Prevádzka budov: Prečo sa kontrolujú vykurovacie a klimatizačné systémy?

Pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov možno označiť ako „vynútené“ poradenstvo pre vlastníka (správcu) za účelom získania odborných rád, ako zlepšiť prevádzku kontrolovaných zariadení.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Pravidelná kontrola a údržba týchto zariadení umožní ich optimálnu prevádzku, vďaka čomu môžu majitelia znížiť spotrebu paliva, a teda aj náklady na palivo, a prispieť k ochrane životného prostredia.Vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi možno uložiť pokutu za to, že kontrolu zariadení nezabezpečil v určenom termíne.

Nemôže však dostať pokutu za nepriaznivé výsledky kontroly. Odporúčania, ktoré oprávnená osoba v správe z kontroly uvedie, sú pre vlastníka (správcu) dobrovoľné a nikto ho nenúti ich realizovať. Po kontrole má vlastník (správca) k dispozícii podrobné informácie o tom, ako môže už dnes ovplyvniť budúce náklady na energiu.

Čo sa zmenilo od 1. januára 2021?

Novelou zákona č. 314/2012 o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pribudla od 1. januára 2021 povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích systémov s elektrickými kotlami a tepelnými čerpadlami s účinným menovitým výkonom vyšším ako
70 kW.

Povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách s inštalovaným výkonom vykurovacích alebo klimatizačných systémov nižším ako 70 kW bola zrušená. Týka sa to skoro všetkých rodinných domov, ako aj malých verejných budov (napr. obecných úradov).

Aké zariadenia sa kontrolujú?

Kontrole podliehajú:

1. Vykurovací systém s celkovým účinným menovitým tepelným výkonom

• je teplovodný, teplovzdušný alebo je kombináciou teplovodného a teplovzdušného systému,
• vyrába teplo s využitím spaľovania palív, elektrického odporového vykurovania, aerotermálnej, hydrotermálnej alebo geotermálnej energie prostredníctvom tepelného čerpadla,
• využíva teplo na vykurovanie vnútorných priestorov budov, prípravu teplej vody v budove alebo na iné účely (práčovňa, sušiareň atď.)

2. Klimatizačný systém s celkovým účinným menovitým chladiacim výkonom vyšším ako 70 kW.

• Interval pravidelnej kontroly klimatizačného systému je päť rokov.
• Vykurovací, ale aj klimatizačný systém musí byť schopný optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných alebo prevádzkových podmienok.

Na aký vykurovací alebo klimatizačný systém sa kontrola nevzťahuje?

Kontrola sa nevzťahuje na vykurovací alebo klimatizačný systém, ktorý:

• je umiestnený v budove definovanej v § 2 ods. 2 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov,
• je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti (garantovaná energetická služba),
• je súčasťou technického systému nebytovej budovy vybavenej systémom automatizácie a riadenia budovy alebo
• je súčasťou technického systému bytovej budovy vybavenej:

1. funkciou priebežného elektronického monitorovania energetickej účinnosti vykurovacieho systému alebo klimatizačného systému, ktorá vlastníkovi bytovej budovy, spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo inej právnickej osobe či fyzickej osobe, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy, poskytuje informácie o poklese energetickej účinnosti vykurovacieho systému alebo klimatizačného systému a o potrebe jeho údržby,

2. funkciou zabezpečujúcou kontrolu optimálnej výroby, distribúcie, uskladňovania a spotreby energie.

Ako sa postupuje pri kontrole  vykurovacích a klimatizačných systémov?

Pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov zabezpečuje:

• vlastník budovy (zmluvou o správe možno previesť túto povinnosť na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správcu budovy alebo správcu vykurovacieho či klimatizačného systému),
• oprávnená osoba, ktorú si objedná vlastník budovy.

Pravidelná kontrola vykurovacieho alebo klimatizačného systému pozostáva z:

• hodnotenia a kontroly systému ako celku v rozsahu podľa typu systému,
• hodnotenia a kontroly samostatných prístupných častí systému,
• hodnotenia schopnosti systému optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok,
• návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia systému a hodnotenia nákladovej efektívnosti navrhovaných opatrení.

Z kontroly vyhotoví oprávnená osoba správu, ktorá obsahuje:

• postup vykonania pravidelnej kontroly,
• použité výpočty,
• výsledky z pravidelnej kontroly a návrh opatrení na úsporu energie v kontrolovanom vykurovacom alebo klimatizačnom systéme s ohľadom na hospodárne vynaloženie finančných prostriedkov na realizáciu navrhnutých opatrení na úsporu energie,
• dátum a miesto vykonania pravidelnej kontroly,
• identifikačné údaje oprávnenej osoby podľa § 7 ods. 2 písm. a),
• technické údaje kontrolovaného vykurovacieho alebo klimatizačného systému,
• meno, priezvisko a podpis odborne spôsobilej osoby, ktorá vykonala pravidelnú kontrolu, dátum a miesto vyhotovenia správy z kontroly, iné dôležité údaje alebo zistenia.

Vlastník budovy (správca) má povinnosť správu uchovať podľa týchto pravidiel:

• vlastník uchováva správu z kontroly do prevzatia nasledujúcej správy z kontroly,
• vlastník pri prevode alebo prechode vlastníctva budovy odovzdá správu z poslednej kontroly novému vlastníkovi,
• vlastník pri prenájme budovy vykurovacieho alebo klimatizačného systému odovzdá kópiu správy z poslednej kontroly nájomcovi.

Kto môže vykonávať pravidelnú  kontrolu vykurovacích  a klimatizačných systémov?

Kontrolu môže vykonávať spoločnosť alebo podnikateľ, ktorý má oprávnenie na podnikanie v oblasti pravidelnej kontroly kotlov, vykurovacích sústav a pravidelnej kontroly klimatizačných systémov podľa osobitného predpisu (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní – Živnostenský zákon).

O zapísanie viazanej živnosti môže požiadať oprávnená osoba na základe potvrdenia o zápise do zoznamu odborne spôsobilých osôb. Potvrdenie vydáva na základe žiadosti Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá zoznam vedie a zverejňuje ho na svojom webovom sídle. Odborne spôsobilá osoba je do zoznamu zapísaná po úspešne absolvovanej skúške odbornej spôsobilosti.

Za čo môžu byť uložené pokuty?

Priestupku, resp. správneho deliktu sa vlastník budovy dopustí tým, že:

• nezabezpečí pravidelnú kontrolu vykurovacieho a klimatizačného systému, neuchová správu z kontroly do prevzatia nasledujúcej správy z kontroly,
• pri prevode alebo prechode vlastníctva budovy neodovzdá poslednú správu z kontroly novému vlastníkovi,
• pri prenájme budovy, vykurovacieho alebo klimatizačného systému neodovzdá kópiu poslednej správy z kontroly nájomcovi.

Kto ukladá pokuty?

Dozor nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) podľa § 89 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností.

Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Konanie o uložení pokuty možno začať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa SOI dozvie o porušení povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pripravené Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou v rámci projektu odborného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU. Spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Text | SIEA/ERDF
FOTO | SIEA

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 3/2021