Strecha: Zatepliť alebo len položiť novú hydroizoláciu?

Úniky tepla cez strechu bytových domov zvyčajne predstavujú 6 až 15 % z celkového množstva tepla dodaného na vykurovanie. Kedy sa ju oplatí zatepliť?

Koľko tepla unikne prostredníctvom strechy? Závisí to od toho, či ide o samostatne stojacu bodovú budovu s malou plochou strechy oproti ostatným obalovým konštrukciám alebo radovú budovu, pri ktorej plocha strechy tvorí oveľa väčší podiel. Značný vplyv na veľkosť podielu tepelných strát má aj rok výstavby budovy, jej tvar a kvalita vyhotovenia strešnej konštrukcie. Výška nákladov, úspor a návratnosti je potom tiež rôzna.

Pri obnove strechy je nevyhnutné starostlivo zvážiť, či zmeniť len hydroizoláciu alebo zároveň aj tepelne zaizolovať strešnú konštrukciu. Pri bytových domoch s malou plochou strechy alebo nedostatočne zateplenou strechou sa môže zdať, že sa zatepľovať neoplatí, lebo výška úspor je malá. Položením novej hydroizolácie sa však neodstránia existujúce tepelné mosty. Môžu sa dokonca zhoršiť, predovšetkým v mieste styku so zatepleným obvodovým plášťom. Ak je strecha zaizolovaná len nedávno, jej dodatočné zateplenie treba zvážiť. Kvalitne realizované hydroizolácie dokážu byť funkčné dlhodobo. Bolo by preto nelogické zasahovať do nezatekajúcej strechy krátko po obnove. Zvyšuje sa tým riziko, že nebude vybraná metóda alebo technológia dodatočného zateplenia vhodná pre daný typ strechy. Navyše, počas vykonávania činnosti na streche sa môže funkčná hydroizolačná vrstva poškodiť. V prípade, že strecha zateká, treba na základe odbornej analýzy príčin zatekania zvoliť vhodný spôsob odstránenia poruchy strechy. Ak sa rozhodnete strechu obnoviť, je nevyhnutné vybrať spoľahlivého odborníka na strešné systémy, aby vedel pri konkrétnom riešení zohľadniť všetky konštrukčné detaily a funkčné väzby, ktoré so strechou súvisia.

Poslednou možnosťou odstránenia problémov so strešnou konštrukciou je nadstavba podkrovia alebo ďalšieho podlažia. Ak o takejto možnosti vlastníci uvažujú, mali by si v prvom rade nechať vypracovať projekt so statickým posúdením.

V každom prípade, rozhodnutie o akejkoľvek obnove strechy treba robiť vždy len na základe analýzy a odborného posúdenia.

Jednoplášťová strecha

Prvým spôsobom je doplnenie novej tepelnej izolácie z izolačných dosiek, pri ktorom je nevyhnutné dodržať niekoľko zásad. Tepelná izolácia sa kladie na suchý a rovný podklad v súvislej vrstve – kotví sa bodovo alebo celoplošne lepidlami. Minimálne dve až päť tanierových kotiev sa mechanicky ukotví na dosku, počet závisí od miery namáhania daného miesta plochej strechy. Pri vrstvení tepelnej izolácie sa odporúča striedať spoje v jednotlivých vrstvách. Tepelnú izoláciu treba zabudovať len v suchom stave a pri suchom počasí. Na úrovni tepelnej izolácie sa odporúča zabezpečiť odvetrávací systém (napríklad hlavicami). Ako novú hydroizoláciu možno použiť rôzne druhy hydroizolačných fólií alebo asfaltovaných pásov.

Ak je vhodným riešením zateplenia plochej strechy prestavba na dvojplášťovú strechu, teda vybudovanie novej šikmej strechy s minimálnym spádom na pôvodnej streche, je nevyhnutné posúdenie statikom. Tepelnú izoláciu možno vyhotoviť niektorým zo spôsobov opísaných pri jednotlivých konštrukciách.

Dvojplášťová strecha

Pri zateplení dvojplášťovej strechy sa môže využiť vzduchová medzera medzi stropnou konštrukciou a strešným plášťom. Do nej sa nafúka sypká izolácia z celulózy alebo sklenených vlákien. Druhým riešením je pridanie izolácie zhora na vonkajší plášť. V tomto prípade je však potrebné uzavrieť vetracie otvory vzduchovej vrstvy, strecha potom funguje ako jednoplášťová. No najskôr treba posúdiť nosnosť vonkajšieho plášťa strechy. 

Strecha s obráteným poradím vrstiev

Ďalším možným riešením pri zateplení plochej strechy je použitie systému tzv. obrátenej strechy. Pôvodná hydroizolačná vrstva sa opraví alebo nahradí novou. Na ňu sa kladie vodoodolná tepelná izolácia (zväčša z extrudovaného, t. j. vytláčaného, polystyrénu), ktorá sa môže prekryť vrstvou kamienkov alebo dlažbou kladenou nasucho, prípadne sa môže ukončiť ako zelená strecha s vegetáciou.
Inú možnosť predstavuje nástrek polyuretánovej peny (PUR), ktorý funguje ako izolácia proti vode a chladu. Nástrekom sa vytvorí súvislá vrstva, ktorá vyrieši aj problematické miesta, ako je napojenie odvetrávacích komínov, atík, výťahových šácht a podobne. Uvedená možnosť si však vyžaduje veľmi vysokú čistotu pri práci a striktné dodržiavanie technologických postupov.

Šikmá strecha

Ak sa podkrovie využíva na obytné účely, strechu možno zatepliť dvomi spôsobmi – s izoláciou medzi krokvami a na krokvách. Dôležité je pritom zvoliť správny typ a hrúbku izolácie a zabezpečiť prúdenie vzduchu vo vzduchovej medzere pod strešnou krytinou. Tepelnú izoláciu je potrebné uložiť súvislo bez tepelných mostov, najlepšie preložením aj cez krokvy s použitím ochranných fólií – parozábrany zo strany od interiéru a paropriepustnej fólie zo strany od exteriéru.

Jednoplášťová strecha
1– reflexný náter alebo štrková ochranná vrstva, 2 – hydroizolačná vrstva, 3 – oddeľovacia vrstva, 4 – tepelná izolácia, 5 – parozábrana, 6 – vyrovnávacia a spádová vrstva, 7 – konštrukcia stropu

Strecha s obráteným poradím vrstiev
1 – štrková ochranná vrstva, 2 – oddeľovacia vrstva, 3 – tepelná izolácia, 4 – hydroizolačná vrstva, 5 – vyrovnávacia a spádová vrstva, 6 – konštrukcia stropu

Strecha s izoláciou medzi krokvami
1 – strešná krytina, 2 – laty, 3 – kontralaty, 4 – poistná krytina, resp. vodonepriepustná a paropriepustná fólia, 5 – drevené debnenie, 6 – krokvy, 7 – tepelná izolácia, 8 – parozábrana, 9 – podbíjanie, 10 – pohľadové povrchové dosky

Strecha s izoláciou nad krokvami
1 – strešná krytina, 2 – laty, 3 – kontralaty, 4 – poistná krytina, resp. vodonepriepustná a paropriepustná fólia, 5 – tepelná izolácia, 6 – parozábrana, 7 – debnenie, 8 – krokvy

Zateplenie nepochôdzneho podkrovia
1 – strešná krytina, 2 – konštrukcia strechy, 3 – tepelná izolácia, 4 – parozábrana, 5 – nosná konštrukcia stropu

Zateplenie pochôdzneho podkrovia
1 – ochranný poter alebo doska s protipožiarnou úpravou, 2 – oddeľovacia vrstva pod poterom, 3 – tepelná izolácia, 4 – parozábrana, 5 – nosná konštrukcia stropu

Zateplenie stropu nevykurovaného suterénu
1 – nášľapná vrstva – podlahová krytina, 2 – poter, 3 – izolácia proti krokovému hluku, 4 – konštrukcia stropu, 5 – tepelná izolácia, 6 – tanierová upevňovacia kotva, 7 – povrchové vrstvy, napr. omietka

Zateplenie podlahy nad nevykurovaným suterénom
1 – nášľapná vrstva – podlahová krytina, 2 – roznášacia vrstva, 3 – parozábrana, 4 – tepelná izolácia, 5 – drevený hranol, 6 – izolácia proti krokovému hluku, 7 – konštrukcia stropu

Podkrovie

Ak nie je v dome zateplená strecha, riešením môže byť zateplenie podlahy v neobytnom podkroví. Toto opatrenie sa často podceňuje, ale môže priniesť pomerne veľké úspory tepla. Pri jeho rea­lizácii je potrebné dodržiavať nasledujúce zásady. Vrstvy majú byť uložené na čistú, suchú a vyrovnanú konštrukciu stropu. Difúzny odpor jednotlivých vrstiev má klesať smerom von. Je potrebné chrániť tepelnú izoláciu pred prienikom vodných pár či vlhkosti. Izolácia má byť súvislá s rovnakou hrúbkou vrstvy. Ak sa pochôdzny povrch upravuje poterom, najskôr treba na izoláciu uložiť ochrannú fóliu alebo asfaltovaný pás, aby sa zabránilo jej poškodeniu. Úprava podkrovia musí, samozrejme, zohľadňovať protipožiarne požiadavky.

Zateplenie nad nevykurovanými priestormi

Medzi opatrenia, ktoré sa pri rekonštrukcii domu často odkladajú na neskôr, patrí okrem obnovy striech i zateplenie nad nevykurovanými priestormi. Studená podlaha vie poriadne pokaziť náladu obyvateľom spodných bytov. Ako im zabezpečiť tepelnú pohodu? Systematickejším riešením je samozrejme zateplenie stropov nevykurovaného suterénu. Ale ak sa v dome nedohodnú na tomto opatrení, zatepliť možno aj podlahu. Vtedy je potrebné vopred stanoviť správne podmienky záťaže a typ podlahovej konštrukcie.

Pripravené podľa brožúry Zatepľovanie a výmena okien v bytových domoch, ktorú v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENER­GIOU vydala Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Brožúra je bezplatne k dispozícii v poradenských centrách SIEA v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach. Projekt poradenstva je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Text: ING. JÁN MAGYAR, MGR. SYLVIA PÁLKOVÁ
ILUSTRÁCIE: SIEA, www.zitenergiou.sk