitie sa vyznačuje dostatkom svetla, vysokou vlhkosťou, minerálnymi soľami a bežnými zložkami, ktoré sa vyskytujú na povrchu stien. Vzhľadom na tieto charakteristiky sa riasy objavujú najmä vo vonkajšom prostredí. Plesne sú rastlinné organizmy, ktoré sa zaraďujú medzi huby. Nie sú schopné vykonávať fotosyntézu. Na svoj rast potrebujú okrem vlhkosti aj organickú výživu. Priaznivým prostredím na rast plesní sú preto všetky druhy povrchových úprav, ktoré obsahujú takúto „výživu“, ako napríklad zmes prachu a organických častíc alebo deriváty celulózy obsiahnuté v náterových nástenných farbách. Základnými zložkami plesní sú hýfy, ktoré majú vláknitý, niekedy rozkonárený vzhľad. Prenikajú hlboko do vrstvy a spôsobujú značné poškodenie povrchovej úpravy, nezriedka i podkladového muriva. Hlavnou podmienkou na rozvoj biologickej degradácie je prítomnosť vlhkosti na stenách, ktorú spôsobujú rôzne faktory v závislosti od prostredia.

V exteriéri spôsobujú absorpciu a zadržiavanie vody nasledujúce vplyvy:

• klimatické podmienky prostredia;
• vysoká miera absorpcie vody a nízka priepustnosť vodných pár;
• prítomnosť tepelných mostov (na chladnejších miestach), ktoré spôsobujú kondenzáciu vodných pár na povrchu;
• pôsobenie vonkajších atmosférických vplyvov na nechránené steny (bez striech a odkvapov);
• zemná vlhkosť.

V interiéri spôsobujú kondenzáciu vodných pár nasledujúce vplyvy:

• nevhodná tepelná izolácia;
• prítomnosť tepelných mostov;
• slabá cirkulácia vzduchu, a tým znížená schopnosť odbúrať vlhkosť.

Vyššie uvedené a zistené problémy sú bežné. Možno ich nájsť takmer vo všetkých budovách. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na každom povrchu (staršie murivo, zateplená fasáda, ale aj sklo, plech alebo plasty) sa nachádza vhodný substrát pre rast biologických organizmov. Je veľmi ťažké predvídať, aké riešenie by v konkrétnom prípade eliminovalo tvorbu rias a plesní. Existuje totiž široká variabilita faktorov a biologických vplyvov, ktoré sú prítomné na rôznych miestach. Jedinou naozaj účinnou ochranou pred biologickou degradáciou je použitie povrchových úprav s odolnosťou proti rastu plesní a rias. V prípade, že už nastal biologický útok, je nevyhnutné najskôr aplikovať čistiace prípravky.

Tie sú vďaka hĺbkovej a hygienickej čistiacej reakcii schopné odstrániť plesne a riasy z povrchu stien. Použité omietky alebo nátery s obsahom špeciálnych prísad sú odolné proti pôsobeniu biologických mikroorganizmov a zabraňujú rastu plesní a rias. Tieto prísady zotrvávajú vo vnútri použitej povrchovej úpravy aj po vyschnutí a zabezpečujú dlhodobú ochranu, keďže nedochádza k rozplavovaniu povrchovej úpravy vplyvom dažďovej vody.

Účinnosť navrhnutého systému sa testovala na vzorkovej ploche dva roky. Testovaná časť fasády je svetlejšia z dôvodu aplikácie viacerých vrstiev farebného finálneho náteru.

Riešenie problému bytového domu na Laboreckej ulici

Pohľad na panelový bytový dom na Laboreckej ulici v Košiciach, zateplený len v roku 2009, nebol veľmi príjemný. Čierne a zelené fľaky sa stávali neprehliadnuteľnou dominantou fasády. Vlastníci bytov v bytovom dome hľadali jednoduché riešenie, ktorým by sa podarilo neesteticky pôsobiace škvrny natrvalo odstrániť a zároveň zabezpečiť fasáde dlhodobú ochranu pred prípadným opätovným bujnením plesní a rias. Náročné požiadavky bolo možné splniť systémom Mapei Silancolor^® Plus. Technickí pracovníci spoločnosti Mapei vysvetlili výhody systému a následne prakticky odprezentovali jeho účinnosť. Prvotná nedôvera v podobe pozorovania účinnosti systému počas dvoch rokov, ale na menšej ploche, sa premenila na dôveru v reálnu funkčnosť systémovej skladby. Aplikácia daného systému sa zatiaľ úspešne realizovala v roku 2014 na troch zo štyroch stien bytového domu. Čistenie poslednej fasádnej steny s balkónmi je naplánované na jeseň tohto roku, keďže sa podarilo získať potrebné finančné prostriedky.

Kompletný systém Mapei Silancolor^® Plus použitý na fasáde bytového domu na Laboreckej ulici pozostával z čistiaceho prípravku Silancolor^® Cleaner Plus, základného náteru Silancolor^® Primer Plus a finálnej náterovej farby odolnej proti rastu plesní a rias Silancolor^® Pittura Plus. Systém umožňuje aplikáciu na staré povrchy, novostavby, použitie na stenách v interiéri a exteriéri. Vďaka prítomnosti prísad a dokonalej interakcii jednotlivých výrobkov v systéme sa zabezpečí dlhodobá a účinná ochrana povrchu stien v priebehu mnohých rokov. Systém je učený na ochranu vnútorných i vonkajších povrchov stien. Poskytuje dvojitú ochranu: zabraňuje rastu mikroorganizmov a zaručuje povrchu dlhotrvajúcu ochranu proti chemickým vplyvom, UV žiareniu a vlhkosti pri zachovaní priepustnosti vodných pár a odolnosti proti vode.

Odporúčanie na záver

Vždy spolupracujte so serióznymi firmami, za ktorých prácu hovoria roky skúseností a ktoré pracujú s kvalitnými materiálmi. Pred začiatkom zatepľovania treba venovať mimoriadnu pozornosť výberu vhodných materiálov v celej skladbe vonkajšieho kontaktného tepelnoizolačného systému.

Text: Stanislav Hošek
foto: Martin Matula pre Mapei

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.