Zásady decentrálneho vetrania bytových domov

Pri obnove bytových domov je potrebné myslieť nielen na znižovanie energetickej náročnosti budov, ale aj na opatrenia, ktoré zo zvoleného spôsobu obnovy vyplynú. Príkladom je zateplenie bytových domov, keď treba navrhnúť vhodné vetranie budovy. To by malo zároveň spĺňať požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb.

Obnova bytových domov prináša už celé desaťročia trvale zásadné zlepšenie ich tepelnotechnických vlastností. Pôvodne vzhľadovo nepekné stavby sa premyslenou obnovou pomerne rýchlo premieňajú na pohľadovo estetické bytové domy, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv tak na celkový vzhľad lokality, v ktorej sa nachádzajú, ako aj na ľudí, pre ktorých daná lokalita tvorí príjemný domov.

Obnova obvodového a strešného plášťa domu v podobe jeho zateplenia a výmena otvorových stavebných konštrukcií (okná, svetlíky, vchodové a balkónové dvere) bezpochyby pomáhajú k značnému zníženiu prevádzkových nákladov na vykurovanie v zimnom období. Dokonca sa stáva tzv. prikurovanie v chladných prechodných ročných obdobiach celkom zbytočným.

Materiály špičkovej kvality, moderné technológie a technologické postupy zabezpečujú významné predĺženie životnosti bytového domu ako celku. Je však otázne, či sa po tomto zásahu do vlastností obvodových stavebných konštrukcií pre obyvateľov aj naďalej vytvorí a dlhodobo zabezpečí optimálna mikroklíma vnútorného prostredia v jednotlivých bytoch.

Výmena otvorových konštrukcií a degradácia prirodzeného vetrania

Vďaka výmene starých otvorových konštrukcií za nové, ktoré sú navrhované za účelom dosiahnutia maximálneho zníženia tepelných strát cestou dokonalého utesnenia celej stavby, dochádza v bytovom dome k výraznej redukcii a v mnohých prípadoch až k úplnej absencii prirodzeného vetrania.

V byte, kde boli kedysi netesné okná ide až o desať aj viacnásobné zníženie prirodzeného vetrania oproti pôvodnému stavu. Tento fakt sa jednoznačne premieta do vlastností vnútorných mikroklimatických podmienok, ktoré začínajú byť pre obyvateľa bytu nielen nevyhovujúce, ale až zdraviu škodlivé.

V dlhodobo nevetranom, resp. v dlhodobo nedostatočne vetranom vnútornom priestore ide z hľadiska organizmu človeka predovšetkým o negatívny vplyv vysokej relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu, ktorý je spolu s nízkou povrchovou teplotou na vnútorných stavebných konštrukciách prvotnou príčinou vzniku a rastu plesní.

Zvyšujúca sa vlhkosť v nevetranom priestore sa začne v prvej fáze prejavovať nadmernou kondenzáciou vodnej pary na chladných zasklených povrchoch (obr. 1). Dlhodobá prítomnosť plesní vo vnútornom prostredí má na človeka fatálne následky. Oslabujú jeho imunitu a podporujú vznik alergií či astmy.

Vlhkosť ovplyvňuje aj pocit tepelnovlhkostnej pohody. Keď je vysoká, vedie k pocitom dusna, sťažuje odparovanie potu a znižuje ochladzovanie tela. Nevetraný priestor má ďalej za následok aj zvyšujúcu sa koncentrácia oxidu uhličitého CO₂ vplyvom dýchania človeka. Dôkazom tohto tvrdenia je experimentálne meranie vykonané v bytovom dome, v priestore spálne pre dve dospelé osoby (obr. 3).

Koncentrácia CO2 už po uplynutí približne štvrť hodiny prekročila maximálnu prípustnú koncentráciu 1 500 ppm. Absencia kyslíka v ovzduší má pre človeka za následok pocit únavy, ospalosť až častú bolesť hlavy. Obidve spomenuté veličiny (vlhkosť a oxid uhličitý) majú jednu spoločnú charakteristiku, užívateľ v byte sa na ne veľmi rýchlo adaptuje, väčšina ľudí ich nie je ani schopná relevantne posúdiť.

Tieto vplyvy sa, žiaľ, prejavia až o niekoľko rokov. Je teda nevyhnutné im predchádzať včas, už pri obnove budovy, a nie až za niekoľko rokov. Preto musíme hovoriť o obnove bytových domov, ktorá v sebe zahŕňa nielen spomínanú výmenu otvorových konštrukcií, ale aj cielené vybudovanie riadeného núteného vetrania všetkých vnútorných obytných priestorov bytového domu [1].

Spôsoby (ne)vetrania v bytovom dome

Veľmi často býva v technickej správe v projektovej dokumentácii pre obnovu budovy, v profesii vzduchotechnika, kde je naplánované zateplenie obvodového plášťa a strechy bytovej budovy vrátane výmeny dverných a okenných konštrukcií, uvedená veta: „Vetranie bude zabezpečené prirodzeným spôsobom“. Ale ako to dosiahnuť, keď nové otvorové konštrukcie sú veľmi tesné?

Okno v zimnom ročnom období pri nízkej teplote vonkajšieho vzduchu predstavuje stratu tepelnej energie. V letnom období zas, naopak, netienené okno spôsobuje v dôsledku prenikania krátkovlnného žiarenia zhoršovanie vnútorných podmienok a dlhovlnné žiarenie povrchov, na ktoré dopadlo slnečné žiarenie, zas zvyšovanie vnútornej teploty. Ďalšou alternatívou je použitie mikroventilácie, ktorá je súčasťou nových okien. Skutočne sa v stavebnej praxi odohrávajú protichodné kroky, ktorým chýba logický zmysel?

Zavádzaním laickej verejnosti je aj naprojektovanie spôsobu, ktorý otázku dostatočného vetrania bytového domu vyrieši len v projektovej dokumentácii, nie však v skutočnosti. Použitie tzv. ventilačných turbín (obr. 4), ktorými sa nahradí nefunkčný odťahový ventilátor na streche budovy, je nevyhovujúce.

Odhliadnuc od faktu, že tieto turbíny boli pôvodne vyvinuté a dodnes sú stále konštruované iba na odvetrávanie podstrešných priestorov, teda bez nároku na prekonanie tlakových strát v potrubí použitých v bytových domoch. Navyše, tento systém pracuje v podtlakovom systéme, ktorý úplne závisí len od energie vetra.

Výsledkom je nefunkčný systém, ktorý možno funguje pre užívateľov bytov žijúcich tesne pod strechou, pre ostatných rozhodne nie je riešením, ale skôr príťažou [1].

Požiadavky na vetranie bytových budov v právnych predpisoch

Pri bytových domoch po obnove sa nemožno spoliehať iba na prirodzené vetranie. Tento spôsob vetrania je v čase po obnove už úplne nedostatočný. Jediným technickým riešením je vybudovanie systému riadeného núteného vetrania. Podporu pre toto tvrdenie možno nájsť vo viacerých slovenských právnych predpisoch, ktoré majú záväzný charakter.

Medzi najvýznamnejšie patria nasledujúce dokumenty:

• ƒvyhláška MZ SR č. 124/2017 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení vyhlášky MZ SR č. 210/2016 Z. z.; ƒ
• vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorá je platná v znení vyhlášky MDVRR SR č. 324/2012 Z. z. a v znení vyhlášky MDV SR č. 35/2020 Z. z.

Medzi nezáväzné, ale platné technické normy patrí: ƒ

• STN EN 16798-1: 2019 Energetická hospodárnosť budov. Vetranie budov. Časť 1: Vstupné údaje o vnútornom prostredí budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov – kvalita vzduchu, tepelný stav prostredia, osvetlenie a akustika. Modul M1-6.

Vzhľadom na to, že tvorba vnútorného prostredia centrálne upraveným vzduchom vyžaduje veľké vzduchotechnické rozvody a pomerne vysokú potrebu energie, v drvivej väčšine prípadov je zvykom projektovať výdatnosť vzduchotechnického zariadenia len na tzv. hygienické minimum, čo znamená zabezpečiť prívod legislatívou stanoveného dostatku vonkajšieho čerstvého vzduchu pre ľudí [11].

V každom z uvedených dokumentov možno nájsť zmienku o tom, prečo, ako a kedy vetrať. V spomínanej technickej norme STN EN 16798-1: 2019 je presne definované, akým spôsobom sa majú bytové priestory vetrať (tab. 1, tab. 2). Projektant vzduchotechniky častejšie pracuje s objemovým prietokom vzduchu uvádzaným v merných jednotkách (m³/h).

Prepočet tabuľky č. 2 je uvedený v tabuľke 3. Na porovnanie sú v tab. 4 a 5 uvedené hygienické požiadavky na mikroklímu vnútorného prostredia z vybraných zahraničných predpisov. Ďalším technickým parametrom, ktorý vyhláška MZ SR č. 124/2017 Z. z. ďalej uvádza ako záväzný, je maximálne prípustná koncentrácia CO₂ v bytových priestoroch. Tu je ako limit uvedená hodnota 1 500 ppm.

Na jednej strane sa jasným spôsobom požaduje, v akej miere je potrebné vetrať tak, aby vnútorné prostredie bolo pre užívateľov komfortné a zdravé, na druhej strane však stoja vlastníci či nájomníci bytov, ktorých sa nekvalitná vnútorná klíma osobne dotýka, a ktorí v mnohých prípadoch obývajú priestory nespĺňajúce požiadavky na kvalitné prostredie [1].

Riadené vetranie s čiastočnou úpravou vonkajšieho vzduchu

Komplexne riešená vzduchotechnika v bytových domoch doposiaľ vo väčšine prípadov nebola súčasťou projektovej dokumentácie. Podtlakové vetranie hygienických miestností (kúpeľňa, toaleta) a odsávanie vodnej pary z kuchyne prostredníctvom digestoru neriešilo dlhodobo udržateľný stav kvality vnútorného vzduchu.

Prirodzené vetranie bolo jediným spôsobom výmeny znehodnoteného vnútorného vzduchu za vonkajší čerstvý vzduch, lenže na úkor vysokej potreby energie systémov vykurovania s cieľom dodatočného upravenia teploty vzduchu z vonkajšieho prostredia na požadované parametre teploty.

Potreba začať projektovať a stavať novým spôsobom v prvom rade vychádza z požiadavky definovanej vo vyhláške MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá ustanovuje, že obytné budovy postavené od 1. 1. 2015 musia dosahovať energetickú triedu A1 a po dátume 31. 12. 2020 musia dosahovať energetickú triedu A0 v potrebe primárnej energie.

Jedným z viacerých riešení, ktoré technické zariadenia budov ako celok ponúkajú z hľadiska dosiahnutia energetickej triedy A0 v oblasti vzduchotechniky, predstavuje systém riadeného núteného vetrania s čiastočnou úpravou vonkajšieho vzduchu s aplikáciou vzduchotechnickej jednotky, ktorá využíva energiu z odpadového vzduchu vo forme spätného získavania tepla [2].

V podstate ide o vetracie jednotky s rekuperačným alebo regeneračným výmenníkom tepla.

Centrálna vzduchotechnická sústava – vetranie s rekuperáciou

Systém centrálneho vetrania (obr. 5) sa skladá z jednej alebo niekoľkých samostatných jednotiek, ktoré sú umiestnené na streche bytového domu alebo v jeho technických priestoroch a zabezpečujú spoločné prevetrávanie bytov situovaných nad sebou, ktoré spája spoločná zvislá šachta so vzduchotechnickými potrubiami na prívod a odvod vzduchu.

Aby bolo možné zabezpečiť individuálne vetranie týchto bytov podľa okamžitých požiadaviek užívateľov, je na vstupe a výstupe do každého bytu osadený regulátor objemového prietoku vzduchu. Prívod upraveného vonkajšieho vzduchu je riešený do obytných miestností, ako sú obývacie izby, spálne či detské izby; odvod vzduchu zasa z kuchýň, kúpeľní, toaliet, prípadne zo šatníkov.

Regulátor objemového prietoku vzduchu zabezpečuje reguláciu výdatnosti vetrania v byte. Na riadenie možno použiť manuálne alebo automatické ovládače v kombinácii so snímačmi kvality vzduchu alebo snímačmi CO₂. Výkon centrálnej vzduchotechnickej jednotky je tak neustále upravovaný, aby dosiahol optimálne podmienky životného prostredia pre ľudí vo vnútornom prostredí, no zároveň pri čo možno najnižšej spotrebe energie akéhokoľvek druhu [3], [5].

Významnou prednosťou tohto systému je, že zabezpečuje riadené vetranie s aplikáciou rekuperácie, t. j. s využitím tepla z odvádzaného vzduchu, ktoré v zimnom období slúži na predohrev chladného vonkajšieho vzduchu. Naopak, v letnom období na predchladenie teplého až horúceho vonkajšieho vzduchu.

Vzájomné oddelenie dvoch prúdov vonkajšieho a odvádzaného vzduchu v doskovom výmenníku rekuperátora vytvára vhodnú kvalitu privádzaného vzduchu s dostatočnou teplotou a vlhkosťou, bez prašnosti vnútorného prostredia a so zredukovaním prípadného zápachu v miestnostiach.

Vďaka rekuperácii možno ušetriť až 7 GJ/rok na vykurovanie jedného bytu s dispozíciou 3 + 1 kk, ktorý je obsadený štyrmi užívateľmi. Hlavným prínosom však zostáva zdravé vnútorné prostredie a s ním súvisiace zníženie chorobnosti a v neposlednom rade tiež zvýšenie hodnoty bytu a jeho príprava na ďalšie používanie budúcimi generáciami [1], [4].

Decentrálna vzduchotechnická sústava – vetranie s rekuperáciou

Táto vzduchotechnická sústava je založená na princípe malej vetracej jednotky umiestnenej v každom byte, ktorá zabezpečuje riadené vetranie bytu s rekuperáciou tepla. Zvyčajne je umiestnená pod stropom v miestnosti vstupnej chodby do bytu, odkiaľ je privádzaný vzduch vedený podstropným rozvodom do obytných miestností pomocou dýz so stredne ďalekým dosahom prúdu vzduchu, tanierovými ventilmi alebo obdĺžnikovými dvojradovými výustkami s reguláciou objemového prietoku vzduchu.

Odvádzanie vzduchu je z hygienických miestností a kuchyne. Prívod a odvod vonkajšieho vzduchu sa môže riešiť dvomi spôsobmi. Buď tzv. centrálnym, t. j. spoločným prívodom vonkajšieho vzduchu (ODA) a odvodom odpadového vzduchu (EHA) do vonkajšieho prostredia pre všetky byty situované nad sebou spoločne. Tieto dve vzduchotechnické potrubia sú vedené spoločnou inštalačnou šachtou s vyústením nad strechu bytového domu (obr. 6).

Druhý spôsob prívodu a odvodu vonkajšieho vzduchu spočíva v jeho nasávaní (ODA) a vyfukovaní (EHA) v rámci obvodovej steny príslušného bytu (obr. 7). V tomto prípade je však dôležité správne umiestnenie nasávacieho a výfukového otvoru jednak vo vzťahu k otvorovým konštrukciám (okná, balkónové dvere) a jednak vo vzájomnom vzťahu medzi sebou.

Ak by otvor (opatrený protidažďovou žalúziou) bol veľmi blízko k otvoru určenému na vyfukovanie odpadového vzduchu, mohlo by za istých poveternostných podmienok dôjsť k spätnému nasatiu už znehodnoteného vzduchu škodlivinami, čo je, samozrejme, neželaný efekt.

Požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb

Kmeňovým záväzným právnym predpisom je zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi s poslednou novelizáciou v podobe zákona č. 129/2015 Z. z. Jeho vykonávacím predpisom je vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii, na účely projektovania konkrétnych vzduchotechnických sústav je však dôležitá vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb.

V zmysle tejto vyhlášky sa byt pokladá za samostatný požiarny úsek (obr. 8), ako aj inštalačná šachta, do ktorej sú vyvedené vzduchotechnické potrubia pre prívod a odvod vonkajšieho vzduchu. Z toho vyplýva, že pri každom priestupe potrubia hranicou požiarneho úseku sa musí na potrubie nainštalovať požiarna klapka, ktorá by v prípade požiaru zabránila neželanému šíreniu požiaru vzduchotechnickým potrubím, či už z bytu do inštalačnej šachty, alebo opačne.

Existuje však výnimka, ktorá umožňuje prechádzať vzduchotechnickým potrubiam cez hranicu požiarneho úseku bez požiarnej klapky, no len v prípade, že maximálna prierezová plocha potrubia je 0,04 m² (čo zodpovedá rozmerom potrubia napr. 200 × 200 mm).

Ďalším dôležitým aspektom vyplývajúcim z vyhlášky je skutočnosť, že vzduchotechnická jednotka, ktorá nie je inštalovaná v strojovni vzduchotechniky, t. j. v samostatnej miestnosti, ktorá je považovaná za samostatný požiarny úsek, môže zásobovať upraveným vzduchom len priestory bytu, v ktorom je inštalovaná.

Z toho vyplýva, že je neprípustné, aby na jednu vzduchotechnickú jednotku boli napojené dva, prípadne viacero bytov situovaných v rámci jedného podlažia, prípadne situovaných nad sebou (obr. 9).

Vzduchotechnické rozvody v súlade s požiadavkami na protipožiarnu bezpečnosť stavieb

Z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb návrh vzduchotechnickej sústavy musí vychádzať z tried vlastností a analýzy rizika z harmonizovaných noriem stavebných výrobkov ako sú požiadavky na triedu reakcie na oheň vrátane tvorby dymu a odpadávania a odkvapkávania horiacich častí a kvapiek a analýzy požiarneho rizika vzduchotechnických zariadení.

Technickú normu STN 73 0872: 1978 a jej následné zmeny (STN 73 0872/Z3: 2003) Požiarna bezpečnosť stavieb. Ochrana stavieb proti šíreniu požiaru vzduchotechnickým zariadením možno považovať pre návrh týchto výrobkov v niektorých oblastiach za prekonanú. Návrh je vhodnejšie spracovať podľa STN EN 15423: 2008, ktorá viac zodpovedá novým požiadavkám na výrobky z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb.

Ako už bolo spomenuté, v bytových domoch sa v minulosti navrhovalo len odsávanie znehodnoteného vzduchu z hygienických miestností a kuchyne. Na týchto rozvodoch v inštalačných šachtách bytových jadier sa nenavrhovali požiarne klapky, ale navrhovalo sa požiarne izolované oceľové potrubie s príslušnou požiarnou odolnosťou, ktoré bolo vyvedené až nad plochú strechu bytového domu. Túto zásadu by bolo dobré zachovať aj do budúcnosti.

Ako hlavné opatrenie sa namiesto priebežnej šachty navrhovali požiarne inštalačné jadrá požiarne utesnené na každom podlaží. Pri výmene rozvodov a inštalácií však dochádzalo k porušeniu upchávok a k použitiu nových stavebných výrobkov, ktoré nemajú pôvodné požiarne technické vlastnosti. Dokonca sa nenavrhovali ani požiarne klapky podľa STN 73 0834: 2010 Požiarna bezpečnosť stavieb. Zmeny stavieb.

Vo vzduchotechnických rozvodoch sa v niektorých budovách navrhujú nové požiarne klapky už od priemeru 100 mm, ktoré sú umiestnené bližšie k sebe podľa skúšobných podmienok ako požaduje STN 73 0872: 1978. Výber požiarnej klapky ovplyvňuje konštrukcia, cez ktorú sa klapka navrhuje (napr. požiarna klapka v sendvičovej konštrukcii, v drevenej konštrukcii a pod.), ďalej orientácia konštrukcie a veľmi podstatnou vlastnosťou je správne požiarne utesnenie požiarnej klapky.

Pre výber klapky je tiež rozhodujúce, či je klapka osadená na potrubí, či pri požiari rozťažnosť potrubia nespôsobí porušenie klapky a či vôbec musí byť potrubie nadväzujúce na klapku. Nové požiarne klapky a potrubia sú roztriedené do viacerých klasifikačných tried, ktoré nemajú stanovené národné kritériá, ale sú použiteľné pri využití požiarne inžinierskeho prístupu na základe základných vlastností.

V centrálnych rozvodoch vzduchotechniky je nevyhnutné navrhovať požiarne potrubia alebo požiarne šachty, prípadne ich kombináciu s požiarnou celistvosťou vzduchotechnických rozvodov. Súčasťou by mali byť aj dilatačné prvky s požiarnou odolnosťou. Na konci týchto rozvodov môžu byť osadené požiarne ventily [4].

Na záver

Vzduchotechnické sústavy na vetranie, lepšie povedané na riadené vetranie s čiastočnou úpravou vzduchu vrátane využitia niektorej z možností spätného zisku tepla z odpadového vzduchu, nie sú vo svete ničím novým. V rámci výstavby nových bytových domov s nízkou potrebou energie sa veľmi dobre etablovali aj na slovenskom trhu.

Ich ponuka, variabilita a efektivita rastie v niektorých bodoch, predovšetkým čo sa týka účinnosti rekuperácie či regenerácie, kde dosahujú vysoké hodnoty. Ide o systémy, ktoré prinášajú pre majiteľov alebo prenajímateľov nehnuteľnosti – domu alebo bytu, výhody v mnohých smeroch.

Splnenie požiadaviek bytovej budovy na dosiahnutie energetickej triedy A0 výrazne ovplyvní voľbu vzduchotechnickej sústavy. Vyhodnotenie sústav z hľadiska priestorovej náročnosti inštalácie, investičných nákladov na realizáciu diela, nákladov na primárnu energiu, úspor nákladov na energiu využitím spätného získavania tepla (prípadne vlhkosti), úspor nákladov na vlastnú spotrebu energie ventilátorov – toto všetko sa odrazí na výslednej a určujúcej hodnote návratnosti investičných nákladov.

Literatúra:

1. Bažant, M.: Vetranie s rekuperáciou tepla v bytových (panelových) domoch. ww.tzb-info.cz.
2. Kurčová, M. – Koudelková, D.: Vykurovanie. Cvičenia. Bratislava: Spektrum STU, 2020. 173 s. ISBN 978-80-227-5002-8.
3. Masaryk, M. – Mlynár, P.: Tepelné zisky cez strechy – problém alebo potenciál? In TZB Haustechnik, 2019, roč. 27, č. 3, s. 42 – 43, ISSN 1210-356X.
4. Olbřímek, J. – Straková, Z.: Design of the Central Ventilation System for Residential Buildings in accordance with the Fire Safety of Building’s Requirements. In Proceedings of the ATF 2016, 4th International Conference on Applied Technology. Leuven, Belgium, 15 – 16. 9. 2016. [on-line] Leuven: The Katholieke Universiteit Leuven, Laboratory of Soft Matter and Biophysics, 2016, p. 227 – 232, ISBN 9789086497966, EAN 9789086497966.

5. Pribyl, P.: Radiálne ventilátory a možnosti ich regulácie. In Vetranie a klimatizácia 2016: Zborník prednášok z 18. vedecko-odbornej konferencie na tému Zelená úsporám energie. Štrbské Pleso, Vysoké Tatry, 2. – 3. 6. 2016. Bratislava: SSTP, 2016, s. 33 – 38, ISBN 978-80-89216-92-5.
6. https://www.akebyty.sk/panelak/1597
7. https://www.akostavat.com/plastove-okna-a-plesen
8. https://purity.designuspro.com/sk/sovety/plesen-na-plastikovyx-oknax.html
9. www.istavebnictvo.sk
10. https://www.abcweb.cz/ventilacne-turbiny-lomanco
11. http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/6878-pozadovana-vymena-vzduchu-v-budovach-ako-sa-vyznat-v-platnej-legislative
12. www.atrea.sk

Katedra technických zariadení budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave

Článok bol publikovaný v časopise Správa budov 01/2021.