Starý most v Bratislave: Tlak na túto stavbu bol neuveriteľne veľký

Tak hodnotí situáciu pri obnove Starého mosta Ing. Peter Tekeľ, riaditeľ stavby. Tím, ktorý sa nej podieľal, však obetoval tomuto projektu za posledný rok všetok svoj voľný čas, pracovalo sa neustále.

Starý most v novej podobe sa opäť sprístupnil verejnosti pred niekoľkými týždňami, čo potešilo všetkých Bratislavčanov, ktorí na to už netrpezlivo čakali. Aké sú vaše pocity, keď viete, čo všetko za tým bolo?

V prvom rade je to veľká úľava. V druhom rade malé zadosťučinenie, keďže nikto zo zúčastnených asi nepredpokladal, že proces kolaudácie bude taký náročný, no aj napriek mnohým problémom sa nám ich nakoniec podarilo všetky odstrániť.

Obnova Starého mosta sa považuje naozaj za mimoriadnu stavbu – keď ju porovnáte so stavbami, na ktorých ste sa dosiaľ podieľali, v čom spočívajú najväčšie rozdiely?

Táto stavba nebola príliš veľká, no bola extrémne zložitá z pohľadu prekládok inžinierskych sietí a samozrejme v neposlednom rade aj tlaku verejnosti.

Áno, výstavbu nového Starého mosta sprevádzala mimoriadna pozornosť médií a širokej verejnosti. Ako ste zvládali pracovať pod takým tlakom?

Ten tlak bol neuveriteľne veľký a najťažšie boli narážky na rekonštrukciu mosta Červenou armádou. Myslím si, že verejnosť si ani nevie predstaviť, koľko papierovania je za takou stavbou. Potom sa pred ňou ťažko obhajuje činnosť, resp. nečinnosť na stavbe.

Starý most v novej podobe sa opäť sprístupnil verejnosti pred niekoľkými týždňami.

Extrémny tlak sa vyvíjal, samozrejme, najmä z časového hľadiska. Harmonogram prác bol stanovený veľmi prísne, svoje doplnila aj príroda, keď začiatkom roka opakovane prichádzala veľká voda. Ako ste v tom čase postupovali a prispôsobovali sa aktuálnej situácii?

Ani v súčasnom období progresu a rôznych inovácií nedokážeme prírode rozkázať. Tento fakt treba brať s pokorou a ani nám nezostávalo nič iné, ako byť neustále pripravení na moment, keď nám príroda umožní pokračovať v začatých prácach. Vždy sme sa snažili skoordinovať ľudí a poddodávateľov tak, aby boli v prípade vhodných podmienok okamžite pripravení nastúpiť.

Stavba takéhoto typu je extrémne náročná na pružné reagovanie, zvládanie kritických situácií, koordináciu ľudí či subdodávateľov. Ako sa vám podarilo zložiť tím, ktorý to ustál? Čím všetkým musel prejsť?

Myslím si, že v súčasnosti musí byť každý technik na stavbe vlastne krízový manažér. Tím, ktorý naše spoločnosti zložili na túto stavbu, pozostával z ľudí, ktorí už majú niekoľko veľkých a významných stavieb za sebou. Za posledný rok obetovali tejto stavbe všetok svoj voľný čas, rodina musela ísť bokom. Pracovalo sa neustále aj z domu, po večeroch i víkendoch.

Čo bolo pre vás z hľadiska stavby ako celku najväčšou výzvou?

Udržať si prehľad o všetkých zmenách, pochopiť a sledovať dôsledky týchto zmien na ostatné časti stavby. Skoordinovať zapracovanie zmien do dokumentácie, dotiahnuť do úspešného konca všetky potrebné povolenia a nakoniec to aj priamo na stavbe skoordinovať tak, aby realizácia dávala technicky zmysel.

Ktoré etapy výstavby boli najnáročnejšie? Museli ste aplikovať aj nejaké neštandardné postupy, technológie či riešenia, ktoré si vyžiadala práve táto stavba?

Jednoznačne najnáročnejšou bola práca vo vode a nad hladinou Dunaja. Tým najnáročnejším, myslím si, že aj neštandardným riešením, bolo použitie plávajúcej podpery počas výsuvov oceľovej konštrukcie.

Ako do toho všetkého zasahovali aj ďalšie podmienky možného obmedzovania lodnej dopravy či pamiatkovo chránených častí mosta?

Samotné podmienky sme nemali problém akceptovať a vyriešiť, problém bol skôr časový. To znamená, že hlavne pri získavaní jednotlivých povolení na jednotlivé etapy prác na Dunaji bolo o ne treba žiadať v dostatočnom predstihu. Nami požadované termíny nesmeli byť ani príliš neskoré pre možné prestoje, a zároveň ani príliš odvážne, pretože by sme ich sami neboli schopní splniť.

Stavba D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno

V polovici marca sa uskutočnila uznávaná konferencia Fórum koľajovej dopravy, kde boli už tradične prítomní aj zástupcovia hlavného mesta a ministerstva dopravy. Potvrdili, že všetci zúčastnení sa skutočne snažili maximálne spojiť svoje sily, aby obnova Starého mosta prebiehala čo najefektívnejšie. Súhlasíte?

Jednoznačne áno. Vždy prebiehala konštruktívna debata, ako čo najefektívnejšie vyriešiť všetky problémy.

Okrem iného sa táto konferencia, prirodzene, venuje zdôrazňovaniu využívania koľajovej dopravy. V Bratislave by mal byť Starý most súčasťou nosného dopravného systému, ktorého výstavba bude pokračovať. Má­te záujem podieľať sa aj na ďalších úsekoch?

Samozrejme, že áno, sledujeme už napríklad priebeh prípravy 2. etapy.

Stavba D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno bude odovzdaná koncom roka 2017.

Čo ďalšie vás z hľadiska realizácie inžinierskych stavieb čaká?

Aktuálne má Eurovia vo vysokom štádiu rozpracovanosti stavbu D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, ktorá bude odovzdaná koncom roka 2017, dokončujeme obchvat Bardejova, ktorý odovzdáme do užívania koncom augusta tohto roka a v združení s Doprastavom a Metrostavom sme predložili najlepšiu ponuku na diaľnicu D1 Prešov, západ – Prešov, juh, takže predpokladám, že čoskoro budeme môcť spustiť práce aj na tejto významnej a dôležitej stavbe. Eurovia SK však realizuje aj množstvo menších stavieb v regiónoch, ktoré sú pre kvalitu života ľudí v nich takisto dôležité. Aktuálne napríklad realizujeme obnovu komunikácií v Košiciach aj v Prešove, ale aj rekonštrukciu lesných ciest na strednom a východnom Slovensku.

Rozhovor pripravila Silvia Friedlová
FOTO: Eurovia SK, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby