Stratégia Európskej únie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Právo zamestnancov na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zakotvené v čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a v legislatíve má u nás tradíciu od roku 1813. Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať jej právny poriadok a implementovať ho do svojej legislatívy.

Úvod
V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie neustále dochádza k zmenám v našich právnych predpisoch, ktorých cieľom je zaistenie čoraz vyššieho stupňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Zamestnávateľom pribudli úlohy aj v oblasti získavania podkladov pre štatistické vyhodnocovanie dosahu týchto zmien na úrovni Európskej únie.

Stratégia Európskeho spoločenstva v oblasti BOZP
Na jednom zo svojich zasadnutí prijal Európsky parlament Uznesenie o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (ďalej len stratégia) ako reakciu na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce.

V stratégii sa vychádza zo štatistických zistení z predchádzajúcich období a na ich základe sa načrtávajú nové výzvy, odporúčania a požiadavky smerom ku Komisii a k členským štátom. Dokument sa takisto zameriava na významné smery vývoja v oblasti BOZP, ktoré je potrebné rozpracovať a riešiť v národných stratégiách.

Východiskové podklady získané z minulých období
Dôležitým konštatovaním je existencia pozitívnej vzájomnej súvislosti medzi kvalitatívnymi normami BOZP a celkovou výkonnosťou spoločnosti. Zároveň sa potvrdilo, že najkonkurenčnejšie ekonomiky majú najlepšie výsledky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jej vysoká úroveň prispieva k vyššej produktivite, výkonom a celkovým dobrým podmienkam pre pracovníkov. Prináša aj úspory ekonomike.

Znepokojujúce však je, že oveľa vyššiu mieru pracovných úrazov a chorôb z povolania ako je priemer Európskej únie, vykazujú určité kategórie a to:

• pracovníci – migrujúci pracovníci, pracovníci so zmluvami neposkytujúcimi dostatočné sociálne istoty, ženy, mladší a starší pracovníci,
• podniky – malé a stredné podniky a mikropodniky,
• určité odvetvia – najmä stavebníctvo, poľnohospodárstvo, doprava a rybné hospodárstvo,
• niektoré členské štáty.

Ochranné opatrenia v oblasti BOZP majú byť neustále súčasťou firemnej kultúry v súlade s celoživotným vzdelávaním pracovníkov a manažérov. Overilo sa, že čas odpočinku má rozhodujúci význam pre vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.
Účinná stratégia BOZP pri práci by mala vychádzať zo správnej kombinácie týchto požiadaviek:

• dostatočná vzájomná informovanosť,
• cielené vzdelávanie a odborná príprava,
• primerané opatrenia a kampane v oblasti prevencie,
• sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov,
• zodpovedajúca legislatíva a jej uplatňovanie,
• osobitná pozornosť zameraná na konkrétne skupiny, odvetvia a typy podnikov,
• účinné kontroly, efektívne a primerané sankcie s odrádzajúcim účinkom.

Zvýšenú pozornosť treba venovať pravidelnému vyhodnocovaniu rizík na úrovni podnikov. Nevykonávanie tejto činnosti je protizákonné a je jednou z hlavných príčin pretrvávania výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania.

Nové výzvy a vyjadrenia pre Komisiu a členské štáty
Podľa stratégie Komisie je potrebné znížiť množstvo pracovných úrazov v rámci Európskej únie v priemere o 25 %, čo vyvolalo potrebu, aby v polovici obdobia 2007 – 2012 predložila Európskemu parlamentu správu o dosiahnutom pokroku.

Komisia bola vyzvaná, aby sa vo svojej stratégii prednostne zaoberala činnosťami a/alebo odvetviami, ktoré so sebou prinášajú osobitné riziká, napr. stavebníctvo. Do tohto procesu je potrebné zapojiť aj Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá by mala predložiť analýzu s určením, v ktorom odvetví hrozí najväčšie riziko pracovných úrazov a chorôb z povolania. Znižovanie výskytu chorôb z povolania však naráža na určité ťažkosti, pretože zber relevantných štatistických údajov je komplikovanejší. Rozhodujúcimi faktormi zvyšujúceho sa počtu úrazov na pracoviskách a chorôb z povolania sú však príliš dlhý pracovný čas a nedostatok času na odpočinok. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať včasnej identifikácii a monitorovaniu nových, napr. psychosociálnych rizík. Pri riešení otázok týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci sa v stratégii zdôraznila potreba brať väčší ohľad na problematiku rodu a rodové aspekty.

Veľký význam má aj výzva, aby vlády vo svojich stratégiách BOZP zabezpečili požiadavku zachovania pracovných miest pre ľudí, ktorých počas pracovného života postihlo telesné alebo duševné ochorenie. V uznesení parlamentu o stratégii sa kladne hodnotil prístup Komisie zameraný na znižovanie administratívneho zaťaženia. Počet neštandardných pracovných zmlúv sa zvyšuje, ich podmienky však nesmú predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ani zmluvných partnerov.

Ďalšia požiadavka na Komisiu bola zame­raná na urýchlené zabezpečenie nápravy v tom, aby, pokiaľ ide o choroby z povolania, zamestnanci v pracovnom pomere na dobu určitú mali rovnaké práva ako zamestnanci s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú. Znepokojujúce je aj zistenie, že pracovníci v dočasnom pracovnom pomere, pracovníci s krátkodobými pracovnými zmluvami a pracovníci s nízkou kvalifikáciou majú neúnosne vysokú mieru úrazovosti (napr. pri zamestnávaní v staveb­níctve) v porovnaní s inými pracovníkmi.

Jednou z dôležitých požiadaviek je, aby sa zamestnávatelia podporovali, a ak to bude možné, aby skúmali politiky ochrany zdravia a bezpečnosti svojich subdodávateľov a subdodávateľského reťazca s cieľom zahrnúť politiku bezpečnosti a ochrany zdravia do politiky sociálnej zodpovednosti podnikov.

Bolo dokázané prepojenie medzi nárastom stresu na pracovisku a chorobami, ktoré stres vyvoláva, predovšetkým s chronickými ochoreniami, kardiovaskulárnymi ochoreniami a poruchami pohybovej sústavy. Vzhľadom na rastúci výskyt týchto ochorení je potrebné adekvátne hľadať aj legislatívne riešenia.

Prevencia má hlavný význam, preto v stratégii musí byť zabezpečené, aby: zamestnávatelia prevzali svoju zodpovednosť a plnili si svoje povinnosti pri poskytovaní primeraných preventívnych služieb na všetkých pracoviskách, vyhodnocovanie rizík bolo nepretr­žitým pokračujúcim procesom s pl­ným zapojením zamestnancov, a nie iba jednorazovou povinnosťou, v čo najväčšej miere sa interne vyko­návali opatrenia v oblasti prevencie, zdravotný dozor sa vykonával spolu s prevenciou, legislatíva týkajúca sa zdravia a bezpečnosti pri práci odrážala technický pokrok a pravidelne sa aktualizovala.

V uznesení o stratégii sa ďalej nachádza aj výzva pre Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôslednejšie uplatňovanie existujúcich právnych nástrojov v oblasti BOZP, napr. za pomoci opatrení, ktoré by mali obsahovať:

• minimálne požiadavky na kvalitu preventívnych služieb a pracovných inšpekcií,
• prísnejšie postihy,
• lepšie vyhodnocovanie implementácie právnych predpisov,
• silnejšiu kultúru prevencie a systémov včasného varovania,
• väčšie zapojenie zamestnancov na pracovisku,
• motivovanie zamestnancov plniť si svoje záväzky v oblasti BOZP,
• väčšie využívanie dohôd o sociálnom dialógu.

Komisii je adresovaná aj požiadavka Parlamentu a Rady, aby rovnaké úsilie venovala hodnoteniu vplyvu na zdravie a bezpečnosť pri práci ako hodnoteniam vplyvu na životné prostredie a aby využívala všetky dostupné prostriedky na kontrolu implementácie prijatých smerníc o bezpečnosti na pracovisku.

Veľmi dôležitou súčasťou uplatňovania právnych predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti sú aj pracovné inšpekcie. Členské štáty majú svojim národným inšpektorátom poskytnúť primerané personálne a finančné zdroje a zabezpečiť aspoň jedného inšpektora na 10 000 pra­covníkov. Svoju inšpekčnú činnosť majú zamerať na prioritné oblasti, odvetvia a podniky s vysokým rizikom výskytu úrazov a s vysokým podielom ohrozených skupín, ako sú migrujúci pracovníci, pracovníci v pracovnom pomere na dobu určitú vysielaní cez agentúry, mladí a star­ší pracovníci, pracovníci s postihnutím.

Úlohou členských štátov je zabezpečiť, aby technická dokumentácia a normy, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti pri práci na vnútroštátnej úrovni, boli dostupné zdarma.

Pri preškoľovaní v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci má byť okrem zamestnancov a zástupcov pôsobiacich v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci venovaná osobitná pozornosť aj subdodávateľom, dočasným pracovníkom, pracovníkom na čiastočný uväzok, ženám a pracovníkom spomedzi migrantov.

Zamestnávatelia by mali podporovať zdravotné prehliadky pre príležitostných zamestnancov a osoby pracujúce na dohodu či na čiastočný pracovný úväzok. Zdravie a bezpečnosť môžu byť ohrozené nielen pri manuálnej práci, ale zvýšenú pozornosť treba venovať aj príčinám, ktoré spôsobujú vznik duševných ochorení, duševnému zdraviu, závislostiam a psychologickým rizikám na pracovisku, akými sú napr. stres, obťažovanie a zastrašovanie (mobing), ako aj násilie.

V uznesení o stratégii je uvedená aj požiadavka, aby členské štáty zabezpečili primerané zastúpenie žien v procese rozhodovania o otázkach zdravia a bezpečnosti pri práci na všetkých úrovniach. Zastupovanie zamestnancov má hlavný význam pri každom opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, preto je nutné podporovať kladný vzájomný vzťah medzi prítomnosťou zástupcov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a vyšším výkonom.

Členským štátom sa odporúča prijať opatrenia potrebné na to, aby pre prácu v ťažkých alebo nebezpečných podmien­kach existovali príslušné práva sociálnej ochrany, ktoré môžu zainteresovaní pracovníci uplatňovať nielen počas obdobia zárobkovej činnosti, ale aj v dôchodku.

Výzva určená Komisii aj členským štátom smeruje aj k zohľadňovaniu vplyvu demografických zmien na BOZP. V súvislosti so skupinou starších pracovníkov je potrebné prijať také opatrenia, ktoré im pomôžu udržať si svoje zdravie, ako aj schopnosť pracovať a byť zamestnaný do čo najvyššieho veku. Starnúca pracovná sila a ochrana jej zdravia patria medzi priority tejto stratégie.

Záver
Uznesenie Európskeho parlamentu vytýčilo stratégiu v oblasti BOZP na roky 2007 – 2012. Počas tohto obdobia členské štáty zabezpečia plnenie ustanovených úloh a na základe svojich požiadaviek vypracujú národné stratégie. Mali by sa týkať rovnakého obdobia a začínať v tom istom roku, aby sa zjednodušilo ich porovnávanie. V národných stratégiách musia byť stanovené jasné a merateľné ciele.

TEXT: Ing. Zdenka Hulínová, PhD.
FOTO: Dano Veselský

Autorka pôsobí ako odborná asistentka na Stavebnej fakulte STU v Bratislave.

Literatúra
1.    Uznesenie Európskeho parlamentu 2009/C 41 E/03 z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012. Bezpečnosť práce č. 6 – 7, roč. IX, 2009.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.