Roman Talaš: Trh si žiada novú kvalitu

Architekt,  aj facility manažér majú na vzhľad aj fungovanie architektonického diela úplne iný pohľad. Facility manažér sa naň pozerá z pohľadu efektívnosti budúcej prevádzky, a preto je dôležité, aby bol už pri príprave projektovej dokumentácie. Musí však úzko komunikovať s architektom, ktorý je zodpovedný za návrhovú a realizačnú fázu daného objektu. „Jeden bez druhého jednoducho nemôžu existovať,“ hovorí Ing. arch. Roman Talaš z architektonickej kancelárie Siebert + Talaš, spol. s r. o., ktorá nedávno odovzdala do užívania svojmu klientovi novú administratívnu budovu SPP v Bratislave.

Ako teda vyzerá pohľad architekta na jeho spoluprácu s facility manažérom?
Je to zaujímavá téma najmä z pohľadu feedbacku – čiže spätnej väzby celého navrhovacieho procesu. Facility manažér zisťuje počas celej prevádzky budovy, čo v nej nefunguje a súčasne vyhodnocuje náklady na budovu. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale investičné náklady sú oproti prevádzkovým nákladom vo výraznej menšine. Prítomnosť facility manažéra v  procese navrhovania je v súčasnosti čoraz dôležitejšia, pretože má vplyv na zachovanie prevádzkových nákladov v žiadanom rozmedzí.

Je tento váš názor samozrejmosťou aj na Slovensku?
V minulosti bol vývin u nás rozmanitý. Výška prevádzkových nákladov ako jedna z požiadaviek sa v projektovom procese vyskytovala iba ojedinele . Požiadavky na projekt sa zamerali najmä na investičné náklady, prevádzka a úspora preto nebola až taká atraktívna. Budova sa dokončila a následne predala, pričom prevádzkové náklady zaťažovali už ďalší subjekt.

Kedy možno hovoriť o ideálnom prípade?
Ideálny prípad nastáva, keď sa investičný zámer (od navrhnutia, postavenia až po užívanie budovy) realizuje iba pre jedného klienta, ktorý pozitívne pôsobí na kvalitu celého realizačného procesu. Vtedy vzniká šanca na vytvorenie peknej budovy, ktorá je nielen funkčná, ale optimálne sleduje aj prevádzkové náklady.

Máte facility manažéra aj vo svojej projekčnej kancelárii?
Zatiaľ ešte nie, ale jeho služby využívame v podobe externého konzultanta. Na Slovensku sú však viaceré developerské spoločnosti, ktoré majú vlastné oddelenia zaoberajúce sa facility managementom. Tieto informácie sa potom posúvajú v rámci spoločnosti a je len prirodzené, že vo výhode je ten, kto vie postrehy od facility manažéra využiť. Je to však čiastočne aj zdvojená pozícia, lebo developer chce čo najlacnejšie postaviť, ale súčasne aj kvalitne, pri očakávaní maximálneho príjmu za m². Samozrejme, konečné rozhodnutie zostáva na investorovi, pričom my sa v projekte snažíme napĺňať jeho hlavné ciele.

Ako sa to uskutočňovalo pri budove novej administratívy SPP v Bratislave? Do akej miery rezonovali snahy usporiť?
Snahy usporiť v prevádzke patrili me­dzi hlavné ciele projektu, aj vzhľadom na celkové energetické riešenie areálu. Sa­mozrejme, úspora sa sledovala v takých oblastiach, ako je napríklad stavebno-technické riešenie fasády s vonkajším tienením, ktorá sa celkovo definovala v nadštandardnej kvalite. Rovnako nám špecialista vytvoril environmentálnu štúdiu, ktorá sa sústredila najmä na pracovné prostredie v miestnostiach. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že lokalita je zaťažená kontamináciou bývalej továrne.

Snaha dostať sa v energii na nulu je však asi aj pre architekta výzvou…
Určite, snaha nesmie nikdy povoliť, pretože úlohou architekta je navrhnúť budovu, ktorá minimalizuje záťaž na životné prostredie, a to je priamo späté s facility managementom. Jednoduché riešenia v oblasti energetických úspor sú väčšinou investične lacnejšie, ale zase spotrebujú viac energie v prevádzke budovy.

Dá sa dokonca hovoriť o priamej úmere: čím viac investujem do pasívnych prvkov na fasáde a do alternatívnych zdrojov, tým je prevádzka lacnejšia. Tieto skúsenosti máme z ďalších väčších administratívnych projektov, ako aj z jedného rodinného domu, ktorý sme cielene navrhli ako nízkoenergetický.

V projekte sa použili kvalitné a odolné materiály, ktoré zjednodušujú celkovú údržbu. Náklady na prevádzku domu sa však musia neustále minimalizovať a potom je to už len otázka kvality materiálov, ktoré vydržia dlhšie obdobie. Pri kvalitnejšom vyhotovení je väčší predpoklad úspor a starostlivosť o budovu je efektívnejšia.

Nevnímate toto úzkostlivé sledovanie úspory aj ako obmedzenie tvorivej slobody architekta?
Určite nie je šťastné zamerať sa pri autorskej tvorbe len na dizajn budovy. Sledovanie energetickej a prevádzkovej úspornosti teda vnímam ako výzvu na primerane zhodnotenie všetkých oblastí aktívneho života budovy. Áno, ide o to povestné hľadanie rovnováhy medzi autorským sebavyjadrením, skutočnými potrebami užívateľa a vnútornou logikou budovy.

To je aj zmysel architektovej tvorby?
Vidieť budovu, ktorá je v dobrej kondíciu aj po mnohých rokoch užívania a súčasne je aj okolité prostredie udržiavané, patrí k najväčším odmenám našej práce. A práve k spokojnosti prispieva aj facility management, ktorý zabraňuje chátraniu budovy. Preto sú naše softvéry už pri tvorbe priamo napojené na softvér facility managementu.

Komunikujete aj počas prevádzky so správcom budovy, aby napríklad dodatočné úpravy fasády nenarušili váš pôvodný koncept?
Zatiaľ sme tieto záležitosti neriešili. Náš cieľ je splnený vtedy, keď je budova funkčná počas dlhšieho obdobia. A to je už parketa pre facility manažéra.

Kedysi chodili developeri viac za architektmi, dnes architekti chodia pýtať prácu od developerov. Myslíte, že súčasná situácia praje kvalitnej architektúre, keďže sa bude menej stavať?
Určite áno. Je možné, že subjekty zúčastnené na celom procese sa začnú preskupovať a nájdu sa nové formy spolupráce. A možno práve z nich vznikne nová kvalita, ktorú vyžaduje trh. Inou otázkou je objem objednávok, pričom rezervy sú aj v urbanistických riešeniach, respektíve v príprave rozvojových území.

Ľudo Petránsky
Foto: Jozef Česla, Dano Veselský

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.