Správca a vlastník domu

Zákonom č. 182/1993 sa definuje správu domu a formy správy domu. Zákon prešiel dvanástimi novelami, ale aj tak sa nepodarilo vyriešiť niektoré protikladné ustanovenia. Tie vedú k stupňovaniu antagonizmu medzi správcom domu a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ako aj medzi samotnými vlastníkmi bytov. Rovnakou mierou k tomu prispieva aj súvisiaca legislatíva.

Správa domu
Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správa domu obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome:

• prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí, zariadení domu a priľahlého pozemku,
• služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
• vedenie účtu domu v banke,
• vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
• iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku.

Správca uzavrie s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva rieši vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, spôsob výkonu správy spoločných častí a zariadení, zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv a ďalšie činnosti, na ktorých sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli v zmluve o výkone správy, a to vždy v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Takto je určená správa domu a vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v ideálnom stave. Je to tak aj v skutočnosti?

Výkon správy domu v praxi
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. v znení jeho neskorších predpisov a ďalšie zákony, ktoré súvisia so správou, jednoznačne nechápu správcu ako zástupcu, nositeľa určitých povinností súvisiacich s vlastníctvom nehnuteľnosti, ale ako nositeľa povinností a za ich neplnenie ho sankcionujú napriek tomu, že o ich splnení alebo nesplnení nemôže správca bez súhlasu vlastníkov sám rozhodnúť.

Na dôkaz toho možno uviesť niekoľko poznámok k zákonu č. 182/93 Z. z. v znení jeho neskorších predpisov, k zákonu 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, najmä k § 17 ods. 3, k vyhláške 630/2005 Z. z. a jej novele 358/2009 Z. z. určujúcej pravidlá rozpočítavania tepla, k zákonu č. 314/2001 Z. z. o ochra­ne pred požiarmi, ako aj k ďalším, ktoré súvisia so správou domov.

Napätie medzi správcom a vlastníkmi bytov
Poslednými novelami zákona č.182/93 Z. z. sa vzťah medzi správcom a vlastníkmi bytov postavil mimo rámca zmluvného vzťahu, ktorý mali vzájomne zmluvou o výkone správy dohodnutý. V ňom ani jedna zo zmluvných strán nemôže jednostranne určovať také povinnosti druhej strane, na ktorých sa nedohodli. Zákonom sa napríklad v § 11a umožňuje vlastníkom, aby schôdza rozhodovala o úlohách pre správcu bez ohľadu na ustanovenia dohodnuté v zmluve o výkone správy, ktoré zodpovedajú dohodnutej odmene za správu domu.
Toto právo vedie v praxi k napätiu medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ak ho poverujú úlohami finančne a časovo náročnými. Ak správca vyžaduje za tieto úlohy nedohodnuté v zmluve finančnú odmenu, často to vedie ku konfliktom a k ukončeniu výkonu správy. Zákonodarca asi zabudol, že vzťah medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je zmluvný vzťah, v ktorom ani jedna zo zmluvných strán nemôže jednostranne určovať také povinnosti druhej strane, na ktorých sa nedohodli.

Schôdze
V zákone sa správcovi direktívne určuje povinnosť zvolať schôdzu raz do roka, alebo ak o to požiada štvrtina vlastníkov bytov. V akom čase sa konajú schôdze? Minimálne po 18. hod., no najčastejšie o 19. hod. Je vo fyzických silách správcu zúčastňovať sa aj niekoľkokrát do roka pri správe niekoľkých domov vo večerných hodinách na schôdzach, ktoré trvajú minimálne tri hodiny?

Vlastníci bytov za podpory zákona určujú správcovi po pracovnom čase program a obmedzujú ho vo využívaní voľného času na regeneráciu síl. Počas dňa musia pracovníci správy riešiť množstvo náročných úloh súvisiacich so správou domu. Často to musia robiť v rozpore so Zákonníkom práce a zdravotno-hygienickými požiadavkami, na úkor svojich rodín, kultúrneho a športového vyžitia a podobne. Sú nútení stráviť svoj voľný čas vo večerných hodinách často v pivniciach domu a pri silných atakoch zo strany niektorých vlastníkov bytov. Zákon prispieva k tomu, že títo vlastníci bytov často považujú správcu za podriadeného, nie za partnera.

Je správca ten zlý?
Zdá sa, že u vlastníkov bytov, a tým aj u zákonodarcov neustále pretrvávajú názory z minulosti, že správca je jediný zlý, pretože nájomcov iba poškodzoval a okrádal. V minulosti bol iba nájomný vzťah a nájomca o ničom nerozhodoval. Tento postoj je prekvapujúci vzhľadom na veľkú konkurenciu a možnosť výberu správcov a platnú legislatívu. Pri zmene z nájomného vzťahu na vlastnícke práva, a tým aj na  rozhodovacie práva o svojom majetku to správcom pri takto nastavenej legislatíve iba sťažuje neľahké plnenie náročných úloh.

Nerovnakú mieru určuje zákon pre správcu aj v prípade, že vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu vypovedať správu s trojmesačnou výpovednou lehotou. Ak správca vypovedá zmluvu, nemôže ukončiť výkon správy, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty uzavretú zmluvu o výkone správy s iným správcom. Toto ustanovenie nerešpektuje rovnaké postavenie zmluvných strán a ich slobodnú vôľu ukončiť zmluvný vzťah, ktorý si neželajú. Ak do jedného roka nebudú mať vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzavretú zmluvu o výpovedi s iným správcom alebo si nezaložia spoločenstvo vlastníkov bytov, vzniká spoločenstvo zo zákona.

Správcovi zákon ukladá zabezpečiť registráciu spoločenstva na príslušnom správnom orgáne. Súčasťou registrácie musí byť aj zápis štatutárneho orgánu a predloženie jeho výpisu z registra trestov. Nanajvýš čudné je toto ustanovenie v prípade, že nikto nechce byť štatutárom spoločenstva. Určí ho správca proti vôli niekoho a prinúti ho, aby si zadovážil výpis z registra trestov? Komu správca odovzdá správu domu v takejto situácii?

Výkon správy
Pri uzavretí zmluvy o výkone správy neplatí štandardný spôsob uzatvorenia zmluvy tak ako pre iné zmluvy, t. j. podpis nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcu ako prejav ich zhodnej vôle. Podľa § 8a ods. 1 je úplne nezmyselné dvojnásobné schvaľovanie zmluvy o výkone správy, t. j. musí byť schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takto schválená zmluva musí byť podpísaná nadpolovičnou väčšinou. Podľa § 14 ods. 6 nemôže byť zmluva o výkone správy schválená písomným hlasovaním.

Ukončenie činnosti správcu
Veľké problémy v praxi vyvoláva plnenie § 8a ods. 2, ak správca končí svoju činnosť a je povinný 30 dní pred jej ukončením, najneskôr v deň ukončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa domu a odovzdať všetky písomné mate­riály, ktoré súvisia so správou domu vrátane použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, a je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov bytov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Hoci v § 8a ods. 3 je uvedené, že dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu, na nového správcu, prax je často iná. Chýba tu definovanie prechodného obdobia, v ktorom budú ukončené zmluvné záväzky a vyfakturované služby a plnenia týkajúce sa obdobia pôvodného správcu. Vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory nie je možné urobiť už 30 dní pred ukončením činnosti. Nový správca má problémy uzatvoriť nové zmluvy za plnenia, kým pôvodný správca ich neukončí aj s vyrovnaním pohľadávok. Pri prevedení zostatku majetku sa to ani nedá urobiť.

Právne problémy
Novela zákona priniesla správcovi aj ďalšie právne problémy. Napríklad v § 8b bod 1 pred novelou bolo uvedené, že správca koná vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov. Po novele zákona – v mene vlastníkov a na účet vlastníkov bytov. Ak ide správca do právnych sporov, napríklad pri vymáhaní platieb neplatičov, vznikajú procesné problémy (právnická osoba nemôže zastupovať na súde vlastníkov bytov). Ak je v dome napríklad 120 vlastníkov, v prípade vymáhania platieb by všetci mali žalovať. Správca ako právny subjekt nemôže na súde vlastníkov zastupovať. Ak vlastníci bytov poveria fyzickú osobu, tá potrebuje osobitnú plnú moc od vlastníkov bytov a spoluvlastníkov. Pri takej účasti zúčastnených je vymáhanie dlhu v súčasných podmienkach komplikované a opäť má správca zviazané ruky pri plnení zákonných povinností.

Vlastníci bytov majú často požiadavku na správcu, aby nevyužité priestory spoločných častí a zariadení v ich mene prenajal s cieľom získať finančné prostriedky do fondu opráv. Zákonodarca tento prípad nerieši. V § 8b ods. 2 by bolo vhodné doplniť medzi povinnosti správcu napríklad ustanovenie, že správca je povinný v mene a na účet vlastníkov prenajímať spoločné časti a zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo domu a pozemok alebo uzatvoriť zmluvu o poistení, ak o tom rozhodnú vlastníci bytov.

V zákone nie je vyvážené ustanovenie napríklad v § 9 ods. 1, v ktorom sa hovorí, že „práva a povinnosti zo zodpovednosti za chyby a za škody voči dodávateľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na spoločenstvo ku dňu zápisu spoločenstva do registra združení“.

A čo robiť v prípade, ak nie je založené spoločenstvo? Správca nemá oprávnenie zo zákona konať vo veciach záručných chýb.

Rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny
Podľa § 8b ods. 3 správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov dodávateľa na schôdzi neodsúhlasia a bude sa to týkať aj takých prác, ktoré dávajú správcovi za povinnosť ich plniť v zmysle ďalších zákonov, ako je zákon o tepelnej energetike, zákon o metrológii, o ochrane pred požiarmi a ďalšie, zodpovedný za neplnenie týchto zákonných ustanovení je správca. Príslušné inšpekcie ustanovené na dodržiavanie týchto zákonov v tomto prípade jednoznačne, často až likvidačnou čiastkou sankcionujú správcu.

Predovšetkým ide o zabezpečenie výmeny vodomerov v pravidelných intervaloch, zabezpečenie povinných revízií plynoinštalácie, elektroinštalácie, bleskozvodov, kotlov, komínov, protipožiarnych prehliadok a podobne a následne ide i o povinnosť odstrániť zistené nedostatky. Zákonodarca si vo všetkých zákonoch zjednodušene našiel zodpovedného za plnenie zákonných ustanovení – správcu. A to aj napriek tomu, že ďalší zákon neumožňuje správcovi promptne rozhodnúť o dodávateľovi na zabezpečenie zákonných plnení. Správca je tu vystavený riziku sankcií často len za to, že vlastníci na schôdzu vo väčšine prípadoch neprišli alebo sa na dodávateľovi nedohodli. Neplnenie povinností vlastníka nie je postihnuteľné.

Vyúčtovanie
Podľa zákona č. 182/93 Z. z. §  8a bod 2 je správca okrem iného povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby, opráv a úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak si správca túto povinnosť nesplní, uvedeným zákonom sa mu v § 8a v bode 3 ukladá trest nevyplatenia platby za správu domu. Ďalšiu sankciu za nedodržanie uvedeného termínu, ktorý sa opätovne stanovuje správcovi vo vyhláške 630/2005 Z. z. a jej novele 358/2009 Z. z. v § 4 ods. 2., udeľuje pri kontrole príslušná štátna energetická inšpekcia. Tieto duplicitné sankcie môžu pre správcu predstavovať i likvidáciu firmy.

Môže však za dodržanie uvedeného termínu zodpovedať iba správca? Súvisí to s jeho neschopnosťou, prípadne neochotou vykonať včas a kvalitne vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, a tým i za teplo na vykurovanie a prípravu teplej vody?

Vyúčtovanie za plnenia
Čo je v skutočnosti vyúčtovanie za plnenia? V podstate ide o prerozdelenie všetkých nákladov za predošlý rok (spotrebované médiá a služby pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov) na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spoluvlastníckych podieloch alebo v pomeroch uvedených v zmluve o výkone správy. Ide o dohodnuté pravidlá a tiež spôsoby, ktoré určuje platná legislatíva a v prípade tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody aj vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. a jej novela 358/2009 Z. z.

Aby správca mohol urobiť vyúčtovanie, musí mať k dispozícii všetky nákladové položky domu za predchádzajúci rok vrátane nákladov za teplo na vykurovanie a na prípravu teplej vody. Musí urobiť vyúčtovanie za všetky plnenia vrátane vyúčtovania tepla. Potrebuje aktuálne údaje, ktoré slúžia ako parametre na prerozdelenie fakturovaných spotrieb a služieb. K týmto parametrom patrí najmä počet osôb bývajúcich v byte domu za vyúčtovacie obdobie, ročné údaje o spotrebe teplej a studenej vody či počet dielikov na pomerových rozdeľovačoch tepla.

Ak sa teplo na vykurovanie prerozdeľuje podľa pomerových rozdeľovačov, správca navyše musí špecializovanej firme zaslať údaje o spotrebe tepla (množstvo tepla, a celkový ročný náklad za teplo) na ich spracovanie a prerozdelenie nákladov za teplo na jednotlivé byty a nebytové priestory. Správca môže spracovať vyúčtovanie za teplo až po spätnom zaslaní prerozdelenia tepla na jednotlivé byty a nebytové priestory (NP).

Kvalita vyúčtovania
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že kvalita vyúčtovania a jeho včasné vypracovanie nezávisí iba od správcu domu, ale aj od ostatných partnerov, vlastníkov bytov a NP, a najmä dodávateľov médií a služieb. Treba zdôrazniť, že vlastník bytu by mal aktualizovať údaje potrebné na vyúčtovanie, ako je nahlasovanie správneho počtu osôb bývajúcich v jeho byte, umožnenie v danom čase odpočet stavov teplej a studenej vody či dielikov na vykurovacích telesách na rozdeľovačoch nákladov za teplo. Rozhodne by nemal manipulovať s meračmi, aby ovplyvnil vo svoj prospech stav meradiel a znefunkčniť meradlá, len preto, že tie náhradné spotreby sú podľa platnej legislatívy preňho výhodnejšie a podobne.

Ak vyúčtovanie nebude urobené včas a objektívne, potom bude nekvalitné a jednoznačne finančne poškodí tých vlastníkov bytov, ktorí sú zodpovední a poctivo si plnia úlohu vlastníka bytu, pretože za týchto nezodpovedných vlastníkov musia spotrebované médiá a služby zaplatiť.

Dodávka tepla a teplej vody
Podľa súčasnej legislatívy je zodpovedný za dodržanie termínu vyúčtovania iba správca a na základe platnej legislatívy ho možno trestať. O iných účastníkoch uvedeného procesu nie je v legislatíve žiadna zmienka. Zákon o tepelnej energetike zaradil správcu, ktorý rozúčtováva náklady za teplo, do pozície, keď je spolu s dodávateľom zodpovedný za kvalitu dodávky tepla a teplej vody. A to aj napriek tomu, že situáciu nemôže nijako ovplyvniť. Správca tu má vystupovať ako spotrebiteľ, pretože iba v zastúpení vlastníkov bytov teplo nakupuje a následne vo vyúčtovaní ročné náklady prerozdeľuje. Podľa zákona o tepelnej energetike je za meranie teplej vody, ako aj za funkčnosť tohto merača zodpovedný iba správca, hoci na merač v bytoch nemá dosah. Kde je potom zodpovednosť vlastníka bytu, aby sa staral o svoj majetok?
Tvorca zákona a zákonodarcovia problematiku v uvedených súvislostiach určite nechápali a vôbec nechápu, inak by nerobili zodpovedným za dodržiavanie termínov len správcu. Energetická inšpekcia by tak nemala jasného vinníka, ktorého by mohla s nadšením pokutovať aj za to, čo nemôže ovplyvniť.

Rozúčtovanie tepla
Pri rozúčtovaní tepla ako najväčšej položky z nákladov vlastníkov bytov platí vyhláška ÚRSO č. 630/2005 a jej novela 358/2009 Z. z., ktorá vedie jednoznačne k tomu, aby správca poškodil časť vlastníkov bytov pri prerozdelení nákladov podľa pomerových rozdeľovačov tepla.

Náklady za teplo na vykurovanie a prípravu teplej vody predstavujú 60 až 70 percent všetkých ročných nákladov potrebných na prevádzku domu. V súlade so zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vypracoval vyhlášku č. 630/2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006, ktorou sa ustanovujú teplota úžitkovej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla.

Fikcie pomerových rozdeľovačov tepla
Cieľom zapojenia pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovanie bolo motivovať vlastníkov bytov na šetrení tepelnou energiou. Z tohto dôvodu vlastníci bytov bez problémov v domoch odsúhlasili obstaranie pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovanie. Z pomerových rozdeľovačov tepla sa pre nich stali merače tepla a neuvedomili si skutočnosť, že je to fikcia. V snahe dosiahnuť čo najnižšie náklady na vykurovaní bytu začali šetriť vypínaním termostatických hlavíc na radiátoroch. Takmer 60 percentám bytov v dome s najmenšími tepelnými stratami sa vďaka polohe bytu podarilo aj pri dlhodobom vypnutí radiátorov udržať primeranú teplotu v bytoch, často aj 24 °C. Dieliky na radiátoroch nenabiehali, čiže teplo podľa „meračov tepla“ nespotrebovávali. Naopak, približne pri 40 percentách bytov s vyššími tepelnými stratami a najmä 20 percentách bytov z tejto kategórie sa rýchlo zistilo, že ak by sa v nich na rovnaký čas vypínali radiátory ako v tých približne 60 percentách bytov, nedosiahla by sa v nich teplota ani 18 °C. Ich užívatelia boli nepríjemne prekvapení, keď zistili, že vo vyúčtovaní za byt s rovnakou výmerov zaplatili niekedy až o 500 € viac ako susedia, ktorých byt má lepšiu polohu, alebo ak sa v susedných bytoch vôbec nekúrilo, ale teplota v nich mali asi 19 °C. Pre užívateľov týchto bytov bolo ďalším prekvapením aj to, keď zistili, že za teplo zaplatili viac ako pred dodatočným zateplením obalových konštrukcií domu, ktoré s nadšením na schôdzach vlastníkov bytov presadzovali s cieľom šetriť tepelnou energiou.

Nezmyselné ustanovenia vo vyhláške
Na vine nie je ani zateplenie domu, ani hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy s osadením termostatických ventilov a hlavíc, ale nezmyselné ustanovenia vyhlášky č. 630/2005 Z. z a jej novela, ktorá už umožňuje aj 100-percentné prerozdelenie nákladov za teplo podľa množstva dielikov nameraných na pomerových meračoch tepla. Zákonodarca v rozpore so zákonitosťami fyziky dal dielikom odčítaným na pomerových rozdeľovačoch na prerozdelenie nákladov za teplo neprimerane väčšiu váhu, ktorá ani zďaleka nezodpovedá skutočnej spotrebe tepla v byte, a tým finančne poškodzuje istú časť domácností.

V ostatných rokoch sa ohľadom vyhlášky vedú celoštátne konferencie o rozúčtovaní tepla, kde odborníci jednoznačne poukazujú na nezmyselnosť aplikácie vyhlášky, ale kompetentným a zodpovedným za túto vyhlášku to asi nič nehovorí. Dovoľujú tak, aby niektoré domácnosti boli finančne zvýhodňované o nemalé čiastky na úkor ostatných. Inšpektori príslušných krajských energetických inšpekcií dokonca udeľujú pokuty za nedodržanie vyhlášky, ak sa vlastníci bytov rozhodnú inak, aby sa vzájomne finančne nepoškodzovali. Dokedy?

Vyhláškou sa nielen finančne poškodzuje časť vlastníkov bytov na úkor väčšiny, ale do istej miery aj narúšajú susedské vzťahy a dobré spolunažívanie vlastníkov bytov. Taktiež sa jej pričinením zobrala motivácia šetriť tepelnou energiou a podieľať sa na opravách domu. Poškodení vlastníci bytov z takto nespravodlivého prerozdelenia nákladov za teplo často vinia správcu. Rozpor medzi účastníkmi narastá.

Záver
Správcovi nehnuteľností je zverený do správy majetok nemalej hodnoty. Kvalita jeho spravovania v nemalej miere závisí aj od toho, za akých legislatívnych podmienok sa vykonáva. To, že ide o náročnú prácu, potvrdzuje aj skutočnosť, že správca musí na zaistenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky bytových domov riešiť úlohy, ktoré si vyžadujú znalosti z niekoľko odborov. Kvalitnú správu domov zabezpečujú pracovníci s ekonomickým, technickým (odborníci so zameraním na stavebné konštrukcie, technické zariadenie budov, energetiku) a právnym vzdelaním.

Okrem vedomostí musia pracovníci disponovať veľkou trpezlivosťou s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, s dodávateľmi služieb, kontrolnými orgánmi, ktorí preto, že nepoznajú rozsah a náročnosť každodenných prác a vzhľadom na podmienky súčasného právneho systému a spoločenskú klímu, prácu správcu podceňujú. Tvorcovia legislatívy by pri návrhoch právnych noriem mali sedieť za pracovnými stolmi aj so zástupcami správcovských spoločností.

V príspevku sme iba v malej časti poukázali na niektoré problémy súčasnej správy budov.

TEXT: Ing. Alexander Gubric, CSc.
Foto: Dano Veselský

Ing. Alexander Gubric, CSc., pracuje v spoločnosti
AG-EXPERT, s. r. o., Bratislava

Literatúra
1.    Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
2.    Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pre požiarmi.
3.    Vyhláška č. 630/2005 Z. z., ktorou sa upravuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla.
4.    Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.