Východisko pri navrhovaní inteligentných budov

Na kvalitné navrhnutie inteligentnej budovy vplýva veľa aspektov. Nie sú to len moderné technológie, ktoré sú v budove nainštalované. Tento pohľad by bol veľmi jednoduchý, keďže v súčasnosti sa viac ako na všetko ostatné pozerá na náklady pri výstavbe a následné prevádzkové náklady. Preto investori už pri samotnom návrhu hľadajú vhodný kompromis medzi špičkovým návrhom, dobrým dizajnom, vysokým výkonom a nízkymi prevádzkovými nákladmi.

Inteligentná budova
Práve tieto aspekty sú zahrnuté do definície inteligentných budov podľa autorov So a Wonga, týkajúcej sa toho, ako skĺbiť návrh, imidž a prevádzku do jedného výkonného celku, ktorý bude navyše vykazovať aj podmienky udržateľného rozvoja.

Pojem inteligentnej budovy sa začal objavovať na začiatku 80. rokov minulého storočia v USA. Do dnešných dní nie je problematika inteligentných budov samostatná vedná disciplína a rovnako nie je jednotná ani definícia inteligentnej budovy.

Na celom svete je niekoľko základných a používaných definícií pojmu inteligentná budova. Najmladšia definícia pochádza z Hongkongu a ako jediná z definícií sa na problematiku inteligentných budov pozerá z dvoch úrovní – z pohľadu vlastníkov a obyvateľov a z úrovne podporných technológií, systémov a služieb.
 
V Hongkongu zahrnuli do definície požiadavky na:

• environmentálne priaznivé zachovanie zdravia a energie,
• využitie a pružnosť priestorov,
• náklady na prevádzku a údržbu počas životnosti budovy,
• komfort pre ľudí,
• výkonnosť práce,
• odolnosť proti požiaru,
• kultúra,
• imidž špičkovej technológie.

 
Podľa So a Wonga [1] všetkých osem modulov tvorí prvú úroveň definície. Na druhej úrovni je určitý počet zariadení alebo kľúčových prvkov, ktorý sa dá rozširovať. Každému z kľúčových modulov sa priradia zariadenia v poradí podľa vhodnej priority (obr. 1).

Obr. 1 Priradenie kľúčových prvkov k jednotlivým modulom

Moduly
Pri návrhu je nevyhnutné pochopiť jednotlivé moduly.

Environmentálne priaznivé zachovanie zdravia a energie
Budova so štatútom inteligentnej by mala byť zameraná v prvom rade na komfort obyvateľov. Aby mohol človek v budove žiť a pracovať efektívne, musí mať vytvorené aj príjemné prostredie. Ako sa uvádza v [2], v posledných rokoch sa veľa hovorí o syndróme chorých budov (SBS). Syndróm sa prejavuje napríklad tým, že obyvateľ domu sa sťažuje na viacero faktorov ovplyvňujúcich jeho pocity, správanie, výkonnosť či zmeny. Patria sem najmä nedostatok vzduchu, osvetlenia, veľkého chladu alebo tepla, vlhkosti, suchého vzduchu, pocitu nepríjemnosti a podráždenia. Dodržiavaním správneho návrhu jednotlivých zariadení sa zabezpečuje ochrana prostredia v ktorom pracujeme a žijeme.

Symptómy spájané so syndrómom chorých budov Symptómy zasahujúce centrálny nervový systém Nádcha, sťažená koncentrácia, letargia, únava Problémy s citlivosťou pokožky Hnačka Podráždenie sliznice Svrbenie a zápal očí, nosa a v krku Bolesť na hrudi, symptómy astmy bez skutočných chorobných prejavov Sťažnosti na zápach

Využitie a pružnosť priestorov
Jedna zo základných definícií hovorí o tom, že inteligencia sa prejavuje schopnosťou efektívne sa prispôsobiť zmene. Keď hovoríme o budove, máme na mysli schopnosť budovy prispôsobiť sa potrebám užívateľov danej budovy. Ide prevažne o zmenu dispozície. V budove, a najmä v administratívnej treba flexibilne meniť priečky podľa potrieb a požiadaviek nájomníkov. Práve rýchla a efektívna zmena, ktorá nezasiahne do pracovného výkonu zamestnancov, je kľúčovým faktorom pri definovaní inteligencie priestoru.

Náklady na prevádzku a údržbu počas životnosti budovy
Každá navrhnutá budova, ktorá chce vykazovať vlastnosti inteligentnej, by mala byť zároveň čiastočne aj zelenou. Nízke prevádzkové náklady by mali byť samozrejmosťou. Táto vlastnosť sa dá dosiahnuť vhodnou aplikáciou a návrhom samotnej konštrukcie s ohľadom na svetové strany a navrhnutie veľkosti a správneho tvaru budovy. Jednou z ďalších zásad návrhu musí byť aj správne a zdravé osvetlenie, lebo iba v dobrom prostredí pracovníci vykazujú najvyššiu výkonnosť.

Obr. 3 Cyberport, Hongkong   
Foto: JA Weir Associates

Komfort pre ľudí
Komfort by mal byť, ako sa už viackrát spomínalo, jednou z prioritných požiadaviek pri samotnom návrhu budovy. Okrem kvalitnej konštrukcie a zariadení v budove sa o komfort stará aj facility management. Cieľom facility managementu je posilniť všetky procesy, pomocou ktorých pracovníci na svojich pracoviskách podávajú najlepšie výkony  a výsledkom je ekonomický rast. [3]
 
Výkonnosť práce
Výkonnosť práce súvisí jednak s prácou facility managerov, ktorí sa o komfort ľudí starajú a na druhej strane súvisí s mierou „technickej“ inteligencie, ktorá sa do budov inštaluje. Ako riešil Puškár [4], veľmi dôležité je nájsť optimálnu mieru, kedy technológie človeku pri práci pomáhajú, resp. kedy už je hranica prekročená a vytvára sa diskomfort. Ten sa odzrkadľuje práve na zhoršení pracovných podmienok.
 
Odolnosť proti požiaru
Odolnosť proti požiaru by mala mať pri návrhu budovy vysokú prioritu. Pri kvalitnom návrhu sa ušetria náklady na sanáciu objektu v prípade prepuknutia požiaru a – čo je najdôležitejšie – ľudské životy.
 
Kultúra
Pri každom type budovy sú iné aj požiadavky na kultúru budovy a daného prostredia. Oveľa citlivejšie reagujú ľudia na prostredie vo verejných budovách, ako sú nemocnica, letiskový terminál, ako v obytných budovách.
 
Imidž špičkovej technológie
Posledným modulom je imidž z pohľadu špičkovej technológie. Tento modul však z hľadiska udržateľného rozvoja nie je vždy najvhodnejší z dôvodu rýchleho morálneho zastarávania technológie.
 
Záver
Keď sa komplexne pozrieme na jednotlivé moduly, je jasné, že v každej budove budeme priraďovať iný typ priority jednotlivým modulom. Každý zámer pri výstavbe je konkrétne orientovaný, ale aby sme mohli hovoriť o inteligentnej budove, je nevyhnutné si už pri návrhu premyslieť, čo od budovy očakávame, a aplikovať tieto požiadavky efektívne. Vychádzajúc z týchto poznatkov, So a Wong vytvorili definíciu inteligentnej budovy: „Inteligentná budova je navrhnutá a realizovaná na základe vhodného výberu modulov kvality prostredia tak, aby vyhovovala požiadavkám užívateľov, pričom vhodné vybavenie budovy sa volí tak, aby sa dosiahla dlhodobá hodnota budovy.“
 
TEXT: doc. Ing. Viera Somorová, PhD.,
Ing. Lenka Strigáčová
FOTO:  hugopoon.blogspot.com, JA Weir Associates

doc. Ing. Viera Somorová, PhD. pôsobí na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave

Ing. Lenka Strigačová je doktorandkou na Katedre technológie stavieb SvF STU v Bratislave.

Literatúra
[1]    So, A. – Wong, A.: A new definition of inteligent buildings for Asia. www.emerald-library.com, 1999.
[2]    Šlezárová, A. – Števo, S. – Čapucha, Ľ.: Vplyv inteligentných budov na zdravie človeka. In: Zborník z konferencie Facility Management 2011.
[3]    Somorová, V.: Facility management. Bratislava: STU, 2009.
[4]    Puškár, B.: Prejavy inteligencie administratívnych budov. In: Eurostav, č. 3, 2010.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.