Zmeny v zatepľovaní bytových domov

Zatepľovanie bytových domov prešlo počas viac ako 20 rokov významným vývojom. Obnova bytových a rodinných domov je na Slovensku aj napriek tomu aktuálnou témou. Dnešné projekty obnovy budov sa však od prvých pokusov zatepľovania výrazne líšia. Upravili sa technologické postupy, zmenili sa materiály a najmä prístup vlastníkov.

Obnova starších bytových domov sa stala v 90. rokoch minulého storočia trendom vo všetkých štátoch strednej Európy. Slovensko za susednými krajinami stále trochu zaostáva, no v posledných rokoch sa energetická hospodárnosť našich novostavieb výrazne zvýšila. Pri celkovom hodnotení tepelnotechnickej úrovne bývania na Slovensku však stále ostáva smerodajným stav bytových budov postavených do roku 1992, tie totiž tvoria približne 90 % slovenského bytového fondu. Práve preto je celková obnova bytových budov veľmi dôležitá. Jej hlavnou položkou býva väčšinou zateplenie obvodového plášťa, strechy a výmena otvorových konštrukcií. Podporujú ju zmeny v legislatíve, skúsenosti s úsporami energie i štátne dotácie. Aj keď sa možno zdá, že zatepľujú všetci a všade, v skutočnosti máme k cieľovej páske ešte dosť ďaleko.

Dnešná bilancia

So zatepľovaním bytových budov na Slovensku, čiže s ich významnou obnovou, sa začalo v roku 1992. Podľa Občianskeho združenia pre zatepľovanie budov (OZ ZPZ) sa odvtedy zateplilo 484 517 bytových jednotiek v bytových domoch a 340 415 jednotiek v rodinných domoch, čo predstavuje pri bytových domoch asi 52 % a pri rodinných 33,7 % z celkového počtu. Ich technická úroveň je však veľmi odlišná. Kým do roku 2005 bola priemerná hrúbka tepelnej izolácie 50 až 60 mm, dnes sa pohybuje v rozpätí 100 až 120 mm. „V roku 1992 sme realizovali pilotný projekt s prvým uplatnením tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS) na dodatočnú tepelnú ochranu obvodových plášťov budov. Aby sa odstránili hygienické nedostatky, napríklad rast plesní, bola už vtedy stanovená minimálna hrúbka tepelnej izolácie na úrovni aspoň 60 mm.

Pri tehlových budovách to bolo 80 mm,“ hovorí prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD., riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného (TSÚS), n. o. V snahe splniť požiadavky stanovené na novú výstavbu sa od roku 2002 aj pri významnej obnove budov požadovala väčšia hrúbka tepelnej izolácie, teda 80 až 120 mm. Nové požiadavky na väčšie hrúbky tepelnej izolácie sa však do praxe zavádzali pomaly, mnoho investorov a stavbárov sa ich snažilo obísť rôznymi spôsobmi. „Do roku 2002 boli legislatívne požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla na takej nízkej úrovni, že technický stav budovy dokázala vylepšiť aj minimálna hrúbka tepelnej izolácie,“ vysvetľuje Miroslav Zliechovec, produktový manažér spoločnosti Knauf Insulation.

Prví nemusia byť najlepší

Zatepľovanie budov v rokoch 1992 až 2005 sa však často realizovalo bez dostatočnej projektovej prípravy, s nedostatkom skúseností a bez zabezpečovania potrebnej kvality zhotovovania. Používalo sa tenšie zateplenie, takže sa nesplnili ani požiadavky platné v tom období. Z tohto dôvodu sú mnohé budovy zateplené do roku 2005 v súčasnosti zrelé na opätovnú obnovu. Podľa odborného odhadu OZ ZPZ sa do roku 2005 zateplilo približne 20 % rodinných domov a 24 % bytových jednotiek v bytových domoch. „Obvodové plášte zateplené do roku 2005 nespĺňajú nové požiadavky. Dá sa predpokladať, že v rámci ďalšieho kola obnovy bude potrebné zatepliť už zateplené stavebné konštrukcie, upozorňuje prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD. Pred majiteľmi domov zateplených pred viac ako 10 rokmi sa teda vynára otázka, ako opätovnú obnovu vykonať. Podľa Ivana Pauera, prezidenta Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb SASDARS, majú majitelia dve možnosti.

„Je možné doplniť jestvujúce zateplenie (pridať 50 až 100 mm tepelnej izolácie) alebo odstrániť pôvodné zateplenie a nahradiť ho novým,“ uvádza Ivan Pauer. Prvý variant vidí ako ekonomicky výhodnejší, riziko je však v kvalite a montáži pôvodného zateplenia, pretože túto technologickú časť zatepľovania mnohé firmy podceňovali, takže pribúdajú problémy s gravitačným posunom a s oddeľovaním zateplenia od podkladu. Druhý variant je finančne a technicky náročnejší z dôvodu demontáže, dopravy a likvidácie starého zateplenia. Na druhej strane má však výhodu v tom, že vlastníci domov majú príležitosť na kvalitné zhotovenie zateplenia (pri dodržaní moderných technologických postupov) s perspektívou splnenia tepelnotechnických požiadaviek roku 2021. Pri rozhodovaní je v každom prípade potrebné zhodnotiť skutočný stav existujúceho zateplenia s ohľadom na stabilitu systému, kvalitu zhotovenia a rozsah trhlín.

Kvalita zateplenia

Rozdiely v stavebnej praxi pri zatepľovaní na Slovensku sme v posledných 10 rokoch zaznamenali nielen v súvislosti s hrúbkou zateplenia, ale aj v kvalite použitej tepelnej izolácie. Tepelnoizolačné vlastnosti materiálov charakterizuje predovšetkým súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda (l). Do roku 2005 sa bežne používali tepelné izolácie s výpočtovou hodnotou l na úrovni 0,041 až 0,045 W/(m . K). Dnes je táto vlastnosť vďaka novým výrobkom v rozpätí od 0,036 do 0,040 W/(m . K). Hodnota sa posunula smerom nadol približne o 20 %, efekt pri zateplení je však oveľa väčší. „Dnešným trendom je využívanie tepelnoizolačných materiálov s lepšími parametrami, umožňuje to dosiahnuť lepší energetický štandard budovy pri menšej hrúbke tepelnej izolácie,“ hovorí Miroslav Zliechovec. Tento posun ovplyvnili zmeny v legislatíve, ale aj osvetová činnosť niektorých inštitúcií, hlavne ŠFRB,  TSÚS, OZ ZPZ, SIEA alebo SASDARS. „Vďaka ich pôsobeniu na odbornú i laickú verejnosť možno v posledných rokoch pozorovať zvýšený záujem investorov o kvalitu použitých materiálov, systémov a zhotovenia zateplenia. Doterajšie hlavné kritérium najnižšej ceny pomaly ustupuje pri výbere na minimálne tretie miesto v poradí,“ dodáva Ivan Pauer.

Ako pomohol štát

Technickú úroveň obnovy budov jednoznačne ovplyvnili nové právne predpisy, najmä zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov  v znení zákona č. 300/2012 Z. z., ktorým bol pôvodný zákon novelizovaný, a vydaná bola nová súvisiaca vyhláška. „Dôležité je, že tieto predpisy stanovili požiadavky na významnú obnovu, čím sa vymedzuje aj rozsah návrhu uskutočnenia potrebných opatrení. Pri čerpaní prostriedkov z akéhokoľvek zdroja je teda možné zvýšiť rozsah obnovy budov, a tým prispieť k zníženiu potreby energie,“ hovorí prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD. Zvýšený záujem o zatepľovanie budov v posledných 10 rokoch podporil aj vládny program zatepľovania a podpora zo štátneho rozpočtu. Podľa evidencie MDVRR SR sa na zatepľovanie budov poskytujú úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Programu rozvoja bývania od roku 1996, najvyššie sumy však boli pre rozvoj bývania vyčlenené v rokoch 2005 až 2009.

Vylepšovanie úspor sa nekončí

Podľa technickej normy STN 73 0540-2, účinnej od 1. 1. 2013, je naplánované postupné zvyšovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti budov do roku 2021. Najbližším medzníkom je 1. január 2016, keď sa má požadovaná tepelná ochrana budov opäť zvýšiť. Pripravovaná zmena požiadaviek bola teda zverejnená s viac ako trojročným predstihom. „Určenie zodpovedajúcej hrúbky tepelnej izolácie je individuálne, závisí od typu a vlastností stavebnej konštrukcie,“ dodáva Miroslav Zliechovec z Knauf Insulation, „ako príklad môžem uviesť murivo z dierovanej tehly s hrúbkou 375 mm. Do roku 2015 by na zateplenie takéhoto muriva postačovala tepelná izolácia s hrúbkou 80 mm, od roku 2016 bude potrebných 160 mm a v roku 2021 sa hrúbka zvýši na 210 mm – v prípade, ak má súčiniteľ tepelnej vodivosti tepelnej izolácie hodnotu 0,041 W/(m² . K).

Ivan Pauer odporúča, aby projektanti a vlastníci domov rozmýšľali nad budúcnosťou a už dnes počítali s hrúbkami tepelnej izolácie v zateplení obvodového plášťa 150 až 210 mm. „Termín zvýšenej požiadavky (rok 2021) je už za 6 rokov a v susednom Rakúsku a Nemecku sa takéto požiadavky aplikujú už v súčasnosti. Cenový rozdiel medzi hrubšou a tenšou tepelnou izoláciou je pri ostatných položkách celkovej ceny zateplenia takmer zanedbateľný,“ dodáva Ivan Pauer. S prihliadnutím na vývoj v posledných rokoch sa zdá takýto prístup rozumným riešením.

Pred zateplením je potrebná oprava

Veľkou chybou staršej obnovy budov bolo zateplenie bez predchádzajúceho odstránenia systémových porúch, ktoré vznikli v konštrukciách domov za roky ich existencie. Podľa TSÚS, n. o., medzi tieto poruchy patria poruchy, ktoré sú dôsledkom nesprávnych návrhov a materiálov obvodových plášťov, prejavujúce sa trhlinami, zatekaním, ako aj poruchy vystupujúcich konštrukcií balkónov, lodžií a mnohé ďalšie. Údaje o priamej podpore ŠFRB obnovy bytových budov poukazujú na skutočnosť, že niektorí vlastníci budov si uvedomili nutnosť odstrániť systémové poruchy ešte pred obnovou budovy (alebo to urobiť ako prvý krok obnovy), čoho dôkazom je aj podiel bytov s odstránenými systémovými poruchami – 141 860 bytov, čo je asi 41 % z celkovo obnovených bytových domov.

Text | Ingrid Kántorová
foto | Knauf Insulation

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.