Úloha a postavenie stavebného dozoru pri obnove bytových domov

Na obnove bytových domov sa zúčastňuje celý rad profesií a odborných pracovníkov. Ak sa vlastníci bytov rozhodnú pre obnovu, budú musieť vyriešiť otázku financovania, spracovania projektového riešenia a výberu zhotovovateľa stavby. Výsledkom celého tohto procesu by mal byť bytový dom, s ktorého obnovou budú zákazníci, teda vlastníci bytov a domov, spokojní.

 Na dosiahnutie čo najväčšej efektivity investície a realizáciu obnovy podľa projektovej dokumentácie je počas realizácie nevyhnutný stavebný dozor, ktorý zohráva nezastupiteľnú úlohu. Vystupuje totiž ako priamy odborný zástupca vlastníkov bytov a domov.

Celková obnova bytových domov je nevyhnutná nielen z hľadiska zlepšenia tepelnotechnických vlastností obvodového plášťa budovy, ale aj samotnej obnovy ostatných konštrukčných prvkov a zariadení, ktoré sú už na konci svojej životnosti alebo sú z hľadiska morálneho prípadne technického už nefunkčné, prípadne nezabezpečujú požadovaný štandard.

Obnova by mala byť z hľadiska finančného čo najekonomickejšia a z hľadiska technického riešenia čo najlepšia. Prvým krokom na zabezpečenie týchto požiadaviek, je účasť stavebného dozoru už v prípravnej fáze projektu a následný dôsledný výkon technického a odborného dohľadu počas samotnej realizácie. V praxi sa totiž veľmi často stáva, že aj napriek schválenému projektovému riešeniu, v ktorom sú navrhnuté konkrétne stavebné materiály, existuje zo strany zhotovovateľov tendencia nahrádzať materiály a systémy lacnejšími, takzvanými osvedčenými variantmi. O nedodržiavaní technologických procesov nehovoriac. Ak bude tento stav zotrvávať, stáva sa stavebný dozor, prípadne technický dozor nenahraditeľný, pretože vlastník bytu bez stavebného vzdelania a dostatočnej praxe nie je schopný objektívne zhodnotiť, či sa stavebné práce vykonávajú v zmysle odsúhlaseného projektu a schválenej projektovej dokumentácie v príslušnom stavebnom konaní, prípadne odsúhlaseným oznámením.

Na tieto investičné činnosti v podstate pripravuje a odborne vzdeláva príslušných stavebných dozorov aj Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI). Každý uchádzač musí vykonať skúšku pred odbornou komisiou. Výsledkom je odborná spôsobilosť na jednotlivé kategórie stavieb a stavebných prác v súlade so stavebným zákonom.

Obsah a náplň činností stavebného dozoru
Podľa § 45 stavebného zákona je vedenie uskutočňovania stavieb vybranou činnosťou vo výstavbe, ktorú môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na túto činnosť.

V zmysle § 44 ods. 2 stavebného zákona môže stavebník uskutočňovať jednoduché stavby sám pre seba svojpomocne, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Výnimku tvoria stavby na individuálnu rekreáciu a prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výška nepresahuje 15 m. Vedenie uskutočňovania týchto jednoduchých stavieb vykonáva kvalifikovaná osoba bez oprávnenia.

Z ustanovení § 46b stavebného zákona vyplýva obsah a rozsah činnosti stavebného dozoru.
Osoba vykonávajúca stavebný dozor:

• sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a materiálov, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení, sleduje vedenie stavebného denníka;
• zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia;
• vplýva na odstránenie porúch, ktoré na stavbe zistila, ak nemožno poruchy odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu [1, 3].

Odporúčaný obsah a rozsah činností technického dozoru
Výkon technického dozoru zahŕňa najmä tieto činnosti:

• oboznámenie s podkladmi, na základe ktorých sa pripravuje obnova bytového domu, najmä s projektom, s obsahom zmlúv a s obsahom stavebných povolení;
• účasť na stavebnom konaní;
• odovzdanie staveniska zhotovovateľom a zabezpečenie zápisu o tom do stavebného denníka;
• účasť na kontrolnom zameraní terénu zhotovovateľom pred začatím prác;
• dodržiavanie podmienok stavebných povolení a opatrení štátneho stavebného dohľadu počas realizácie stavby;
• starostlivosť o systematické dopĺňanie dokumentácie, podľa ktorej sa stavba reali­zuje, a evidenciu dokumentácie dokončených častí stavby;
• odsúhlasovanie dodatkov a zmien projektu, ktoré nezvyšujú náklady na stavebný objekt alebo prevádzkový súbor, nepredlžujú lehotu výstavby a nezhoršujú parametre stavby;
• bezodkladné informovanie investora o všetkých závažných okolnostiach;
• kontrolu vecnej a cenovej správnosti a úplnosti oceňovacích podkladov a platobných dokladov, ich súlad s podmienkami zmlúv a ich predkladanie na úhradu investorovi;
• kontrolu tých častí diela, ktoré budú v ďalšom postupe zakryté alebo sa stanú neprístupnými, a zapísanie výsledkov kontroly do stavebného denníka;
• odovzdanie pripravených prác ďalším zhotovovateľom na ich nadväzné činnosti v súlade so zmluvami;
• spoluprácu so spracovateľom projektu na stavebné povolenie (bývalým generálnym projektantom) vykonávajúcim odborný autorský dohľad pri zabezpečovaní súladu realizovaných dodávok a prác s projektom;
• spoluprácu so spracovateľom projektu na stavebné povolenie (bývalým generálnym projektantom) a so zhotovovateľmi pri vykonávaní alebo navrhovaní opatrení na odstránenie prípadných chýb projektu;
• spoluprácu s odborným autorským dohľadom pri vykonávaní prípadných úprav dokumentácie potrebnej na zabezpečenie koordinácie bezpečnosti;
• spoluprácu s koordinátorom bezpečnosti;
• organizovanie a vedenie operatívnych porád vedenia stavby a vyhotovovanie zápisov z týchto porád;
• organizovanie a vedenie kontrolných porád zástupcov štatutárnych orgánov, ak si investor nevyhradil právo viesť tieto porady, a vyhotovovanie zápisov;
• sledovanie, či zhotovovatelia vykonávajú predpísané a dohodnuté skúšky materiálov, konštrukcií a prác a kontrolu ich výsledkov;
• vyžadovanie dokladov o preukázaní zhody výrobkov na stavbu;
• sledovanie vedenia stavebných denníkov v súlade s podmienkami zmlúv;
• uplatňovanie námetov smerujúcich k hospodárnejšej budúcej prevádzke (užívaniu) dokončenej stavby;
• spoluprácu s pracovníkmi zhotovovateľov pri vykonávaní opatrení na odvrátenie alebo obmedzenie škôd pri ohrození stavby živelnými udalosťami;
• kontrolu postupu prác podľa časového plánu stavby a zmlúv a upozornenie zhotovovateľov na nedodržanie termínov vrátane prípravy podkladov na uplatňovanie majetkových sankcií;
• kontrolu riadneho uskladnenia mate­riálov, strojov, zariadení a konštrukcií na stavenisku;
• v priebehu výstavby prípravu podkladov na záverečné hodnotenie stavby;
• prípravu podkladov na odovzdanie a prevzatie stavby alebo jej častí a účasť na konaní o odovzdaní a prevzatí;
• kontrolu dokladov, ktoré doloží zhotovovateľ pri odovzdaní a prevzatí dokončenej stavby;
• kontrolu odstraňovania porúch a nedorobkov zistených pri preberaní stavebných prác v dohodnutých termínoch;
• účasť na kolaudačnom konaní;
• kontrolu vypratania staveniska zhotovovateľom.

Konkrétny obsah a rozsah činností technického dozoru dohodnú zmluvné strany v zmluve o dielo [3].
Výsledkom týchto činností je spolupráca stavebného dozoru so zhotovovateľom, a to so zreteľom na hospodárne a účelné čerpanie financií od začiatku realizácie až po ukončenie všetkých stavebných prác. Pri samotnom odovzdávaní stavebný dozor preberá tieto dokumenty a doklady [3]:

• výkresy so zakreslenými zmenami a odchýlkami, ktoré nastali počas realizácie stavby, potvrdené zhotovovateľom vo dvoch vyhotoveniach;
• zoznamy strojov a zariadení, ktoré sú súčasťou odovzdávanej stavby alebo časti stavby, a osvedčenia o kvalite a kompletnosti, atesty platné na území SR a návody na montáž, údržbu a obsluhu na všetky stroje a zariadenia v jednom vyhotovení;
• osvedčenia o kvalite použitých materiálov a konštrukcií v jednom vyhotovení;
•   doklad o preukázaní zhody výrobkov na stavbu (zákon č. 90/1998 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, úplné znenie bolo vyhlásené zákonom č. 314/2004 Z. z. a vyhláškou č. 158/2004 Z. z.) vo dvoch vyhotoveniach;
• zápisnice, osvedčenia a protokoly o vykonaných skúškach použitých materiálov v jednom vyhotovení;
• protokoly o vyskúšaní zmontovaných stro­jov a zariadení v jednom vyhotovení;
• doklady o vykonaných úradných skúškach vyhradených technických zariadení (§ 11 vyhlášky č. 718/2002 Z. z.) vo dvoch vyhotoveniach;
• správy o vykonaní odborných prehliadok a odborných skúšok (bývalé revízne správy, § 12 vyhlášky č. 718/2002 Z. z.) vo dvoch vyhotoveniach;
• pasporty, revízne knihy alebo iné dokumenty vyhradených technických zariadení v jednom vyhotovení;
• atesty o požiarnej odolnosti použitých ma­teriálov, výrobkov a konštrukcií podľa ich umiestnenia v stavbe v jednom vyhotovení;
• protokol o skúškach elektrickej požiarnej signalizácie v jednom vyhotovení;
• doklad o preskúšaní komínov v jednom vyhotovení;
• doklad o rozbore pitnej vody v jednom vyhotovení;
• doklad o rozbore vody na polievanie v jednom vyhotovení;
• manipulačné poriadky odlučovačov ropných látok a odlučovačov tuku vo dvoch vyhotoveniach;
• doklad o posúdení prevádzky zdrojov zne­čistenia ovzdušia v jednom vyhotovení;
• protokoly o meraní intenzity denného a ume­lého osvetlenia v jednom vyhotovení;
• protokoly o meraní hladiny hluku v prie­storoch stavby v jednom vyhotovení;
• protokol o meraní hladiny hluku vo vonkajšom prostredí vplyvom prevádzky stavby v jednom vyhotovení;
• protokoly o výsledkoch tlakových skúšok pevnosti potrubí v jednom vyhotovení;
• protokoly o výsledkoch tlakových skúšok tesnosti potrubí v jednom vyhotovení;
• protokol o výsledkoch tesnostnej skúšky kanalizácie v jednom vyhotovení;
• protokol o výsledkoch vykurovacej skúš­ky v jednom vyhotovení;
• doklady o vykonaní skúšok hydrantov v jednom vyhotovení;
• doklad o zaškolení obsluhy budúceho pre­vádzkovateľa v jednom vyhotovení;
• stavebné denníky (originály) v jednom vyhotovení;
• geodetickú dokumentáciu v jednom vyhotovení;
• potvrdenie správcov skládok o prijatí odpadov (komunálnych a stavebných) a nepoužitého výkopu v jednom vyhotovení.

Záver
Tak ako bolo v úvode spomenuté, stavebný dozor by mal byť hlavným a rozumným hospodárom všetkých investícií vynaložených na celkovú obnovu bytového domu. Výška odmeny stavebného dozoru by sa mala odvíjať od ním vykonávanej kontroly kvality a vykonávaných prác, prípadne od racionálnych návrhov počas realizácie, a nie od výšky preinvestovaných nákladov.

Z pohľadu odbornej spôsobilosti by to mal byť skúsený odborník, ktorý sa osvedčil v praxi, so znalosťami o technologických postupoch realizácie stavieb, statike, stavebných konštrukciách, rozvodoch TZB, ale aj o rozvodoch elektroinštalácií. V tomto zmysle pripravuje a kontroluje týchto odborníkov SKSI pri udeľovaní odbornej spôsobilosti na výkon stavebného dozoru [2].

V súčasnosti je udelených približne 7 000 až 9 000 osvedčení o odbornej spôsobilosti na výkon stavebného dozoru, čo je z hľadiska kvantity plne postačujúce. V ostatnom období prebieha na SKSI diskusia v sekciách vedenia a uskutočňovania stavieb o možnosti dobrovoľnej autorizácie stavbyvedúcich a stavebných dozorov na všetky druhy stavieb na skvalitnenie a preukazovanie ich odborných a praktických skúseností.

TEXT: doc. Ing. Michal Božík, PhD.
Foto: archív autora

Doc. Ing. Michal Božík, PhD., pôsobí na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Literatúra
1.    Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
2.    Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.
3.    Sadzobník pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností. Bratislava: UNIKA, 2009, s. 199.
4.    Božík, M. – Oláh, J.: Expertízny posudok na strechu obytného domu Háanova 11 – 21, 2008.
5.    Odborné skúšky a autorizácia vo výstavbe. Trnava: Inžinierska akadémia Slovenska, v edícii KASI, 2000, 182 s.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.