Snažíme sa profilovať ako generátor technologických nápadov
Firmu KOOR založili v roku 2010 Branislav Koreň a Milan Orlovský s cieľom prinášať do projektov obnovy budov nové technologické platformy a profesionálny energetický manažment. Po 14 rokoch by radi zverili ďalší rozvoj a napredovanie firmy mladšej generácii, ktorú zastupuje Michal Hesek, CEO firmy.
Spoločnosť KOOR ste založili v roku 2010. Čo bolo jej primárnym cieľom a aký príbeh je s jej založením spojený?
Stretli sme sa pri riešení jedného projektu, kde Braňo zastupoval technologickú firmu, ktorá dodávala tepelné čerpadlá, a ja som zastupoval školu, ktorá potrebovala znížiť uhlíkovú stopu. K tomu zháňala nejaké financovanie prostredníctvom európskych fondov. Po jeho úspešnom zvládnutí sa začala naša ďalšia spolupráca.
Naším cieľom bolo realizovať projekty zamerané na zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov a znižovanie spotreby energie. Tieto ciele sme plánovali dosahovať návrhom nových kreatívnych technológií, v tom čase predovšetkým tepelných čerpadiel. Technologickú a prevádzkovú platformu zastupoval Braňo a ja som sa snažil viesť obchod a financovanie. V takejto podobe sme začali firmu postupne rozvíjať. Začali sme vo dvojici, neskôr sa k nám pridali ďalší ľudia, ktorí sú s nami dodnes. Odvtedy sa, samozrejme, personálne obsadenie znásobilo.
Spomínaná škola mala povinnosť do určitého termínu obnoviť budovu, ktorú získala do správy od mestskej časti. Okrem obnovy obvodového plášťa a jeho zateplenia či výmeny okien plánovali vymeniť aj zdroj tepla, a teda palivovej základne. Z plynového kotla sa rozhodli prejsť na tepelné čerpadlo. Toto bol náš nultý projekt na Slovensku, v ktorom sme videli veľký potenciál, síce ešte nie v spoločnosti KOOR, ale za spoločnej spolupráce. Postupne sme pokračovali s ďalšími.
Do jednotlivých projektov sme neskôr začali zapájať aj banky za účelom ich refinancovania. Postupne sme zistili, že nestačí len vymeniť kotolňu, ale že na obnovu sa treba pozerať zo širšej perspektívy. Dôležité bolo, aby bol celý koncept unifikovaný a čo v najväčšej miere riadený diaľkovo. Keď totiž chcete dosiahnuť určité parametre naplánované v projekte, musíte prevádzku strážiť. Nemôžete pripustiť, aby niekto nastavoval lokálne kohútiky.
Tieto základné princípy dodržiavame doteraz a len ich rozširujeme a pridávame ďalšie technologické platformy a komponenty, ktoré tá-ktorá budova potrebuje. Najnovšie riešime projekty s batériovými úložiskami a fotovoltikou. Do budúcnosti pripravujeme energetické spoločenstvá.
Všetko musí mať nejaký technologický a prevádzkový zmysel. Na počiatku nášho podnikania sme zákazníkovi predali náš projekt, zrealizovali obnovu vykurovacieho zdroja, ktorý si on potom sám prevádzkoval. Netrvalo dlho a zákazníci sa začali na nás obracať s rôznymi problémami, ktoré s touto prevádzkou súviseli. Väčšina problémov vyplývala z nekompetentnosti zodpovedných osôb.
Prirodzene však nemožno od lekára či právnika očakávať, že bude vedieť prevádzkovať tepelné čerpadlo. Na základe toho sme dospeli k názoru, že toto nebude správna cesta. Preto sme sa rozhodli, že neprevezmeme zodpovednosť len za obnovu kotolne, ale aj za prevádzku.
Ako vznikol názov spoločnosti?
Ide o jednoduché spojenie prvých dvoch písmen našich priezvisk – teda Koreň a Orlovský. Keď sa na tento názov pozeráme spätne, môžeme povedať, že bol naozaj nadčasový.
Predtým ste pôsobili v oblasti spotrebnej elektroniky. V čom je podnikanie vo facility managemente a v spotrebnej elektronike podobné? Alebo ide o dva úplne iné svety?
Áno, sú to úplne odlišné svety. Pri spotrebnej elektronike poznáte 1. 1. náklady, ale neviete presne, koľko tovaru predáte. V energetike 1. 1. viac-menej viete, koľko tepla dodáte a viete lepšie plánovať, kedy budete realizovať projekty. Je to úplne iný svet.
Čo ma prekvapilo, bol fakt, že energetika je, čo sa týka obchodu, mastodont. Ako keby ľudia, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, zabudli, že musia byť proobchodnícki a aktívni v rôznych smeroch. Náš pohľad je, naopak, prozákaznícky. Je to možno aj preto, že sme riešili skôr malé projekty. Ide o segment škôl, škôlok, bytových domov, resp. teraz začíname riešiť priemyselné budovy.
Ďalšou pridanou hodnotou, ktorú zákazníkovi prinášame, je výroba vlastných technológií v rámci našich dcérskych firiem. Väčšinou je problém, že nejaká firma prestane po 5 až 6 rokoch niečo vyrábať. Kotly a technológie v priebehu času zároveň prichádzajú v rôznych technologických obmenách. Tie sú pripravené na 95 až 98 % a zvyšné percentá sa snažíme na našich kotolniach vyladiť. Pritom sa ukazuje, že takto vyladené technológie pracujú efektívnejšie.
Všetky technológie ovládame na diaľku online. Za 3 sekundy dokážeme zozbierať 200 údajov z jednej kotolne. Takýto systém nám umožňuje podrobne vidieť, čo sa odohráva v jednom energetickom celku. Na základe zozbieraných údajov vedia dispečeri kreovať spotrebu, časové režimy, ako sa priestory využívajú, kedy je potrebné vykurovať a kedy len temperovať.
Týmito opatreniami vieme potom pre zákazníkov dosiahnuť úsporu. Bežný facility manažér alebo správca budovy nemá šancu všetky tieto dáta sledovať, pretože na to nemá potrebné technologické nástroje. My ich máme a vďaka nim dokážeme robiť efektívny energetický manažment na profesionálnej úrovni.
Ako pristupujete k návrhu technologického projektu?
Väčšinou to funguje tak, že ak niekto príde s požiadavkou na novú kotolňu, osloví projektanta, ten prizve potrebných profesistov, ako je kúrenár, elektrikár, kominár či odborníka pôsobiaceho v oblasti riadenia a regulácie. Vznikne projekt, ktorý nejaká firma zrealizuje, ale o prevádzku sa už nestará.
Naše know-how je v tom, že my si najskôr naštudujeme danú budovu, pozrieme sa na jej aktuálnu prevádzku a podľa toho navrhneme kotol, letnú a zimnú prevádzku, k tomu tepelné čerpadlo, ktoré môže byť napr. napojené na odpadové teplo z kuchyne, a vďaka nemu dokáže ohrievať teplú vodu. Všetkých zúčastnených projektantov koordinujeme. Na konci získame projekt, na základe ktorého vieme kotolňu zrealizovať a aj prevádzkovať presne podľa toho, ako si to navrhneme.
Takýto prístup aplikujeme aj na nové budovy. Už v projektovej fáze pozeráme na to, aké by mohli byť prevádzkové náklady a chceme technológiu navrhnúť tak, aby bola čo najlepšia. Ak nás developer vpustí do projektu včas, dokážeme mu ušetriť aj stavebné náklady. Vieme odporučiť všetky súvisiace zariadenia a byť profesionálnym partnerom.
Vďaka tomu, že jednotlivých technológiám rozumieme, vieme ušetriť ďalšie peniaze. Len si musí dať developer/investor poradiť. Cieľom je, aby bola prevádzka nielen energeticky hospodárna, ale aj priaznivá z environmentálneho hľadiska. Zároveň dokážeme garantovať, že to, čo navrhneme, bude aj reálne fungovať. My sme v podstate takí konzervatívni teplári, ktorí prinášajú naraz viaceré benefity.
Ktoré z navrhovaných opatrení v rámci jednotlivých projektov považujete za najefektívnejšie?
Dôležité je mať prevádzku pod kontrolou. Budovu je potrebné merať. A to vo väčšine prípadov chýba. Investovať do spoľahlivého partnera, ktorý dokáže budovu čítať, by malo byť prioritou. Vlastníkom budov sa však do toho veľmi nechce. Najväčšiu položku v rozpočte tvorí teplo a chlad, potom elektrina a voda. Bez týchto životných energií budova nevie fungovať. Tieto položky je potrebné vhodne optimalizovať a kvantifikovať. Niekedy stačí naozaj málo pre riadenie, riešení na úsporu je nekonečno.
Koľko percent z prevádzkových nákladov dokážete týmito opatreniami ušetriť?
Od 20 až do 40 %. Hovoríme tu však o energiách, nie o peniazoch. V oblasti osvetlenia niekedy o 60 %. Reálne ušetriť nie je niekedy také jednoduché, ako to projektanti navrhnú. Veľakrát sa nám stáva, že v budove sa nachádza zastaralý systém a riaditeľ či vedúci si myslí, že keď vymení starý kotol za tepelné čerpadlo, automaticky budú šetriť obrovské náklady.
Väčšinou je to však tak, že v zásade sa náklady významne nešetria alebo nezmenia. Je to preto, že v princípe je tepelné čerpadlo zložitejší systém, ktorý potrebuje na svoju prevádzku elektrinu, teda energiu drahšiu, ako je zemný plyn. Tepelné čerpadlo dokáže vďaka väčšej účinnosti dosahovať energetické úspory, ale nie finančné. Nová kotolňa so zložitejšími zariadeniami je totiž často nákladná z hľadiska ich prevádzky.
Určitým mentálnym nastavením sa dá ušetriť 4 až 5 %. To považujeme za fenomén obnovy vo všeobecnosti. Ďalšie šetrenie sa dosahuje aj neustálym monitorovaním prevádzky budovy. Tu je potenciál šetrenia 6 až 10 %. Vo väčšine prípadov majú veľké problémy s nadspotrebou energií budovy municipalít vo vlastníctve štátu, čo je vlastne majetok všetkých a nikoho.
Keď sa teda v princípe nič neušetrí, aký je hlavný benefit takejto obnovy?
Dôležité je to, že po obnove veci fungujú. Aby boli veci funkčné, je obnova nevyhnutná. Nová technológia sa zároveň prevádzkuje efektívnejšie. Áno, nie je pravda, že klesne spotreba. Dokonca sa nám stalo, že keď sme vymenili zdroj tepla, spotreba energie sa zvýšila pretože kotol nebol natoľko poruchový. V rámci obnovy ide zväčša o environmentálne hľadisko, teda pokles emisií CO2.
Príkladom je tepelné čerpadlo, ktoré významne ušetrí CO2, ale z finančného hľadiska sa prevádzka v podstate predraží, pretože ide o zložitejší zdroj. Na konci to teda investora bude stáť rovnako a niekedy možno aj o čosi viac. Zároveň je dôležité pri súčasnej obnove budov prihliadať na kvalitu vnútorného prostredia a bezpečnosť. My sa snažíme nahliadať na projekty nielen cez energetiku, ale aj cez tieto súvisiace faktory.
Zavádzanie a realizácia týchto opatrení si vyžaduje pomerne vysoké investície. Aké nástroje financovania môžu klienti využiť?
Vždy sme sa snažili integrovať čo najmenej grantových schém. Používame bankové úvery. Ďalších 20 až 30 % ide z našich peňazí, s ktorými sa vieme zaručiť štátu a budúcim prijímateľom služieb. Využiť sa dajú finančné prostriedky z rôznych schém, napr. Európskej investičnej banky. Keďže Slovensko neustále trpí nedostatkom rozvojového kapitálu, pred 3 rokmi sme otvorili vlastný investičný fond KOOR ESG SICAV.
Prostredníctvom tohto fondu je možné integrovať európske štrukturálne a investičné fondy s grantami v celku a tým priniesť novú možnosť financovania. Fond SICAV je otvorený v Českej republike v rámci Českej národnej banky. Je to preto, že na Slovensku trh s takýmito fondmi vlastne neexistuje. Je tu asi 5 alebo 6 fondov, možno do 10. V rámci Českej republiky je ich viac ako 300. Fondy bežne využívajú ako alternatívu financovania. Ide o peniaze, ktoré môžete investovať práve do takýchto projektov.
Takže zatiaľ čo na Slovensku len ťažko zháňame finančné prostriedky na rozvojové projekty, v ČR vedia na tento účel využívať práve fondy. Tým, že sme rástli na Slovensku veľmi rýchlo, prišli sme na hranicu finančných možností a tento fond nám otvára nové možnosti so silou veľkých nadnárodných spoločností. Fond robíme taxonomicky s maximálnou vážnosťou. V septembri alebo v novembri plánujeme zároveň začať vydávať prvé zelené dlhopisy.
Celý rozvoj je o kolektívnom investovaní, do ktorého môžu vstupovať aj fluentní klienti, ktorí majú voľné peniaze a sú presvedčení, že idú do menšieho rizika. Pre dlhopisy sme sa rozhodli aj preto, že investovať môžu aj klienti, ktorí majú pár tisíc eur. Pri fonde SICAV sa investícia začína na 40 tisíckach €, dlhopisy budú od 2-tisíc €. Budú voľne predajné a regulované Českou a Slovenskou národnou bankou. Tu vidíme veľký potenciál. Cieľom je, aby sa na Slovensku investovalo do projektov, ktoré budú prinášať zelenosť. Dlhopisy majú veľkú perspektívu.
Ste schopní investovať dlhodobo lacné peniaze do energetických služieb a úspor a klienti/firmy si môžu kupovať svoje budovy, do ktorých im dodávame naše služby. To je taká naša vízia. Predstavte si napríklad fabriku, ktorá chce byť zelenšia a chce urobiť niečo pre spoločnosť. Nie je však, žiaľ, schopná uvoľniť na tento účel finančné prostriedky. Tie im my dokážeme poskytnúť. Na lepšiu predstavu 300 až 400 SICAV fondov v ČR spravuje 2,5 mld. € a tie generujú ďalších 7,5 mld. €.
Téma ESG tu už zaznela viackrát. Ako trend ESG vnímate vy a ako vidíte budúcnosť technológií v tomto kontexte?
Pred tromi rokmi Milan prišiel s tým, že Michal bude riešiť ESG. Ten v danom čase vôbec netušil, o čo ide. Začal preto so štúdiom danej problematiky a aj keď to vyzeralo pomerne zložito, dnes sme jedna z mála spoločností, ktorá realizuje v rámci požiadaviek ESG finančný report, aj keď nemusí.
Keď sme začínali, hľadali sme partnera, ktorý by nám s tým pomohol. V tom čase sa však touto problematikou zaoberal málokto a aj veľké audítorské firmy nám mnohokrát nevedeli dať odpovede na naše otázky. Dnes sú už, samozrejme, omnoho ďalej ako my. To, čo vidíme na ESG pozitívne, je, že už nebude len stačiť o zelenosti hovoriť, ale bude potrebné aj naozaj tento zámer deklarovať.
Reporty, ktoré sú v rámci ESG povinné, budú odzrkadľovať reálny stav vnútorného fungovania firmy. Aj preto túto tému vnímame pozitívne, pretože ak chce niekto naozaj šetriť, tak nech šetrí a nerobí to len naoko. My ESG berieme ako príležitosť, ako sa odlíšiť. ESG nám zároveň pomáha predávať ľahšie naše riešenia. Tlak na klientov budú vyvíjať aj banky. Jediné, čo na túto spoločnosť funguje, sú peniaze. Banky však budú tiež chcieť posúvať klientov k zelenosti.
Zatiaľ to úplne nevedia a my pre nich chceme byť partnerom, ktorý im s tým pomôže. Našou ambíciou je nastavovať určité štandardy, ako to robiť a vzdelávať spoločnosť. Možno ako jedny z málo ESG berieme ako príležitosť. Ďalšou motiváciou bude určite v najbližšom období uhlíková daň, ktorú by mali začať platiť nielen firmy, ale aj budovy už od roku 2027.
Zmeny plánujete aj vo vašej spoločnosti. Aké bude vaše ďalšie smerovanie?
Smerovanie ostane rovnaké, len firmu prevezmú šikovnejší ľudia, Michal, ktorý je predstaviteľom mladej generácie. Veríme, že bude schopný firmu posunúť ďalej, k ďalšej systémovosti. Ako sme už povedali, budujeme tri piliere. Chceme udržiavať prirodzený rast, ktorý máme.
Otvára sa nám trh v Českej republike. Postupne tam začíname zazmluvňovať projekty a kompetencie, ktoré máme na Slovensku, chceme preniesť aj do Česka. Rozvoj na českom trhu plánujeme v najbližších dvoch až troch rokoch. Zároveň by sme sa chceli postupne etablovať aj v Maďarsku.
Za sebou máte čisto slovenský kapitál. Je ťažké presadiť sa medzi veľkými zahraničnými korporátmi?
Základné pravidlo je, že nemôžete s nimi súťažiť. Musíte hľadať svoje segmenty. To je jediný spôsob, ako si vybudovať postavenie na trhu. Nám veľmi pomohol aj fond SICAV, ktorý nám dodal rastový kapitál. Ten sme už splatili. Neschopnosť trhu nám pomohla v tom, ako hľadať peniaze. Našou stratégiou je disponovať viacerými segmentmi. Káble a rúry sú dané, ale na koncovkách sa hrať môžeme.
Zdroj: KOOR, s.r.o.
