Sanácia balkónov a lodžií

Sanácia balkónov predstavuje dôležitú súčasť obnovy bytového domu. Realizovanie tohto stavebného úkonu sa stáva doslova nutnosťou, obzvlášť v prípade visutých stavebných konštrukcií.

Najčastejšie poruchy vznikajú v dôsledku nedostatočnej tepelnej ochrany konštrukcií, a tým vzniku tepelných mostov. Vznik tepelných mostov má za následok rôznu tepelnú rozťažnosť okrajov dosky, kondenzáciu vodných pár vo vnútri železobetónovej konštrukcie a následnú koróziu oceľovej výstuže. Na povrchu oceľovej výstuže dochádza k oxidácii a k zväčšovaniu jej objemu. To má za následok vypadávanie a odlupovanie častí betónu či vzniku trhlín v betónovej doske. Do vytvorených trhlín postupne preniká voda, ktorá môže postupom času začať zatekať do ostatných konštrukcií a až do bytu. Výsledkom tohto negatívneho procesu je narušenie statiky balkóna a jeho havarijný stav.

Dôležitým prvým krokom pred samotnou sanáciou je analýza reálneho stavu poškodenej konštrukcie balkóna (lodžie). Pri odstraňovaní porúch podláh balkónov (respektíve terás) je najdôležitejšie zhodnotenie príčin, ktoré spôsobujú zatekanie, prípadne deštrukciu nosných častí týchto konštrukcií. Najčastejšie ide o systémové poruchy (vek budov, zlá projekcia, nedostatočné riešenie detailov). Bohužiaľ, aj pri novostavbách sa možno stretnúť s problémami vyplývajúcimi zo zlého návrhu konštrukčných systémov balkónov a terás.

K zlému technickému stavu a k vzniku porúch prispieva zlé konštrukčné riešenie, zvolené systémy realizácie, ktoré sú z technologického hľadiska zastarané, aplikačné postupy – rýchla výstavba, nedostatočná technologická a materiálová úroveň a zanedbaná respektíve žiadna systémová údržba. Primárne treba odstrániť príčiny vzniku porúch. Nepostačuje odstrániť až ich dôsledky (samotné poruchy). Na to sa však v praxi, v snahe ušetriť náklady, často zabúda alebo sa to realizuje nedostatočne. Treba si však uvedomiť, že kozmetické úpravy povrchov novými nátermi či omietkami nemajú spravidla dlhú životnosť. Náklady na opätovnú opravu sú často omnoho vyššie ako ušetrené náklady.

Na základe skúseností z praxe možno tvrdiť, že sanácia balkónov je rovnako nevyhnutná ako napríklad zateplenie objektu.
–>–>
Komplexná sanácia balkónov zahŕňa:

• zistenie stavu podkladovej dosky;
• v prípade zrejmého prierazu na nástupnej doske, prípadne odlúpeného betónu jeho opravu nestekavým TH betónom. Na zvýšenie vzájomnej priľnavosti treba pred jeho aplikáciou na narušený povrch naniesť penetračný náter;
• kontroly ukotvenia zábradlia na balkóne;
• vytrhanie pôvodnej dlažby, uloženie tepelnej izolácie, vyspádovanie dosky betónovým poterom;
• nanesenie hydroizolačného náteru a položenie novej dlažby;
• nové komplexné oplechovanie okrajov balkónovej nášľapnej vrstvy.

Medzi ďalšie poruchy balkónov (lodžií) patrí nesprávne kotvenie zábradlí a nosných oceľových častí ukončenia zábradlia, ich korózia a následné zatekanie vody v mieste kotvenia. Aj pri rekonštrukcii zábradlia sa možno, tak ako v prípade podkladovej dosky balkóna (lodžie), stretnúť s nesprávne realizovanou sanáciou.

Najčastejšie poruchy v dôsledku nesprávne realizovanej sanácie
Príkladom nesprávne vykonanej sanácie je murárska oprava poškodených miest betónu. Pod povrchmi konštrukcií opravených pred viac ako piatimi rokmi (abrazívne čistenie povrchu tlakovou vodou, odstránenie skarbonátovaných vrstiev betónu, reprofilácia výstuže, adhézny mostík, ochrana výstuže a sanačná malta alebo stierka) pokračuje proces karbonatácie a korózie. Vplyvom korozívnych expanzných spodín postupne odpadávajú sanované vrstvy. Životnosť takejto opravy je minimálna a finančné prostriedky sa vynaložili zbytočne.

Ďalšou v praxi často realizovanou nevhodnou opravou je rekonštrukcia podlahy lodžie bez sanácie alebo zmeny kotvenia stredového stĺpika zábradlia. V snahe ušetriť sa napriek značným finančným prostriedkom vynaloženým na nové podlahové súvrstvie často ponecháva pôvodné kotvenia stĺpikov. Stĺpik sa iba na pohľad vybaví manžetou a ten v mieste zakotvenia do stropného panela často úplne skoroduje a prestáva plniť funkciu votknutia. Tým sa mení statická schéma zábradlia. Zábradlie je kotvené iba v miestach priečnych stien, takže pri moduloch lodžií 6 m a vzhľadom na subtílne profily stráca zábradlie statickú funkciu.

Ak sa pri existujúcom zábradlí nevykoná revízia kotvenia pred zatepľovaním lodžiových stien, pokračuje korózia aj pod zrealizovaným teplenoizolačným systémom. Kotvenie sa často nachádza v kondenzačnej zóne a korózia postupuje pomalšie ako pred zateplením. Ide o skrytú, o to však nebezpečnejšiu poruchu. Finančné prostriedky vynaložené na zateplenie sú znehodnotené a zábradlie prestáva plniť svoju statickú funkciu.

Uvedené nedostatky negatívne ovplyvňujú bezpečnosť objektu z hľadiska statiky. Chyby v konečnom dôsledku vyvolávajú poruchy, ktorých progresívny rozvoj urýchľujú korozívne procesy v konštrukcii. Všeobecne platí, že panelové domy by sa vždy mali rekonštruovať komplexne, a to počnúc prieskumom cez projekt s určením etáp jednotlivých činností v prípade nedostatku potrebného množstva finančných prostriedkov až po odborný dozor realizovanej stavby. Lokálny spôsob opravy možno zvoliť iba vtedy, ak ide o vedomé a krátkodobé predĺženie funkčnej spôsobilosti.

Menšie zásahy na balkóne (napríklad opravy podlahy, vypĺňanie zábradlia, jeho natieranie, klampiarske práce či inštalovanie bohatej kvetinovej výzdoby) zvyčajne nepodliehajú ohláseniu stavebnému úradu. Väčším zásahom je napríklad zasklenie, výmena materiálov zábradlia alebo iných častí balkóna. Tieto zásahy už podliehajú ohlasovacej povinnosti a niekedy je nutné požiadať aj o stavebné povolenie. Ak sa zmení účel využitia balkóna (napríklad na zimnú záhradu, obytnú miestnosť a podobne), zmena sa musí schváliť kolaudačným rozhodnutím.

Chyby a poruchy z typového projektového riešenia
Medzi chyby a poruchy vyplývajúce z typového projektového riešenia patria:

• priveľká tuhosť spojenia vnútorných a lodžiových stenových panelov,
• malá krycia vrstva výstuže pri stropných a ste­nových dielcoch alebo oceľobetónových zábradliach a proces karbonatácie betónu,
• nedostatočná krycia vrstva betónu a poddimenzovanie kotevných prútov pri kotevných platniach lodžiových zábradlí,
• korózia kotevných prvkov, rámov a stĺpov.

Priveľká tuhosť spojenia vnútorných a lodžiových stenových panelov zapríčiňuje vznik značných namáhaní zvislej nosnej konštrukcie, vodorovných stykov a dielcov, ako aj stropnej konštrukcie vplyvom zaťaženia rozdielnou teplo­tou. Tento nedostatok sa v mnohých prípadoch podieľa na havarijnom stave predsadených lodžií, ktoré treba provizórne zaistiť a sanovať .

Malá krycia vrstva výstuže pri stropných a stenových dielcoch alebo oceľobetónových zábradliach spolu s procesom karbonatácie betónu spôsobuje koróziu nosnej výstuže dielcov vystavených vonkajšiemu prostrediu. Poruchy sa vyskytujú pri všetkých stavebných sústavách, progresívne sú najmä pri tých, ktoré boli postavené skôr (T 08 B).

Nedostatočná krycia vrstva betónu a poddimen­zovanie kotevných prútov pri kotevných platniach lodžiových zábradlí sa vyskytuje pri stavebných sústavách T 08 B, výnimočne aj pri VVÚ ETA.

Korózia kotevných prvkov, rámov a stĺpov sa spravidla prejavuje pri oceľovom zábradlí a je zapríčinená nekvalitnými konštrukčnými detailmi, ktoré neumožňujú riadnu údržbu.

Neudržiavané styky oplechovania a dlažby sú postupne poškodzované náletovými rastlinami.

Výmena oceľových konštrukcií
Skorodované časti kotevného systému, odlúpený pôvodný antikorózny náter, praskliny v 35-ročnom drôtované sklo… To je častý stav pôvodných oceľových konštrukcií balkónových zábradlí. Rekonštrukciou týchto častí bytového domu možno ušetriť náklady na pravidelný náter oceľovej konštrukcie a na výmenu rozbitých výplní alebo inak poškodeného drôtované sklo. A v neposlednom rade možno obnoviť aj stratenú dôveru v stabilitu týchto konštrukcií, pretože pod výmenou konštrukcie sa nerozumie len výmena starej za novú, ale aj chemické prekotvenie skorodovaných častí kotevného systému a zabránenie možným statickým poruchám v budúcnosti. Pred obnovou bytového domu sa preto odporúča dať posúdiť stav oceľového zábradlia a jeho výmenu. Ako výplň oceľových balkónových konštrukcií možno použiť polykarbonát alebo bezpečnostné drôtované sklo.

TEXT: Ľubomír Žabčík
FOTO: Innovia

Ľubomír Žabčík je konateľom spoločnosti Innovia, s. r. o., pre celé Slovensko a odborníkom na otázky obnovy bytových domov, systémových porúch a sanácie balkónov a lodžií.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.