Bezpečnosť vo výškach: rebríky

Rebríky sú špecifické pracovné pomôcky, ktoré musia spĺňať veľké nároky na bezpečnosť. Preto by sa mali používať na prácu vo výškach iba vtedy, keď nie je možné alebo účelné použiť iné bezpečnejšie prostriedky.

Drevené rebríky
Najväčšia povolená dĺžka oporného prenosného dreveného rebríka je 12 m. Pre zlú manipuláciu sa neodporúča používať príliš dlhý rebrík. Je nebezpečný tak pre pracovníka, ktorý má na ňom stáť, ako aj pre jeho okolie. Krátky rebrík nemožno nadstavovať. Nie je povolené predlžovať krátke drevené rebríky tak, že ich zviažeme dokopy lanami, ani sa do jednotlivých profilov rebríka nesmú dodatočne vŕtať akékoľvek otvory. Na stavbe sa neodporúča používať rebríky zostavené napríklad z rozličných drevených odrezkov pozbieraných na stavbe.

Na výstup a zostup medzi podlahami lešenia sa niekedy používajú drevené zbíjané rebríky, ktorých dĺžka by mala byť maximálne 3,5 m. Musia mať priečniky vsadené do zdvojených bočníc (stojín). Vzdialenosť hornej hrany stúpacích vodorovných priečnikov nesmie prekročiť 330 mm. Práca na drevených zbíjaných rebríkoch je navyše podmienená technickým typovým výkresom a výpočtom, ktorého súčasťou je aj opis druhu reziva, rozmerov jednotlivých profilov, počet použitých klincov a podobne.

Ďalšie druhy rebríkov
Na stavbe sa neodporúča používať rozličné kovové rebríky, ktoré nie sú svojou životnosťou určené na profesionálne použitie, pretože sa rýchlo opotrebujú.

Kovové, do stavby zabudované rebríky dlhšie ako 5 m musia mať ochranný kôš, ktorý sa začína maximálne vo výške 3 m nad úrovňou nástupu. Ochranný kôš tvoria strmene a pozdĺžne prúty.

Závesné prenosné rebríky treba vždy zachytiť bezpečným spôsobom.
Ak sa na stavenisku vešajú povrazové rebríky, slúžia iba na výstup alebo zostup. Na inú prácu ich nemožno používať (i z praktického hľadiska by to bolo veľmi zložité). Mali by byť zaistené proti posunutiu a rozkývaniu.

Podmienky používania rebríkov
Pri prenosných rebríkoch treba zabrániť ich skĺznutiu. Rebrík treba umiestniť vždy tak, aby bol stabilný počas celého používania. Prenosný rebrík sa stavia na pevný, dostatočne veľký a nepohyblivý podklad. Bočnice sa zabezpečujú dole alebo hore proti sklzu – špeciálnou protišmykovou úpravou zakon­čenia rebríka, alebo napríklad nasadením pätiek s kovovými hrotmi na spodnú časť. Priečniky rebríka musia byť
vodorovné.

Je dôležité dbať na to, aby sklon opretého rebríka nebol strmší ako pomer na seba kolmých strán pomyselného pravouhlého trojuholníka (2,5 : 1). Väčší rozmer udáva dĺžku zvislej strany a menší dĺžku strany vo vodorovnom smere. Za maximálny sklon rebríka sa považuje uhol asi do 70°. K rebríku je vhodné pri jeho päte ponechať voľný priestor široký minimálne 0,6 m, aby sa k rebríku mohlo pohodlne pristupovať. Za priečnikmi rebríka musí zostať voľný priestor minimálne 0,18 m na zasunutie chodidiel. Pri výkopových prácach treba dbať napríklad aj na to, aby priečniky rebríka boli vždy čisté a bez blata. To sa týka i bočníc pre ruky.

Rebríky, ktoré sa používajú iba na výstup alebo zostup, musia presiahnuť svojou dĺžkou výstupnú plochu minimálne o 1,1 m, aby sa pracovníci mali o čo pridŕžať. Presah rebríka môžu nahradiť pevné držadlá alebo iné pevné časti konštrukcií, ktorých sa dá spoľahlivo chytiť rukou.

Skladacie výsuvné rebríky treba zaistiť tak, aby pri jednotlivých častiach nedošlo k nečakanému pohybu. To isté platí aj pri pojazdných rebríkoch – pred začatím prác i počas nich je bezpodmienečne nutné zabezpečiť rebrík proti posunu.

Rebrík zbíjaný z drevených odrezkov sa nesmie používať.	Neodporúča sa používať príliš dlhý rebrík.

Práce na rebríku
Rebrík sa môže používať iba na krátkodobé a fyzicky nenáročné práce. Nesmie sa po ňom pohybovať súčasne viac ako jeden pracovník. Pri výstupe, zostupe a práci na rebríku musí byť pracovník vždy otočený tvárou k rebríku, aby mal možnosť pridržať sa v prípade potreby oboma rukami. Na rebríku sa môže pracovať iba s jednoduchým náradím, nie napr. s prenosnými reťazovými pílami, ručným pneumatickým náradím, vstreľovacími prístrojmi a podobne. Po rebríku je zakázané nosiť bremená, ktoré sú ťažšie ako 15 kg.

Pracovník musí na jednoduchom opornom rebríku stáť oboma chodidlami vo vzdialenosti minimálne 0,8 m od horného konca. Ak pracovník na rebríku stojí vo väčšej výške ako 5 m, mal by navyše použí­vať pri práci osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu. Na dvojitom rebríku sa pracuje len v bezpečnej vzdialenosti od horného konca, a to minimálne 0,5 m. Ak sa na zaistenie bezpečnej práce používajú teleskopické odstupy (opory), treba ich vždy spojiť s konštrukciou rebríka vo všetkých štyroch miestach, inak hrozí strata stability.

Viacdielne rebríky možno vysúvať len do dĺžky stanovenej výrobcom. Pred vstupom na viacdielny rebrík treba takisto skontrolovať neporušenosť zabezpečovacích popruhov. Pohyblivé spoje (kĺby) musia byť očistené od prachu, piesku a iných nečistôt. Pri výsuvných dieloch sa kontroluje zaistenie polohy bezpečnostným zámkom na lanku.

Pri práci na kovových rebríkoch sa treba vyvarovať kontaktu s predmetmi, ktoré sú pripojené na elektrický rozvod. Kovové rebríky je nebezpečné používať v blízkosti vonkajších elektrických vedení, pretože hrozí zasiahnutie elektrickým prúdom.

Bezpečná chôdza na rebríku
Chôdzu na drevenom dvojitom rebríku (napr. pri maliarskych alebo natieračských prácach) môžu vykonávať iba zaškolení pracovníci. Súčasne musia byť obe pohyblivé časti rebríka vzájomne spojené. Ďalšou podmienkou je pohybovať nohami rebríka iba po takej ploche, kde nemôže dôjsť k strate stability pri prípadnom kontakte s prekážkou.

Pri maliarskych a natieračských prácach na schodiskách a šikmých rampách sa používajú rebríky upravené na tento účel, ktoré nie sú v nijakom prípade určené na chôdzu. Na malé výškové rozdiely možno použiť kombinovaný rebrík s pohyblivou pätkou. Pri väčších výškových rozdieloch sa dá použiť obyčajný rebrík, ktorý má dve rozdielne dlhé časti s priečnikmi, pričom jedna z nich je výrazne kratšia. Ak sa použije špeciálny kombinovaný rebrík s kĺbom posúvateľným po jednotlivých priečnikoch, možno tak vyrovnať výškový rozdiel až 1 m.

Príklad bezpečnej práce na jednoduchom rebríku	Pohodlná práca na dvojitom rebríku
Rebrík musí mať počas celého používania zaistenú stabilitu.	Nebezpečná kombinácia rebríka s nadväzujúcou lávkou

Ďalšie možnosti použitia rebríkov
Rebrík možno používať ako podperný alebo nosný prvok podláh lešení iba pri ľahkých lešeniach s nosnosťou do 50 kg/m². Nie je vhodný ako prechodový mostík (iba ak je na tento účel určený výrobcom).

Používanie rebríkov na oddebňovanie monolitických betónových konštrukcií je povolené iba pri prácach do výšky 3 m. Súčasne musí byť splnená podmienka, že sa neuvoľňujú alebo neodstraňujú nosné časti debnenia.

Takisto ich možno využívať pri pomocných pokrývačských a klampiarskych prácach – kladú sa na strechu a zaisťujú pracovníkov proti skĺznutiu na šikmej ploche; pracovníci musia v prípade, že pracujú na streche so sklonom nad 45° navyše byť zaistení proti pádu.

V Anglicku možno vidieť pojazdné rebríky s kolieskami, ktoré majú vo svojej spodnej časti kontajnery na náradie a drobný remeselnícky materiál. Pred začatím prác a v ich priebehu sa zabrzdia, aby boli zaistené proti pohybu. Tým sa stávajú stabilnejšími, pretože nepotrebujú pevnú oporu pri podlahe a navyše sa dajú jednoducho premiestniť.

Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ dbá na to, aby sa nepouží­vali deformované a poškodené rebríky. Ak sú vybavené stabilizačnou pätkou, nesmú sa používať bez nej. Pri viacdielnych rebríkoch sa dbá na voľnú pohyblivosť vodiacich častí, funkčnosť zabezpečovacích prvkov, správne spojenie a upevnenie násuvných prvkov a podobne. Stavebná firma zabezpečuje pravidelné prehliadky rebríkov podľa návodu na ich používanie. Dodávateľ stavebných prác má vykonávať skúšky rebríkov raz ročne.

Ing. Kamil Barták, CSc.
Foto: archív autora

Autor sa zaoberá kontrolou technickej úrovne významných stavieb a ich realizáciou. Ide väčšinou o stavby v Českej republike, ktoré sú hradené z prostriedkov EU.

Literatura
1. Nařízení vlády č. 362/2005 Sb., o bližších požadavcích na bezpečnost a ochranu zdraví při práci na pracovištích s nebezpečím pádu z výšky nebo do hloubky.
2. Novotný, K.: Lexikon BOZP II. Stavebnictví. Šumperk: SATES, 2008.
3. ČSN 74 3282 – Ocelové žebříky. Základní ustanovení.
4. ČSN EN 131-1 – Žebříky – Část 1: Termíny, typy, funkční rozměry.
5. ČSN EN 131-2 – Žebříky. Požadavky, zkoušení, značení.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.