Výber auta: kľúčom k riešeniu je TCO

Správa automobilového parku je súčasťou firemnej logistiky. V súčasnosti výrazne klesajú dopravné výkony vo vlastnej réžii a predpokladá sa, že v horizonte 10 rokov sa správa a údržba automobilov bude v 80 % prevádzkovať outsorcingom. Pri hodnotení úrovne spravovania je dôleži­tá miera optimalizácie procesov a minima­lizácia nákladov s maximálnym efektom.

Na druhej strane, sústrediť sa pri kúpe vozidiel do firmy iba na cenu je z pohľadu celkových nákladov na ich prevádzku nezodpovedné. Veľa menších a stredných spoločností využíva metódu TCA (Total Cost of Acquisition), ktorá berie do úvahy iba momentálne výdavky spojené s akvizíciou, teda získaním automobilov. Spravovanie firemnej flotily však zahŕňa celé obdobie, počas ktorého bude firma automobily vlastniť a prevádzkovať, až po ich odpredaj. Metóda TCO (Total Cost of Ownership) kalkuluje aj s výdavkami na prevádzku, palivo, servisné úkony, teda so všetkými fixnými i premennými nákladmi, ktoré si vozidlo počas svojej životnej dráhy vo firme vyžiada.

Pyrrhovo víťazstvo

Nadobúdacia cena automobilu v rámci metódy TCO stráca svoj strategický význam, ktorý má pri metóde TCA – je totiž len začiatkom celého reťazca následne vyvolaných nákladov. Niektorí manažéri sa napriek tomu sústreďujú len na ňu a opájajú sa pocitom víťazstva, keď sa im po veľkom úsilí podarí vybaviť niekoľkotisícovú zľavu. Nevidia však, že z pohľadu používania automobilu a jeho ďalšieho predaja pre firmu možno už dopredu vyrobili stratu.

Neznamená to, že by lacnejšie automobily boli automaticky nevýhodné. Vždy je však nutné uvažovať v celkovom kontexte používania vozidla a porovnávať aj vzťah ceny a spoľahlivosti. Ak kúpime auto lacno, pričom v prieskumoch spoľahlivosti patrí na posledné priečky, pri skorom opätovnom predaji si vozidlo na seba nezarobí a rozdiel nákupnej a predajnej ceny znamená zväčša pomerne vysokú stratu. Ani to však nevyrieši prestoje a ušlý zisk za obdobie, keď auto stojí v servise.

Povesť nespoľahlivého vozidla zároveň automaticky znamená jeho nižší imidž, čo znižuje cenu i likviditu na trhu s jazdenými automobilmi. Aj drahšie automobily majú svoje mínusy: vyššia cena znamená vyššie sadzby havarijného poistenia, viac peňazí si vyžiadajú aj prípadné opravy, pretože tzv. prémiové značky majú zvyčajne vyššie servisné hodinové sadzby a takisto drahšie náhradné diely, zdôvodnené kvalitnejšou výrobou a lepšími materiálmi. Výhodou je na druhej strane imidž, a tým aj vyššia hodnota a záujem pri ďalšom predaji.

Prekvapujúce percentá

Významnou položkou v nákladoch na prevádzku je palivo, ktoré sa na nich podieľa 30 až 45 %. Nasledujú opravy, ktoré sa kalkulujú spoločne s nákladmi na poistenie automobilu a predstavujú zhruba 10 %. Ďalších 10 % TCO treba rátať na bežné servisné náklady a údržbu vozidla. Do hry vstupujú aj ďalšie faktory s nižšou percentuálnou váhou, ktorá však pri vyjadrení celkových nákladov v korunách vôbec nie je zanedbateľná, nehovoriac o zohľadnení vyššieho počtu automobilov. Je to financovanie vozidla, ktoré znamená zhruba 6 % TCO, ďalšími 3 % prispievajú pneumatiky.

Pre správny odhad TCO však nie je dôležité poznať len jeho položky a ich podiel na celkových nákladoch, ale aj spôsoby, akými sa dajú ovplyvniť. Pri výbere vozidla veľa závisí aj od preferencií firmy: ak na prvé miesto stavia bezpečnosť, čiže za autá zaplatí viac, toto kritérium sa v TCO odrazí iba minoritne – vo vyššej zostatkovej hodnote lepšie vybaveného vozidla pri jeho ďalšom predaji. I tu sa však situácia s otvorením trhu s jazdenými autami zmenila: vzhľadom na obrovskú ponuku už lepšia výbava automaticky neznamená vyššiu cenu. Poteší však aspoň vyššia likvidita takéhoto vozidla.

Niektoré položky sa môžu zdať zo začiatku používania automobilu nadhodnotené – napríklad náklady na servis a údržbu. S pribúdajúcim počtom najazdených kilometrov však ich podiel mierne rastie a, naopak, klesá napríklad váha spotreby vozidla vo vyjadrení celkových nákladov. Kritériá sa totiž stanovujú pri zohľadnení celkového časového úseku využívania vozidla v rámci jeho firemného životného cyklu.

Pri výbere treba myslieť na predaj

Vývoj zostatkovej hodnoty síce určujú vonkajšie faktory, je tu však aj množstvo vnútorných, ktoré vie ovplyvniť manažér firmy pri nákupe aj prevádzke vozidla, hoci je v niektorých prípadoch limitovaný predpísanou car policy („automobilovou politikou“) svojej spoločnosti.

Vonkajšími faktormi, s ktorými firma veľa neurobí, sú najmä imidž značky a jej pozícia na trhu, ako aj všeobecné trendy v spoločnosti a vývoj cien pohonných látok. Dobrý imidž znamená lepšiu zostatkovú hodnotu, vysoké ceny benzínu i nafty zasa na trhu s jazdenými autami nahrávajú preferencii dieselových motorov, ktoré majú výhodu nižšej spotreby.

Významným vonkajším faktorom je v tomto prípade aj výška poistných sadzieb. Veľkoobjemové, najmä benzínové motory s vysokým povinným zmluvným poistením sú ťažko predajným artiklom.

Medzi vnútorné faktory patrí už zvolená farba a špecifikácia vozidla v momente kúpy ovplyvňuje jeho hodnotu pri ďalšom predaji. Ak firma dbá o imidž a v rámci corporate identity nakupuje výlučne ružové autá, treba rátať s vyšším podielom straty zostatkovej hodnoty na TCO. Niekedy je lepšie pristúpiť na ústupok a firemné autá zvoliť v nekonfliktnej či konzervatívnejšej farbe, prípadne odtieni, ktorý je na trhu populárny. Príslušnosť automobilu k firme sa veľmi často prezentuje nalepeným logom alebo nápismi. Ak sa po troch či štyroch rokoch fólie odstránia, lak pod nimi má celkom iný odtieň ako zvyšok karosérie. V tomto prípade je niekedy výhod­nejšie zvážiť oblepenie celého auta fóliami. Hoci ide o finančne náročnú operáciu (približne 40 000 Sk), vyplatí sa pri ďalšom predaji: lak pod fóliou je ako nový, samozrejme ak vozidlo medzičasom nehavarovalo. Vyhneme sa aj poškodeniu od kamienkov v zime či drobným odreninám, ku ktorým občas dochádza pri parkovaní.

Dôležitý pre zostatkovú hodnotu je nielen počet najazdených kilometrov, ale najmä technický stav konkrétneho automobilu. Na ňom sa veľkou mierou podpisuje ľudský faktor, s ktorým sa pracuje najťažšie. Práve spôsob jazdy a šetrné, resp. naopak bezohľadné zaobchádzanie vodiča alebo vodičov s automobilom zohráva veľkú úlohu aj pri nákladoch na údržbu a servis.

Celkové náklady na štvorročné používanie vozidla segmentu C pri vstupnej cene 500 000 Sk vo finančnom lízingu

Pozor na novinky

Najmä pri metóde TCA sa môže stať, že sa firma rozhodne pre vynikajúcu akciu na výbehový model automobilu. Deklarovaná zľava, dosahujúca niekoľko desiatok tisíc korún, je naozaj lákavá, na dvere však už vtedy klope nová generácia auta. Keď sa po troch-štyroch rokoch vozidlá vyraďujú z autoparku, bude fleetový operátor predávať auto, ktoré sa už dávno nevyrába, čo sa odrazí aj na zostatkovej hodnote i záujme. Keby mesiac počkal a investoval by do novinky, po skončení lízingu by ešte vždy predával aktuálny model.

Ďalším externým faktorom sú emisné normy. U nás v súčasnosti nehrajú nijakú úlohu, no je veľmi pravdepodobné, že situácia sa zmení. V niektorých krajinách západnej Európy už fungujú dane z emisií, asi najprísnejšie sú vo Veľkej Británii a v Nemecku. Okrem dane z CO₂ platia autá s vyššími emisiami mýto pri vjazde do centier veľkých miest.

Likviditu jazdených vozidiel ovplyvňujú aj úrokové sadzby komerčných bánk či percentuálna miera nákladov lízingových produktov. V prípade priaznivého vývoja na finančnom trhu a dostupných úverov či lízingu je likvidita trhu s jazdenými vozidlami vyššia, v opačnom prípade stagnuje a ceny musia dolu.

Ťažiskom je palivo

Počas troch rokov používania najazdí priemerný osobný automobil vo firme približne 100 000 km a spotrebuje zhruba 7 500 litrov paliva. Pri súčasnej cene palív to predstavuje sumu približne 285 000 Sk. O liter nižšia priemerná spotreba počas tohto obdobia znamená úsporu 38 000 Sk. Pri jednom aute nejde o nijakú závratnú sumu, ak ju porovnáme s nákladmi firmy napríklad na odvody za zamestnancov. Ak ale zoberieme do úvahy 10 firemných vozidiel, tu už úspora – alebo naopak strata pri o liter vyššej spotrebe – predstavuje 380 000 Sk.

Prejazdené palivo sa na celkových prevádz­kových nákladoch auta podieľa hodnotou 30 až 45 %. Dá sa ovplyvniť voľbou pohon­nej jednotky už pri samotnom výbere vozidla – na iné hodnoty sa dostanete pri dieselových a iné pri benzínových motoroch. Závisí aj od spôsobu prepĺňania agregátu, ale aj od typu a triedy vozidla, spôsobu pohonu a ďalších technických záležitostí.

Výšku účtov za palivo výrazne ovplyvňujú práve vnútorné faktory, ktoré možno do určitej miery korigovať. V prvom rade sa na nich podpisuje jazdný štýl vodičov. Spôsob jazdy dokáže premrhať predpokladanú úsporu, ktorú firma očakáva po investícii do naftových áut. Naopak, šofér s ľahkou nohou na plyne dokáže aj s vozidlom s benzínovým motorom jazdiť s až prekvapujúco priaznivými hodnotami spotreby paliva. Jazdný štýl možno nacvičiť na praktických školeniach vodičov, investície do nich sa firme vždy vrátia. Ešte markantnejší vplyv na spotrebu má štýl jazdy pri nákladných automobiloch.

Pri výbere áut si firma musí položiť otázku, či naozaj vie prinútiť vodičov jazdiť úspornejšie a nakoľko dôležité je pre ňu palivo v rámci celkových TCO. Defenzívny štýl jazdy prináša aj benefity v podobe nižšej nehodovosti a menšieho opotrebenia jednotlivých dielov automobilu.

Peter Krč
FOTO: archív autora

Autor je šéfredaktor magazínu FLEET firemné automobily.