Regulačná politika a vývoj cien v oblasti tepelnej energetiky
Rok 2010 je druhým rokom regulačného obdobia 2009 až 2011 pre všetky sieťové odvetvia, ktorými sú elektroenergetika, plynárenstvo, vodné hospodárstvo a tepelná energetika. Na regulačné obdobie 2009 až 2011 prijala Rada pre reguláciu v roku 2008 podľa § 12 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o regulácii) novú regulačnú politiku.
Regulačná politika je strategický dokument, v ktorom sa ustanovujú východiská, princípy a spôsoby regulácie sieťových odvetví, ktorými sú výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, vodné hospodárstvo a výroba a rozvod tepla.
Rada pre reguláciu, ktorá je nezávislým kolektívnym štátnym orgánom stratégie a riadenia regulácie v sieťových odvetviach, vypracúva regulačnú politiku, v rámci ktorej vyhodnocuje predchádzajúce regulačné obdobie z pohľadu dosiahnutej transparentnosti trhu a vplyvu cenovej regulácie na trh, potrebu ďalšej regulácie, navrhuje koncepciu rozsahu cenovej regulácie a navrhuje spôsob jej vykonávania v nasledujúcom období.
Regulačná politika
V rámci novej regulačnej politiky na regulačné obdobie 2009 až 2011 sa definujú postupy Rady pre reguláciu a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len úrad) vo väzbe na právne predpisy Slovenskej republiky. V plnom rozsahu sa v nej zohľadňujú zmeny a doplnenia vyplývajúce zo súvisiacich zákonov, ktorými sú zákon o regulácii, zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z. a zákona č. 309/2009 Z. z.
K základným východiskám regulačnej politiky na regulačné obdobie rokov 2009 až 2011 patria:
- prostredníctvom určeného spôsobu cenovej regulácie a v súlade s cieľmi a zásadami energetickej politiky Slovenskej republiky prispievať na zabezpečenie spoľahlivej, ekonomicky efektívnej a bezpečnej dodávky tepla,
- limitovať rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, a to aj prostredníctvom obmedzenia medziročného rastu oprávnených nákladov,
- podporovať efektívnu motiváciu podnikateľských subjektov na realizáciu stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie a na investície zabezpečujúce kvalitu dodávky tepla,
- uplatňovať motivačné faktory na zvyšovanie energetickej efektívnosti tepelných zariadení znižovaním strát pri výrobe a rozvode tepla,
- limitovať výšku primeraného zisku,
- objektívne stanoviť náklady na výrobu tepla pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla s prihliadnutím na spôsob podpory vysoko účinných technológií,
- vzhľadom na pretrvávajúci trend v znižovaní dodávok tepla z dôvodu klimatických zmien a z dôvodu rozsiahlych úsporných opatrení na strane konečných spotrebiteľov stanoviť spôsob výpočtu fixnej zložky ceny tepla eliminovaním týchto faktorov.
Štruktúra nákladov v cene tepla
Regulácia cien tepla
Nástrojom na realizáciu regulačnej politiky úradu v rámci cenovej regulácie tepla sú všeobecne záväzné právne predpisy vydané na základe splnomocňovacích ustanovení zákona o regulácii.
Prvým výnosom, podľa ktorého sa postupovalo pri regulácii cien tepla, je výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1/2008 z 18. júna 2008 o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania v znení výnosu č. 7/2008 (ďalej len výnos č. 1/2008). Podľa tohto výnosu sa cenová regulácia tepla vzťahuje na výrobu, distribúciu a dodávku tepla a vykonáva sa určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny tepla.
Druhý všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanovili podrobnosti o postupe pri regulácii od roku 2009, bol výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 6/2008 z 23. júla 2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien tepla (ďalej len výnos č. 6/2008). Tento výnos určuje okrem rozsahu, štruktúry a výšky oprávnených nákladov a primeraného zisku aj spôsob výpočtu maximálnej ceny tepla, podmienky uplatňovania cien, spôsob ich úhrady, termín a spôsob zúčtovania plánovaných a skutočných oprávnených nákladov započítaných do ceny a nakoniec aj podrobnosti o návrhu ceny a spôsobe predkladania návrhu ceny.
Výnosom sa zaviedlo do regulácie cien tepla niekoľko zásadných zmien, ktorými sa sledovala aplikácia regulačnej politiky na roky 2009 až 2011. Bol novelizovaný v roku 2008 a aj v roku 2009. Pri určovaní cien tepla na rok 2010 sa postupovalo podľa výnosu č. 6/2008 v znení výnosu č. 7/2008 z 1. októbra 2008 a výnosu č. 6/2009 z 10. júna 2009. Novely výnosu nepriniesli pre rok 2010 zásadné zmeny. Cenová regulácia v tepelnej energetike naďalej rešpektovala princípy regulačnej politiky. Zmeny súvisia najmä so zavedením meny euro, úpravou definície niektorých oprávnených nákladov, úpravou cenového konania a doplnením návrhu ceny o ďalšie podklady v nadväznosti na prijaté legislatívne úpravy v súvisiacich zákonoch, ktorým je napríklad zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Novelou výnosu č. 6/2008 chcel úrad zachovať motiváciu k vyššiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie aj pri súčasných cenách zemného plynu ako konkurenčného paliva, a preto aktualizoval špecifické podmienky tvorby ceny pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Zachovaná bola aj motivácia na zefektívnenie výroby a rozvodu tepla formou uplatnenia pomernej časti investičných nákladov na ich realizáciu v cene tepla ako aj možnosťou uplatnenia normatívneho množstva paliva v cene tepla.
Variabilná zložka ceny tepla
Fixná zložka ceny tepla
Základné princípy cenovej regulácie v regulačnom období 2009 až 2011
Určený spôsob výpočtu maximálnej ceny tepla vychádza z nákladovej metódy. Do ceny tepla môžu vstupovať len oprávnené náklady a primeraný zisk. Rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov je určená výnosom č. 6/2008 v znení neskorších predpisov. Oprávnené náklady sú náklady podložené po skončení regulačného roka účtovnými dokladmi alebo náklady, ktorých maximálna výška je určená vo výnose.
Variabilné náklady, ktorými sú náklady na palivo alebo nákup tepla, sa určujú na normatívne množstvo paliva alebo nakupovaného tepla. Ostatné variabilné náklady sú náklady na dopravu, elektrinu, materiály súvisiace s technológiou, náklady na odvoz a likvidáciu popola. Do ceny tepla vstupujú v plánovanej výške.
Regulovaná zložka fixných nákladov, ktorá zahŕňa osobné náklady, náklady na spotrebované nákupy, služby, dane a poplatky a iné prevádzkové náklady, je limitovaná maximálnou výškou v závislosti od veľkosti regulačného príkonu. Ostatné fixné náklady sú opäť plánované. Všetky plánované náklady sa po skončení regulačného roka zúčtovávajú na skutočne vynaložené náklady.
Výpočet oprávnených nákladov na výrobu tepla kombinovanou výrobou elektriny a tepla je určený dvoma spôsobmi v závislosti od toho, či regulovaný subjekt predáva elektrinu vyrobenú kombinovanou výrobou tepla a elektriny za regulované alebo zmluvné ceny. V prípade predaja elektriny za regulované ceny sa uplatňuje tzv. obchodná metóda a v prípade zmluvných cien elektriny nesmú byť náklady na výrobu tepla vyššie ako pri delení spoločných nákladov na výrobu tepla elektriny energetickou metódou.
Cenovou reguláciou sa zamedzil medziročný nárast fixných nákladov s výnimkou prípadov investovania do zefektívnenia výroby a distribúcie tepla, ktorého cieľom je zvýšenie účinnosti tepelných zariadení, ekologizácia v rozsahu plnenia predpisov a nariadení Európskej únie a plánované generálne opravy. Zvýšenie objemu fixných nákladov sa pripúšťa aj na odstránenie porúch a havárií spôsobených živelnými pohromami a udalosťami zavinenými tretími osobami, ktorých včasné neodstránenie by malo za následok ohrozenie zdravia osôb alebo vznik veľkých škôd. V týchto prípadoch, ako aj v prípade výstavby tepelného zdroja alebo jeho časti, v ktorom sa ako palivo budú využívať obnoviteľné energetické zdroje, sa umožňuje určitý presne špecifikovaný nárast fixných nákladov.
Limitovaná je aj výška zisku na jednotku regulačného príkonu v závislosti od výšky neobežných aktív súvisiacich s regulovanou činnosťou a od ceny pre konečného spotrebiteľa. Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie motivačného stimulu na zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla. Táto motivácia spočíva v neregulovanej výške zisku v cene tepla pre dodávateľov, ktorí zabezpečujú výrobu tepla s minimálne 20-percentným podielom obnoviteľných zdrojov energie, pričom ich návrh ceny neprekročí limitné ceny pre variabilnú zložku 1,42 €/kWh a súčasne pre fixnú zložku ceny tepla výšku 180 €/kW.
Variabilná zložka ceny tepla sa určuje v €/kWh objednaného množstva tepla, pričom sa osobitne určuje pre domácnosti a osobitne pre ostatných odberateľov. Tento postup vyplynul z regulácie ceny plynu na výrobu tepla pre domácnosti a z aplikácie zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Fixná zložka ceny tepla sa určuje na regulačný príkon a vyjadruje sa v €/kW. Regulačný príkon sa vypočítal pre rok 2009 zo skutočnej priemernej spotreby tepla v rokoch 2005 až 2007 a priemerného počtu 5 300 hodín vo vykurovacom období. Takto určený regulačný príkon platí počas celého regulačného obdobia. Výnos č. 6/2008 v znení neskorších predpisov reaguje aj na následky hospodárskej krízy, dôsledkom ktorej sa znižujú priemyselné odbery, čo podstatne ovplyvňuje ekonomickú situáciu dodávateľov. V týchto kritických prípadoch výnos pripúšťa zníženie regulačného príkonu, a tým zvýšenie fixnej zložky ceny tepla pre ostatných odberateľov tak, aby nedošlo k likvidácii samotného dodávateľa.
Pre dodávateľov tepla sa určuje spoločná cena v rámci mesta alebo mestskej časti, ktorá sa skladá z variabilnej zložky maximálnej ceny tepla pre domácnosti, variabilnej zložky ceny tepla pre odberateľov mimo domácností a fixnej zložky maximálnej ceny tepla. Zavedením spoločnej ceny sa sledovalo zjednotenie cien pre všetkých odberateľov od jedného dodávateľa v príslušnej lokalite.
S trojročným regulačným obdobím súvisí aj možnosť zúčtovania oprávnených nákladov v určených cenách tepla až po skončení regulačného obdobia, čím sa umožnilo kumulovanie finančných prostriedkov počas troch rokov s možnosťou ich následného investovania do zefektívnenia sústav tepelných zariadení.
Tab. 1 Vývoj cien tepla od roku 2006
Záver
V cenách tepla predstavuje náklad na palivo v priemere 65 % až 75 % podľa toho, ako sa pohybuje cena zemného plynu a ostatných palív. Najviac zastúpeným palivom je zemný plyn, a preto priemerná cena variabilnej zložky ceny tepla kopíruje jeho vývoj. Napríklad cena zemného plynu vo variabilnej zložke ceny tepla pre domácnosti na rok 2010 spôsobila asi 5-percentný pokles oproti predchádzajúcemu roku. Fixná zložka ceny tepla vzhľadom na prísne pravidlá regulácie týchto nákladov sa v roku 2010 oproti predchádzajúcemu roku takmer nezmenila.
TEXT: Ing. Mária Marková
FOTO: Dano Veselský, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
Autorka pôsobí ako riaditeľka odboru regulácie tepelnej energetiky na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
