Rekonštrukcia paneláku do pasívneho štandardu

Rekonštrukciou panelového domu do pasívneho štandardu možno dosiahnuť úspory energie až 70 %. Obyvateľom trojizbového bytu sa tak môžu platby za teplo na vykurovanie a ohrev teplej vody znížiť z pôvodných 809 € za rok na 231 €. Na celý bytový dom v Prahe 4 skolaudovaný v roku 1987 to predstavuje pokles súčasných nákladov z približne 71 242 € na 21 180 € ročne.

Prečo práve tento konkrétny dom? Hlavným dôvodom je ochota obyvateľov bytového domu investovať do inovatívnej obnovy. Spoločenstvo vlastníkov bytov združuje celkom 105 majiteľov bytov, ktorí sa museli dohodnúť. Hlavným cieľom je, aby neplatili žiadne náklady navyše v porovnaní so štandardnou obnovou, ktorá sa musí realizovať v každom prípade. Z uvedených dôvodov spoločenstvo zatiaľ odmietalo akékoľvek riešenia vrátane výmeny okien.

Ide o dvanásťposchodový bytový dom, postavený v konštrukčnej sústave VVU-ETA (obr. 1). Štúdia realizovateľnosti riešila tieto varianty celkovej obnovy:

• v základnom variante A-základ sa uvažuje o kvalitnom zateplení, vetraní, zachovaní CZT na vykurovanie a o príprave teplej vody tepelným čerpadlom. Okrem energetických opatrení sa predpokladá rekonštrukcia vnútorných chodieb, vstupov, celková rekonštrukcia stúpačiek a príprava, vedenie a kontrola stavby;

• v druhom variante A-lodžia + balkón sa k základnému variantu navyše navrhuje rozšírenie bytov o súčasný priestor lodžií a prístavba nových predsadených balkónov;

• tretí variant A-nadstavba veľmi odvážne dopĺňa predchádzajúci variant o dvojposchodovú nadstavbu na pôvodnej streche domu;

• štvrtý variant B-základ sa od variantu A-zá­klad líši efektívnejším vykurovaním pomo­cou tepelného čerpadla vzduch-voda, kto­ré sa má použiť aj na prípravu teplej vody;

• piaty variant C-základ sa od variantu

A-základ líši vetraním a prípravou teplej vody vykurovacími bytovými jednotkami. Zdroj tepla sa má zachovať pôvodný – mestská rozvodná sieť tepla CZT.

Ak sa porovnajú všetky varianty z ekologického hľadiska (tab. 1), vidieť, že čo sa týka štandardu potreby tepla na vykurovanie podľa TNI 73 0330: 2008 (Zjednodušené výpočtové hodnotenie obytných budov s veľmi nízkou potrebou tepla na vykurovanie. Bytové domy), všetky navrhované varianty spĺňajú kritérium pasívneho štandardu. Z hľadiska klasifikácie podľa PHPP (Passive House Planing Package – súbor pravidiel na navrhovanie pasívnych budov) sa iba variant C-základ dostáva tesne nad hranicu pasívneho štandardu. Všetky varianty však dosahujú energetickú triedu A.

Z hľadiska energetickej náročnosti sa najlepšie javí variant B-základ, pretože predpokladá prípravu tepla aj teplej vody pomocou tepelného čerpadla.

Na obr. 2 vidieť skladbu celkovej energetickej náročnosti, teda energetickú náročnosť osvetlenia, prípravy teplej vody, mechanického vetrania a vykurovania.

Na rozhodovanie vlastníkov bytov má zásadný vplyv výška mesačných platieb a čas ich prípadného navýšenia z dôvodu splácania úveru tak, aby boli pre majiteľov bytov únosné. Za doplňujúce kritériá možno považovať zhodnotenie bytov a prípadné navýšenie predajnej ceny v porovnaní s bytmi v rovnakej lokalite. Porovnanie nákladov na variant A vidieť v tab. 2. Variant B (tepelné čerpadlo na vykurovanie a ohrev teplej vody) vychádza z hľadiska ekonomických parametrov porovnateľne s variantom A. Variant C (kombinované vykurovacie bytové jednotky s vetraním a prípravou teplej vody) je v porovnaní s ostatnými variantmi najmenej ekonomický.

Aj keď sa celková investícia do obnovy v prípade navrhovaných variantov pohybuje v rozpätí od 1 848 428 € do 3 581 330 €, z porovnania vyplýva, že zaťaženie obyvateľov úverom nie je nevyhnutné. Finančné investície sa čiastočne splácajú energetickými úsporami, prípadne ziskom z predaja bytov v nadstavbe, a preto v niektorých prípadoch postačuje len navýšenie fondu prevádzky, údržby a opráv.

Z porovnania vidieť, že variant s lodžiami a nadstavbou má šancu zaplatiť sa bez úveru. Za nákladnejší variant hovorí práve zvýšený komfort, teda rozšírenie obývacej izby a nový balkón. Súčasťou variantov s lodžiou a nadstavbou je totiž nový väčší balkónový pries­tor, a to nielen v bytoch, ktoré disponujú bal­kónom aj v súčasnosti. V prípade týchto bytov treba prerezať priečelný panel na vytvorenie vstupu na nový balkón, čo nie je príliš náročné a môže sa vykonať v krátkom čase.

Byty, ktoré v súčasnosti disponujú lodžiou, získajú väčší vnútorný priestor obývacej izby posunutím lodžiovej steny na vonkajšiu hranu domu – približne o 6 m2 (obr. 3). Najrozsiahlejšie stavebné zásahy by sa tak realizovali v bytoch 3+1/L a 1+1/L. Stavebné práce v sebe zahŕňajú odstránenie súčasného lodžio­vého panelu (lodžiovej steny) a vybudovanie novej steny s francúzskymi oknami na líci budovy, teda o 1,2 m ďalej, ako je súčasná pozícia steny. V mieste bývalej lodžie sa musia ďalej realizovať nové podlahy, omietky a nátery. Nové okná sa nainštalujú do existujúcich otvorov. Tieto stavebné práce si vyžiadajú použitie lešenia. Cieľom je, aby sa zásah do interiéru minimalizoval.

Zaujímavá architektúra a estetika nie je úplne bezvýznamným doplnkovým kritériom. Celkovú obnovu poňali ako výzvu dva architektonické ateliéry – Aukett Fitzroy Robnison a Len+k architekti (obr. 4 a 5). Vlastníkom a obyvateľom bytov by tieto dva návrhy priniesli nevšednú estetiku a zvýšenie funkčnej kvality bývania (obr. 8 a 9).

Novú dimenziu predstavuje pre obyvateľov panelových bytových domov kvalitné vetranie. Po výmene okien sa javí nútené vetranie s rekuperáciou ako nevyhnutnosť. Kvalitatívne rozdiely vidieť v tab. 3.
Núteným vetraním sa nič nezmení, všetky okná ostanú otváravé. Možno ich však doplniť automatickou reguláciou a v prípade otvorených okien automaticky vypínať vzduchotechniku a vykurovacie telesá. Navyše, v lete možno nútené vetranie úplne vypnúť a počas extrémne teplých dní možno využívať systém prívodu vzduchu na chladenie bytov.

Prievanu sa vlastníci bytov nemusia obávať. Navrhuje sa prúdenie vzduchu pomalšie ako 1 m/s a vyústenie vzduchotechniky sa umiestňuje nad dvere, cez ktoré sa zvyčajne len prechádza.

Podobne sa netreba obávať hluku, ktorý sa eliminuje správnym návrhom rýchlosti prúdenia vzduchu pri výustke, maximálne 1,5 m/s. Navyše, centrálna ventilačná jednotka s odizolovaním prenosu vibrácií je umiestnená na streche.

Ak sa vzduch privádza v dostatočnom množstve, môže nastať mierny problém s príliš suchým vzduchom pre nižšiu absolútnou vlhkosť vzduchu v zime. Rovnaký problém sa však prejavuje aj pri vetraní oknami. Riešenie predstavuje čiastočné zníženie privádzaného množstva vzduchu alebo zvlhčovanie.

Nútené vetranie vyžaduje po niekoľkoročnej prevádzke čistenie vzduchových rozvodov, kto­ré sa predovšetkým na miestach odvádzania vzduchu z kuchyne zanášajú. Ak sa v systéme pravidelne vymieňajú filtre, je miera znečistenia nižšia. V návrhu systému je dobré pamä­tať na čistiace otvory. Tie by sa mali rozmiest­niť tak, aby sa mohol systém čistiť (za ideálnych podmienok) v päťročných intervaloch.

Treba si uvedomiť, že vzhľadom na vek a nevyhovujúcu požiarnu bezpečnosť bytového jadra sa musí jeho priestor odkryť na rekonštrukciu vedenia teplej vody, kanalizácie, vzduchotechniky a ostatných rozvodov. Priestor stúpačiek bude musieť byť do budúcnosti jednoducho prístupný na revízie a kontrolu. V uvedenom priestore by sa mal umiestniť aj prívod a odvod vzduchu novej centrálnej ventilácie. Z hlavného rozvodu by sa mali rozvody vzduchotechniky viesť v podhľade na WC, kde sa bude nachádzať aj regulačný prvok prietoku vzduchu (obr. 6 a 7).

Ďalej do jednotlivých miestností sa tieto rozvody budú viesť v podhľade v predsieni. V obývačke, kuchyni a spálni sa pod stropom na stene bude nachádzať dýza, ktorá bude privádzať vzduch. Zároveň sa budú musieť upraviť dverové krídla tak, aby nebránili prietoku vzduchu späť, najlepšie vložením ventilačnej mriežky. Nad sporákom v kuchyni by sa mal nainštalovať nový digestor.

Pri rekonštrukcii nemožno zabudnúť na podrobné meranie a reguláciu vykurovacieho systému. V porovnaní so súčasným stavom sú maximálne automatizované. V bytoch by sa mal nainštalovať centrálny ovládací panel s napojením na ovládané prvky a nové termoregulačné hlavice.Vďaka tomu, že spoločenstvo vlastníkov bytov sa rozhodlo realizovať obnovu v takom rozsahu a kvalite, v budúcnosti bude treba uhrádzať len bežnú prevádzku bytového domu. Vlastníci sa nebudú musieť starať o údržbu okien, fasády, strechy, vetranie a pod. Nebudú musieť riešiť rast plesní, vlhkosť a vydýchaný vzduch. Zároveň sa zvýši trhová hodnota tohto panelového bytového domu v porovnaní s podobnými v danej lokalite.

Nespornou výhodou celkovej obnovy je, že všetky nepríjemné zásahy v byte sa skoncentrujú do niekoľkých dní. Stavebných zásahov v bytoch bude, samozrejme, viac naraz, preto­že cieľom je dosiahnutie pasívneho štandardu. Obyvatelia však vedia, že obnovu v najbližších 25 rokoch nebudú musieť opakovať.

TEXT: Ing. Petr Vogel,
Ing. Jiří Beranovský, Ph.D., MBA
OBRÁZKY a FOTO: EkoWatt, Aukett Fitzroy Robinson a Len+k architekti, Atrea

Ing. Petr Vogel je konzultantom špecialistom v spoločnosti EkoWaTT, spoluzakladateľom a predsedom predstavenstva Českej rady pre šetrné budovy. Venuje sa tvorbe výpočtových aplikácií na optimalizáciu návrhu a predbežné posúdenie pasívnych rodinných a bytových domov.

Ing. Jiří Beranovský, Ph.D., MBA, je riaditeľom spoločnosti EkoWATT, senior konzultant v oblasti energetiky, energetický audítor, LEED Green Associate, SB Tool CZ konzultant, odborný poradca EKIS (MPO) a odborný asistent na Katedre ekonomiky, manažérstva a humanitných vied pri Fakulte elektrotechnické na ČVUT Praha. Certifikovaný projektant pasívnych domov (Passivhaus Institut Darmstadt).

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.