ilustr.obr.

Vykurovanie bytového domu: Sú náklady určené náhradným výpočtom postihom pre konečného spotrebiteľa tepla?

Partneri sekcie:

Podľa platných legislatívnych podmienok je spôsob náhradného výpočtu spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie pre spotrebiteľov, ktorí odpočet neumožnili, nedostatočný.

Začiatkom roka 2017 nadobudla účinnosť vyhláška MH SR č. 240/2016 Z. z. z 19. augusta 2016, ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej vode a rozpočítavania množstva tepla (s prílohami 1, 2 a 3).

V § 7 vyhlášky sú uvedené pravidlá pre rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel na meranie tepla. V odseku 4 je uvedené, že konečnému spotrebiteľovi, ktorý neumožnil zapojiť pomerové rozdeľovače tepla, prípadne určené meradlo na meranie tepla alebo neumožnil ich odčítanie, alebo neoprávnene do nich zasahoval, čím spôsobil ich nesprávnu funkciu, alebo ich poškodil, sa určí spotrebná zložka náhradným spôsobom.

Náklady v spotrebnej zložke sa vypočítajú ako podiel spotrebnej zložky vyjadrenej v eurách k celkovej podlahovej ploche vykurovaných bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov vyjadrených v metroch štvorcových vynásobený 1,5 násobkom výmery podlahovej plochy vykurovaného bytu, pre ktorý sa vypočítava náhradná spotreba.

Doterajšie skúsenosti pri rozpočítavaní nákladov za dodávku tepla na vykurovanie preukázali, že niektorí koneční spotrebitelia tepla na vykurovanie si výpočet spotrebnej zložky náhradným výpočtom porovnávali s nákladmi vypočítanými podľa indikovaných údajov odčítaných z pomerových rozdeľovačov tepla.

Predovšetkým pri neúmerne vysokom počte indikovaných jednotiek na pomerových rozdeľovačoch tepla niektorí koneční spotrebitelia tepla využili benevolentnosť vo vyhláške a neumožnili po skončení kalendárneho roka odpočítanie ich spotreby.

Uvedené špekulatívne konanie konečných spotrebiteľov tepla sa nemôže realizovať v tých prípadoch, kde sa používajú pomerové rozdeľovače tepla vybavené rádiovým modulom, ktorý umožňuje odpočet stavov indikovaných jednotiek kedykoľvek, a to bez potreby prístupu do bytu a k vykurovacím telesám.

Aj naše stavebné bytové družstvo registruje vlastníkov bytov – konečných spotrebiteľov tepla, ktorí už niekoľko rokov odmietajú prístup do svojich bytov určeným zamestnancom zisťujúcim počty indikovaných jednotiek z pomerových rozdeľovačov tepla.

Tieto údaje sú nevyhnutné pre výpočet spotrebnej zložky nákladov. Je pochopiteľné, že zvýšená dodávka množstva tepla na vykurovanie znamená vyšší počet indikovaných jednotiek zistených z pomerových rozdeľovačov tepla a tým aj vyššie náklady v spotrebnej zložke nákladov.

V tomto príspevku skúmam a porovnávam, aké rozdiely sa zistili medzi výpočtom nákladov v spotrebnej zložke podľa počtu indikovaných korigovaných jednotiek z prístrojov pomerových rozdeľovačov tepla a výpočtom nákladov náhradným spôsobom.

Identifikácia bytov

Vyúčtovanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie náhradným výpočtom sa za rok 2019 realizovalo v SBD Banská Bystrica v štyroch bytoch. Z nich som si vybral byt v bytovom dome na Triede Hradca Králové (ďalej THK) číslo 16, 17, 18, 19, 20 v Banskej Bystrici.

Tento radový bytový dom je postavený v konštrukčnom systéme T 06B a do užívania bol odovzdaný v roku 1975. V dome je 96 bytov na ôsmich poschodiach. Bytový dom je rozdelený na dve vykurovacie sekcie. Jedna vykurovacia sekcia pozostáva z bytov vo vchodoch 16, 17 a bytov na ľavej strane vo vchode číslo 18.

Obr. 1 Graf spotreby tepla do ÚK za roky 2015 až 2019, bytový dom na THK, vchod č. 18, 19, 20
Obr. 1 Graf spotreby tepla do ÚK za roky 2015 až 2019, bytový dom na THK, vchod č. 18, 19, 20 | autor

Do druhej vykurovacej sekcie sú začlenené byty na pravej strane vo vchode číslo 18 a byty vo vchodoch číslo 19 a 20. Dodávka tepla na vykurovanie bytov a spoločných priestorov vrátane prípravy teplej vody sa v tomto bytovom dome a vo vykurovacích sekciách zabezpečuje prostredníctvom kompaktnej odovzdávacej stanice tepla, ktorá je napojená na primárny rozvod tepla z centrálneho sídliskového zdroja tepla.

V dome sa realizovalo hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy, v rámci ktorého sa pred všetkými vykurovacími telesami inštalovali regulačné ventily s termostatickými hlavicami. Vo všetkých bytoch sú od roku 1999 na vykurovacích telesách namontované elektronické pomerové rozdeľovače tepla bez možnosti diaľkového prenosu údajov rádiovým modulom.

Jeden byt, ktorý mal za rok 2019 pridelenú spotrebu tepla na vykurovanie náhradným výpočtom, sa nachádza na najvyššom poschodí vo vchode číslo 20, v ktorom je 32 bytov, t. j. štyri byty na každom poschodí. Podlahová plocha všetkých bytov je prakticky rovnaká (37 m2), pričom k ploche sa pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie pripočítava spoluvlastnícky podiel na spoločných vykurovaných priestoroch.

Prehľad dodávky tepla  do vykurovacej sekcie a do bytov  za roky 2015 až 2019

Dodané množstvo tepla na vykurovanie sa meria určeným meradlom na sekundárnej strane kompaktnej odovzdávacej stanici tepla. V grafe  č. 1 (obr. 1) je uvedená spotreba tepla na vykurovanie bytov v prvej zmieňovanej vykurovacej sekcii bytového domu za roky 2015 až 2019. Za rok 2015 sa spotrebovalo 162 067 kWh a v roku 2019 sa spotrebovalo na vykurovanie 150 673 kWh.

Trendová čiara, ktorá vyjadruje podiel množstva tepla v kWh a počet dennostupňov v príslušnom roku, preukazuje, že medzi rokmi 2015 a 2019 došlo k úspore dodaného množstva tepla o 7,03 % a k reálnej úspore cez kWh/dennostupeň o 7,89 %.
Náklady za dodávku tepla na vykurovanie bytov a spoločných vykurovaných priestorov sa konečným spotrebiteľom tepla (vlastníkom bytov) rozpočítavajú v zmysle vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z. z., § 7.

Vlastníci bytov si právoplatne odsúhlasili na schôdzi vlastníkov percentuálne rozdelenie základnej zložky a spotrebnej zložky v pomere 20:80 a priradenie korekčných koeficientov zohľadňujúcich polohu a orientáciu miestnosti v bytovom dome v zmysle prílohy číslo 2 citovanej vyhlášky.

Tab. 1 Prehľad nákladov v spotrebnej zložke za všetky jednoizbové byty vo vchode č. 20 na THK
Tab. 1 Prehľad nákladov v spotrebnej zložke za všetky jednoizbové byty vo vchode č. 20 na THK | Zdroj: autor

Ako som už uviedol, zameral som sa na rozpočítavanie nákladov za dodávku tepla na vykurovanie v tridsiatich dvoch bytoch vo vchode číslo 20. Všetky byty sú jednoizbové a disponujú dvomi vykurovacími telesami, na ktorých sú umiestnené elektronické pomerové rozdeľovače tepla na vykurovanie s priamym odpočtom.

Podrobne som analyzoval náklady od roku 2016 do roku 2019 bytu číslo 94 nachádzajúcom sa na najvyššom – ôsmom poschodí po ľavej strane. V rozpočítavaní nákladov za rok 2016 mal tento byt v spotrebnej zložke vyúčtovaných 4 454,400 indikovaných koeficientovaných jednotiek v sume 466,02 €.

Vlastník bytu podal na rozpočítavanie nákladov písomnú reklamáciu, pretože neuznal vysoko vyúčtované náklady. Reklamáciu správca bytového domu odborne posúdil a na základe zistených skutočností zamietol ako neoprávnenú. Po neúspešnom posúdení reklamácie sa vlastník bytu rozhodol nesprístupňovať v čase ročných odpočtov svoj byt a neumožnil odčítanie údajov z pomerových rozdeľovačov tepla.

Z uvedeného dôvodu sa mu spotrebná zložka určila náhradným výpočtom podľa
§ 7 odseku 4 vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z. z. Za rok 2017 sa mu vypočítala spotrebná zložka v sume 237,70 €, za rok 2018 v sume 238,95 € a za rok 2019 v sume 260,82 €. Oproti reálnym nákladom v spotrebnej zložke za rok 2016 boli náklady vypočítané náhradným spôsobom nižšie  o 430 € až 520 €, čo predstavuje zníženie vyúčtovaných nákladov v priemere o 47 – 49 %.

Rozpočítavanie tepla jednoizbovým bytom na THK, vchod č. 20

V nasledujúcej tabuľke č. 1 uvádzam prehľad nákladov v spotrebnej zložke za všetky jednoizbové byty vo vchode číslo 20 na THK. Boldom sú uvedené náklady za vykurovanie v spotrebnej zložke vypočítané náhradným spôsobom v byte číslo 94, ktorého vlastník neumožnil odčítanie stavov indikovaných jednotiek z obidvoch pomerových rozdeľovačov tepla za zúčtovací rok 2019.

V tabuľke som zvýraznil a označil kurzívou aj zistené minimálne a maximálne náklady v spotrebnej zložke vypočítané na základe odpočítaných indikovaných jednotiek. Tu pripomínam, že byt číslo 94 odobral maximálne možné množstvo tepla na vykurovanie.

Ide o jednoznačne vyššie množstvo tepla v porovnaní so spotrebou v byte 7PL2, ktorý mal v spotrebnej zložke vyúčtovaných  5 769 jednotiek. Rozdiel medzi týmito dvomi bytmi je 432,47 €, ktoré vlastník bytu číslo 94 „ušetril“ tým, že neumožnil odčítanie stavov v byte.

Z uvedených zistení vyplýva, že platná legislatíva razantným spôsobom nerieši „kradnutie tepla na vykurovanie legálnym spôsobom“ tým, že stanovila len 1,5 násobok priemernej spotreby tepla na jednotku plochy vykurovaných bytov. Tento spôsob výpočtu zvýhodňuje tých konečných spotrebiteľov tepla na vykurovanie, ktorí používajú špekulatívne metódy s cieľom presunúť svoje oprávnené náklady na ostatných spotrebiteľov tepla.

Záver

Mojou prezentáciou legislatívou stanoveného spôsobu náhradného výpočtu spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie som sa snažil preukázať mäkkosť „vypočítaného finančného postihu“ pre tých konečných spotrebiteľov tepla na vykurovanie, ktorí neumožnili odčítanie pomerových meračov tepla, neumožnili ich zapojenie alebo do meračov sami zasahovali, čím spôsobili ich nesprávnu funkciu.

Tabuľka č. 1 preukázala, že znenie § 7 odseku 4 vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z. z. v dostatočnej miere neprihliada na skutočnosť, že počet indikovaných jednotiek v nesprístupnených bytoch je vyšší ako zistené indikované jednotky v niektorých sprístupnených bytoch.

Osobne zastávam názor, že znenie § 7 odseku 4 citovanej vyhlášky by malo jednoznačne zaviesť finančnú sankciu za neumožnenie odčítania pomerových rozdeľovačov tepla a rozlíšiť špekulatívne konanie od možnej poruchy prístrojov.

V mojom konkrétnom zistení je sankcia 1,5 násobku priemernej spotreby nedostatočná a ak by som mal navrhnúť spôsob náhradného výpočtu spotrebnej zložky, potom by som zobral do úvahy priemer minimálne troch najvyšších odpočtov indikovaných jednotiek v bytovom dome a ten by som vynásobil 1,25 násobkom.

Podľa tejto metodiky by mal konečný spotrebiteľ tepla v byte číslo 94 vypočítané náklady v spotrebnej zložke 653,96 €, teda len o 39,33 € nižšie ako byt číslo 91, ktorý mal najvyššie náklady (693,29 €) v spotrebnej zložke za rok 2019.

Je potešujúce, že nová legislatíva, ktorá sa pripravuje, bude ustanovovať získavanie odpočtov inštalovaných meračov v bytoch, spoločných a nebytových priestoroch prostredníctvom diaľkového odpočtu bez možnosti alternatívneho odpočtu pomerových rozdeľovačov tepla konečnými spotrebiteľmi. Takže odpočty budú k dispozícii nepretržite, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa to bude konečnému spotrebiteľovi tepla páčiť, alebo nie.

TEXT + OBRÁZOK | Jozef Buzaši, Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica
FOTO | Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 3/2021