Pravidelné kontroly kotlov a vykurovacích sústav v budovách
Približne 40 % celkovej energetickej spotreby v Európskej únii sa spotrebuje v budovách. Podľa dostupných štúdií Európskej komisie asi 28 % celkového potenciálu energetických úspor je možné dosiahnuť nákladovo efektívnymi opatreniami v sektore budov. Značná časť týchto úspor sa dá dosiahnuť opatreniami v oblasti kotlov a vykurovacích sústav.
Moderné zdroje tepla rozličných výkonov, ktoré spaľujú fosílne alebo obnoviteľné palivá, musia spĺňať kritériá navrhovania na ich prevádzku. Hospodárna, environmentálne prijateľná a bezpečná prevádzka kotlov je zadefinovaná vo viacerých legislatívnych predpisoch, ktoré by mal poznať každý vlastník či správca budov a prevádzkovateľ zdrojov tepla. Prevádzku technologických celkov, ktoré obsahujú stacionárne zariadenia na spaľovanie palív z hľadiska produkcie znečisťujúcich látok, vrátane tých v budovách alebo slúžiacich na výrobu tepla pre budovy, upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia emisií znečisťujúcich látok v zmysle zákona č. 487/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov.
Environmentálny aspekt v ochrane ovzdušia pri zdrojoch tepla predstavujú najmä kritériá v podobe maximálnych povolených koncentrácií emisií, tzv. emisných limitov znečisťujúcich látok, ktoré predstavujú oxidy uhlíka – oxid uhoľnatý CO a oxid uhličitý CO2, oxid siričitý SO2, oxidy dusíka NOx a tuhé znečisťujúce látky. Podmienky a pravidlá zisťovania množstva vypúšťaných látok do ovzdušia určuje vyhláška MŽP SR č. 410/2003 Z. z. Prevádzkovateľ malých zdrojov znečistenia s tepelným príkonom menším ako 300 kW sa má riadiť zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody v znení neskorších predpisov. Prevádzkovo-bezpečnostný aspekt prevádzky kotlov v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov upravuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia považované za vyhradené technické zariadenia.
Energetické aspekty prevádzky kotlov
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov má za cieľ dosiahnuť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov tým, že budovy majú spĺňať stanovené technické požiadavky, ich energetické vlastnosti budú deklarované energetickým certifikátom, resp. energetickým štítkom a vlastník budovy bude mať k dispozícii návrh možných energeticky úsporných opatrení.
Účelom smernice je podpora lepšej energetickej hospodárnosti budov v štátoch EÚ, pričom sa v nej stanovujú základné požiadavky v súvislosti s jednotnou metodikou výpočtu energetickej hospodárnosti budov, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov a existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú, na energetickú certifikáciu a pravidelnú kontrolu kotlov a klimatizačných systémov v budovách. Cieľom poslednej požiadavky je postupné zavedenie systému opatrení, ktoré by umožnili hospodárnu prevádzku zariadení vyrábajúcich tepelnú energiu, resp. chlad pre budovy. To je možné dosiahnuť iba cez ich dobrý technický stav a vysokú účinnosť premeny paliva na využiteľnú energiu, ako aj správnym dimenzovaním týchto zariadení vzhľadom na potreby tepla, resp. chladu v budove a potrebou ich optimalizovaného návrhu po realizácii energeticky úsporných stavebných opatrení. Na to sú určené pravidelné kontroly zariadení spolu s určením odporúčaní na zlepšenie situácie, ktoré by vlastníci a prevádzkovatelia mali zrealizovať, ako aj pravidelný servis kotlov a ďalších zariadení v zdrojoch tepla. Zabezpečenie pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných systémov v budovách upravuje zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov. Hodnotenie energetickej hospodárnosti sa vykonáva prostredníctvom stanovenia prevádzkovej energetickej účinnosti kotlov na základe merania tepelných strát kotla pri spaľovacom procese, ktoré slúžia na určenie energetickej účinnosti tepelného zariadenia a jeho celkovej energetickej bilancie, a následne porovnaním dosiahnutej energetickej účinnosti s referenčnými ukazovateľmi energetickej účinnosti kotlov, resp. zariadení na výrobu a distribúciu tepla.
Dôležitým prvkom je stanovenie možných opatrení, ktoré treba vykonať, aby zariadenie bolo hospodárnejšie. Na tento zákon nadväzujú dve vykonávacie vyhlášky – vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR) č. 195/2008 Z. z., ktorej účelom je ustanoviť podrobnosti o rozsahu skúšky, jej priebehu a činnosti skúšobnej komisie na získanie odbornej spôsobilosti v oblasti pravidelnej kontroly kotlov a vykurovacích sústav a pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a vyhláška MH SR č. 548/2008 Z. z., ktorá ustanovuje postup pri pravidelnej kontrole kotlov, pri individuálnej špeciálnej kontrole vykurovacej sústavy a pri pravidelnej kontrole klimatizačných systémov. Jednotlivé postupy vychádzajú z platných technických noriem (napr. STN EN 15378) a doterajších praktických skúseností s overovaním hospodárnosti sústav tepelných zariadení podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
Povinnosti v oblasti kontroly kotlov
Zákon ustanovuje postupy a intervaly pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných systémov a odbornú spôsobilosť na výkon pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných systémov v nevýrobných budovách, ktoré spotrebúvajú energiu. Tento zákon sa v oblasti kontrol kotlov vzťahuje na:
a) kotly s výkonom od 20 kW, ktoré spaľujú tuhé a tekuté fosílne palivá, biomasu a bioplyn a sú určené na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody,
b) vykurovacie sústavy, ktorých súčasťou je kotol s výkonom vyšším ako 20 kW, ak je starší ako 15 rokov.
Do pôsobnosti zákona nepatria:
a) kotly umiestnené vo výrobných a nevýrobných budovách, na ktorých sa pravidelne zabezpečuje overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta podľa § 25 ods. 2 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z.,
b) kotly, určené na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v budovách podľa § 2 ods. 2 zákona č. 555/2005 Z. z.
V prípade, ak je predmetom pravidelnej kontroly kotol starší ako 15 rokov, vykoná sa spolu s pravidelnou kontrolou kotla aj individuálna špeciálna kontrola vykurovacej sústavy, ktorej obsahom je aj posúdenie účinnosti kotla a jeho výkonu vzhľadom na potrebu tepla budovy a vypracovanie opatrení o nahradení kotla, iných úpravách vykurovacej sústavy a alternatívne riešenia. Intervaly, v ktorých sa vykoná kontrola zariadení, sú uvedené v tab. 1.
Tab. 1 Interval pravidelnej kontroly kotlov v závislosti od menovitého výkonu kotla, druhu spaľovaného paliva a kategórie budovy
Pre potreby zákona boli určené kratšie intervaly kontroly pre kotly na tuhé palivá z dôvodu ich väčšieho vplyvu na životné prostredie ako v prípade kotlov na plynné palivá. Vykonaním opatrení na zdroji tepla s kotlami vyššieho tepelného výkonu je možné prostredníctvom jednej aktivity dosiahnuť vyššie merné úspory, pretože ekvivalentné množstvo úspor je možné dosiahnuť iba v prípade výrazne vyššieho počtu aktivít, napr. na kotloch malého výkonu v rodinných domoch. Pre obyvateľov v rodinných domoch alebo správcov budov, ktorí výmenu kotla uskutočňujú zvyčajne až v prípade havárie kotla alebo jeho morálnej či technickej zastaranosti alebo po realizácii stavebných energeticky úsporných opatrení, môžu byť veľmi užitočné aj návrhy odporúčaní pred kúpou nového kotla. Veľmi dôležité je aj zabezpečenie pravidelného servisu kotlov vždy pred vykurovacou sezónou a v súlade s intervalmi odporúčanými výrobcami kotlov.
Najmä pre rozhodovanie stavebníka alebo užívateľa domu, ktorý je zvyčajne laik a bol informačne veľmi často zanedbávaným spotrebiteľom energie, o tom, či má pre neho zmysel investovať prostriedky do nákupu nového kotla, sú najvýznamnejšie odpovede na tri základné otázky:
Je kotol bezpečný?
Bezpečnosť prevádzky akéhokoľvek zariadenia, no najmä takého, kde môže dôjsť v prípade nesprávnej funkcie k požiaru, výbuchu či obareniu užívateľa, je najdôležitejšou požiadavkou. Všetky bezpečnostné zariadenia kotla a vykurovacej sústavy musia byť funkčné.
Pracuje kotol správne a je spoľahlivý?
Kotol by mal byť počas celej doby životnosti funkčný a prevádzkyschopný pri primeranej údržbe. Základná životnosť kotla je približne 20 až 25 rokov. Je zrejmé, že takýto kotol, hoci funkčný a primerane udržiavaný, bude už mať v tom čase nižšiu účinnosť a horšiu ekonomiku prevádzky ako nové zdroje tepla. Taktiež sa môžu prejavovať známky opotrebovania a cena náhradných dielov do staršieho kotla bude pomerne vysoká.
Aká je hospodárnosť prevádzky?
Pre životnosť a spoľahlivú funkciu je dôležité dobre zvážiť pomer medzi primeranou kvalitou a cenou kotla. Hospodárnosť a účinnosť kotla je potrebné porovnávať s technickými možnosťami a vlastnosťami aktuálnych moderných výrobkov na trhu, a to aj medzi kotlami a inými alternatívnymi zdrojmi tepla. Pre kotol je rozhodujúca najmä účinnosť, resp. ročný stupeň využitia a možnosti regulácie. Regulácia určuje ekonomiku prevádzky – koľko užívateľ zaplatí za vykurovanie a prípravu teplej vody, to závisí od optimálneho spaľovania, správneho zohľadňovania požiadaviek užívateľa na tepelnú pohodu v správny čas, a taktiež to vplýva aj na funkčnosť a životnosť jednotlivých častí, napr. horáku, čerpadla a potrebu náhradných dielov. Na to, aby kotol pracoval hospodárne, je užitočné robiť aspoň raz do roka jeho servisnú prehliadku alebo revíziu odborne spôsobilým pracovníkom, ktorý vykoná kontrolu bezpečnostných prvkov kotla, nastavenie parametrov spaľovania, vyčistenie horáka a pod.
Pravidelná kontrola kotlov a vykurovacích sústav
Pravidelnú kontrolu zariadení musí zabezpečiť vlastník alebo správca budovy (napr. organizácie spravujúce majetok štátu, spoločenstvá vlastníkov bytov a pod.) tak, že si objedná výkon kontroly u oprávnenej osoby. Vlastník budovy, resp. jej správca je povinný:
a) uchovávať správu z kontroly tri roky po vykonaní nasledujúcej pravidelnej kontroly,
b) pri predaji budovy odovzdať správu z poslednej kontroly novému vlastníkovi,
c) pri prenájme budovy alebo zariadenia odovzdať osvedčenú kópiu správy z poslednej kontroly nájomcovi.
Zákon taktiež ustanovuje mechanizmus na riešenie priestupkov i správnych deliktov v prípade nesplnenia povinností povinnými subjektmi, pričom sa vychádzalo z predpokladu, že pokuty ukladané obcou budú príjmom obecných samospráv, ktoré by mali najlepšie poznať miestnu situáciu a zároveň by mohli byť lepšie motivované na zabezpečovanie, resp. dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ak je obec vlastníkom alebo správcom budovy vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce podľa osobitného predpisu, ktorej sa správny delikt týka, rieši ho Štátna energetická inšpekcia.
Priebeh kontroly
Pred vykonaním kontroly musí byť kontrolované zariadenie prevádzkyschopné a spĺňať podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. Po objednaní výkonu kontroly u oprávnenej osoby musí oprávnená osoba písomne oznámiť vlastníkovi alebo správcovi budovy požiadavky na prípravu zariadenia na vykonanie kontroly najmenej desať pracovných dní pred termínom vykonania kontroly. Ku kontrole kotlov treba mať k dispozícii všetky dostupné dokumenty, technické údaje, ako sú parametre kotla a vykurovacej sústavy. Zvyčajne sú to opisy kotlov a vykurovacej sústavy, údaje o uvedení zariadenia do prevádzky, údaje o údržbe a obsluhe kotla, postup prevádzkovania kotla, správy o údržbe a vykonaných opravách, prevádzkový denník, palivové výkazy o spotrebe paliva, projektová dokumentácia vykurovacej sústavy, schematické funkčné zapojenia kotlov a vykurovacieho systému, údaje o regulácii vykurovacej sústavy. Počas kontroly sa postupuje v súlade s vyhláškou MH SR č. 548/2008 Z. z.
Na začiatku kontroly sa zozbierajú a vyhodnotia základné informácie o užívateľovi, správcovi alebo vlastníkovi kontrolovaného zariadenia a budove, identifikuje sa kotol v súlade s prílohou č. 1 vyhlášky. Následne sa skontroluje dokumentácia kotla a povinnosti z nej vyplývajúce. V rámci vizuálnej kontroly, ktorá predchádza meraniu tepelných strát kotla sa zhodnotí:
- únik paliva alebo teplonosnej látky,
- vonkajší stav kotla, najmä tepelnej izolácie, oplechovania a netesnosti spalinovodu,
- znečistenie spaľovacej komory, horákov a teplovýmenných plôch,
- funkčnosť armatúr a stav ostatných častí vyžadujúcich si pravidelnú údržbu,
- kvalita teplonosnej látky, najmä čistota obehovej vody,
- funkčnosť meracích prístrojov,
- systém riadenia kotla podľa návodu výrobcu kotla a podľa projektu vykurovacej sústavy.
Podľa kontroly dokladov o údržbe, opravách a obhliadky sa zhodnotí údržba. Keď je zabezpečený dostatočný odber tepla počas celého trvania skúšky, skontroluje sa funkčnosť kotla a vykoná sa skúška, či kotol plní všetky funkcie v prevádzke podľa návodu dodávateľa. Počas skúšky sa v súlade s platnými predpismi a technickými normami vykonajú aj potrebné merania, na základe ktorých sa zistí účinnosť kotla. V rámci vyhodnotenia získaných údajov a nameraných hodnôt sa vypočítané hodnoty účinnosti kotla porovnajú s referenčnými hodnotami a vypracuje sa správa z kontroly.
V prípade rozsiahlejšej, tzv. individuálnej kontroly vykurovacej sústavy (ak je v nej kotol starší ako 15 rokov) sa okrem kontroly kotla uskutoční aj kontrola vnútorných rozvodov tepla a teplej vody, ak sa jej príprava zabezpečuje kontrolovaným kotlom, posúdi sa výkon kotla vzhľadom na potrebu tepla budovy a navrhnú sa opatrenia na nahradenie kotla, iné úpravy vykurovacej sústavy alebo alternatívne riešenia.
Kontrola vnútorných rozvodov tepla a teplej vody zahŕňa kontrolu dokumentácie vnútorných rozvodov tepla a teplej vody a povinnosti z nej vyplývajúce, prehliadku vnútorných rozvodov tepla a teplej vody, najmä:
- hlavných komponentov rozvodov tepla vrátane prvkov merania a riadenia,
- ovládacích prvkov a systému regulácie vykurovacej sústavy podľa návodu na prevádzku a obsluhu,
- údržbu a využívanie vykurovacej sústavy, vnútornej teploty, vykurovacích kriviek, teplotných útlmov,
- vykurovacích telies,
- tepelnej izolácie rozvodov tepla,
- kvality teplonosnej látky, najmä čistoty obehovej vody.
Vykoná sa tiež hodnotenie údržby vnútorných rozvodov tepla a teplej vody zo zistenia zjavných stôp uskutočňovania údržbových prác a identifikácie dokladov o údržbe a opravách, porovná sa skutočné využívanie budovy s projektovaným využívaním budovy a skutočné využívanie rozvodov tepla s ich projektovaným využívaním. Nakoniec sa zistí súčasná potreba tepelného výkonu na vykurovanie budovy a na prípravu teplej vody, ak je jej príprava zabezpečovaná kontrolovaným zariadením.
Z kontroly oprávnená osoba vyhotoví správu, ktorá bude obsahovať identifikačné údaje výrobcu zariadenia, jeho typ a rok výroby, menovitý výkon zariadenia pre každý druh používanej energie, druh a charakteristiku používanej energie, postup výkonu kontroly a všetky použité výpočty, výsledky kontroly s návrhom odporúčaní na energeticky úsporné opatrenia a identifikačné údaje a podpis oprávnenej osoby.
Kto môže vykonávať pravidelné kontroly
Oprávnená osoba (právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ) musí mať na podnikanie v oblasti pravidelnej kontroly kotlov a vykurovacích sústav a pravidelnej kontroly klimatizačných systémov vydané osobitné osvedčenie, pričom v žiadosti o osvedčenie uvedie odborne spôsobilú osobu. Oprávnená osoba nesmie vykonávať pravidelnú kontrolu zariadení v budovách, ktoré vlastní alebo spravuje, a v budovách, ktoré vlastní alebo spravuje zamestnávateľ oprávnenej osoby. Skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov vykonáva Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) najmenej raz za kalendárny rok. Zoznam oprávnených a odborne spôsobilých osôb vedie SIEA, pričom v súčasnosti je v zverejnenom zozname zapísaných asi 60 oprávnených osôb a preskúšaných bolo 129 žiadateľov o skúšku. Odborne spôsobilou osobou môže byť fyzická osoba – podnikateľ, zamestnanec fyzickej osoby – podnikateľa alebo zamestnanec právnickej osoby, ktorá má ukončené stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie technického alebo prírodovedného smeru so zameraním na matematiku, fyziku alebo chémiu a má platný doklad o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Veľmi často sú z hľadiska kvalifikácie takýmito osobami napr. energetickí audítori či podnikoví energetici, ktorí majú mať aj praktické skúsenosti z merania účinnosti kotlov a nastavenia spaľovacích procesov, resp. revízni a servisní technici, ktorí však majú mať aj dobré znalosti o vykurovacích sústavách a ich prevádzke, ako aj o energetických bilanciách budov. Na vykonanie merania účinnosti kotlov je potrebné mať zodpovedajúce technické vybavenie meracími prístrojmi, pretože analýza spalín kotlov sa vykonáva pomocou analyzátorov dymových plynov.
Vývoj v ďalšom období
Uplatnením postupov a opatrení, ktoré vyplývajú zo zákona č. 17/2007 Z. z., má dôjsť k dosiahnutiu úspor palív v dôsledku zvýšenia informovanosti o stave zariadení a možných energeticky úsporných opatreniach, zlepšenia technického stavu a zvýšenia účinnosti jednotlivých zariadení a k zníženiu nákladov na prevádzku vykurovania a klimatizačných systémov v budovách. Dňa 18. 6. 2010 bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov ako smernica 2010/31/EÚ. Predpokladá sa, že by mala priniesť zvýšenie účinnosti opatrení uvedených v pôvodnej smernici 2002/91/ES, a následne sa premietne aj do legislatívnych predpisov Slovenskej republiky.
TEXT: Ing. Ján Magyar
FOTO: Dano Veselský
Autor pôsobí v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
