Systémová porucha vystupujúcich schodísk ZTB
„Doskové“ bytové domy postavené v panelovom konštrukčnom systéme ZTB (Zjednotený typ Bratislava) sú postavené ako samostatné sekcie alebo ako radové domy.
Vodorovné stuženie schodišťa zabezpečujú schodišťové ramená, podesty a medzipodesty. Vizuálnou prehliadkou predmetných bytových domov sa zistilo, že spoje zabezpečujúce prenos vodorovného zaťaženia medzi týmito prvkami neplnia dostatočne svoju funkciu a celá konštrukcia je pomerne „mäkká“.
Súčasne teplotné pomery vo vykurovanom priestore bytovej časti budovy a vystupujúcej časti schodišťa sú veľmi rozdielne.
Vplyvom pôsobenia uvedených faktorov dochádza k vytváraniu trhlín v omietke medzi jednotlivými panelmi stien a schodišťových prvkov, vypadávaniu zálievkovej hmoty a následnému zatekaniu do budovy. Otvorené škáry medzi panelmi dosahujú miestami až takú šírku, že je cez ne voľný priehľad zo schodišťa do exteriéru.
Zatekanie viditeľné najmä v mieste vodorovných stykov, zvislých stykov a okrajov copilotovej steny má spätne nepriaznivý vplyv na stavebné a nosné konštrukcie (najmä na spoje). Copilotová stena doplnená otváravými okienkami s rozmermi 300 × 500 mm nevyhovuje požiadavkám vetrania únikovej cesty. Vodná para kondenzuje na copilotovej stene a presakuje stvrdnutým tmelom. Spôsobuje rozsiahlu koróziu plechového rámu a následne uvoľnenie copilotových prvkov, z ktorých sú niektoré prasknuté alebo vypadnuté. Záteky do úrovne spojov nosnej konštrukcie vytvárajú korózne prostredie a následne možnosť porušenia funkcie spoja.
Odstránenie systémovej poruchy pozostáva:
- zo zvýšenia vodorovnej tuhosti schodišťa,
- z výmeny nevyhovujúcej copilotovej steny,
- z odstránenia zatekania zateplením obvodového plášťa.
Na zvýšenie vodorovnej tuhosti schodišťa možno využiť existujúce stavebné konštrukcie alebo vytvoriť nové. Pre pilotný projekt odstránenia systémovej poruchy sa vybral bytový dom na Galbavého ulici č. 3, v Bratislave-Dúbravke.
Vizuálnou prehliadkou obnažených stykov medzi schodišťovými ramenami a podestami a medzipodestami, ako aj medzipodestami a nosnými stenami neboli zistené žiadne spoje (zvary, tŕne a podobne). Dá sa predpokladať, že statický výpočet počítal s tým, že prenos vodorovných síl zabezpečia sily trenia a adhézia podlievkovej cementovej malty. Účinnosť takéhoto prepojenia je nedostatočná, čo sa prejavilo v priebehu užívania domu uvedenými posunmi a ich následkami. Ťahové účinky sania vetra na bočné steny sa prenášajú čiastočne vo forme tlaku na opačnej strane (prenos zakotveným oceľovým rámom copilotovej steny).
Návrh spevnenia konštrukcie schodišťa podľa pilotného projektu spočíva vo využití dielcov schodišťa (podesty, schodišťových ramien, medzipodesty) na prenos vodorovných síl zo schodišťa do základnej (bytovej) časti budovy. Takýto statický model vyžaduje primerané prepojenie jednotlivých dielcov schodišťa.
Na dodatočné prepojenie sa navrhli oceľové spoje K1 – K4. Spoje K1 a K2 zabezpečujú prenos momentového účinku vodorovných síl (sily kolmé na pozdĺžnu os budovy) na steny schodišťa do základnej časti budovy. Spoje K3 zabezpečujú prenos šmykových síl od vodorovného zaťaženia (sily rovnobežné s pozdĺžnou osou budovy). Spoje K4 zabezpečujú prenos ťahových a tlakových síl z obvodového plášťa do medzipodesty.
Pred začatím prác sa preverila poloha výstuže. Zistilo sa, že v miestach otvorov v spojoch K pre kotvy sa nenachádza výstuž, čo sa potvrdilo v priebehu prác. Po odstránení omietok v miestach úložných platní spojov K sa zistili tolerancie v uložení v horizontálnom i vo vertikálnom smere, ktoré dosahovali až 20 mm. Primerane k týmto toleranciám bolo potrebné upraviť najmä spojovacie prvky K3.
Ďalšie práce (výmena copilotovej steny, zateplenie schodišťa) sú už rutinnými prácami, opakovanými v inej forme na iných bytových domoch a nemôžu zásadne ovplyvniť odstraňovanie systémovej poruchy vystupujúcich schodísk.
Spracované z podkladov MVRR SR a TSÚS, n. o. (VVÚPS-NOVA)
Foto: TSÚS, n. o.
Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.
