Oplatí sa domová kotolňa?

Na Slovensku stále pretrváva trend budovania domových kotolní, aj keď v súčasnosti už nie je taký silný ako pred niekoľkými rokmi. Domové kotolne však po zarátaní všetkých nákladov nie sú vždy výhodné.

Na Slovensku sme ešte stále svedkami trendu budovania domových kotolní. Mnoho ľudí totiž očakáva, že sa im takto automaticky znížia náklady na teplo. Pri rozhodovaní a porovnávaní si však neuvedomujú niektoré aspekty, ktoré musia neskôr ako vlastníci a prevádzkovatelia domovej kotolne splniť. Ak porovnávajú, tak iba náklady na palivo s nákladmi na teplo nakúpené zo zdroja v rámci centralizovaného zásobovania teplom (CZT).

Zabúdajú pritom na samotnú investíciu, keďže ju vnímajú ako platbu z fondu prevádzky, údržby a opráv. To by sa malo zmeniť. Prevádzkovateľ takejto kotolne na tzv. vlastnú spotrebu by mal vo vyúčtovaní uvádzať všetky skutočné náklady na jej prevádzku. Tak dostanú ľudia ucelený prehľad o tom, aké majú náklady na výrobu tepla, a môžu si sami prepočítať, koľko ich takáto výroba reálne stojí.

Lacné? Iba na prvý pohľad

Pri investícii do domovej kotolne sa často stretávame s názorom, že „veď tie peniaze máme vo fonde prevádzky, údržby a opráv“. Navyše, ľudia zabúdajú započítať do nákladov aj pravidelné náklady na údržbu, servis, obsluhu a ďalšie poplatky či náklady spojené s vytváraním rezervy pre prípad obnovy kotolne po skončení jej životnosti. Ak zoberieme do úvahy všetky tieto náklady, dá sa povedať, že CZT je výhodnejšie a predovšetkým komfortnejšie ako zásobovanie teplom z domovej kotolne. Pri CZT nie je potrebná starostlivosť o zdroj tepla, stará sa oň dodávateľ tepla.

Zároveň aj pri nákupe zemného plynu ako paliva platí, že veľkoodber je vždy cenovo výhodnejší. Pri výstavbe nových budov by mali investori vziať do úvahy aj možnosť pripojenia na existujúce sústavy zdrojov tepla, už len pre úsporu investičných nákladov. Vo väčšine prípadov je totiž pripojenie na už existujúcu sústavu lacnejšie ako vybudovanie vlastného zdroja tepla.

Náklady na teplo pri CZT

Ak hovoríme o cene tepla pri CZT, treba brať do úvahy dve zložky – variabilnú a fixnú. Variabilná zložka ceny tepla odzrkadľuje v prevažnej miere spotrebu tepla v bytových domoch. Následne sa premietne do množstva spotrebovaného paliva na výrobu tepla. Náklady na palivo sa potom zahrnú do variabilných nákladov na teplo, z ktorých sa stanoví jednotková cena tepla. To je práve tá časť, ktorú môžu odberatelia priamo ovplyvniť svojimi úspornými opatreniami, ako sú zateplenie budov, výmena okien či hydraulické vyregulovanie.

K zmene výšky variabilných nákladov však prispievajú aj samotní výrobcovia. Svojimi investíciami do nových technológií, ktoré podporujú zvyšovanie efektívnosti výroby tepla, znižujú spotrebu paliva. Tým sa znižujú náklady variabilnej zložky ceny pri nezmenenej jednotkovej cene paliva. Takýmito opatreniami sú napr. kombinovaná výroba elektriny a tepla či využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Variabilná zložka tvorí približne 60 až 70 % z celkových nákladov na teplo.

Fixná zložka je, naopak, tá, na ktorú ľudia nemajú dosah. Investície do nových technológií vo forme odpisov vstupujú do fixných nákladov spolu s ďalšími nákladmi na prevádzku zdroja tepla.

Jednotková cena fixnej zložky sa určuje ako podiel oprávnených fixných nákladov a objednaného regulačného príkonu, ktorý je akýmsi parametrom spotreby odberateľa v predchádzajúcich obdobiach. Zároveň slúži na stanovenie predpokladanej spotreby na ďalšie obdobie. Ak klesá spotreba tepla u odberateľov, logicky klesá aj regulačný príkon na ďalšie obdobie, pričom tento pokles zvyšuje jednotkovú cenu tepla. Zámerne však hovoríme o jednotkovej cene, nie o nákladoch. Odberatelia totiž platia vyššiu jednotkovú cenu, no za nižší regulačný príkon.

Nákladovo sa to neprejaví skoro vôbec alebo len miernym nárastom, čo sa na druhej strane kompenzuje v rámci nižšej variabilnej časti nákladov na teplo. Samozrejme, to všetko za predpokladu, že sa výrazne nezmenia náklady na palivo.

Náklady na teplo pri domových kotolniach

Analýza nákladov na prevádzku domových kotolní a prepočet sa vykonali na vzorke 36 kotolní s výkonmi od 90 kW do 1,08 MW. Všetky kotolne sa nachádzajú v lokalite Bratislava-Staré Mesto a ich vek je od 1 do 15 rokov. Ide o klasické domové kotolne, akých sa v ostatnom čase vybudovalo na Slovensku veľa. Do analýzy sme vybrali rôzne spôsoby prevádzky – vlastné kotolne, prenajaté kotolne či kotolne prevádzkované na základe mandátnej zmluvy o prevádzke. Kotolne zásobujú teplom bytové domy, ale aj administratívne priestory. V grafe na obr. 1 vidieť percentuálny pomer ročných nákladov pri domovej kotolni.

Obr. 1 Percentuálny pomer ročných nákladov pri domovej kotolni

Ten ukazuje na skutočnosť, že takmer 40 % celkových nákladov na prevádzku domovej kotolne by sa dalo charakterizovať ako fixná zložka nákladov (z pohľadu aktuálnej cenovej regulácie), čo nie je málo. Áno, dominantnými sú náklady na palivo, ale porovnávať domovú kotolňu a CZT iba podľa paliva nie je správne. V grafe vidieť, akým percentom sa tá-ktorá činnosť, resp. náklady na prevádzku domovej kotolne prejavia. Pri rozhodovaní, či zvoliť domovú kotolňu, alebo CZT, by ľudia mali počítať so všetkými nákladmi.

Do úvahy treba vziať aj komfort a stabilitu dodávok tepla z centrálneho zdroja. Každé z riešení – či už domová kotolňa, alebo CZT – má svoje výhody aj nevýhody. V súčasnosti však už existujú technológie, ktoré umožňujú využívať výhody oboch systémov, ako napr. stabilitu dodávok tepla, prenesenie starostlivosti a zodpovednosti za zdroj tepla na prevádzkovateľa, ale aj variabilitu a možnosti meniť teploty vykurovacej vody a teplej vody pri každej budove samostatne.

Viditeľné úspory v tepelnom hospodárstve v Pezinku

Môžeme uviesť príklad z praxe. V lete 2013 sme prevzali tepelné hospodárstvo v Pezinku, kde sa naplno prejavil spomínaný trend budovania domových kotolní. Množstvo bytových domov majitelia zateplili, urobili opatrenia s cieľom ušetriť na energii a trend odpájania od CZT pokračoval. Vypracovali sme preto štúdiu, ktorá sa venovala tomu, ako zlepšiť situáciu vo výrobe a distribúcii tepla v Pezinku. Na základe záverov tejto štúdie sme sa rozhodli, že obnovíme tepelné rozvody v meste a do bytových domov nainštalujeme kompaktné odovzdávacie stanice. Obnovou, ktorá prebiehala od júna 2014 do júna 2016, sme dosiahli zníženie prevádzkových strát v rozvodoch, zvýšenie kvality dodávky tepla a v neposlednom rade omnoho efektívnejšiu distribúciu tepla. Merná spotreba TV klesla z necelých 120 kWh/m³ v roku 2014 na úroveň tesne nad 60 kWh/m³ v roku 2016 (obr. 2).

Obr. 2 Pokles mernej spotreby TV v tepelnom hospodárstve v Pezinku

Týmito opatreniami sa zvýšila účinnosť celkovej výroby tepla o viac ako 10 % na oboch okruhoch tepelného hospodárstva v meste Pezinok. V grafoch na obr. 3 vidíme porovnanie celkovej účinnosti výroby a distribúcie tepla v dvoch sústavách CZT v Pezinku. Pri CZT Sever treba na vysvetlenie doplniť, že v roku 2016 ešte prebiehali rekonštrukčné práce na kotolni, kde sa za plnej prevádzky inštalovala technológia na vykurovanie biomasou. Očakávame, že čísla za rok 2017 budú lepšie.

Obr. 3 Porovnanie celkovej účinnosti výroby a distribúcie tepla v dvoch sústavách CZT v Pezinku

Aj vďaka týmto krokom sa cena tepla pre Pezinčanov stabilizovala. Vidieť to na grafe na obr. 4, ktorý ukazuje porovnanie ceny tepla predchádzajúceho prevádzkovateľa z roku 2013 a skutočných cien tepla za nasledujúce roky pri prevádzkovaní po obnove. Ceny sú prepočítané z variabilnej a fixnej zložky spolu na 1 kWh tepla.

Obr. 4 Porovnanie ceny tepla predchádzajúceho prevádzkovateľa z roku 2013 a skutočnej ceny tepla za nasledujúce roky pri prevádzkovaní po obnove (tepelné hospodárstvo v Pezinku)

Na záver

CZT poskytuje istotu zabezpečenej dodávky tepla, v rámci ktorej obyvatelia bytového domu nemusia vôbec riešiť obsluhu, starostlivosť o zariadenia, investovanie do nových technológií a pod. Pri rozhodovaní o vybudovaní domovej kotolne treba konkrétny prípad komplexne zvážiť, úplne jednoznačné zovšeobecnenie neexistuje.

V súlade s aktuálnou legislatívou však platí povinnosť uvádzať vo vyúčtovaní nákladov pri domových kotolniach prehľad všetkých nákladov, takže tí, čo sa odpojili, majú možnosť kontroly svojho prepočtu, ktorý im ukáže, či bolo odpojenie dobrou voľbou.

Text: Ing. František Sás, riaditeľ úseku pre energetický manažment spoločnosti ENGIE a energetický audítor a držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na podnikanie v tepelnej energetike
OBRÁZKY: ENGIE

Ilustračné foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 4/2017.