Riasy na obnovovaných budovách – príčiny a riešenia

Technický stav ETICS je veľmi citlivo vnímaný približne 3 až 5 rokov po ukončení realizácie. V tomto čase sú po prvýkrát na povrchu zateplenia zaznamenávané nedostatky v podobe biologického filmu – zelené a čierne škvrny.

Biokorózia stavieb je synergický proces s komplexom faktorov, ktorý je iniciovaný alebo súvisiaci s biochemickými prejavmi metabolizmu, aktivitami živých organizmov, ich zvyškov a antropogénnych zásahov človeka (poľnohospodárstvo, priemyselná výroba, doprava a odpadové hospodárstvo) [1]. Problematika s pomenovaním „biokorózia obvodového plášťa“ nie je lokálna, ide o celosvetovo pozorovaný a analyzovaný jav. Ohlasy sú rovnaké zo Spojených štátov, Anglicka, Portugalska, Holandska, Švajčiarska, Nemecka alebo z ázijských území. Problém tvorby rias na zateplení charakterizuje šesť základných téz, ktoré spočívajú v pochopení podstaty vzniku mikroorganizmov na povrchu zateplenia a v predstave možných dôsledkov. Mikroorganizmy na fasádach netrápia vlastníkov dodatočne zateplených budov výhradne na Slovensku. Ide o fenomén, ktorého podstata vzniku je záujmom výskumu viacerých vedeckých pracovísk a odborných laboratórií u nás aj v zahraničí.

O čo vlastne ide?

Majoritné postavenie pri kolonizácii stavebných materiálov v exteriéri zaujímajú riasy, sinice a cyanobaktérie [3]. Riasy sa vo vzťahu k podkladu, substrátu alebo stavebnému materiálu rozdeľujú do troch základných skupín:

• epilitické riasy, ktoré rastú na povrchu podkladv;
• chasmolitické, ktoré rastú vo vnútri dutín, pórov, trhlín a drobných otvorov stavebného substrátu;
• endolitické, ktoré aktívne penetrujú do substrátu.

Epilitické a chasmolitické riasy prispievajú k biokorózii a deštrukcii podkladového stavebného materiálu prevažne schopnosťou zadržiavať vodu alebo uvoľňovať produkty metabolizmu. Pôvodom epilitických rias sú pôdy a aeroplanktón. Endolitické riasy prispievajú k biokorózii a deštrukcii podkladového stavebného materiálu schopnosťou rozpúšťať karbonáty, čím penetrujú do vnútra podkladu a vytvárajú mikrodutiny rôzneho tvaru a veľkosti. Kolonizáciu povrchov stavebných materiálov odborne nazývame biokorózia. Biokoróziu ETICS chápeme ako zmenu technických vlastností stavebnej konštrukcie, ktorá je podmienená životnou činnosťou organizmov a ktorá vedie najmä k zmene chemického alebo fyzikálneho stavu podkladu [2]. V rámci expertíznej činnosti v medziodborovej spolupráci sa v rokoch 2002 až 2013 na Slovensku vyvinula spolupráca v oblasti determinácie pôvodcov mikrobiologických nárastov na fasáde s ETICS (expertízy RNDr. Onderíkovej zo spoločnosti Hydrotechnológia Bratislava a oddelenia biológie zo SAV Bratislava). Od identifikácie sa očakával efektívny návrh likvidácie.

Závery z laboratórnych šetrení preukazujú, že pôvodcom povlakov na omietke sú zelené jednobunkové riasy, kríčkovité vlákna (hýfy) mikroskopických húb, ktoré zvyčajne so zelenými riasami tvoria primárne štádiá lišajníkov (symbióza húb s riasami). Na povrchu stavebných materiálov vegetujú vo vzájomnej symbióze, pričom pionierkou v kolonizácii je jednobunková riasa. Dominantným druhom na zateplenej fasáde boli identifikované jednotlivé bunky alebo bunkové kolónie Tetracystis sp. (Chlorococcaceae, Chlorococcales, Chlorophyceae), kde s hýfami mikroskopických húb tvorili iniciálne štádia lišajníka. V prírode ide o charakteristický pôdny a subaerický taxón. Nemeckí kolegovia identifikovali na ETICS v najväčšom zastúpení modré a zelené riasy, ktoré sa nachádzali v bežnom vzdušnom prostredí. Pochádzajú prevažne z Európy. Vegetujú na fasáde v symbióze s ďalšími druhmi mikroorganizmov.

Prečo práve na ETICS?

Pochopenie problému kolonizácie fasád ETICS mikroorganizmami je spojené s poznaním životných podmienok mikroorganizmov. Podľa [4] je nevyhnutné vychádzať zo základných aerobiologických požiadaviek mikroorganizmov, ktoré im v bežnom prostredí poskytujeme. Mikroorganizmy sú prítomné všade okolo nás. Ku kolonizácii povrchov (nielen stavebných) i k vlastnému rozvoju rastu však vyžadujú živiny a určité vlhkostné podmienky. Mikroorganizmy identifikované na fasádach s ETICS (sinice, riasy) nemajú vyvinutý prirodzený spôsob zásobovania vodou a živinami (napr. ako rastliny). Ich unikátnou vlastnosťou je, že dokážu zásobovať svoje bunky vlhkosťou absorbovanou nielen z povrchov, na ktorých vegetujú, ale aj zo vzduchu. Vhodné vlhkostné podmienky okolia a ovzdušia dokážu okamžite využiť na svoju aktivitu. Tolerujú výrazné výkyvy teplôt a vlhkosti, väčšina zastúpených mikroorganizmov na povrchu ETICS sa dokáže udržať dlhodobo v latentnom štádiu bez dlhodobého prísunu živín a vlhkosti.

Prienik a rovnováha základných podmienok pre život, ako sú stála vlhkosť, teplota, minimálne oslnenie, prísun nutričných hodnôt z ovzdušia, pH podkladu a ďalšie, spoločne vytvárajú ideálne prostredie na ich rozvoj aj na zateplení. Najväčší dôraz v oblasti výskumu príčin sa kladie na vlhkostné pomery v okolí kolonizovaných povrchov. Mikroorganizmy kolonizujúce fasády v exteriéri (prevažne riasy) nevyžadujú vysoké dávky vody. Podstatou je čas pôsobenia vlhkosti a jej pravidelný prísun. Tento je zabezpečený kondenzáciou vodnej pary na povrchu. Kondenzácia na stavebných povrchoch je dej porovnateľný s dejom, ktorý vidieť bežne v letných mesiacoch na chladených nápojoch v sklenených pohároch či na autách alebo na tráve. Domnienka, že nedostatočná hrúbka tepelnej izolácie má významný vplyv na nízku povrchovú teplotu a vznik kondenzácie na povrchoch ETICS, sa v predchádzajúcich výskumoch nepotvrdila.

Poznáme príčiny?

Jednoznačná príčina kolonizácie povrchov ETICS mikroorganizmami nie je doposiaľ známa. Problém mikrobiologickej kontaminácie fasád je komplexný jav ovplyvnený radom spolupôsobiacich abiotických a biotických podmienok fasádneho systému. Teplota a relatívna vlhkosť okolia nie sú však podľa Johanssona [5] jediné abiotické faktory.

Existuje množstvo ďalších faktorov ovplyvňujúcich vznik a rozvoj súvislých zelených a lokálnych čiernych povlakov na fasáde s ETICS [6]:

• faktory biologické (vyplývajú z poznania životných potrieb mikroorganizmov, ktorými sú pravidelný prísun vlhkosti, prísun nutričných hodnôt a prachových častíc vzduchu, prísun kyslíka, teplota podkladu, vhodné pH podkladu s hodnotou max. 9 a obmedzeného množstva svetla, čiže chránené stanovištia);
• technické (materiálová báza povrchov, náterov, sanačných a opravných zásahov ETICS, návrh a realizácia konštrukčných detailov, členitosť povrchov, technológia realizácie ETICS a súvisiacich konštrukcií – klampiarske prvky, zábradlia, prestupy, mriežky, vyústenia klimatizácií, otvorov…);
• environmentálne (vysoká vzdušná vlhkosť, prítomnosť zelene, pôdy, vodnej plochy, prevládajúce vetry, ekologické zaťaženie…);
• faktory vyplývajúce z výkonu údržby a užívania (pravidelné, cyklické ošetrovanie a čistenie, zásahy do stavebnej konštrukcie, mechanické poškodenie, dodatočné upevnenie stavebných konštrukcií – satelitov, sušiakov, antén a pod.)

Ani jeden z uvedených faktorov nemá v podmienkach príčin tvorby a rozvoja rias majoritné postavenie. Z doterajších výskumov je zrejmé, že podstatou kolonizácie je vlhkostný režim, ktorý sa vytvára na povrchu ETICS. Súvrstvie tepelnoizolačného kontaktného systému ako obalovej konštrukcie budov je zaťažované prítomnosťou vody vo všetkých skupenstvách. Modifikovať vlastnosti povrchu zateplenia tak, aby sa zabezpečila funkcia ochrany budovy pred klimatickými vplyvmi a zároveň dobrá spracovateľnosť materiálov pri realizácii, nízka prácnosť a ekonomická efektívnosť, nie je jednoduché. Odborná verejnosť si tieto skutočnosti uvedomuje a oblasti skúmania vedie najmä v rovine analýz:

• pôvodu kondenzácie vodnej pary na povrchu a jej časovej súvislosti s vlhkostnými potrebami mikroorganizmov,
• vplyvu prísunu zrážkovej vody na čas zamokrenia povrchu,
• vplyvu vzdušnej vlhkosti na čas zamokrenia povrchu.

Študujú sa závislosti adhézie pionierskych mikroorganizmov a materiálovej bázy omietky alebo emisivity podkladu od časových súvislostí zmáčania omietky alebo tiež čas, za ktorý je omietka schopná vysušiť sa [7].

Aké môžu byť dôsledky riasovej kolonizácie?

Vplyv kolonizácie mikroorganizmov na ETICS chápeme ako riziko zníženia predpokladanej životnosti stavebnej konštrukcie zateplenia. Negatívny dopad mikrooganizmov na životnosť stavebnej konštrukcie bol viackrát exaktne preukázaný. Zaznamenané sú degradácie betónových konštrukcií, všeobecne silikátových konštrukcií, PVC materiálov, živičných krytín, akrylátových tmelov a podobne.

Riziká degradácie vyplývajú z metabolickej, fotosyntetickej činnosti mikroorganizmov, ktorej podstatou je:

• produkcia organických a anorganických kyselín a chelátových komplexov,
• vplyv zadržiavania vody,
• vplyv zmeny pH podkladu.

Návod na vizuálne určenie kvantitatívneho zastúpenia mikroorganizmov na obvodovom plášti spracovali autori [8]. Hodnotiaca stupnica je určená na základe pozorovaných vzoriek na ploche s dĺžkou strán 300 × 300 mm. Okrem taxonomického zaradenia identifikovaných druhov mikroorganizmov na obvodovom plášti a spôsobu kvantifikovania kolonizovaných plôch ETICS je potrebné stanoviť významnosť kolonizácie. Hodnotenie technického stavu zateplenia s biokoróziou vyplynulo z dlhodobej požiadavky praxe a potrieb reklamačných konaní, návrhov opatrení či prognózovaní rozvoja negatívnych dôsledkov. Hodnotenie významnosti/závažnosti vychádza z platnej legislatívy, najmä obchodného a občianskeho zákonníka a v súvislosti so súčasnými vedomosťami o poznaní príčin biokorózie ETICS hovoríme o:

• poruche estetickej (estetický nedostatok), keď je kolonizovaný len povrch ETICS prevažne jednobunkovými mikroorganizmami bez ochrany slizom a na povrchu nie sú zaznamenané trhliny, požadované vlastnosti ETICS z hľadiska ochrany vnútorného prostredia budov nie sú znížené. Za nedostatok sa považuje stav, ktorý síce znižuje úžitkové a estetické vlastnosti ETICS, ale nemá vplyv na funkčnosť alebo bezpečnosť ETICS. Dlhodobé pôsobenie môže znížiť životnosť ETICS, a tým vytvoriť podmienky na rozvoj poruchy;
• poruche bežnej (porucha), ktorou rozumieme stav, ak je preukázaná penetrácia mikroorganizmov (najmä mikromycét) do súvrstvia ETICS, kolonizovaný povrch je chránený slizom, krustami, diagnostikovaný je výskyt vyšších organizmov, ako sú machy a lišajníky, a požadované vlastnosti ETICS z hľadiska ochrany vnútorného prostredia budov nie sú znížené pod úroveň normových požiadaviek. Poruchou rozumieme čiastočnú stratu schopnosti komponentov ETICS plniť požadované funkcie (napr. vodoodolnosť, nasiakavosť omietky, tepelnotechnické vlastnosti, stabilita…). Výrazne znižuje úžitkové vlastnosti celej konštrukcie ETICS a znižuje funkčnosť alebo bezpečnosť. Jej pôsobenie bez opatrení môže výrazne ovplyvniť predpokladanú životnosť tepelnoizolačného kontaktného systému. Bez vykonania potrebných opatrení sa môže dlhodobým pôsobením vyvinúť do celkového kolapsu kontaktného tepelnoizolačného systému;
• poruche zásadnej (kolaps), ktorou rozumieme stav, keď je kolonizovaný povrch chránený slizom, krustami, diagnostikovaný je výskyt vyšších organizmov, ako sú machy a lišajníky, a požadované vlastnosti ETICS z hľadiska ochrany vnútorného prostredia budov sú znížené pod úroveň normových požiadaviek. Zistený stav má zásadný význam a podstatné následky, ktoré sú ťažko napraviteľné až nenapraviteľné (nesprávne koncepčné, architektonické alebo realizačné riešenie bez rešpektovania rizík vzniku kolonizácie). Za kolaps systému považujeme stav, ktorý výrazne znižuje úžitkové vlastnosti celej konštrukcie ETICS a znižuje funkčnosť alebo bezpečnosť. Zásadná porucha výrazne obmedzuje predpokladanú životnosť kontaktného tepelnoizolačného systému.

Čo s tým – poznáme riešenia?

Trvalé riešenie likvidácie zelených povlakov fasád zateplenia nie je v súčasnosti známe. Vývojom a testovaním prechádzajú určité preventívne opatrenia vo forme modifikovaných vlastností omietok na ETICS. Vlastníci alebo správcovia nehnuteľností však potrebujú svoj problém s riasami na zateplení riešiť okamžite. V tejto fáze sú k dispozícii určité operatívne technológie, s priamym mechanickým a chemickým zásahom s cieľom dosiahnuť minimalizáciu ďalšej kolonizácie povrchov.

Z hľadiska zásahu do pôvodnej skladby ETICS hovoríme o technológii:

• konzervatívnej (technológia s minimálnym zásahom do pôvodného súvrstvia ETICS),
• radikálnej (technológia s mechanickým zásahom do pôvodného súvrstvia ETICS).

Konzervatívnym riešením chápeme dekontamináciu a opravu s následnou údržbou, ktorá je súčasťou druhotnej prevencie. Konzervatívna technológia umožňuje likvidovať prejavy, potláčať estetické nedostatky a zároveň eliminovať ďalší rozvoj biokorózie. Ide o priamy chemický zásah, ktorého princíp spočíva v odstránení a vyhubení celej živej mikroflóry kombináciou mechanického a chemického pôsobenia, čo je vlastne cielený spôsob čistenia. Z hľadiska použitia aktívnej chemickej látky považujeme tento typ technológie za bariérovú ochranu povrchu ETICS proti kolonizácii mikroorganizmov.

Technológiu likvidácie a eliminácie mikroorganizmov na povrchu ETICS konzervatívnou metódou charakterizujú čiastkové výrobné procesy, ktoré na seba vzájomne nadväzujú:

• príprava podkladu existujúceho ETICS,
• technológia aplikácie účinnej chemickej látky,
• ochrana a ošetrenie povrchu ETICS po aplikácii účinnej chemickej látky.

Prípravou podkladu je možné rozumieť očistenie nasucho vzdušnými prúdmi, očistenie tlakovou vodou, opravu a vyplnenie trhlín a mechanických poškodení. Po aplikácii účinnej chemickej látky sa vyžaduje použiť na ochranu a ošetrenie povrchu tlakovú vodu, ochranné nátery s pridaním biocídov, trhliny riešiť pomocou ochranných náterov s biocídmi a podobne.

Bariérová ochrana povrchu ETICS má však určité charakteristické technologické operácie, ktoré do procesu môžu vstúpiť v rôznom poradí alebo sa môžu vynechať úplne:

• očistenie povrchu nasucho alebo vodou,
• oprava trhlín a mechanických poškodení,
• aplikácia účinnej látky,
• ochranný alebo sanačný náter.

Z hľadiska použitia aktívnej chemickej látky sa za radikálnu technológiu považuje technológia s objemovou ochranou ETICS proti mikroorganizmom.

Obr. 1 Účinnosť dekontaminácie po 7 dňoch

Aká je životnosť možných riešení?

Periodicita údržby kontaktného tepelnoizolačného systému je daná životnosťou limitujúceho prvku v systéme. V tomto prípade je to omietka. Životnosť omietky sa v literatúre uvádza na úrovni 20 rokov, za predpokladu dodržiavania pravidelnej údržby. Za pravidelnú údržbu je považované najmä čistenie, a tým zabezpečenie jej funkcie ochrany konštrukcií obvodového plášťa pred poveternostnými vplyvmi. Limitujúcim prvkom životnosti omietky na zateplení sa tak stáva ochranný prvok omietky (napr. hydrofobizácia, ochranný náter s mikrovýstužou, náter s biocídnymi prípravkami, tmel trhlín a pod.). Cyklus realizácie údržby (prevencie a ochrany) finálnej vrstvy ETICS proti nepriaznivým biologickým vplyvom je potom obmedzený účinnosťou alebo časom rozkladu chemickej látky v prípravku použitom pri likvidácii a eliminácii mikroorganizmov. Z experimentálnych overovaní životnosti technológií likvidácie mikroorganizmov vyplýva, že trvalú rezistenciu fasády s ETICS nie je možné dosiahnuť bez periodicity technologických zásahov.

Čas rezistencie povrchu fasády proti mikroorganizmom (3 až 5 rokov v závislosti od typu prípravku a technológie aplikácie) sa považuje za základnú životnosť technológií bariérovej ochrany ETICS. Z výskumov vyplýva, že kolonizácia mikroorganizmov bez ochrany biocídov dosahuje kritické hodnoty (vnímaná ako zašpinenie fasády) v období tretieho roku po realizácii ETICS [9]. Prvotnú ochranu ETICS pred mikroorganizmami totiž predlžujú chemické prípravky pridávané do finálnej úpravy – omietky vo výrobnom procese za účelom ochrany a predĺženia trvanlivosti zmesi. V roku 2010 sa vykonal experiment porovnania dvoch základných technológií dekontaminácie povrchu ETICS. Aplikácia účinnej chemickej látky sa kombinovala s následným oplachom čistených plôch tlakovou vodou alebo technológiou, pri ktorej je potrebné kontaminovaný povrch očistiť nasucho alebo tlakovou vodou pred samotnou aplikáciou účinných chemických látok. Pracovné názvy technológií boli:

• technológia likvidácie zelených povlakov fasád zateplenia „s oplachom“ po aplikácii chemicky účinnej látky,
• technológia likvidácie zelených povlakov fasád zateplenia „bez oplachu“ po aplikácii chemicky účinnej látky.

Na porovnanie účinnosti použitej technológie sa jedna zo vzoriek čistila a druhá ponechala na vizuálne pozorovanie len s nanesením biocídneho prípravku, bez opláchnutia tlakovou vodou. Druhá vzorka sa po 24 hodinách pôsobenia biocídov očistila pomocou vysokotlakového čističa, bez ohrevu vody. V experimente sa predpokladalo, že čas rozkladu chemicky účinnej látky v rovnakom prostredí bez možností ovplyvnenia inhibičných alebo stimulačných faktorov prostredia bude rovnaký. Okolité časti fasády sa ponechali v pôvodnom kvantitatívnom zastúpení biologických nánosov mikroorganizmov.
Pozorovanie vzoriek sa sústredilo na záznam opätovnej kolonizácie plôch ETICS. Dôraz sa kládol na „záznam mikroorganizmov voľným okom“, čiže bez mikroskopickej analýzy. Dôvod je prozaický: zaznamenať stav recidívy v čase, ktorý vlastník alebo správca hodnotí ako prvotný estetický nedostatok povrchu ETICS.

Výsledky experimentu in situ bez použitia finančne nákladnej laboratórnej analýzy aktivity mikroorganizmov splnili očakávania. Prvá vzorka „bez oplachu“ tlakovou vodou a bez mechanického čistenia vykazovala čierne nánosy biologického materiálu po dvoch rokoch a po troch rokoch sa ukázala aktivita mikroorganizmov v podobe zelených škvŕn na miestach v plnom rozsahu pôvodných odumretých zložiek. Voľným okom je v oboch vzorkách po troch rokoch viditeľná kolonizácia povrchu ETICS mikroorganizmami, avšak na vzorke s „oplachom“ je viditeľne menšia, prevažne na miestach s nedostatočným očistením. Výsledky experimentu tak preukázali význam ďalšieho ošetrenia, čiže očistenia povrchu ETICS po aplikácii prípravku od odumretých biologických zložiek na dosiahnutie predĺženia životnosti zásahu.

Obr. 2 Účinnosť dekontaminácie po 25 dňoch

Pohľad do budúcnosti

Účinnosť chemicky aktívnych látok na stavebnom kameni obsiahnutá v biocídnych prípravkoch závisí od prostredia, v ktorom je kameň umiestnený. Závisí od vlhkostných podmienok, cyklov zmývania, pH prostredia, ÚV žiarenia a podobne. Účinnosť je odlišná v laboratórnych podmienkach a podmienkach in situ [10]. Toto je jedna z ďalších skutočností, ktoré nám neumožňujú jednoznačne a plošne stanoviť dĺžku aktívneho pôsobenia biocídnych prípravkov aplikovaných na povrchoch ETICS. Čas pôsobenia aktívnych chemických látok je základnou veličinou pri stanovení a posudzovaní predpokladanej alebo základnej životnosti technológie na likvidáciu a elimináciu biokorózie ETICS. Zvyšujúci sa trend využívania biocídov v stavebníctve bez skúmania vplyvov na životné prostredie má nepredvídateľné negatívne účinky. Nekontrolovateľné uvoľňovanie aplikovaných biocídov do voľnej prírody je neprípustné.

Preto nie je možné považovať ochranu fasády pravidelným využívaním biocídnych prípravkov za konečné riešenie. Vývoj sa musí uberať modelovaním biocídov používaných na elimináciu biologického znetvorenia fasád tak, aby sa dosiahol požadovaný stav v otázke životnosti technológie zásahu, ale zároveň aby sa biocídy riadne uvoľnovali do životného prostredia, najmä do pôdy a vody [11]. Ďalšie výskumy v oblasti operatívnych a druhotných preventívnych opatrení sa zakladajú na hľadaní technológií, ktoré umožňujú kontrolovateľné uvoľňovanie biocídov, napríklad pri procese zavlhnutia alebo zamokrenia fasády alebo tiež na tzv. koncepcii BIO SWITCH, keď sa biocídy pridané do povrchových úprav pri kontakte s mikroorganizmami a ich produkovanými enzýmami uvoľňujú. Vývoj operatívnych riešení alebo preventívnych opatrení sa neskončil, práve naopak, je v začiatkoch. Tento vývoj je potrebné naďalej kriticky sledovať.

Text a obrázky: doc. Ing. Naďa Antošová, PhD.
Fot: autorka, Martin Matula pre Mapei

Literatúra

1. Ledererová, J. a kol.: Biokorózní vlivy na stavební díla. Silkátový svaz: 2009, ISBN 978-80-86821-50-4.
2. Wasserbauer, R.: Biologické znehodnocení staveb. ABF, a. s. Nakladatelství ARCH: 2000, ISBN 80-86165-30-2.
3. Kapusta, M. – Kováčik, Ľ.: Epilitická fykoflóra vybraných antropogénnych objektov mesta Bratislavy. Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti SAV, SBS 22/2000, Bratislava.
4. Raschle, P. – Büchli, R.: Algen und Pilze an Fassaden Ursachen und Vermeidung, 2. Vydanie. Fraunhofer IRB Verlag: 2006, s. 109, ISBN 978-3-8167-7051-0.
5. Johansson, S. a kol.: Estimation of mould growth levels on rendered façades based on surface RH and surface temperature measurements. Building and Environment: 2010, ISSN 0360-1323 45.
6. Antošová, N.: Biokorózia kontaktných zatepľovacích sysémov. Analýza príčin a technológia dekontaminácie. Príručka. STU v Bratislave: 2007, 41 strán, CD ISBN 978-80-227-2786-0.
7. Barriera, E.: Biological Defacement of External Thermal Insulation Composite Systems. Building Pathology and Rehabilitation. Springer-Verlag Berlin Heidelberg: 2013.
8. Hofbauer, W. – Breuer, K. – Sedlbauer, K.: Algen, Flechten, Moose und Farne auf Fassaden. Ernst & Sohn Verlag für Architektur und technische Wissenschaften GmbH & Co. KG: 2003, Berlin, Bauphysik 25 /2003, No 6. s. 383 – 396, ISSN: 0171-5445.
9. Breuer, K. a kol.: Wirkstoffauswaschung aus hydrophoben Fassadenbeschichtungen: verkapselte versus unverkapselte Biozidsysteme. Ernst & Sohn Verlag für Architektur und technische Wissenschaften GmbH & Co. KG: 2012, Berlin, Bauphysik 34, online, ISSN 1437-0980.
10. Uher, B.: Epilitické cyanobaktérie a riasy ako činiteľ biodeteriorizácie kameňa. (Cyanobacteria and algae as signifiant actors of biodeterioration on stone monuments in Bratislava (W Slovakia) and Murcia (SE Spain) – flora, autecology and taxonomy. Dizertačná práca (PhD Thesis), Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Katedra botaniky: 2004, Bratislava.
11. Werde, K., a kol.: European Coatings CONFERENCES Novel biocide technology V, 12. apríl 2011, Berlín, Proceeding.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.